Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sd/244/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa B. O., nar. X. X. XXXX, bytom I., E. XXXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo 17.augusta 2011 o zvýšení invalidného dôchodku od 12. apríla 2010 (č.1), rozhodnutia totožného čísla zo 17. augusta 2011 o zvýšení invalidného dôchodku od 12. apríla 2011 (č.2), rozhodnutia totožného čísla z 30. mája 2013 o zvýšení invalidného dôchodku od 3. októbra 2012 ( č.3) a rozhodnutia totožného čísla zo 14. februára 2014 o vyplácaní vyššej dôchodkovej dávky (č.4) takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo 17. augusta 2011 o zvýšení invalidného dôchodku od 12.apríla 2010 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 17. augusta 2011 o zvýšení invalidného dôchodku od 12.apríla 2011 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 30. mája 2013 o zvýšení invalidného dôchodku od 3.októbra 2012 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 19. februára 2014 o vyplácaní vyššej dôchodkovej dávky potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Označenými rozhodnutiami č. 1-3 odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľa najskôr od 12.apríla 2010 na 252,10 € mesačne s ohľadom na 60 % pokles jeho pracovnej schopnosti, ktorý bol konštatovaný od 12. apríla 2010 v lekárskej správe posudkového lekára z 21.júla 2011 a od 12.apríla 2011 došlo k jeho ďalšiemu zvýšeniu na 303,- € mesačne s ohľadom na 70 % pokles jeho pracovnej schopnosti, ktorý bol dňom 12.apríla 2011 konštatovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia v totožnej lekárskej správe. Od 3.októbra 2012 došlo k ďalšiemu zvýšeniu invalidného dôchodku navrhovateľa na 447,- € mesačne, pretože v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu bola uvedeným dňom posudkovým lekárom zistená zmena miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 70 % na 75 %. Súčasťou rozhodnutí č.1, 2 bola lekárska správa posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rimavskej Sobote z 21.júla 2011, resp. zo 14.mája 2013 (rozhodnutie č.3) V odôvodnení rozhodnutí bol konkretizovaný postup pri výpočte zvýšenej dôchodkovej dávky.

V podanom odvolaní navrhovateľ namietal priznaný pokles jeho pracovnej schopnosti s vyjadrením presvedčenia, že presahuje 70% a to už od 12.apríla 2010. Namietal správnosť a komplexnosť posúdenia svojich zdravotných ťažkostí posudkovými lekármi. V priznanom percente jeho zníženej pracovnej schopnosti nezohľadnili závažnosť jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia s preukázanými pridruženými komplikáciami a náležitým percentuálnym navýšením nezohľadnili jeho

