Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-15T/135/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovaného K. J.É., X.. XX.XX.XXXX Y. R., trvale bytom L. R. E. Č.. XXX, t.č. v ÚVV Ilava, stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 24.1.2023 takto

rozhodol:

rozhodol:

Obžalovaný: K. J.Ó.K., X.. XX.XX.XXXX Y. R., trvale bydliskom L.Ý. R.Ä.V.Ý. E. Č.. XXX, t.č. vo výkone väzby UVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistenom čase dňa 25.08.2022 asi o 15:00 hod. v Starej Turej časť Č.U. Y. Č.. XXXX na dvore rodinného domu maloletej Y..F.. X.. XX.XX.XXXX vyzliekol nohavice a nohavičky na čo následne si sadla si obkročmo na obžalovaného, ktorý bol od pol pása dolu vyzlečený, tento oboma rukami chytil maloletú za nahý zadok a stehná, pričom vykonával pohyby naznačujúce súlož, obtieral si svoj pohlavný úd o jej telo, po čom maloletá oboma rukami chytila pohlavný úd obvineného, vykonala s ním masturbačné pohyby až došlo u obžalovaného k ejakulácii, napriek tomu, že vedel, že nedovŕšila vek 15 rokov

t e d a

osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho zneužívania podľa

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa s prihliadnutím na , , s použitím , per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 29.12.2022 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. - 37 zo dňa 28.12.2022 na obžalovaného K. J., X.. XX.XX.XXXX Y. R., trvale bytom L. R. E. Č.. XXX, t.č. v ÚVV Ilava, stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa , ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaný K. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.1.2023 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa , a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 vyhlásil podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa a obžalovanému kládol otázky uvedené v , , , a , na ktoré obžalovaný odpovedal : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovaného : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa prijal a zároveň podľa rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa pretože obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty daného zločinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal na základe návrhov procesných strán dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v zmysle ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania.

Podľa súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému ako druh trestu trest odňatia slobody, mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to vo výmere 2 roky so zaradením v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z odpisu z registra trestov Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný tam má jeden záznam. Hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Išlo o odsúdenie za trestný čin sexuálneho zneužívania Vojenským obvodovým súdom České Budejovice zo dňa 25.10.1990, sp. zn. . Z výpisu z ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupov Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný spáchal 2 priestupky na úseku dopravy. Z ústavu na výkon väzby je hodnotený v podstate kladne. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosti a to podľa , že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval. U obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vyhlásenie obžalovaného o vine súd zohľadnil v rámci ukladania trestu pod zákonom určenú dolnú hranicu trestnej sadzby. U obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, z ktorého dôvodu sa u neho znižovala horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovaného súd odsúdil zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa , preto mu ukladal trest podľa odseku 1, kde je trestná sadzba na dolnej hranici 3 roky. Súd pri konečnom rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere musel v zmysle ukladať obžalovanému trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov. Pri určovaní výmery trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy pričom dospel k záveru, že i dolná hranica trestnej sadzby určená zákonodarcom je pre obžalovaného neprimerane prísna. Vzhľadom na jeho priznanie sa k spáchaniu trestného činu, oľutovanie a vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ako aj okolnosti, že naposledy páchal trestnú činnosť pred 30 rokmi, uložil za použitia , per analogiam mimoriadne znížený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 2 roky. Podľa názoru súdu ide o trest zákonný, primeraný a spravodlivý a napĺňa funkcie tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Nemožno odhliadnuť, že obžalovaný sa hoci dávno, avšak predsa dopustil spáchania rovnakého trestného činu na maloletej, preto mu súd ukladal síce znížený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ale nepodmienečný. U obžalovaného nebol daný predpoklad, že by dokázal viesť na slobode pri odklade výkonu trestu riadny život, pred páchaním trestnej činnosti dlhodobejšie už udržiaval aj elektronický kontakt s maloletou poškodenou, kedy si nechal posielať od nej fotografie či videá aj so sexuálnou tematikou. Skutok preto rozhodne nebol nejaká náhodná udalosť, pričom keby bol obžalovaný na slobode, hrozilo by jeho zopakovanie. Trestná činnosť je daná aj povahou osobnosti obžalovaného ako vyplýva zo záverov psychiatrického znaleckého posudku na obžalovaného, ktorá sa na spáchaní trestného činu podieľala, ide o poruchu osobnosti zmiešaného typu, nestálu, s hyposociálnymi prvkami, súčasťou abnormnej osobnosti je aj málo pregnantná sexualita s neustálenou sexuálnou preferenciou, zameranie aj hebefílne. Porucha osobnosti je trvalá a neliečiteľná. Preto znalec nenavrhol ani uloženie liečenia. Obvinený nie je dlhodobo ani nikde zamestnaný. Z uvedených skutočností vyplýva, že podmienky v zmysle nie sú u obžalovaného splnené. Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin preto ho súd zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. S predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie a preto ani výroková časť rozsudku neobsahuje výrok týkajúci sa náhrady škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.