Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-175-2022.pdf
PDF · 114.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/175/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: P.. Ľ. Š., H. XX.XX.XXXX, C. S., X. Z. XX, zastúpenej Mgr. Mariánom Hrbáňom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Jelačičova 1, proti žalovanému: Q. S., H. XX.XX.XXXX, C. K. H. N., Q.. A. X, o zaplatenie 22.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15. februára 2022 sp. zn. 16C/38/2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15. februára 2022 č.k. 16C/38/2021-105.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 15. februára 2022 č.k. 16C/38/2021-105 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 22.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.000 € od 01.01.2018 do 14.09.2018, vo výške 5% ročne zo sumy 5.000 € od 01.01.2018 do 18.09.2018, vo výške 5% ročne zo sumy 22.000 € od 01.01.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 22.000 € s príslušenstvom, poskytnutej žalovanému titulom pôžičky.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 09.10.2017 uzavreli žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník písomnú zmluvu o pôžičke, pričom podpisy oboch zmluvných strán boli úradne osvedčené dňa 09.10.2017 na Notárskom úrade notára JUDr. Z. Č. a zaznamenané aj do centrálneho registra osvedčených podpisov, a to podpis žalobkyne pod poradovým číslom O784555/2017 a podpis žalovaného pod poradovým číslom O784556/2017. Predmetom zmluvy bolo požičanie sumy 30.000 € (článok I.), suma bola poskytnutá pred podpisom zmluvy v hotovosti, pričom žalovaný ako dlžník prehlásil a zároveň svojim podpisom potvrdil prevzatie tejto sumy (článok I. a článok II.), v zmluve sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný vráti dlh jednorazovo v lehote do 31.12.2017 na bankový účet žalobkyne (článok IV.). Súd konštatoval, že nebolo spornou skutočnosťou, že dňa 14.09.2018 došlo zo strany dlžníka k úhrade sumy 3.000 € a dňa 18.09.2018 sumy 5.000 €. Výzvou zo dňa 26.02.2020 žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu zostávajúcej sumy 22.000 € v lehote do troch dní odo dňa doručenia
výzvy na bankový účet uvedený vo výzve. Zároveň bol žalovaný vyzvaný aj mailovým prípisom zo dňa 01.04.2020 na úhradu tejto sumy v lehote troch dní odo dňa doručenia výzvy na bankový účet.
4. Po citácii ust. § 183 ods. 1, 4 CSP súd konštatoval, že žalovaný v spore požiadal o odročenie pojednávania celkom trikrát, z toho dvakrát mu súd vyhovel. Pri odročovaní v poradí druhého vytýčeného termínu pojednávania na deň 24.01.2022 súd žiadosti vyhovel, kedy žalovaný svoju žiadosť odôvodňoval pozitivitou na ochorenie Covid 19. Už pri tomto odročení súd vyzval žalovaného, aby predložil súdu doklad o jeho pozitivite na Covid 19, z ktorého dôvodu požadoval odročenie termínu pojednávania, pričom výzva bola žalovanému doručovaná ako v novom predvolaní na pojednávanie, tak aj v mailovom prípise na adresu uvedenú žalovaným, z ktorej so súdom písomne komunikoval. Žalovaný nielenže túto svoju povinnosť uloženú súdom nesplnil, ale navyše svoju ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania opätovne nedoplnil žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by potvrdzoval ním uvádzané dôvody, pre ktoré by mal súd prihliadať na ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania, ktoré bolo vytýčené na 15.02.2022. Keďže bolo povinnosťou žalovaného oznámiť ním uvádzané dôvody pre odročenie vytýčeného termínu pojednávania takým spôsobom, aby súd mohol posúdiť, či sú, alebo nie sú naplnené zákonné dôvody pre odročenie pojednávania, mal súd za to, že sú splnené podmienky pre pojednávanie v sporovom konaní a pre rozhodnutie v spore.
5. Právne vec posúdil podľa ust. § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 149 a § 150 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nárok žalobkyne je opodstatnený v plnom rozsahu.