ďalšie zdravotné ťažkosti. Namietal, že pri hodnotení závažnosti jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia - diabetes mellitus II. typu vychádzali posudkoví lekári len z jednej pridruženej komplikácie a to polyneuropatie stredne ťažkého stupňa napriek tomu, že mu už 29.októbra 2010 bola diagnostikovaná aj angioskleróza retiny. Namietal tiež, že ako zdravotná komplikácia cukrovky mu nebola v percentuálnom navýšení zohľadnená hypertenzia II. - III. štádia so zmenami na očnom pozadí v zmysle hypertonickej angiopatie a to napriek tomu, že podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení sa uvedené ochorenie zohľadňuje percentuálnym zhodnotením poklesu pracovnej schopnosti poistenca v rozsahu 15-25%. Zdôraznil, že posudkoví lekári mali k dispozícii očné nálezy už z roku 2008, v ktorých mal diagnostikovanú hypertonickú angiopatiu aj angiosklerózu retiny. Napriek tomu ich nepovažovali za preukázané pridružené zdravotné komplikácie cukrovky.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Nesúhlasil s tým, že mu bol invalidný dôchodok s ohľadom na 60%-ný pokles jeho pracovnej schopnosti zvýšený len od 12.apríla 2010 s vyjadrením presvedčenia, že už od uvedeného dátumu mal byť pokles jeho pracovnej schopnosti zhodnotený na úrovni 70% len pre jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, diabetes mellitus. Uvedené vyvodil zo zákona o sociálnom poistení a jeho prílohy č. 4 a svojej zdravotnej dokumentácie. Zdôraznil, že už vtedy bol uňho diagnostikovaný diabetes mellitus s chronickými komplikáciami, už vtedy trpel arteriálnou hypertenziou ako aj aterosklerózou mozgových ciev, ktorá mu bola diagnostikovaná už v roku 2008. Napriek tomu mu bola priznaná len dolná hranica poklesu pracovnej schopnosti v rámci zaradenia jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia pod príslušnú položku prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Namietal tiež rozhodnutie o zvýšení jeho invalidného dôchodku od 12.apríla 2011 s ohľadom na 70%-ný pokles jeho pracovnej schopnosti. Tvrdil, že od uvedeného dňa mal byť pokles jeho pracovnej schopnosti zhodnotený na úrovni 75%, pretože 12.aprílom 2011 boli uňho diagnostikované mikro aj makrovaskulárne komplikácie cukrovky, preto mal byť pokles jeho pracovnej schopnosti len pre rozhodujúce zdravotné postihnutie zhodnotený na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia a mal byť navýšený pre jeho pridružené zdravotné ťažkosti. Tvrdil tiež, že pokiaľ mal diagnostikovanú arteriálnu hypertenziu ako komplikáciu cukrovky, malo to byť zohľadnené v navýšení percenta jeho zníženej pracovnej schopnosti o ďalších 15-20%, ako to predpokladá príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Predložil prepúšťaciu správu z neurologickej hospitalizácie z marca 2011, ktorou dokumentoval, že došlo k zhoršeniu polyneuropatie jeho dolných končatín zo stredne ťažkého na ťažký stupeň. V písomnom zhrnutí jeho diagnóz uviedol, že už pred 12.aprílom 2010 mal diagnostikované chronické komplikácie cukrovky a to hypertenziu II. stupňa, angiopatiu retiny, hypercholesterolémiu, hepatopatiu, čo posudkoví lekári nebrali do úvahy, hoci pri ich zohľadnení a priznaní tomu prislúchajúceho percenta zníženej pracovnej schopnosti v zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení by pokles jeho pracovnej schopnosti presiahol priznaných 60%. Uviedol tiež, že už v roku 2008 mu bola EMG vyšetrením zistená ateroskleróza mozgových ciev, atrofia mozgu a tiež atrofia svalstva horných končatín. Postupu posudkových lekárov vytýkal, že jeho jednotlivé ochorenia nezohľadnili každé zvlášť v percentuálnom zhodnotení jeho zníženej pracovnej schopnosti. Za nesprávne považoval zvýšenie percenta jeho zníženej pracovnej schopnosti na 70% len od 12.apríla 2011 s ohľadom na zhoršenie kompenzácie cukrovky s potrebou modifikácie inzulínovej liečby, so zvýšením kardiovaskulárneho rizika pridružených ochorení a s ohľadom na posudkovým lekárom konštatované možné makrovaskulárne komplikácie, pretože tieto boli u neho diagnostikované už pred uvedeným dátumom.

Svoje stanovisko ohľadom viac ako 70%-ného poklesu jeho pracovnej schopnosti už v roku 2010 nezmenil ani po doplňujúcich posudkoch posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutia č. 1, 2 potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah lekárskych správ posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, ktorými bolo realizované predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici -39 zo 14.apríla 2011. Poukázala tiež na doplňujúce lekárske správy posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý sa na žiadosť krajského súdu podrobne argumentačne vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa ohľadom etiológie jeho ochorenia a pridružených komplikácií. Zdôraznila, že pre zhodnotenie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa nie je možné osobitne posúdiť pokles jeho pracovnej schopnosti pre každé jednotlivé ochorenie, ktorým trpí, pretože podľa zákona o sociálnom poistení sa zhodnocuje rozhodujúce zdravotné postihnutie s maximálne možným 10%-ným navýšením miery poklesu pracovnej schopnosti poistenca pre všetky ďalšie zdravotné ťažkosti, ktoré ovplyvňujú pokles jeho pracovnej schopnosti.

