Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-136-2021.pdf
PDF · 161 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/136/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: M.. C.. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX Z. B., zastúpený spoločnosťou Aequitas s. r. o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. OdVS-8-2/2021 zo dňa 29.04.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.
II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Personálny úrad ozbrojených síl Slovenskej republiky Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. PÚ-65/2021 zo dňa 25.01.2021 podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku a v súlade s § 219 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov na základe návrhu na obnovu konania O. C.. U. N. nepovolil obnovu konania ukončeného Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 8 447 zo 07.12.2017. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu č. 8 447 zo 07.12.2017 bol navrhovateľ ustanovený podľa § 65 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z. dňom 01.01.2018 do funkcie vedúci riadenia lietania/ Skupina vizuálneho riadenia/ Letka RLP/ Jednotky bojového zabezpečenia/ Taktické krídlo Sliač/ Vzdušné sily/ Ozbrojené sily SR/ miesto výkonu štátnej služby Sliač. V návrhu na obnovu konania navrhovateľ uvádzal, že vyšlo najavo, že v čase vydania Personálneho rozkazu č. 8 447 neexistoval právne relevantný dôkaz preukazujúci zmenu jeho zdravotnej kvalifikácie, a taktiež neexistoval personálny zámer veliteľa, v súlade s ktorým mal byť ustanovený do funkcie v inej vojenskej odbornosti, čím je daný dôvod obnovy konania ukončeného Personálnym rozkazom č. 8 447 podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Tieto skutočnosti mohli mať podľa navrhovateľa podstatný vplyv na vydanie, resp. nevydanie Personálneho rozkazu č. 8 447, pričom ich nemohol uplatniť v pôvodnom konaní. O týchto dôvodoch sa navrhovateľ dozvedel dňa 10.10.2020, kedy sa oboznámil s kópiou jeho osobného spisu. Navrhovateľ uvádzal, že tým, že sa o skutočnostiach odôvodňujúcich obnovu konania dozvedel dňa 10.10.2020, je subjektívna lehota na podanie návrhu zachovaná. Zároveň uviedol, že Personálny rozkaz č. 8 447 nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2017, a preto je zachovaná aj objektívna lehota. Správny orgán prvého stupňa odkázal na ust. § 63 ods. 3 správneho poriadku a uviedol, že návrh na obnovu konania bol riaditeľovi personálneho úradu doručený dňa 23.12.2020, a teda nebola dodržaná objektívna trojročná lehota od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia dňa 22.12.2017. Ďalej prvostupňový správny orgán odkázal na ust. § 62 ods.
1 písm. a) správneho poriadku a konštatoval, že riaditeľ personálneho úradu pred vydaním personálneho rozkazu neskúmal lekársku správu ani lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Jediným relevantným podkladom pre riaditeľa personálneho úradu v konaní vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka môže byť len rozhodnutie prieskumnej komisie podľa § 101 zákona č. 281/2015 Z. z. V prípade, ak by takéto rozhodnutie existovalo, musel by ho veliteľ priložiť k návrhu na personálne opatrenie. Predovšetkým by však o existencii takéhoto rozhodnutia musel vedieť sám navrhovateľ, keďže prieskumné konanie sa riadi správnym poriadkom, doručuje sa do vlastných rúk a je možné proti nemu uplatňovať riadne opravné prostriedky. Nie je rozhodujúce, či sa takéto rozhodnutie nachádza v osobnom spise navrhovateľa. To znamená, že tvrdenie o neexistencii takéhoto rozhodnutia sa navrhovateľ dozvedel až dňa 10.10.2020, kedy sa oboznámil so svojim osobným spisom, nie je pravdivé. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na absenciu personálneho zámeru, k tomu prvostupňový správny orgán odkázal na § 41 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z. a konštatoval, že právna úprava nestanovuje podrobnosti vytvárania personálneho zámeru, ani nepredpisuje jeho formu. V skutočnosti sa navrhovateľ s personálnym zámerom veliteľa zoznámil dňa 30.10.2017, kedy ho veliteľ oboznámil s jeho personálnym zámerom, oboznámil ho s návrhom na personálne opatrenie. V tejto písomnosti navrhovateľ vyjadril súhlas s ustanovením do funkcie vedúci riadenia lietania. Správny orgán prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ v návrhu na obnovu konania nepreukázal splnenie podmienok na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku.
2. Odvolací orgán - náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky rozhodnutím č. OdVS-8-2/2021 zo dňa 29.04.2021 rozhodujúc o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu podanom O.. C.. U. N. odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa personálneho úradu o nepovolení obnovy konania zamietol a rozhodnutie riaditeľa personálneho úradu o nepovolení obnovy konania č. PÚ-65/2021 zo dňa 25.01.2021 potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a pokiaľ v ňom bolo konštatované, že odvolateľ nepreukázal splnenie podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, striktne vychádzal z obsahu návrhu. Odvolací orgán zdôraznil, že nemôže byť novou skutočnosťou to, že odvolateľ sa dňa 10.10.2020 dozvedel z osobného spisu o absencii relevantných dôkazov preukazujúcich zmenu jeho zdravotnej kvalifikácie, a taktiež o neexistencii personálneho zámeru veliteľa. Z uvedeného je zrejmé, že táto absencia zároveň nemohla mať vplyv na rozhodnutie o jeho ustanovení do novej funkcie. Je tomu tak preto, že pri realizácii tohto personálneho opatrenia vykonaného s odvolateľom riaditeľ personálneho úradu neriešil problematiku zmeny zdravotnej kvalifikácie odvolateľa. Táto skutočnosť nebola dôvodom pre zmenu funkcie odvolateľa. Pokiaľ riaditeľ personálneho úradu v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého personálneho rozkazu, neskúmal žiadne lekárske správy a lekárske posudky týkajúce sa zdravotného stavu odvolateľa, bol jeho postup relevantný. Vychádzal výlučne zo samotného návrhu, v ktorom je spomenutý personálny zámer veliteľa, pričom tento doklad (návrh veliteľa útvaru) je zásadným podkladom pre vydanie personálneho rozkazu. Odvolací orgán preto neakceptoval tvrdenie odvolateľa, že jediným podkladom pre vykonanie personálneho opatrenia (ustanovenia do funkcie) môže byť výlučne rozhodnutie prieskumnej komisie, pričom nie je rozhodujúce, či sa takéto rozhodnutie v jeho osobnom spise nachádza alebo nie. Je tomu tak preto, že riaditeľ personálneho úradu skúmal zákonné podmienky pre ustanovenie do funkcie zakotvené v § 65 ods. 1 a 4 zákona a tieto boli v prípade odvolateľa splnené. To, že sa v osobnom spise nenachádza personálny zámer veliteľa útvaru, taktiež nemožno považovať za novú skutočnosť, pretože zákon a služobné predpisy neukladajú takéto písomnosti zakladať do osobných spisov profesionálnych vojakov. Personálny zámer veliteľa je myšlienkovým pochodom veliteľa - jeho úvaha ako v budúcnosti hodlá využiť potenciál profesionálneho vojaka, pričom jeho forma nie je predpísaná zákonom. Pokiaľ veliteľ útvaru prezentuje svoj personálny zámer výlučne v štádiu spracovania návrhu, je takýto postup relevantný. Zároveň je nesporné, že s personálnym zámerom oboznámil odvolateľa veliteľ pri personálnom pohovore a oboznámení s návrhom na personálne opatrenie dňa 30.10.2017. Odvolací orgán tiež poukázal na súhlas odvolateľa s navrhovaným personálnym opatrením. Neakceptoval stanovisko odvolateľa, že takýto súhlas z jeho strany udelený nebol, keď tvrdil, že slovom „súhlasím“ nevyjadril svoju vôľu - súhlas s ustanovením do inej funkcie ale skutočnosť, že bol v zmysle § 91 ods. 7 zákona oboznámený s dôvodmi vydania personálneho rozkazu. Vyslovil názor, že odvolateľ mal v plnej miere vedomosť, čo je obsahom ním podpisovaného návrhu a dôvodne sa domnieval, že s následkami takto udeleného súhlasu bol uzrozumený, resp. mu boli veliteľom útvaru náležite objasnené. Z tohto dôvodu považoval poukázanie na uvedené ustanovenie zákona za účelové, keďže dikcia tohto ustanovenia bola v plnej miere postupom veliteľa útvaru naplnená. Toto tvrdenie opieral aj o skutočnosť, že odvolateľ prezentoval takýto súhlas i v predchádzajúcich dvoch návrhoch, na základe ktorých malo dôjsť k zmene jeho funkčného zaradenia.
