Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-299-2012.pdf
PDF · 106.68 KB
Case nature
Subarea
8P/299/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov: R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Erbenom, AK so sídlom Bratislava, Námestie SNP č. 22 a H. E., nar. XX.XX.XXXX., bytom L., Ulica X. H.. XX, zastúpeného JUDr. Evou Bielikovou, AK so sídlom Bratislava, Stromová ul. č. 13, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloletá V. E., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú V. sú oprávnení obaja rodičia, spravovať majetok maloletej V. v bežnej miere je oprávnená matka.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej V. výživným vo výške 300 Eur mesačne, počnúc 01.05.2013, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do l5. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.05.2013 do 31.10.2014 vo výške 2900 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Do zaplateného výživného súd otcovi započítava sumu 2500 Eur.
Stretávanie sa otca s maloletou V. sa ponecháva na dohodu rodičov.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 21.09.2012 sa matka domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu výživným vo výške 400 Eur mesačne, počnúc od 01.09.2012 a ktorým by súd uložil otcovi povinnosť uhradiť dlžné výživné pre maloletú V. za mesiac august 2012 vo výške 100 Eur. Uviedla, že sumu 400 Eur považuje vzhľadom k veku, potrebám maloletej a príjmu otca za primeranú.
Na pojednávaní dňa 12.06.2013 upravila matka svoj návrh tak, že žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej V. - zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej V. výživným vo výške 400 Eur mesačne, počnúc od 01.05.2013, nakoľko odvtedy prestal otec na výživu maloletej dobrovoľne prispievať a stretávanie otca s maloletou V. neupraviť, ponechať na dohodu rodičov.
Otec s návrhom matky v časti zverenia maloletej do jej starostlivosti súhlasil, vo veci vyživovacej povinnosti navrhol, aby bol súdom zaviazaný prispievať na výživu maloletej V. výživným vo výške 250 Eur mesačne. Stretávanie s maloletou V. rovnako ako matka nežiadal upraviť, nakoľko sa s matkou ohľadom tejto veci vedia dohodnúť.
Kolízny opatrovník so zverením maloletej V. do starostlivosti matky súhlasil, stretávanie otca s maloletou navrhol ponechať na dohodu rodičov, vyživovaciu povinnosť navrhol určiť vo výške 300 Eur mesačne, nakoľko táto suma je vzhľadom k veku a potrebám dieťaťa postačujúca.
Na posledné pojednávanie vo veci sa matka nedostavila, hoci bola na nariadené pojednávanie riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť ospravedlnila prostredníctvom právnej zástupkyne, nepožiadal o odročenie pojednávania, súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti, preto súd s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v jej neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, rodným listom maloletej V., potvrdeniami o príjmoch rodičov, spisom dožiadaného Tribunale Ordinario di Bolzano č. 276/2014, ako aj obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom matričného úradu.
Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti do roku 2008, t.j. do troch rokov veku maloletej, kedy sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval.
Matka je slobodná, zdravá, býva spolu so svojimi rodičmi a maloletou V. v rodinnom dome; rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve matky, darovali jej ho rodičia. Matka je zaťažená hypotekárnym úverom poskytnutým na rekonštrukciu rodinného domu v roku 2012 vo výške 100000 Eur s predpokladanou dobou splácania 30 rokov, s mesačnou splátkou úveru vo výške 1500 Eur. Od 01.02.2011 je zamestnaná v spoločnosti J. K., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom v roku 2013 (v mesiacoch máj až december) vo výške1897,79 Eur netto, v roku 2014 (v mesiacoch január až september) vo výške 2026,18 Eur netto. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Renault Fluence, rok výroby 2010, ktoré zakúpila v roku 2010 v hotovosti za kúpnu cenu v sume 15000 Eur.
Maloletá V. je momentálne v starostlivosti matky, od septembra 2012 navštevuje Základnú školu v J., v súčasnosti je žiačkou tretej triedy, navštevuje školský klub detí (poplatok vo výške 4 Eur mesačne), stravuje sa v školskej jedálni (poplatok vo výške cca 8 Eur mesačne). V školskom roku 2012/2013 absolvovala plavecký výcvik (poplatok vo výške 16,20 Eur), v období od 08.06.2013 do 16.06.2013 sa zúčastnila pobytu v škole v prírode (poplatok vo výške 160 Eur). Zdravotný stav maloletej V. je relatívne dobrý, pre oslabenú imunitu a pre recidivujúce febrilné kŕče je sledovaná v neurologickej ambulancii. Jedenkrát týždenne navštevuje súkromný kurz anglického jazyka ( 8 Eur/ 1 hodina) a súkromné hodiny tenisu v L. ( 16 Eur/1 hodina).