Označené rozhodnutia č. 1,2, ktoré krajský súd potvrdil rozhodnutím č. -76 zo 17.januára 2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením č. z 28.apríla 2014 zrušil, pretože po vyhlásení a doručení rozsudku krajského súdu odporkyňa v priebehu odvolacieho konania vydala dňa 30.mája 2013 rozhodnutie (č.3), ktorým znova zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľa od 3.októbra 2012. Vydanie ďalšieho rozhodnutia odporkyne o tom istom nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok a jeho výšku a jeho nepreskúmanie krajským súdom bez jeho zavinenia bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia krajského súdu zo 17.januára 2013, pretože musia byť preskúmané všetky rozhodnutia odporkyne o totožnom nároku navrhovateľa a jeho výške.

V novom konaní, ktorého výsledkom je toto rozhodnutie sa krajský súd riadil dôvodom zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Krajský súd preskúmal označené rozhodnutia odporkyne o invalidnom dôchodku navrhovateľa a jeho výške i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne v čase vzniku invalidity navrhovateľa i pri aktuálne preskúmavanom posudzovaní jeho zdravotného stavu, doplnil dokazovanie o lekársku správu posudkového lekára ústredia z 1.augusta 2012 a z 25.októbra 2012 , oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s písomnými podaniami účastníkov, s listinami, ktoré predložil navrhovateľ, vykonal dôkaz navrhnutý navrhovateľom a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie (č.4) krajský súd preskúmal bez podania opravného prostriedku ako súvisiace s preskúmavanými rozhodnutiami č.1-3. Od správnosti rozhodnutí o výške invalidného dôchodku navrhovateľa (č.1,2,3) závisí aj správnosť rozhodnutia o vyplácaní vyššej dôchodkovej dávky (č.4).

Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 71 ods. 6,7,8 sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, maximálne o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti poistenca.

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly IV., pol. 1, písm. c) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ťažko kompenzovateľnú cukrovku s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) vyjadriť v rozpätí 50-75%. Konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti sa určuje v závislosti od dôsledkov porúch látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou. Samotné odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách pokles schopnosti zárobkovej činnosti nepodmieňujú.

Podľa kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35%. Trvalé ťažké postihnutie funkcie chrbtice s často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice a výraznou poruchou svalového korzetu možno zhodnotiť v rozpätí 40-50% (písm. c).

Podľa kapitoly IX., odd. A, pol. 8, písm. c) zodpovedá pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po srdcovej operácii s neschopnosťou záťaže 70-90 %. Pre určenie konkrétneho percenta zníženej pracovnej schopnosti poistenca sú rozhodujúce výsledky funkčných vyšetrení obehovej sústavy.

Podľa § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca.

Podľa § 73 ods. 1 cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 cit. zákona.

Podľa § 112 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí.

Z cit. zákonného ustanovenia je zrejmé, že predpokladom zmeny vo výplate dôchodkovej dávky je zmena v rozhodujúcich skutočnostiach. Predpokladom zvýšenia invalidného dôchodku je taká nepriaznivá zmena v zdravotnom stave poistenca, ktorá zvyšuje doposiaľ priznaný percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti. Nepriaznivá zmena v zdravotnom stave poistenca musí byť preukázaná objektívnymi odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré pre účely dôchodkového poistenia vyhodnocujú v zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení posudkoví lekári sociálneho poistenia príslušnej pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného od 10.septembra 2008 so 45%-ným poklesom jeho pracovnej schopnosti. V tom čase boli príčinou jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu chronické dorzalgie na podklade degeneratívnych zmien driekovej chrbtice ťažkého stupňa s narušenou statodynamikou a rozvíjavosťou, s potvrdenými rozsiahlymi degeneratívnymi zmenami, so zúžením medzistavcových priestorov v oblasti L3-S1, s ťažko narušenou statodynamikou a výrazným obmedzením hybnosti, bez koreňového dráždenia. Uvedené ochorenie bolo posúdené v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti bol stanovený 35%-tami, ktoré bolo navýšené o ďalších 10% pre pridružené ochorenie navrhovateľa a to esenciálnu hypertenziu II. stupňa so zmenami na očnom pozadí. V tom čase posudkový lekár považoval kompenzovanú cukrovku II. typu bez komplikácií za posudkovo nevýznamnú. Voči rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľ opravný prostriedok nepodal.