Odvolací orgán sa v odvolacom konaní zaoberal aj splnením procesných podmienok na podanie návrhu. Poukázal na to, že personálny rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2017 a pokiaľ sa odvolateľ o dôvodoch obnovy konania dozvedel (ako to uvádza v návrhu) dňa 10.10.2020, objektívna trojročná lehota bola dodržaná, pretože z pripojených podkladov je zrejmé, že návrh na obnovu konania bol doručený riaditeľovi personálneho úradu v elektronickej forme dňa 22.12.2020, t. j. jeden deň pred uplynutím tejto lehoty. Subjektívna trojmesačná lehota bola zo strany odvolateľa zachovaná.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, pričom sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Rovnako požadoval nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia nemali len procesný charakter, ale išlo o rozhodnutia zásadného charakteru aj s právnymi následkami. Rozhodnutie žalovaného sa osobne týka len žalobcu a svojimi účinkami ovplyvňuje jeho právnu pozíciu, teda zasahuje do jeho právnej sféry, a to tak, že v dôsledku jeho spochybniteľných, neúplných a nepresvedčivých právnych záverov neposkytol žalobcovi právnu ochranu v zákonom požadovanej kvalite. V dôsledku toho žalovaný znemožnil žalobcovi možnosť preskúmania Personálneho rozkazu zo dňa 07.12.2017, pričom porušil žalobcovo právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Dôvod, pre ktorý žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, je ten, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre logickú nezrozumiteľnosť [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP], keďže podľa žalovaného prvostupňový správny orgán pri vydávaní personálneho rozkazu vychádzal výlučne z návrhu, pričom podľa žalovaného je tento návrh zásadným podkladom pre vydanie personálneho rozkazu a napriek týmto skutočnostiam žalovaný uvádza, že v návrhu je spomenutý personálny zámer veliteľa (teda má za to, že je daná existencia personálneho zámeru) a žalobca slovom „súhlasím“ napísaným v návrhu súhlasil s navrhovaným personálnym opatrením (teda mal za to, že týmto žalobca s personálnym opatrením súhlasil), avšak na druhej strane tvrdí, že prvostupňový správny orgán neriešil problematiku zmeny zdravotnej kvalifikácie žalobcu a že táto skutočnosť nebola dôvodom pre zmenu funkcie žalobcu. Žalovaný tak robí napriek tomu, že nielen personálny zámer veliteľa je uvedený v návrhu ako dôvod navrhovaného personálneho opatrenia, ale aj zmena zdravotnej kvalifikácie žalobcu. Žalovaný bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia inak pristupuje k návrhu vo vzťahu personálneho zámeru a tzv. súhlasu a inak k návrhu v časti týkajúcej sa zmeny zdravotnej kvalifikácie žalobcu. Nie je možné argumentovať tým, že personálny zámer existuje, keďže má byť podľa žalovaného spomenutý v návrhu a že napísaním slova „súhlasím“ v návrhu žalobca súhlasil s navrhovaným personálnym opatrením a na druhej strane argumentovať tým, že zmena zdravotnej kvalifikácie nebola dôvodom zmeny funkcie a vôbec nebola riešená. Takýto postup žalovaného je arbitrárny a o to viac, ak žalobca argumentoval, že nedošlo k zmene jeho zdravotnej kvalifikácie, i keď jej zmena mala byť jedným z dôvodov navrhovaného personálneho opatrenia v zmysle návrhu. Keďže z návrhu, ktorý je podkladom personálneho rozkazu, vyplýva, že dôvodom navrhovaného personálneho opatrenia bola aj zmena zdravotnej kvalifikácie žalobcu, pričom žalovaný je opačného názoru, z dôvodu ktorého sa ďalej v odôvodnení nevysporiadal s neexistenciou rozhodnutia prieskumnej komisie o zdravotnej spôsobilosti žalobcu podľa § 100 a 101 zákona č. 281/2015 Z. z., je tento skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu [§ 191 ods. 1 písm. f) SSP]. Skutočnosť, že dôvodom na zmenu v služobnom pomere žalobcu bola zmena zdravotnej kvalifikácie a personálny zámer má aj svoj zákonný podklad, keďže veliteľ je v zmysle ust. § 8 písm. f) zákona č. 281/2015 Z. z. povinný navrhovať opatrenia, napríklad ak zistil dôvod na zmenu v služobnom pomere. Preto mal veliteľ za to, že zistil dôvod na zmenu v služobnom pomere žalobcu, a tak vypracoval návrh, v ktorom uviedol zistené dôvody na zmenu, pričom tento návrh bol podkladom personálneho rozkazu. Ďalší dôvod, pre ktorý žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, je ten, že žalovaný nesprávne právne posúdil dôvod obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku [§ 191 os. 1 písm. c) SSP], a to tým, že vo vzťahu k zmene zdravotnej kvalifikácie žalobcu tvrdenej v návrhu neprihliadol na ust. § 8 písm. f) zákona č. 281/2015 Z. z., vo vzťahu k personálnemu zámeru neprihliadol na ust. § 41 ods. 4, § 59 ods. 1 a § 9 písm. f) a h) zákona č. 281/2015 Z. z. a vo vzťahu k tzv. súhlasu s navrhovaným opatrením neprihliadol na ust. § 91 ods. 7 a § 9 písm. f) zákona č. 281/2015 Z. z. Nesprávnym právnym posúdením veci zo strany žalovaného je tak jeho právny záver o tom, že novou skutočnosťou nemôže byť to, že žalobca dozvedel dňa 10.10.2020 z osobného spisu o absencii relevantných dôkazov preukazujúcich zmenu jeho zdravotnej kvalifikácie, a taktiež o neexistencii personálneho zámeru veliteľa. Rovnako tak právny záver, že uvedená absencia nemohla mať vplyv na rozhodnutie o ustanovení žalobcu do novej funkcie. Žalovaný pri koncipovaní svojho právneho záveru vychádzal z určitého skutkového stavu, a to z existencie návrhu ako podkladu personálneho rozkazu, absencie rozhodnutia prieskumnej komisie o zdravotnej spôsobilosti žalobcu
