Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-315-2014.pdf
PDF · 88.42 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/315/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Stanislav Szabo ES - KREDIT, s miestom podnikania 927 01 Šaľa, Budovateľská 2256/44, IČO: 30 761 000, zastúpeného JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom 927 01 Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti odporcovi: E. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX K., Č. XXX/ XX, o zaplatenie 282,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 118,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11. 7. 2014 domáhal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 282,- eur s prísl..
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je fyzická osoba - podnikateľ, živnostník, ktorý uzatvoril s odporkyňou dňa 16. 1. 2013 Zmluvu o pôžičke č. X/XX. Na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi finančnú pôžičku a odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a plniť záväzky dohodnuté v zmluve. Navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky v sume 400, - eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver spolu s úrokom riadne splácať po dobu 12 mesiacov vo výške 47,
- eur mesačne. Úver bol splatný vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 2. 2013 a so splatnosťou poslednej splátky dňa 20. 1. 2014. Odporca do dňa podania návrhu uhradil svoj dlh len čiastočne, keď uhradil prvú splátku vo výške 47, - eur dňa 20. 2. 2013, druhú splátku vo výške 47, - eur dňa 22. 5. 2013, tretiu splátku vo výške 47, - eur dňa 20. 7. 2013, štvrtú splátku vo výške 47, - eur dňa 20. 8. 2013, piatu splátku vo výške 47, - eur dňa 19. 10. 2013 a šiestu splátku vo výške 47, - eur dňa 19. 12. 2013. Z uvedeného vyplýva, že odporca sa do omeškania dostal už so zaplatením druhej až šiestej splátky. Odporca navrhovateľovi neuhradil siedmu až dvanástu splátku, preto si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil zaplatenie istiny vo výške 282, - eur (6 mesačných splátok po 47, - eur) spolu s príslušenstvom podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu trov konania.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - výpis zo živnostenského registra navrhovateľa, Zmluva o pôžičke č. X/XX, výzva na úhradu zo dňa 25. 9. 2013, splátkový kalendár a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný a odôvodnený. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 16. 1. 2013 uzatvorili účastníci konania Zmluvou o pôžičke č. X/XX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky uzatvorenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Navrhovateľ na základe tejto zmluvy poskytol odporcovi pôžičku v sume 400, - eur, ktorú sa odporca zaviazal splácať po dobu 12 mesiacov v mesačných splátkach po 47, - eur, pričom splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20. 2. 2013 a poslednej splátky na deň 20. 1. 2014. Podľa článku III bod 2 sa táto pôžička považuje za spotrebiteľský úver vo forme pôžičky a podľa § 24 zákona je považovaná za iný úver. Podľa názoru súdu zmluva obsahovala minimálne dve neprijateľné zmluvné podmienky, a to zmluvnú pokutu vo výške 1 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy pri omeškaní so splácaním mesačných splátok pôžičky a ďalej tu bolo uvedené, že odporca nemá právo jednostranne od tejto zmluvy odstúpiť. Vzhľadom na nižšie uvedené sa však súd neprijateľnosťou zmluvných podmienok nezaoberal a zmluvné podmienky nevyhlásil za neprijateľné a z tohto dôvodu za neplatné, pretože celú zmluvu súd považuje za absolútne neplatný právny úkon.
Z výpisu zo živnostenského registra navrhovateľa totiž súd zistil, že navrhovateľ má oprávnenie na poskytovanie úverov alebo pôžičiek, avšak toto oprávnenie mu vzniklo až dňom 18. 12. 2013, teda až 11 mesiacov potom, ako bola uzatvorená zmluva s odporcom.
Pretože v čase podpisu zmluvy navrhovateľ nemal oprávnenie poskytovať úvery alebo pôžičky, je nutné považovať túto pôžičku za pôžičku fyzickej osoby - navrhovateľa odporcovi, pričom nedošlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a táto sa spravuje príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (účinný ku dňu 16. 1. 2013). Súd teda vychádzal z toho, že navrhovateľ ako fyzická osoba požičal odporcovi bezúročne finančnú sumu vo výške 400, - eur, pričom sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, keďže obaja účastníci konania vystupovali ako fyzické osoby a nie ako podnikatelia.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V prejednávanom prípade súd považuje Zmluvu o pôžičke č. X/XX za absolútne neplatný právny úkon podľa citovaného § 39 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ obchádzal v čase podpisu tejto zmluvy zákon v tom, že nemal oprávnenie poskytovať spotrebiteľské úvery. Túto zmluvu súd potom vyhodnotil len ako dôkaz o tom, že navrhovateľ ako fyzická osoba požičal odporcovi finančnú sumu vo výške 400, - eur.