12.apríla 2010 bola zrealizovaná kontrolná lekárska prehliadka navrhovateľa so zmenou v označení jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, za ktoré bola od uvedeného dňa považovaná cukrovka II. typu v zmysle kapitoly IV., pol. 1, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a bol mu priznaný 50%-ný pokles pracovnej schopnosti. Uvedené percento bolo navýšené pre ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení o ďalších maximálne možných 10%. V posudku bolo konštatované, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa tým, že došlo k dekompenzácii cukrovky s vysokými hodnotami glykémií a od februára 2010 mu bol do liečby pridaný inzulín. V januári 2010 bola uňho EMG vyšetrením potvrdená polyneuropatia dolných končatín stredne ťažkého stupňa. K zmene posudkového stanoviska nedošlo ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľa a následnom posudzovaní jeho zdravotných ťažkostí posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne.

Odporkyňa v nadväznosti na uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa vydala 17.mája 2010 rozhodnutie o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľa dňom 12.apríla 2010 s ohľadom na konštatovanú zmenu miery poklesu jeho pracovnej schopnosti z pôvodných 45% na 60%. Uvedené rozhodnutie odporkyne bolo zrušené predchádzajúcim rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní -39 zo 14.apríla 2011 pre jeho nepreskúmateľnosť a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie. Krajský súd odporkyni vytkol, že sa uspokojila s nekomplexným posudkom posudkových lekárov a nedoplnila ich skutkové zistenia, resp. dôvody v tom čase existujúceho posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa tak, aby jej rozhodnutie vychádzalo z presne a úplne zisteného skutočného zdravotného stavu navrhovateľa bez akýchkoľvek pochybností, týkajúcich sa objektívneho, správneho a úplného posúdenia jeho zdravotného stavu. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa odporkyni vytkol nedostatok odborných vecných argumentov, týkajúcich sa

vyhodnotenia zdravotných komplikácií cukrovky, najmä v súvislosti s diagnostikovanou arteriálnou hypertenziou II. stupňa a hypertonickou angiopatiou, ktoré neboli považované za komplikácie cukrovky.

V rámci realizácie vyššie označeného rozhodnutia krajského súdu posudzoval zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rimavskej Sobote. V posudku z 21.júla 2011 konštatoval trvanie invalidity navrhovateľa so zvýšeným 60%-ným poklesom jeho pracovnej schopnosti od 12.apríla 2010 s tým, že od 12.apríla 2011 došlo k zmene miery poklesu jeho pracovnej schopnosti zo 60% na 70%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil cukrovku II. typu na kombinovanej liečbe s diabetickými komplikáciami v zmysle kapitoly IV., pol. 1, písm. c) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktoré priznal navrhovateľovi najskôr 50%, od 12.apríla 2011 60%- ný pokles jeho pracovnej schopnosti a uvedené percento navýšil pre pridružené chronické chrbticové a osové ťažkosti. V posudku uviedol, že v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky navrhovateľa realizovanej 12.apríla 2010 bolo zistené, že oproti vzniku invalidity v septembri 2008, kedy boli jeho rozhodujúcim ochorením pohybové ťažkosti združené s poruchou chrbtice a osového aparátu na podklade chronických degeneratívnych zmien bola k uvedenému dňu preukázaná zmena v jeho zdravotnom stave v zmysle novo-zistenej cukrovky II. typu na kombinovanej liečbe s potvrdenou polyneuropatiou dolných končatín, preto došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa. V priebehu ďalšieho konania navrhovateľ predkladal aktuálne nálezy z interných, neurologických a diabetologických vyšetrení, z ktorých posudkový lekár vyvodil zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa v zmysle zhoršenia kompenzácie cukrovky s potrebou inzulínovej liečby, čím sa zvýšilo riziko kardiovaskulárnych a neurologických komplikácií. Preto pri rovnakom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľa (cukrovka II. typu) zvýšil pokles jeho pracovnej schopnosti pre toto ochorenie od 12.apríla 2011 na 60% s pretrvávajúcim posudkovým zohľadnením pridružených zdravotných ťažkostí súvisiacich s pohybovo- oporným aparátom o 10 %.