podľa § 100 a 101 zákona č. 281/2015 Z. z. v osobnom spise žalobcu a absencie personálneho zámeru podľa § 41 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z. v osobnom spise žalobcu. Pri posudzovaní právnej otázky, či sú dané dôvody na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, nedošlo zo strany žalovaného k aplikácii právne relevantných právnych noriem. Vo vzťahu k zmene zdravotnej kvalifikácie ako jednému z dôvodov, pre ktorý veliteľ podal návrh, treba uviesť, že na posúdenie zdravotného stavu žalobcu ako profesionálneho vojaka a určenie jeho zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby je oprávnená len prieskumná komisia v prieskumnom konaní podľa § 100 a 101 zákona č. 281/2015 Z. z. K vykonaniu prieskumného konania vo vzťahu k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu však do dnešného dňa nedošlo. Ustanovenia § 100 a 101 zákona č. 281/2015 Z. z. upravujúce rozhodnutie prieskumnej komisie sú v rámci systematiky zákona zaradené v štvrtej hlave nazvanej Konanie vo veciach služobného pomeru, tretej časti nazvanej Služobný pomer. Vo vzťahu k personálnemu zámeru ako ďalšiemu dôvodu, pre ktorý veliteľ podal návrh, treba uviesť, že ak by veliteľ navrhoval ustanoviť žalobcu do funkcie inej vojenskej odbornosti v súlade s personálnym zámerom v zmysle § 41 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z., muselo by ísť o personálny zámer veliteľa a zároveň garanta vojenskej odbornosti vytvoreného za účelom zabezpečenia prehľadného systému budovania a riadenia služobnej kariéry žalobcu ako profesionálneho vojaka. Personálny zámer tak nevytvára veliteľ sám a nemožno ho stotožňovať s veliteľovým vedomým úsilím dosiahnuť zmenu vojenskej odbornosti žalobcu založenom na subjektívnom motíve veliteľa. Ak by bol akceptovaný argument, že personálny zámer sa nevyhotovuje a nezakladá do osobného spisu profesionálneho vojaka, uplatnením výkladu „argumentum ad absurdum“ by tak o personálnom zámere veliteľa nemal objektívne vedomosť nikto iný len samotný veliteľ, iba že by o ňom oboznámil ústnym podaním iného, k čomu nemusí podľa vôle veliteľa nikdy dôjsť. Preto by v prípade zmeny veliteľa musel nový veliteľ vytvárať nový personálny zámer, pričom by nemusel mať znalosť o personálnom zámere predchádzajúceho veliteľa. Interpretácia správnych orgánov v danej veci je v rozpore s § 41 ods. 4 a § 59 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. Z gramatického výkladu § 41 ods. 4 zákona č. 281/2015 vyplýva, že personálny zámer vytvára veliteľ a garant vojenskej odbornosti, a teda ide o určitý výsledok ich činnosti, pričom aj prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že personálny zámer je určitým výstupom súvisiacim s hodnotením profesionálneho vojaka. Vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 281/2015 Z. z. účelom personálneho zámeru je zabezpečiť prehľadný systém budovania a riadenia služobnej kariéry profesionálneho vojaka, pričom personálne zámery by sa mali vytvárať podľa stupňa velenia a riadenia a spolu majú byť zladené tak, aby tvorili súčasť kariérneho systému a napĺňali potreby služobného úradu. Interpretácia týkajúca sa § 41 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z. by tak znamenala absolútnu neúčelnosť tejto právnej normy, keďže by nebolo možné zabezpečiť prehľadný systém budovania a riadenia služobnej kariéry profesionálneho vojaka, ktorý by napĺňal potreby služobného úradu. Ustanovenia § 41 ods. 4 a § 59 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. sú v rámci systematiky tohto zákona zaradené v druhej hlave nazvanej Zmeny v služobnom pomere, v tretej časti nazvanej Služobný pomer. Z formálnosystematického výkladu § 59 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. tak vyplýva, že do osobného spisu profesionálneho vojaka sa zakladá aj personálny zámer. Z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov Slovenskej republiky možno vyvodiť, že personálny zámer, s ktorým aj bol pri personálnom pohovore profesionálny vojak oboznámený, musí mať písomnú formu (rozsudok NS SR zo dňa 02.06.2011 sp. zn. 3Sžo/18/2011, 3Sžo/19/2011 a 3Sžo/20/2011). Pre personálny zámer a rozhodnutie prieskumnej komisie platí, že sú písomnosťami týkajúcimi sa služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorých vedenie v osobnom spise profesionálneho vojaka je veliteľ povinný v zmysle § 9 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z. zabezpečiť. Žalovaný tak vôbec pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy uvedené ustanovenia, na ktoré žalobca poukázal vo svojom odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, a teda skutočnosť, že dôkaz preukazujúci zmenu zdravotnej kvalifikácie žalobcu a personálny zámer ako dôvody na zmenu v služobnom pomere žalobcu mali byť vedené v osobnom spise žalobcu. Žalovaný tak bol povinný použiť právne relevantné právne normy. Navyše ich aplikáciu a interpretáciu bol povinný ako orgán verejnej správy podriadiť ich obsahovo materiálnemu zmyslu. V konečnom dôsledku tak žalovaný nesprávne právne posúdil to, či je daný dôvod na obnovu konania. Žalobca mal za to, že sa dňa 10.10.2020 po oboznámení s kópiou jeho osobného spisu dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich obnovu konania ukončeného personálnym rozkazom. Skutočnosti preukazujúce neexistenciu právne relevantného dôkazu o zmene zdravotnej kvalifikácie žalobcu a personálneho zámeru veliteľa by boli v pôvodnom konaní ukončenom personálnym rozkazom spôsobilé ovplyvniť prvostupňový správny orgán, a to tak, že vzhľadom na preukázateľne neexistujúci ani jeden veliteľom uvedený dôvod na ustanovenie žalobcu do funkcie v inej vojenskej odbornosti by personálny rozkaz nevydal. Predmetné skutočnosti sa v konaní nemohli uplatniť bez zavinenia žalobcu, keďže prvostupňový správny orgán neoboznámil žalobcu o začatí konania o jeho ustanovení do funkcie
v inej vojenskej odbornosti. Predmetné skutočnosti nemohol žalobca uplatniť ani v odvolacom konaní, keďže odvolanie proti personálnemu rozkazu nie je prípustné. Čo sa týka údajného súhlasu žalobcu s navrhovaným personálnym opatrením, teda s ustanovením do funkcie v inej vojenskej odbornosti, treba uviesť, že žalobca žiadny súhlas s navrhovaným opatrením neudelil. Z návrhu je zrejmé, že k skutočnosti, či bol žalobca oboznámený s navrhovaným personálnym opatrením, sa žalobca písomne vyjadril uvedením slova „súhlasím“. Uvedený prejav žalobcu tak nie je prejavom jeho vôle, ktorý možno vykladať ako súhlas s ustanovením do funkcie v inej vojenskej odbornosti ale ako prejav v zmysle § 91 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že aj keby profesionálny vojak súhlasil s už navrhnutým personálnym opatrením, vzhľadom na dikciu § 9 písm. f) zákona č. 281/2015 Z. z. takýto súhlas nie je dôvodom na zmenu v služobnom pomere.