Otec je ženatý, dňa XX.XX.XXXX uzavrel manželstvo, jeho manželka V. E., nar. XX.XX.XXXX., je od polovice októbra 2014 nezamestnaná, predtým pracovala ako čašníčka, má vysokoškolské vzdelanie - je učiteľka, nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Otec pracuje v Taliansku ako výrobný montážny pracovník v spoločnosti zaoberajúcej sa výrobou turbín, s priemerným mesačným príjmom v roku 2012 vo výške
1748,80 Eur netto, v roku 2013 vo výške 1424,50 Eur netto, v mesiacoch január až august 2014 vo výške 1302,52 Eur netto. V Taliansku žije v prenajatom dvojizbovom byte s nákladmi na bývanie vo výške 400 Eur mesačne. Nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec na výživu maloletej prispieva nepravidelne, do podania návrhu na súd dodržiaval rodičovskú dohodu (neschválenú súdom), ktorú uzavreli s matkou dieťaťa dňa 04.11.2010 a na výživu maloletej prispieval sumou 300 Eur mesačne, od mája 2013 prispel na jej výživu sumou celkom vo výške 2500 Eur (v roku 2013 prispel sumou vo výške 800 Eur v mesiaci august, 700 Eur v mesiaci september, 300 Eur v mesiaci december; v roku 2014 sumou vo výške 100 Eur v mesiaci február, 200 Eur v mesiaci apríl, 400 Eur v mesiaci október).
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby došlo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Súd konštatuje, že úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade nákladov domácnosti. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti do troch rokov veku maloletej, kedy sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Otec sa o maloletú zaujíma, so zverením maloletej V. do starostlivosti matky súhlasil. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli.
Na základe šetrenia kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa, matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa. Súd konštatuje, že matka sa o maloleté dieťa riadne stará, zabezpečuje mu zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť, preto rozhodol o zverení maloletej V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva
záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.
Podľa § 62 ods.1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní,
obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990).
Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť matky ( len jej starostlivosť) o dieťa, vek dieťaťa, základnú školu, ktorú navštevuje, jej zdravotný stav (oslabená imunita, recidivujúce febrilné kŕče), záujmové krúžky, ktoré navštevuje, vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Súd pri určení výšky výživného rešpektoval odôvodnené potreby maloletého dieťa, nevyhnutné na zabezpečenie jeho životných potrieb, ako aj potrieb všestranného rozvoja, na druhej strane hodnotil životnú úroveň oboch rodičov dieťaťa. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka je riadne zamestnaná, s priemerným mesačným príjmom vo výške 2026,18 Eur mesačne netto, spolu s maloletou žije v domácnosti svojich rodičov. Otec je ženatý, pracuje v Taliansku ako výrobný montážny pracovník s priemerným mesačným príjmom vo výške 1302,52 Eur netto, žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou. Po zhodnotení dôkazov jednotlivo, súd konštatuje, že výživné vo výške 300 Eur mesačne je primerané najmä schopnostiam a možnostiam otca toto výživné plniť, s prihliadnutím na otcov mesačný príjem, ako aj na skutočnosť, že na financovaní výdavkov domácnosti otca sa musí podieľať nielen otec maloletej, ale aj jeho manželka.
Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 300 Eur mesačne a vo zvyšku súd návrh matky zamietol.
Čo sa týka doby zvýšenia výživného, matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej od 01.05.2013, preto súd aj od tejto doby výživné určil. I keď výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od podania návrhu, matka sa takto spätne určeného výživného nedomáhala,
preto sa súd touto možnosťou ani nezaoberal, keďže v konaní neboli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.05.2013 do 31.10.2013 vo výške 2900 Eur (už pri odpočítaní sumy 2500 Eur, ktorá predstavuje celkovú sumu, ktorou otec prispel na výživu maloletej od 01.05.2013 doposiaľ) toto súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže mal za to, že otec si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vzhľadom k tomu, že s matkou dieťaťa spolu nežili, výživné pre dieťa čiastočne a nepravidelne plnil.
Úpravu styku otca s maloletou ponechal súd na dohodu rodičov, v súlade s návrhom oboch rodičov, ako aj zástupcu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej O. s. p.).
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa § 162 ods. 1 O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 ods. 2 O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /Zákon č. 233/95 Zbierky zákonov o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.