Uvedené posudkové stanovisko sa stalo podkladom pre vydanie odvolaním napadnutých rozhodnutí č. 1,2.

Po podaní odvolania posudkový lekár na pobočke Sociálnej poisťovne svoje posudkové stanovisko nezmenil, preto sa vecou zaoberal aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Košiciach. V posudku z 27.októbra 2011 dospel na základe vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa a početných diabetologických, očných, ortopedických, kardiologických, interných, neurologických a EMG vyšetrenia dolných končatín k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku navyše uviedol, že podľa očného vyšetrenia u navrhovateľa neboli preukázané diabetické komplikácie na očnom pozadí, pretože tieto boli dôsledkom vysokého krvného tlaku.

V priebehu preskúmavacieho konania pred vydaním rozhodnutia zo 17.januára 2013 navrhovateľ doložil odborné neurologické vyšetrenie, z ktorého vyplynulo zhoršenie polyneuropatie dolných končatín zo stredného na ťažký stupeň, preto krajský súd požiadal posudkového lekára o zaujatie stanoviska k uvedenej zmene v zdravotnom stave navrhovateľa. V posudku z 1.augusta 2012 posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici doposiaľ vyslovené posudkové stanovisko nezmenil a priznaný pokles pracovnej schopnosti navrhovateľ považoval pri jeho objektivizovaných zdravotných ťažkostiach za maximálny. Vyjadril sa aj k dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia odporkyne. Uviedol, že navrhovateľ sa od roku 2006 lieči na vysoký krvný tlak, ktorý je internistom hodnotený ako esenciálna hypertenzia podľa WHO II. stupňa (ľahké orgánové zmeny - hypertonická angiopatia I.stupňa). Z uvedeného dôvodu nie je možné vysoký krvný tlak hodnotiť ako komplikáciu cukrovky, pretože u navrhovateľa nebola zistená sekundárna hypertenzia pri poškodení ciev obličiek cukrovkou - diabetickej nefropatii s poruchou ich funkcie. Hypertonická angiopatia (poškodenie ciev na očnom pozadí) je dôsledkom vysokého krvného tlaku. Podľa odborných očných nálezov bolo opakovane vylúčené poškodenie ciev pri cukrovke, tj. diabetická retinopatia. Interným vyšetrením neboli objektívne zdokumentované ani ďalšie makrovaskulárne komplikácie cukrovky - angioskleróza dolných končatín (v klinickom obraze nie sú prítomné oslabené pulzácie ciev dolných končatín, chladné akrá, lividita z neprekrvenia dolných končatín ani trofické zmeny na nechtoch), preto nebolo potrebné indikovať vyšetrenie ciev dolných končatín ultrazvukom alebo angiografiou. Ischemická choroba srdca tiež nebola jednoznačne preukázaná objektívnym vyšetrením, klinicky neboli zistené prejavy angíny pectoris, a táto nebola objektivizovaná ergometrickým vyšetrením ani koronarografickým vyšetrením. Na ultrazvukovom vyšetrení srdca bol takmer normálny nález - kinetika vyhovujúca, morfologicky len skleróza aorty, bez hypertrofie stien a rozšírenia dutín, vývrhová schopnosť ľavej komory bola v medziach normy

- 66%, prítomná bola narušená diastolická funkcia ľavej komory s poruchou jej relaxácie a ľahká mitrálna insuficiencia I.stupňa. Uvedené vyhodnotil tak, že u navrhovateľa nemožno hovoriť o závažných makrovaskulárnych komplikáciách a z mikrovaskulárnych komplikácii cukrovky bola EMG vyšetrením objektívne preukázaná len jedna a to diabetická polyneuropatia stredne ťažká až ťažká.

V ďalšom konaní navrhovateľ predložil odborný nález so sono vyšetrenia ciev dolných končatín Dopplerom i výsledok ergometrického vyšetrenia zo septembra 2012. Ani uvedené doplnené nálezy nepriniesli zmenu v zhodnotení poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa, čo vyplynulo z doplňujúceho posudku posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici z 25.októbra 2012. V ňom bolo uvedené, že sonografickým vyšetrením ciev dolných končatín neboli dokumentované závažné arteriosklerotické zmeny, len počínajúce zmeny vo vyšetrovanom úseku v zmysle zúženia. Ergometrickým vyšetrením nebola jednoznačne preukázaná ischemická choroba srdca, vyšetrenie nebolo možné hodnotiť ako výpovedné, pretože muselo byť prerušené pre vzostup krvného tlaku už v úvode vyšetrenia. Dosiahol však záťaž 100 wattov.