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že predmetom konania o povolení obnovy pôvodného konania bolo preskúmanie výlučne podmienok jeho prípustnosti, a to s prihliadnutím na zákonom stanovené podmienky v § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú: a) existencia právoplatného rozhodnutia, b) existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania, c) existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania, d) dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej ako aj objektívnej, e) neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. K dôvodu obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku treba uviesť, že novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník konania v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal alebo preto, lebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť (dlhodobá neprítomnosť svedka, nedostupná listina a podobne). Za nové skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania však nemožno považovať také skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil. Novými skutočnosťami sú len také, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti by mohol správny orgán prihliadať. Podmienkou na obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku je taktiež to, že nové skutočnosti a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Túto okolnosť posudzuje správny orgán podľa okolností prípadu. Vychádzajúc z § 65 ods. 1 a 4 zákona č. 281/2015 Z. z., ktoré ustanovujú hmotnoprávne zákonné podmienky na ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie vo vybraných vojenských odbornostiach, samotný personálny zámer veliteľa a zmena zdravotnej kvalifikácie profesionálneho vojaka vo všeobecnosti realizáciu tohto personálneho opatrenia zo zákonného hľadiska v rozhodnom období nepodmieňovali, čomu je tak aj v súčasnosti. Z daného dôvodu sa prípadná existencia, resp. neexistencia žalobcom uvádzaných dôvodov na obnovu konania javí ako právne irelevantná. Taktiež z predmetného personálneho rozkazu nevyplýva, že by dôvodom na ustanovenie žalobcu do funkcie vedúceho riadenia lietania boli personálny zámer veliteľa a zmena zdravotnej kvalifikácie vôbec, z ktorého dôvodu taktiež vyplýva, že žalobcom uvádzané dôvody na povolenie obnovy konania nevykazujú takú intenzitu, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej, naviac tieto nepredstavujú zákonné podmienky a dôvody na ustanovenie do funkcie podľa § 65 ods. 1 a 4 zákona č. 281/2015 Z. z. Žalobca v návrhu na obnovu konania, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu o obnove konania, ako aj v podanej žalobe, z väčšej časti argumentuje dôvodmi, ktoré smerujú k preskúmaniu meritórneho právoplatného personálneho rozkazu, pričom na tieto by dotknuté správne orgány mohli a mali prihliadať až po povolení obnovy konania v rámci druhého štádia, v ktorom sa opätovne rozhoduje vo veci, o ktorej už bolo rozhodované v pôvodnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie personálneho rozkazu. Je nelogické, že právne relevantnými skutočnosťami na obnovu konania by mali byť neexistencia dôkazu o zmene zdravotnej kvalifikácie žalobcu a neexistencia personálneho zámeru veliteľa, keďže tieto skutočnosti mali byť a boli žalobcovi známe už v čase pôvodného konania, teda v čase, keď bol v intencii § 91 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z. zo strany príslušného veliteľa oboznamovaný s dôvodmi na vydanie personálneho rozkazu. Pokiaľ žalobcovi veliteľ tieto (neexistujúce) dôkazy v rámci daného personálneho úkonu nepredložil, musel mať žalobca o ich neexistencii už vedomosť pri podpise návrhu na personálne opatrenie dňa 30.10.2017 a prieči sa akejkoľvek logike, že žalobca už v tom čase veliteľa o predloženie týchto dôkazov nepožiadal. Naviac vyznieva nerozumne, keď sám žalobca v podanej správnej žalobe vo vzťahu k ním uvádzaným dôvodom na obnovu konania poukazuje na dotknuté ustanovenia zákona č. 281/2015 Z. z. a argumentuje tým, že pri zmene zdravotnej kvalifikácie by malo byť hmotným podkladom rozhodnutie prieskumnej komisie a pri personálnom zámere veliteľa jeho zhmotnená (listinná) podoba, pričom tieto sám žalobca, ak v čase pôvodného konania neexistovali, nežiadal od
veliteľa predložiť pri podpisovaní návrhu na personálne opatrenie a navyše sám žalobca v zmysle už uvedeného ustanovenia § 91 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z. svojím podpisom a vyjadrením súhlasu potvrdil tú skutočnosť, že s dôvodmi (a teda aj s ním uvádzanými neexistujúcimi skutočnosťami) na vydanie personálneho rozkazu bol vopred preukázateľne oboznámený. Je zjavné, že žalobca ako profesionálny vojak, by mal skutočnosti vyplývajúce zo zákona č. 281/2015 Z. z. aj v zmysle § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v zásade ovládať, a preto vzhľadom na priebeh pôvodného konania mal vedieť a s určitosťou aj vedel o dôvodoch, ktoré sa snaží v súčasnej dobe predostrieť ako nové skutočnosti odôvodňujúce povolenie obnovy konania. Žalovaný uviedol, že v prípade žalobcom prezentovaných dôvodov na obnovu konania nie je splnená ani jedna zákonná podmienka ustanovená v § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, keďže tieto dôvody nemožno považovať za také nové skutočnosti, o ktorých v čase pôvodného konania žalobca nevedel, mohol ich uplatniť v čase pôvodného konania, keďže mal (mal mať) o nich vedomosť, ale vlastnou nečinnosťou (vlastným zavinením) ich neuplatnil, nemali a nemôžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že o predmetných dôvodoch na obnovu konania sa mal dozvedieť dňa 10.10.2020 prostredníctvom oboznámenia sa s kópiou jeho osobného spisu, žalovaný uviedol, že toto sa nezakladá na pravde a javí sa byť ako zjavne účelové. Podotkol, že od tohto dátumu by sa mal odvíjať začiatok plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle § 63 ods. 3 správneho poriadku, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť. Žalovaný poukázal na listinný dôkaz „list poznámok“, ktorý je trvalou súčasťou originálneho osobného spisu žalobcu a z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca sa po vydaní dotknutého personálneho rozkazu oboznámil s celým obsahom originálu osobného spisu už dňa 05.03.2018, ako aj dňa 21.02.2019, pričom v oboch prípadoch svojím podpisom potvrdil, že všetky údaje uvedené v osobnom spise sú pravdivé a úplné. Žalobca sa teda musel o označených dôvodoch (neexistencii rozhodnutia o zmene zdravotnej kvalifikácie a neexistencii personálneho zámeru) dozvedieť skôr ako v ním tvrdený deň 10.10.2020. Konštatované skutočnosti jednoznačne indikujú, že žalobca subjektívnu trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť, nedodržal. Žalovanému tiež nie je zrejmé, ako sa žalobca mohol oboznámiť s kópiou osobného spisu, keďže originál osobného spisu žalobcu existuje len jeden a v súčasnej dobe obsahuje 246 listov. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoj poznatok o nadobudnutí vedomosti o dôvodoch na obnovu konania z jemu zaslaných kópií len určitých písomností z osobného spisu listom č. TKSl-15-82/2020-SkPeM z 30.09.2020, ktorých počet listov bol 16, tak je viac ako jasné, že žalobca dňa 10.10.2020 nemohol poznať obsah celého osobného spisu a jeho tvrdenie o neexistencii rozhodnutia o zmene zdravotnej kvalifikácie a neexistencii personálneho zámeru v osobnom spise je zjavne zavádzajúce.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný odkázal na závery prijaté Najvyšším správnym súdom ČR v rozhodnutí sp. zn. 5A 24/2002 zo dňa 31.05.2004, uvedené nemá na Slovensku právnu záväznosť a nemožno takéto rozhodnutie považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Z uvedeného dôvodu odkaz žalovaného na daný rozsudok neobstojí. Žalobca trval na tom, že v čase vydania personálneho rozkazu neexistoval právne relevantný dôkaz preukazujúci zmenu zdravotnej kvalifikácie žalobcu, a taktiež neexistoval personálny zámer veliteľa P.. T.. C.. X. G., v súlade s ktorým mal byť žalobca ustanovený do funkcie v inej vojenskej odbornosti, čím bol daný dôvod obnovy konania ukončeného personálnym rozkazom podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Uvedené skutočnosti mohli mať podstatný vplyv na vydanie, resp. nevydanie personálneho rozkazu, pričom ich žalobca nemohol v pôvodnom konaní uplatniť. Ďalej uviedol, že vydaniu personálneho rozkazu predchádza zisťovanie skutkového stavu a následná aplikácia príslušných právnych predpisov v administratívnom konaní. Pokiaľ ide o zisťovanie skutkového stavu, prvostupňový správny orgán bol pri vydaní personálneho rozkazu povinný zistiť skutkový stav veci, keďže personálny rozkaz musí v zmysle § 91 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. vychádzať zo skutočného stavu veci. To, či bol skutočný stav zistený správne a úplne, musí vyplývať z odôvodnenia personálneho rozkazu. Dôvod, pre ktorý bol žalobca ustanovený do funkcie v inej vojenskej odbornosti, s ktorým mal byť pred vydaním personálneho rozkazu zvlášť oboznámený podľa § 91 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z., musel byť riaditeľom prvostupňového správneho orgánu zistený, keďže nepostačuje odkázať na návrh veliteľa žalobcu na personálne opatrenie zo dňa 30.10.2017, s ktorým bol žalobca oboznámený dňa 30.10.2017, ako podkladom personálneho rozkazu. Žalobca sa mal s personálnym rozkazom zoznámiť dňa 30.10.2017, kedy veliteľ oboznámil žalobcu s jeho personálnym zámerom. Z dôvodovej správy k zákonu č. 281/2015 Z. z. vyplýva, že účelom personálneho zámeru je zabezpečiť prehľadný
systém budovania a riadenia služobnej kariéry profesionálneho vojaka, pričom personálne zámery by sa mali vytvárať podľa stupňa velenia a riadenia a spolu majú byť zladené tak, aby tvorili súčasť kariérneho systému a napĺňali potreby služobného úradu. Žalobca sa dňa 30.10.2017 nezoznámil s personálnym zámerom, keďže návrh nie je personálnym zámerom. Vzhľadom na konanie veliteľa a neodôvodnenosť navrhovaného personálneho opatrenia sa žalobca mohol oboznámiť jedine s veliteľovým vedomím a úsilím dosiahnuť zmenu vojenskej odbornosti žalobcu založeným na subjektívnom motíve veliteľa. Pokiaľ ide o zmenu zdravotnej kvalifikácie, žalobca uviedol, že na posúdenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka a určenie jeho zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby je oprávnená len prieskumná komisia v prieskumnom konaní podľa § 100 a 101 zákona č. 281/2015 Z. z., a teda žiadna iná inštitúcia. Žalobca tiež uviedol, že skutočnosti preukazujúce neexistenciu právne relevantného dôkazu o zmene zdravotnej kvalifikácie žalobcu a personálneho zámeru veliteľa by boli v pôvodnom konaní ukončenom personálnym rozkazom spôsobilé ovplyvniť prvostupňový správny orgán tak, že vzhľadom na preukázateľne neexistujúci ani jeden veliteľom uvedený dôvod na ustanovenie žalobcu do funkcie v inej vojenskej odbornosti, by personálny rozkaz nevydal. Predmetné skutočnosti sa v konaní nemohli uplatniť bez zavinenia žalobcu, kedže prvostupňový správny orgán neoboznámil žalobcu o začatí konania o jeho ustanovení do funkcie v inej vojenskej odbornosti. Žalobca vyslovil názor, že práve toto negatívne vymedzenie, teda neexistencia rozhodnutia prieskumnej komisie o zmene zdravotnej kvalifikácie žalobcu, a tiež aj to, že v jeho osobnom spise sa nenachádza písomnosť - personálny zámer, sú skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, pričom tieto skutočnosti sa v konaní nemohli uplatniť bez zavinenia žalobcu. Žalobcovi nebolo zrejmé, či a prípadne aké skutočnosti alebo dôkazy, z ktorých mala vyplývať zmena zdravotnej kvalifikácie, boli v základnom konaní skúmané. Na posúdenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka a určenie jeho zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby je oprávnená len prieskumná komisia v prieskumnom konaní podľa § 100 a 101 zákona č. 281/2015 Z. z. Skutočnosť, že prieskumné konanie sa neuskutočnilo, vyplýva z absencie rozhodnutia prieskumnej komisie, pričom len o neexistencii takého rozhodnutia