Podľa § 657 OZ, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ, Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Je možné pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Výška úrokov, ktoré možno dohodnúť, nie je limitovaná. To však neznamená, že možno dohodnúť akúkoľvek výšku úrokov. Výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1).
V danom prípade mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku. Keďže však zmluva o pôžička nebola uzatvorená v písomnej forme, súd vychádzal z toho, že čas splnenia nebol dohodnutý a neboli dohodnuté ani úroky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ, (1) Splnením dlh zanikne.
(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 563 OZ, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve alebo určená právnym predpisom (§ 696, 697), prípadne rozhodnutím súdu (§ 160 OSP). Ustanovenie § 563 OZ sa týka tých prípadov, keď čas splnenia nebol určený žiadnym z uvedených spôsobov. Právo určiť čas plnenia má podľa tohto ustanovenia veriteľ. Ak čas splnenia nebol dohodnutý a nebol daný ani na voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň po uzavretí zmluvy, vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po obdržaní výzvy (upomienky). V tom prípade platí na splnenie čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi.
Dňa 25. 9. 2013 bol odporcovi zaslaný list, ktorým bol upozornený na neplnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v spoločnosti ES Kredit Močenok. Súd túto výzvu považuje, rovnako ako písomnú zmluvu o pôžičke pod č. X/XX, za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko nie je možné z tohto právneho úkonu jednoznačne usúdiť, z ktorej zmluvy o pôžičke nie sú plnené na záväzky, s ktorými splátkami je odporca v omeškaní a preto je tento právny úkon absolútne neplatný s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je považovaný za neurčitý.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Navyše súdu nie je zrejmé, či navrhovateľ tento list odporcovi skutočne aj doručoval a doručil, alebo či sa mu zásielka vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote a kedy nastali právne účinky vyplývajúce z vrátenia zásielky alebo jej doručenia.
Vzhľadom na uvedené, súd považuje podaný návrh navrhovateľa za výzvu odporcovi na vrátenie pôžičky, nakoľko z tohto návrhu je zrejmé v akej výške a kedy odporca plnil, na základe čoho plnil, a preto jedine tento návrh môže súd považovať za platný právny úkon podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Súd doručil návrh odporcovi podľa § 47 ods. 2 O.s.p. a to dňom 5. 11. 2014, preto s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka je odporca povinný vrátiť pôžičku dňa 6. 11. 2014.
Ako vyplýva z predchádzajúceho odseku, odporca sa ku dňu rozhodnutia súdu nedostal do omeškania, nakoľko bol povinný plniť dňa 6. 11. 2014, čo v čase vyhlásenia rozsudku súd nemohol konštatovať, že je v omeškaní, pretože môže plniť do 24,00 hod. Úroky z omeškania možno navrhovateľovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania (napr. R 19/1972).
Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi finančnú sumu vo výške 400, - eur, pričom odporca vrátil navrhovateľovi 6 krát po 47, - eur, t. j. 282, - eur, a preto odporca je povinný vrátiť navrhovateľovi ešte istinu vo výške 118, - eur. Keďže účastníci konania si úroky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedohodli, odporca je povinný vrátiť navrhovateľovi len to, čo mu reálne poskytol, t.j. spolu 400, - eur.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrh zamietol v časti istiny vo výške 164, - eur a úrokov z omeškania, keďže odporca v čase rozhodnutia súdu mohol stále plniť. Do omeškania sa odporca môže dostať najskôr dňom 7. 11. 2014, t.j. až po rozhodnutí súdu, preto ak odporca plniť nebude, môže si navrhovateľ uplatniť úroky z omeškania až samostatným návrhom.
Súd na záver poukazuje na to, že pokiaľ by aj Zmluva o pôžičke č. X/XX bola platná (ak by navrhovateľ mal oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov v čas jej podpisu), zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a teda spotrebiteľský úver by bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov, čím by odporca bol povinný rovnako vrátiť len reálne poskytnutú sumu vo výške 400, - eur).
Súd, vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., avšak odporcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania (úspech vo výške 58,16 % v časti istiny, v časti úrokov z omeškania vo výške 100 %) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.