Po vydaní rozhodnutia krajského súdu zo 17.januára 2013 navrhovateľ požiadal odporkyňu žiadosťou z 27.februára 2013 o nové posúdenie svojho zdravotného stavu, pretože 3.októbra 2012 utrpel infarkt myokardu. Na základe tejto žiadosti posudzoval opäť zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rimavskej Sobote. V posudku zo 14.mája 2013 zohľadnil nové medicínske skutočnosti preukázané lekárskymi správami z hospitalizácie v Stredoslovenskom ústave srdcovo-cievnych chorôb v Banskej Bystrici z októbra 2012 a marca 2013 a konštatoval, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie aktuálne označil stav po srdcových operáciách, ktoré boli realizované v októbri 2012 a následne v marci 2013 po akútnom spodnom STEMI so zaradením pod kapitolu IX., odd. A, pol. 8, písm. c) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia 70 %. Uvedené navýšil o 5 % pre pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa a to cukrovku II. typu v zmysle kapitoly IV., pol. 1, písm. c) cit. prílohy. Uviedol, že z hľadiska diabetu neboli potvrdené nové komplikácie ani progresia pridružených ochorení.

Toto posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre rozhodnutie odporkyne o zvýšení invalidného dôchodku od 3.októbra 2012 rozhodnutím z 30.mája 2013 (č.3), voči ktorému navrhovateľ podal opravný prostriedok (čl. 93-118 súdneho spisu).

Na pojednávaní pred krajským súdom dňa 6.novembra 2014 navrhovateľ vyjadril spokojnosť s tým, že bol uznaný za invalidného dôchodku so 75 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. Nenamietal ani výšku invalidného dôchodku, keďže je už poberateľom vyššieho starobného dôchodku. Namietal, že jeho invalidita s poklesom jeho pracovnej schopnosti o viac ako 70 % mala byť posudkovým lekárom konštatovaná už od 12.apríla 2010, pretože už k tomuto dátumu mal odbornými nálezmi preukázané viaceré komplikácie cukrovky, ktoré neboli posudkovo zohľadnené a to metabolický syndróm, vysoké kardiovaskulárne riziko, z ktorého automaticky vyplýva aj ischemická choroba srdca, ateroskleróza ciev, ťažkú polyneuropatiu, ktorá bola nesprávne zohľadnená len na úrovni stredne ťažkého stupňa.