sa žalobca dozvedel z osobného spisu, pričom akékoľvek rozhodnutie prieskumnej komisie nie je založené v osobnom spise žalobcu. Vyšlo najavo, že k zmene zdravotnej kvalifikácie žalobcu nedošlo, a teda jej zmena nemohla byť jedným z dôvodov pre podanie návrhu na ustanovenie žalobcu do funkcie v inej vojenskej odbornosti. Okrem toho, že podľa prvostupňového správneho orgánu je nevyhnutným podkladom pre vydanie personálneho rozkazu rozhodnutie prieskumnej komisie podľa § 101 zákona č. 281/2015 Z. z., žalobca poukázal na skutočnosť, že nie je pravidlom, aby účastník správneho konania mal alebo mohol mať vedomosť o už vydanom rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy. V osobnom spise žalobcu sa nenachádza žiadne rozhodnutie prieskumnej komisie, keďže na posúdenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka a určenie jeho zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby je oprávnená len a výhradne prieskumná komisia v prieskumnom konaní. O zmene zdravotnej kvalifikácie žalobcu bola oprávnená rozhodnúť jedine prieskumná komisia, pričom o existencii tohto rozhodnutia žalobca nemal vedomosť a ak by aj rozhodnutie vydané bolo, vedomosť o ňom žalobca mať nemusel. Ak by bolo vydané rozhodnutie prieskumnej komisie a podľa prvostupňového správneho orgánu malo byť prílohou návrhu, potom nie je žalobcovi vôbec zrejmé, prečo prílohou návrhu nie sú akékoľvek skutočnosti preukazujúce zmenu zdravotnej kvalifikácie žalobcu, ak zmenou zdravotnej kvalifikácie veliteľ odôvodňuje svoj návrh. Žalobca tiež uviedol, že po podaní správnej žaloby bolo dňa 16.08.2021 vykonané prieskumné konanie, ktoré sa konalo v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok na zasadnutí Prieskumnej komisie Ministerstva obrany SR, na ktorom prieskumná komisia posudzovala zdravotnú spôsobilosť posudzovaného profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka podľa vyhlášky Ministerstva obrany SR č. 55/2020, a to aj podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie zo 14.09.2017 z ambulancie leteckého lekárstva LVN Košice. Ide pritom o zdravotnú dokumentáciu, na podklade ktorej bol vydaný personálny rozkaz veliteľa. Prieskumná komisia sa oboznámila so zdravotnou dokumentáciou posudzovaného profesionálneho vojaka, vykonala lekársku prehliadku posudzovaného profesionálneho vojaka a posúdila odborné lekárske nálezy. Prieskumná komisia si osvojila ako základné skutkové okolnosti odborné lekárske závery, záznamy zo zdravotnej dokumentácie a doplnila ich vykonaním lekárskej prehliadky posudzovaného profesionálneho vojaka na samotnom prieskumnom konaní. Prieskumná komisia následne mala objektívne preukázané, že zmeny v zdravotnom stave profesionálneho vojaka sú nezávažné a nepodmieňujú zmenu zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka. Z rozhodnutia prieskumnej komisie vyplýva jednoznačný záver, a to, že žalobca je a bol v čase vydania personálneho rozkazu spôsobilý vykonávať štátnu službu, teda dôvod na zmenu zdravotnej kvalifikácie neexistoval. Z uvedeného je zrejmé, že ďalším dôkazom o neexistencii dôvodu na zmenu zdravotnej spôsobilosti žalobcu v čase vydania personálneho rozkazu je aj rozhodnutie prieskumnej komisie. Žalobca trval na tom, že bola naplnená dikcia ustanovenia
§ 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, keďže v danom prípade práve neexistencia rozhodnutia prieskumnej komisie o zmene zdravotnej kvalifikácie žalobcu, a tiež aj to, že osobnom spise žalobcu sa nenachádza personálny zámer, sú skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, pričom tieto skutočnosti sa nemohli uplatniť bez zavinenia žalobcu. Práve skutočnosti preukazujúce neexistenciu právne relevantného dôkazu o zmene zdravotnej kvalifikácie žalobcu a personálneho zámeru veliteľa by v pôvodnom konaní ukončenom personálnym rozkazom boli spôsobilé ovplyvniť prvostupňový správny orgán, že by tento personálny rozkaz nevydal. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ ide o objektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, táto bola dodržaná. Pokiaľ ide o žalovaným uvádzaný súhlas žalobcu s navrhovaným personálnym opatrením, teda s ustanovením do funkcie v inej vojenskej odbornosti, žalobca uviedol, že žiadny súhlas s navrhovaným opatrením neudelil. Z návrhu je zrejmé, že k skutočnosti, či bol žalobca oboznámený s navrhovaným personálnym opatrením, sa tento písomne vyjadril slovom „súhlasím“. Uvedený prejav žalobcu však nemožno považovať za súhlas s ustanovením do funkcie v inej vojenskej odbornosti, ale ako prejav v zmysle § 91 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z. Tiež uviedol, že aj keby súhlasil s už navrhnutým personálnym opatrením, vzhľadom na dikciu § 9 písm. f) zákona č. 281/2015 Z. z., takýto súhlas nezakladá dôvod na zmenu v služobnom pomere. Žalobca nerozumel tvrdeniam žalovaného, keď v jednom odseku svojho vyjadrenia tvrdil, že na základe „listu poznámok“ sa žalobca mal oboznámiť s celým obsahom originálu osobného spisu už 05.03.2018, ako aj dňa 21.02.2019 a v ďalšom odseku svojho vyjadrenia zasa tvrdí, že mu nie je zrejmé, ako sa žalobca mohol oboznámiť s kópiou osobného spisu, keďže originál osobného spisu žalobcu existuje len jeden a v súčasnej dobe obsahuje 246 listov. Žalobca naďalej tvrdí, že sa neoboznámil s celým obsahom originálu osobného spisu, pričom toto tvrdenie žalobcu podporuje aj uvedené vyjadrenie žalovaného. Žalobca zopakoval, že návrh na obnovu konania bol podaný včas. Podľa jeho názoru sú naplnené všetky zákonné podmienky na povolenie obnovy konania ukončeného personálnym rozkazom, objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania ostáva zachovaná. Vzhľadom na to, že vyšlo najavo, že k zmene zdravotnej kvalifikácie žalobcu nedošlo a že personálny zámer neexistoval, neexistoval ani jeden dôvod na zmenu v služobnom pomere žalobcu. Uvedené nové skutočnosti boli v pôvodnom konaní ukončenom personálnym rozkazom spôsobilé ovplyvniť to, že riaditeľ Personálneho úradu OS SR by personálny rozkaz nevydal.