6. Súd mal za to, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 09.10.2017, keďže podpisy strán sporu boli úradne osvedčené, čím nebola spochybnená skutočnosť, ktoré subjekty predmetnú zmluvu uzatvárali a čo bolo jej obsahom. Na základe zmluvy došlo aj k reálnemu plneniu, teda poskytnutiu sumy 30.000 €, čo vyplynulo z článku II. predmetnej zmluvy a taktiež nebolo spornou skutočnosťou, že po splatnosti zmluvy došlo k úhrade sumy 3.000 € a 5.000 €, teda celkovo 8.000 €. Na základe uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 22.000 € v prospech žalobkyne.
7. Po citácii ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobkyni aj nárok na úroky z omeškania odo dňa 01.01.2018 so zohľadnením žalovaným realizovaných úhrad.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalobkyni v plnom rozsahu.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu žalobkyne zamietne a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Žalovaný poukázal na porušenie jeho ústavne garantovaných práv a tiež základných zásad sporového konania zo strany súdu prvej inštancie predovšetkým tým, že konajúci súd mu svojim postupom znemožnil využiť jemu patriace procesné právo, najmä právo na vyjadrenie sa k veci. Má za to, že vydaním rozsudku bez možnosti žalovaného vyjadriť sa k prejednávanej veci, došlo zo strany súdu k výraznému pochybeniu a týmto nesprávnym procesným postupom mu bolo odňaté jeho právo na spravodlivý súdny proces. V ďalšom sa vyjadril k obsahu práva na spravodlivý proces. Poukázal na skutočnosť, že súdu písomne doručil žiadosť o odročenie posledného termínu pojednávania, vytýčeného na 15.02.2022 z objektívnych zdravotných dôvodov, ktoré mu znemožňovali zúčastniť sa vytýčeného pojednávania a uplatniť na ňom svoje procesné práva. Podľa jeho názoru súd jeho žiadosti bezdôvodne nevyhovel z dôvodu nepreukázania týchto dôvodov, hoci mu pred vydaním rozsudku reálne ani nedal možnosť predložiť doklady potvrdzujúce dôvody žiadosti o odročenie pojednávania 15.02.2022. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie mal v prípade pochybnosti o relevantnosti dôvodov žiadosti o odročenie pojednávania, vytýčeného na 15.02.2022 postupovať tak, že by ho vyzval na doloženie dokladov na preukázanie pravdivosti jeho žiadosti spolu s poučením, že v prípade nepredloženia týchto dokladov, už v budúcnosti na ďalšiu žiadosť o odročenie, resp. ospravedlnenie neprítomnosti zo strany žalovaného, prihliadať nebude. K takémuto postupu však zo strany súdu nedošlo. Preto postup súdu považuje za diskriminačný a nezákonný. Uviedol, že zo strany súdu mu nikdy nebola doručená výzva na predloženie potvrdenia o prekonaní ochorenia Covid 19 s poučením, že v prípade nedoručenia dokladu o pozitívnom výsledku na ochorenie Covid 19, na ďalšie žiadosti o odročenie pojednávania z jeho strany už súd prihliadať nebude. Neumožnením vyjadriť sa k prejednávanej veci boli porušené jeho ústavné
práva rozhodnutím na pojednávaní bez akéhokoľvek predchádzajúceho vyjadrenia sa žalovaného k prejednávanej veci, tiež nebol ani dostatočne zistený skutkový stav v takom rozsahu, aký je nevyhnutne potrebný pre vydanie správneho zákonného rozhodnutia. Súdnemu konaniu sa v žiadnom prípade nevyhýbal, naopak, po oznámení prejednávanej veci sa chcel na pojednávaní osobne zúčastniť.