Odporkyňa navrhla potvrdiť ako zákonné a vecne správne všetky preskúmavané rozhodnutia odporkyne o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľa s poukazom na lekárske správy posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o zmene miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa k 12.aprílu 2010, k 12.aprílu 2011 i k 3.októbru 2012 prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská, najmä posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 1.augusta 2012 boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, v rámci daných medicínskych poznatkov, v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami a možnosťami platnej právnej úpravy. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí z nich vychádzal, pretože doplnením odborným dôvodov vysloveného posudkového záveru boli odstránené predchádzajúce pochybnosti o správnom a úplnom zistení zdravotného stavu navrhovateľa.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých rozhodnutí bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne boli i napadnuté rozhodnutia. Správny orgán postupoval správne, keď v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky navrhovateľa, resp. na jeho žiadosť posudzoval prípadnú zmenu v jeho zdravotnom stave s jej dôsledkom na pokles jeho pracovnej schopnosti. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože posudkoví lekári sú podľa platnej právnej úpravy výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie ( § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení) a pre zhodnotenie konkrétnej percentuálnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti. Pri preukázanej zmene v zdravotných ťažkostiach navrhovateľa v súvislosti so zhoršením kompenzácie cukrovky II. typu s nutnosťou inzulínovej liečby považoval správne od 12.apríla 2010 (č.1) uvedené ochorenie za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa, pretože pre toto ochorenie prichádzalo do úvahy vyššie % zhodnotenie jeho zníženej pracovnej schopnosti oproti pôvodne označenému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu v čase vzniku jeho invalidity, súvisiacemu s pohybovo-oporným aparátom. S ohľadom na preukázané zdravotné komplikácie cukrovky - polyneuropatiu stredného, neskôr až ťažkého stupňa a s ohľadom na objektívne preukázané ďalšie komplikácie z hľadiska stupňa ich závažnosti vyjadril pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa pre toto ochorenia v rámci daného zaradenia pod príslušnú položku prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, neskôr 60 % (rozhodnutie č. 2). K etiológii a závažnosti pridružených komplikácií cukrovky sa posudkový lekár podrobne a zrozumiteľne vyjadril tak, ako je to vyššie uvedené. Konkrétne percentuálne vyjadrenie zníženej pracovnej schopnosti poistenca pre ťažko kompenzovateľnú cukrovku, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a s diabetickými komplikáciami z možných 50-75 % patrí do výlučnej kompetencie posudkového lekára, ktorý má príslušnú odbornosť v oblasti posudkového lekárstva. Všetky zdravotné ťažkosti poistenca vyhodnocuje podľa posudkových a zákonných kritérií. Pre určenie percentuálneho zhodnotenia zníženej pracovnej schopnosti poistenca nie je rozhodujúca samotná existencia určitej diagnózy bez ďalších súvislostí, ale podstatný je dôsledok ochorenia na funkciu toho -ktorého orgánového systému z hľadiska stupňa alebo rozsahu jej zníženia, či oslabenia (platí nielen pre cukrovku). Uvedené sa vyhodnocuje výlučne vo vzťahu k schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť aj pri existencii jeho ochorení, pretože invalidita podľa platnej právnej úpravy predpokladá pokles pracovnej schopnosti. Iné nepriaznivé dôsledky dlhodobo zhoršeného zdravotného stavu poistenca na kvalitu jeho života apod. nie sú rozhodujúce. Pre možnosť posudkového zohľadnenia pridružených komplikácií cukrovky musí byť nesporne objektívne zistená ich príčinná súvislosť so základným ochorením (cukrovkou), tj. musí byť podľa medicínskych poznatkov nepochybné, že ďalšie poškodenie zdravia poistenca bolo vyvolané týmto ochorením. Ak z hľadiska etiológie existujú viaceré možnosti vzniku (pridružených) ochorení (napr. vysoké kardiovaskulárne riziko, ischemická choroba srdca, atroskleróza ciev - uvedené je možným dôsledkom aj vysokého tlaku krvi, na ktorý sa navrhovateľ lieči, polyneuropatia - odbornými nálezmi bolo zistené, že táto je kombinovaná, jednak ako dôsledok cukrovky a tiež ako dôsledok ochorenia pohybovo oporného aparátu) nie je možné ich považovať výlučne za komplikáciu cukrovky a to sa potom prejaví v konkrétnom percentuálnom vyjadrení zníženej pracovnej schopnosti poistenca. Okrem toho aj komplikácie rozhodujúceho zdravotného postihnutia (cukrovky) musia z hľadiska posudkových kritérií spĺňať určité kvalitatívne, kvantitatívne aj časové požiadavky. Vyhodnotiť uvedené vo všetkých týchto súvislostiach, aj s ohľadom na dodržiavanie liečebného režimu patrí do kompetencie posudkového lekára. Z medicínskeho hľadiska nebolo možné považovať pretlakovú chorobu srdca II. stupňa ESH/ ESC aj v spojení s hypertonickou angiopatiou za komplikáciu cukrovky, pretože z odborných nálezov vyplynulo, že navrhovateľ trpí esenciálnou hypertenziou, tj. vysokým krvným tlakom ako prvotným ochorením, nie ako dôsledkom cukrovky, preto nemohlo byť toto ochorenie zohľadnené vo vyššom zhodnotení poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa pre cukrovku v rámci daného zaradenia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pri ďalších závažných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa súvisiacich s pohybovo-oporným aparátom odporkyňa správne využila možnosť percentuálneho zvýšenia zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa o ďalších maximálne možných 10%. Tým boli vyčerpané zákonné možnosti pre zhodnotenie poklesu jeho pracovnej schopnosti. Nasčítavanie percent zníženej pracovnej schopnosti poistenca pre každé jednotlivé ochorenie, ktorým trpí, zákon o sociálnom poistení neumožňuje. Ďalšie zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa - po utrpenom infarkte myokardu našlo odraz vo zvýšení percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti od 3.októbra 2012 s tým, že došlo aj k zmene jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Bol zaň označený stav po srdcových operáciách s konštatovaním, že z hľadiska cukrovky k zhoršeniu