6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky je svojim právnymi ale aj myšlienkovými základmi veľmi blízky právnemu poriadku Českej republiky, čo v prípade žalovaným uvádzaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5A 24/2002 z 31.05.2004 podčiarkuje tá skutočnosť, že v danom prípade najvyššia česká súdna autorita vyložila ustanovenia týkajúce sa obnovy konania vyplývajúce zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktorý bol do 31.12.2005 účinný na území Českej republiky, a ktorý je naďalej účinný na území Slovenskej republiky. Žalobca v návrhu na obnovu konania v odvolaní, ako aj v podanej správnej žalobe, z väčšej časti argumentuje dôvodmi, ktoré smerujú k preskúmaniu meritórneho právoplatného personálneho rozkazu, pričom na tieto by dotknuté správne orgány mohli a mali prihliadať až po povolení obnovy konania v rámci druhého štádia, v ktorom sa opätovne rozhoduje vo veci, o ktorej už bolo rozhodované v pôvodnom konaní, výsledkom ktorého by bolo vydanie nového rozhodnutia. Pokiaľ ide o prezentované dôvody obnovy konania, k uvedenému sa žalovaný už vyjadril vo vyjadrení k žalobe s tým, že žalobca o predmetných dôvodoch na obnovu konania jednoznačne musel mať vedomosť pri oboznámení sa s návrhom na personálne opatrenie, ktoré dňa 30.10.2017 vlastnoručne podpísal. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca zjavne prezentoval novú argumentáciu, ktorou sa snažil dosiahnuť pre neho želateľný výsledok v danom súdnom konaní, keďže tu už bez relevantných súvislostí uvádza, že prvostupňový správny orgán neoboznámil žalobcu o začatí konania o jeho ustanovení do funkcie v inej vojenskej odbornosti. Prvostupňovému správnemu orgánu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 281/2015 Z. z., že by bol povinný oboznámiť profesionálneho vojaka o začatí konania vo veci ustanovenia do funkcie, pričom žalovaný prezentuje, že na tento účel slúži výlučne § 91 ods. 7 uvedeného predpisu, ktorého aplikáciu žalobca nepopieral, dokonca v rámci návrhu na predmetné personálne opatrenie s týmto vyjadril svoj súhlas. Konanie vo veci ustanovenia profesionálneho vojaka do funkcie predstavuje osobitný druh administratívneho konania, ktoré je upravené výlučne zákonom č. 281/2015 Z. z., pričom v zmysle § 219 ods. 2 tohto zákona sa zo správneho poriadku na dané konanie primerane vzťahujú iba ustanovenia § 14 až 17 a § 62 až 69. Prieči sa akejkoľvek logike, že z daného dôvodu žalobca bez svojho zavinenia nemohol uplatnil v pôvodnom konaní ním namietané skutočnosti, keďže takúto možnosť a aj vedomosť o týchto skutočnostiach musel mať už pri podpise návrhu na personálne opatrenie. Z vyjadrenia žalobcu tiež vyplýva, že tento z právneho hľadiska nerozlišuje medzi
subjektívnou a objektívnou lehotou vyplývajúcou z § 63 ods. 3 správneho poriadku, keďže tvrdenia žalovaného o zmeškaní subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania sa žalobca snaží sanovať výkladom výlučne objektívnej trojročnej lehoty na podanie takéhoto návrhu, ktorá začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti príslušného administratívneho rozhodnutia, a ktorá subjektívnu lehotu v podstate samej konzumuje. Pokiaľ žalobca uvádzal, že jeho súhlas s navrhovaným personálnym opatrením nemožno považovať za súhlas s ustanovením do funkcie v inej vojenskej odbornosti, ale ako prejav v zmysle § 91 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z., k tomu žalovaný uviedol, že daný súhlas treba posudzovať v kontexte všetkých skutočností, ktoré s navrhovaným personálnym opatrením súviseli. Žalobca si musel byť vedomý, že súhlasil tak s dôvodmi na vydanie dotknutého personálneho rozkazu, ktoré boli uvedené v návrhu na personálne opatrenie, ako aj so samotným ustanovením do funkcie v inej vojenskej odbornosti. Žalovaný tiež dodal, že ak žalobca podľa jeho vlastného názoru prejavil súhlas v zmysle § 91 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z., čiže ak súhlasil s dôvodmi na vydanie personálneho rozkazu, musel mať vedomosť o neexistencii právne relevantného dôkazu preukazujúceho zmenu zdravotnej kvalifikácie a neexistencii personálneho zámeru veliteľa už v rozhodnom čase (30.10.2017), ktorá skutočnosť len podporuje právnu neopodstatnenosť jeho návrhu na povolenie obnovy konania z dôvodu uvedeného v § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, a taktiež zmeškanie subjektívne trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že sa neoboznámil s celým obsahom originálu osobného spisu, v súvislosti s uvedeným vyvstáva relevantná otázka, že akým spôsobom žalobca mohol dôjsť k poznaniu vo vzťahu k ním predostretým dôvodom na obnovu konania, ak sa neoboznámil s celým obsahom originálu, resp. kópie jeho osobného spisu, pričom v rámci podanej správnej žaloby pri daných dôvodoch na obnovu konania uvádza, že akékoľvek rozhodnutie prieskumnej komisie nie je založené v osobnom spise, resp. akýkoľvek personálny zámer nie je založený v osobnom spise. Aj vzhľadom na kópie iba 16 listov z osobného spisu žalobcu predložených jeho právnemu zástupcovi listom zo dňa 30.09.2020 je viac ako zrejmé, že žalobca dňa 10.10.2020 nemohol poznať obsah celého originálu (kópie) osobného spisu, a teda jeho tvrdenie o neexistencii rozhodnutia o zmene zdravotnej kvalifikácie a neexistencii personálneho zámeru veliteľa v osobnom spise ako dôvodoch na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku je jednoznačne mätúce a zavádzajúce. Zmätočnosť argumentácie žalobcu podporuje aj skutočnosť, že žalobca v replike ním mienenú novú skutočnosť, ktorá by mala odôvodňovať povolenie obnovy konania, konkrétne neexistenciu právne relevantného dôkazu preukazujúceho zmenu zdravotnej kvalifikácie, už zamieňa za ďalšiu novú skutočnosť, a to že k zmene zdravotnej kvalifikácie žalobcu nedošlo.