11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že argumentáciu žalovaného považuje za nedôvodnú, účelovú a v zásade len potvrdzujúcu žalovaného prístup k veci. O účelovosti odvolania svedčí to, že sa nevyjadril k meritu veci, len k údajnému porušeniu jeho procesných práv. Nijako nekonkretizoval ním uvádzané odvolacie dôvody. Rozsudok považuje za zákonný a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručované prostredníctvom Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy dňa 28.12.2022 a 29.12.2022 na adresu X. R. K..r.o., avšak bez kladného výsledku. Šetrením sa hliadke podarilo zistiť, že na danej adrese sídli uvedená firma, jej zamestnankyňa však uviedla, že o dotyčnej osobe približne rok nič nevedia a ani im nie je známy jeho súčasný pobyt. Na žalovaným uvedený telefonický kontakt bolo viackrát volané, bez kladného výsledku. Uvedené vyplynulo zo správy Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy doručenej odvolaciemu súdu dňa 16.01.2023. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.01.2023 o 9,15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 17.01.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
16. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, f/,g/ CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany (g/).
17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
18. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
19. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
21. Žalovaný vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) namieta procesné pochybenia súdu prvej inštancie, pričom súd vo svojom rozhodnutí podrobne popísal procesný postup v rámci prípravy pojednávania a tým odôvodnil svoj postup.
22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby.
23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel ku svojim záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci.
24. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
25. Predmetom sporu je nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy poskytnutej pôžičky zo dňa 09.10.2017, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolania neboli žiadne námietky týkajúce sa merita sporu, teda poskytnutej pôžičky. Jej poskytnutie a zostatkovú sumu žalovaný v priebehu sporu nenamietal.
26. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
27. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia OZ, podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť.
28. Zmluva o pôžičke môže byť uzatvorená písomnou formou, avšak pre tento zmluvný typ písomná forma zmluvy nie je nevyhnutná. Nevyhnutnou podmienkou zmluvy je však reálne odovzdanie predmetu pôžičky.
29. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.10.2017 (čl. 9), ktorá je súčasťou súdneho spisu vyplynulo, že bola uzavretá medzi sporovými stranami, kde žalobkyňa bola v pozícii veriteľa a žalovaný v pozícii dlžníka. Predmetom pôžičky bola suma 30.000 €, prevzatie ktorej bolo potvrdené priamo v zmluve, pričom podpisy na samotnej zmluve boli úradne osvedčené. Spornou skutočnosťou nebola splatnosť pôžičky 31.12.2017 a sporné nebolo ani uhradenie sumy 8.000 € z poskytnutej pôžičky. Súd prvej inštancie preto vychádzajúc z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol vecne správne, ak žalobe žalobkyne v celom rozsahu t. j. vrátane príslušenstva, vyhovel, čím podľa odvolacieho súdu nebol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, g/ CSP.
30. Nedôvodná je odvolacia námietka žalovaného, že v konaní mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
31. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť v jej neprítomnosti, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, pričom je výlučne na strane, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Uvedená požiadavka je vyjadrená hlavne v ustanovení § 178 ods. 2 CSP, ktoré súdu ukladá predvolať stranu sporu alebo jej zástupcu na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Strana sa pritom na pojednávanie predvoláva len vtedy, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch, inak sa predvolá len jej zástupca (§ 195 ods. 1 až 3, § 178 ods. 1 CSP). Obsahom ústavne garantovaného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti strany a práva na spravodlivý súdny proces teda nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jej žiadosti o odročenie pojednávania.
32. Z ust. § 183 ods. 1 CSP prvej vety vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Dôvody na odročenie pojednávania by mali byť také, ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a nariadení termínu pojednávania. Medzi takéto dôležité dôvody nesporne patrí aj objektívna nemožnosť strany sporu zúčastniť sa nariadeného pojednávania a realizovať tak svoje procesné práva priznané Civilným sporovým poriadkom.
33. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (ust. § 183 ods. 3 CSP).
34. Pojednávanie sa môže odročiť výlučne len z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 prvej vety CSP); tieto dôvody sa v praxi môžu vyskytnúť na strane súdu, procesných strán, prípadne zástupcov procesných strán. Ak o odročenie termínu pojednávania požiada strana alebo jej zástupca, súd posudzuje existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania podľa konkrétnych okolností prípadu. Opodstatnenosť takejto žiadosti má súd možnosť posudzovať len na základe tých okolností, ktoré sú mu známe v čase jej vyhodnocovania (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/110/2020 z 22. februára 2022).
35. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom relevantným v zmysle § 183 ods. 1 CSP spravidla vtedy, ak strane bráni zúčastniť sa na pojednávaní taká okolnosť, ktorá je podstatná z hľadiska možnosti uskutočniť pojednávanie, nepredvídateľná v tom zmysle, že strana nemohla vedieť, že nastane a ospravedlniteľná (strana urobila všetko preto, aby sa súdom nariadené pojednávanie mohlo uskutočniť v jej prítomnosti, z objektívnych dôvodov sa jej to ale nepodarilo).
36. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že v spore bol nariadený termín pojednávania na deň 20.12.2021, kedy súd predvolanie naň zasielal žalovanému jednak na adresu jeho trvalého pobytu a jednak na adresu ním telefonicky oznámenú: C., K. XX, kedy z adresy trvalého pobytu došlo vyrozumenie o tom, že si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Na adrese C., K. XX si žalovaný predvolanie prevzal dňa 15.11.2021. Zároveň súd žalovaného informoval o termíne uvedeného pojednávania aj na mailových adresách uvedených žalovaným, ktoré boli uvedené v listinnom dôkaze - výzve právneho zástupcu žalobkyne, pričom zároveň bol žalovaný týmto mailom vyrozumený aj o tom, že mu súd súdne zásielky už doručoval postupom podľa § 116 CSP. Mailovým prípisom zo dňa 24.11.2021 adresovaným súdu žalovaný požiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu jeho pobytu v zahraničí, pričom podľa tohto jeho prípisu mal byť k dispozícii po 20.01.2022. Zároveň žalovaný dňa 24.11.2021 o cca 9:40 hod. aj telefonicky požiadal o odročenie predmetného pojednávania, kedy tiež žiadal o doručovanie písomností na jeho meno na adresu: X. R., s.r.o. M. XX, 821 02 Bratislava.
37. Následne súd vytýčil nový termín pojednávania na deň 24.01.2022, pričom predvolanie naň zasielal žalovanému jednak na adresu jeho trvalého pobytu a jednak na adresu ním telefonicky oznámenú: X. R., s.r.o. M. XX, 821 02 Bratislava. Na adrese X. R., s.r.o. M. XX, 821 02 Bratislava si žalovaný predvolanie prevzal dňa 28.11.2021. Zároveň súd žalovaného informoval o tomto novom termíne uvedeného pojednávania aj na mailovej adrese, z ktorej so súdom komunikoval. Dňa 19.01.2022 žalovaný telefonicky požiadal o odročenie predmetného pojednávania z dôvodu, že je pozitívny na ochorenie Covid-19 a nemôže sa zúčastniť novo vytýčeného pojednávania. Zároveň toho istého dňa aj mailovým prípisom adresovaným súdu žalovaný požiadal o odročenie uvedeného termínu pojednávania a jeho presunutie na druhú polovicu februára.
38. Súd vytýčil v predmetnom spore tretí termín pojednávania na deň 15.02.2022, pričom predvolanie naň zasielal žalovanému jednak na adresu jeho trvalého pobytu a jednak na adresu ním telefonicky
oznámenú: X. R., K..Q..X.. M. XX, 821 02 Bratislava, kedy z adresy trvalého pobytu došlo vyrozumenie o tom, že si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Na adrese X. R., K..Q..X.. M. XX, 821 02 Bratislava si žalovaný predvolanie prevzal dňa 25.01.2022. Zároveň súd žalovaného informoval o tomto novom termíne uvedeného pojednávania aj na mailovej adrese, z ktorej so súdom komunikoval. Súd tiež spoločne s uvedeným predvolaním na predmetné pojednávanie, ako aj v samotnom mailovom prípise, vyzval žalovaného, aby tento obratom zaslal súdu doklad o jeho pozitivite na Covid-19, pre ktorú požadoval odročenie pôvodného termínu pojednávania.