zdravotného stavu navrhovateľa nedošlo a nedošlo ani k rozvinutiu ďalších komplikácií tohto ochorenia. Závažnosť tohto ochorenia a jeho vplyv na pracovnú schopnosť navrhovateľa zhodnotil 5 % navýšením jeho zníženej pracovnej schopnosti popri zmenenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí.

Vzhľadom na uvedené kritériá posudzovania zníženej pracovnej schopnosti poistenca a odborného medicínskeho vyhodnotenia zdravotných ťažkostí navrhovateľa, ktoré bolo obsiahnuté v lekárskych správach posudkových lekárov považoval krajský súd námietky navrhovateľa voči správnosti a úplnosti posúdenia jeho zdravotného stavu vo vzťahu k percentuálnej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti za nedôvodné.

Z vyššie uvedených skutkových zistení odporkyňa správne vyvodila postupnú zmenu rozhodujúcich skutočností pre výšku priznanej dôchodkovej dávky a správne ju zohľadnila vo zvýšení sumy invalidného dôchodku navrhovateľa v závislosti od zmeny miery poklesu jeho pracovnej schopnosti najskôr zo 45 % na 60 % od 12.apríla 2010, neskôr od 12.apríla 2011 zo 60 % na 70% a od 3.októbra 2012 zo 70 % na 75 %. Samotné matematické zvýšenie sumy invalidného dôchodku navrhovateľ nenamietal a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia v matematickom určení sumy zvýšenej dôchodkovej dávky, preto označené rozhodnutia ako zákonné a vecne správne potvrdil. V podrobnostiach poukazuje na konkrétny výpočet zvýšenej sumy invalidného dôchodku rozhodnutiami 1, 2 aj 3, ktorý bol realizovaný v súlade so správne aplikovanými príslušnými zákonnými ust. § 73 ods. 2, resp. § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pri správne určených rozhodujúcich činiteľoch pre jeho určenie a to obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa a zárobkov dosiahnutých v rozhodujúcom období, z ktorých bol správne vypočítaný jeho priemerný osobný mzdový bod. Správne bola započítaná aj aktuálna dôchodková hodnota v závislosti od dátumu, od ktorého došlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky invalidného dôchodku, tj. k zvýšeniu percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti.

Rozhodnutie č. 4 o vyplácaní vyššej dôchodkovej dávky krajský súd potvrdil ako zákonné a vecne správne preto, že pri vzniku súbehu nárokov na výplatu 2 dôchodkových dávok, patrí poistencovi len 1 dôchodková dávka a to tá, ktorej suma je vyššia, čo vyplýva zo zákonného ustanovenia § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľovi bol od 8.januára 2014, odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov priznaný starobný dôchodok vo výške 469,50 €. Voči tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľ neodvolal a nadobudlo právoplatnosť. Priznaný starobný dôchodok prevýšil sumu zvýšeného invalidného dôchodku od 3.októbra 2012 (447,- € mesačne, zvýšený od 1.januára 2013 na 457,10 € mesačne). K súbehu nárokov na výplatu 2 dôchodkových dávok došlo dňom priznania starobného dôchodku, tj. 8.januára 2014 a od uvedeného dňa patrí navrhovateľovi vyššia dôchodková dávka, tj. starobný dôchodok. Uvedené odporkyňa správne zistila a správne právne posúdila v rozhodnutí o výplate vyššej dôchodkovej dávky s tým, že nárok na nižšiu dôchodkovú dávku zaniká a to od dňa nasledujúceho po dni, za ktoré už bola nižšia dôchodková dávka vyplatená.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.