39. Mailovým prípisom zo dňa 14.02.2022 adresovaným súdu žalovaný opätovne požiadal o odročenie tohto nového termínu pojednávania na marcový termín z dôvodu neuspokojivého post-covidového zdravotného stavu. Toto svoje tvrdenie ničím nedoložil a zároveň súdu nedoručil ani dôkaz o tom, že bol pozitívny na Covid-19, na preukázanie tvrdenia ktorého ho súd vyzýval pri preodročovaní pôvodného pojednávania.
40. Súd mailovým prípisom zo dňa 14.02.2022 adresovaným žalovanému oznámil, že sa pojednávanie vytýčené na deň 15.02.2022 riadne uskutoční a že jeho žiadosť o odročenie z dôvodu riadneho nepreukázania relevantných dôvodov na jeho odročenie neakceptuje, na čo žalovaný už nereagoval a svoju neúčasť na tomto pojednávaní už následne neospravedlnil.
41. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, žalovaný svoju žiadosť o odročenie pojednávania na deň 24.01.2022 ako aj 15.02.2022 zákonom predpísaným spôsobom nepreukázal, preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak na pojednávaní dňa 15.02.2022 vec prejednal a rozhodol, aj napriek neprítomnosti žalovaného. Dôvody, pre ktoré žalovaný žiadal odročiť nariadené pojednávania žalovaný nepreukázal ani dodatočne, napr. spolu s podaným odvolaním, preto odvolací súd má za to, že zo strany žalovaného sa jedná iba o účelovú obranu. Rovnako za účelové považuje súd vyjadrenie žalovaného, že mu žiadosť o predloženie potvrdenia o pozitívnom výsledku testu na Covid 19 súd nedoručil, nakoľko táto výzva mu bola preukázateľne doručená jednak listinnou formou na adresu ním uvedenú X. R. s.r.o. (čl. 93), ako aj emailom na emailovú adresu žalovaného (čl. 93), z ktorej aj následne žalovaný so súdom komunikoval.
42. V prejednávanej veci tak nedošlo zo strany súdu k žiadnemu porušeniu procesných predpisov, následkom ktorých by bolo porušené právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie.
43. Odvolací súd naopak zdôrazňuje, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k procesnému postupu v súlade s ustanoveniami CSP, kde súd opakovane doručoval žalovanému písomnosti na všetky súdu známe adresy, vyžiadal správy z príslušných úradov, a dožiadal príbuzných o oznámenie adresy žalovaného.
44. Súdu prvej inštancie sa nepodarilo zásielky pre žalovaného doručiť na adresu trvalého pobytu žalovaného, zistenej z registra obyvateľov, zásielky boli vrátené, pretože adresát je neznámy. Súd doručoval žalovanému zásielky prostredníctvom mestskej polície Spišská Nová Ves, vyžiadal informácie o pobyte žalovaného od otca žalovaného, dožiadal o informácie mesto Spišská Nová Ves, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Sociálnu poisťovňu, pobočka Spišská Nová Ves, Daňový úrad Košice, evidenciu ZVJS, dožiadal o informácie aj bývalú manželku žalovaného, všetko s negatívnym výsledkom. Následne žalovaný kontaktoval súd a uviedol adresu na doručovanie C., K. XX, na ktorú mu súd následne doručoval zásielky aj prostredníctvom mestskej polície Bratislava, OR PZ Bratislava II, s negatívnym výsledkom. Súd prvej inštancie teda vykonal šetrenie pobytu žalovaného v maximálne možnej miere, a nakoľko výsledok šetrenia bol negatívny, postupoval v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP, a doručoval žalovanému zásielky oznámením na úradnej tabuli a na webovej stránke príslušného súdu, teda súdu prvej inštancie nemožno v jeho procesnom postupe vyčítať ani najmenšie pochybenie, v dôsledku ktorého by bolo žalovanému upreté právo vyjadriť sa k predmetu sporu.
45. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k žiadnemu nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by bolo žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, preto nebol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
46. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.
47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
48. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.
49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).