7. Žalobca v ďalšom svojom vyjadrení zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v žalobe, ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a poukázal na prieskumné konanie vykonané v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok, ktorého záverom sa žalovaný vo svojom vyjadrení vôbec nevenoval, pretože v opačnom prípade by dospel k záveru, že dôkazom o neexistencii dôvodu na zmenu zdravotnej spôsobilosti žalobcu v čase vydania personálneho rozkazu je aj rozhodnutie prieskumnej komisie. Žalobca uviedol, že ani v podanej žalobe, ani v rámci svojej repliky neuviedol, že sa oboznámil s celým obsahom svojho osobného spisu, žalobca sa dňa 10.10.2020 oboznámil s kópiou osobného spisu, pričom týmto dňom sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich obnovu konania. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný snaží odpútať pozornosť od skutočnosti, že v osobnom spise žalobcu absentuje rozhodnutie prieskumnej komisie, keďže na posúdenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka a určenie jeho zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby je oprávnená len prieskumná komisia. Žalobca sa dňa 30.10.2017 nemohol oboznámiť s personálnym zámerom, keďže návrh veliteľa na personálne opatrenie nemožno stotožňovať s personálnym zámerom. Návrh nie je personálnym zámerom. Žalobca zdôraznil, že nezamieňa dôvody na povolenie obnovy konania. Pokiaľ ide o zmenu zdravotnej kvalifikácie, žalobca zopakoval, že jedine prieskumná komisia v prieskumnom konaní je oprávnená na posúdenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka. Preto ak z rozhodnutia prieskumnej komisie vyplýva záver, že žalobca je a bol v čase vydania personálneho rozkazu spôsobilý vykonať štátnu službu, potom dôvod na zmenu zdravotnej kvalifikácie neexistoval. Vyšlo najavo, že k zmene zdravotnej kvalifikácie žalobcu nedošlo, a teda jej zmena nemohla byť jedným z dôvodov pre podanie návrhu na ustanovenie žalobcu do funkcie v inej vojenskej odbornosti.
8. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietnuť vychádzajúc z nasledovných úvah.
9. Správny sú považuje za potrebné pripomenúť, že predmetom administratívneho konania v posudzovanej veci bol návrh žalobcu na obnovu konania ukončeného Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 8 447 zo 07.12.2017. Uvedeným personálnym rozkazom bol žalobca postupom podľa § 65 ods. 1 a 4 zákona č. 281/2015 Z. z. ustanovený do funkcie vedúci riadenia lietania/ Skupina vizuálneho riadenia/ Letka RLP/ Jednotky bojového zabezpečenia/ Taktické krídlo Sliač/ Vzdušné sily/ Ozbrojené sily SR/ miesto výkonu štátnej služby Sliač. Personálny rozkaz obsahoval poučenie, že sa proti nemu nemožno odvolať a nie je preskúmateľný súdom.
10. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti personálneho rozkazu zo dňa 07.12.2017 profesionálneho vojaka môže služobný úrad ustanoviť do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenská polícia, vojenská hudba, právna služba, finančno-ekonomická služba, špeciálne operácie, vojenské zdravotníctvo alebo vojenský vrcholový šport, do funkcie v špecializácii psychológ, pilot, lietajúci letovod, palubný špecialista letectva, padákový odborník letectva, odborník riadenia letovej prevádzky, odborník meteorologickej služby, palubný inžinier a palubný technik, odborník na likvidáciu výbušnín, munície a nástražných výbušných systémov, odborník informatiky a automatizácie velenia, do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou v hodnostnom zbore poddôstojníkov vo vojenskej odbornosti inžinierska letecká služba a do funkcie v štátnej správe na úseku leteckej prevádzky, ak a) spĺňa vzdelanie na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený, b) spĺňa odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený, c) spĺňa úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na výkon funkcie vyžaduje, a d) je na funkcii plánovaná rovnaká alebo vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol.
11. Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti personálneho rozkazu zo dňa 07.12.2017 profesionálneho vojaka možno ustanoviť za podmienok podľa odseku 1 do funkcie v inej vojenskej odbornosti alebo jej špecializácii len so súhlasom príslušných garantov vojenskej odbornosti.
12. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti personálneho rozkazu zo dňa 07.12.2017 personálny rozkaz sa vydáva a) pri prijatí občana do štátnej služby podľa § 22 ods. 2, § 27 ods. 2, § 28 ods. 1 písm. b), § 29 ods. 7, § 30 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 43 ods. 1, § 50 a § 63 ods. 1, b) v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka súvisiacich so zmenami v štátnej službe podľa § 24, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 29 ods. 1 až 5, § 30 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 32 ods. 2 až 5, § 36 ods. 2, § 37 ods. 4, § 43 ods. 2, § 45, 46, 47, 48, § 51 ods. 1, § 63 ods. 2, § 64, § 65 ods. 1 a 2, § 67, § 68 ods. 1, § 70 ods. 1 a 4, § 71, § 73 ods. 1 a 2, § 74, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 až 3 a 6 až 11, § 77 ods. 1 písm. a), b) a ods. 2, § 80 ods. 1 a 2, § 81 a § 115 ods. 1, c) pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4, d) v prípadoch podľa § 193 a 194.
13. Podľa § 91 ods. 9 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti personálneho rozkazu zo dňa 07.12.2017 proti personálnemu rozkazu podľa odseku 1 písm. a), b) a d) sa nemožno odvolať; proti personálnemu rozkazu podľa odseku 1 písm. c) sa možno odvolať. Personálny rozkaz, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatný.
14. Podľa § 91 ods. 10 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti personálneho rozkazu zo dňa 07.12.2017 personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. a), b) a d) nie je preskúmateľný súdom a personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. c) je preskúmateľný súdom.
15. Podľa § 219 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného na prieskumné konanie podľa § 100 a 101 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
16. Podľa odseku 2 na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. a), b) a d) primerane vzťahujú ustanovenia § 14 až 17 a § 62 až 69 všeobecného predpisu o správnom konaní.
17. Podľa odseku 3 na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) primerane vzťahujú ustanovenia § 1, § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 4 ods. 1, § 5, 6, § 9 až 15, § 16, 17, § 19 ods. 2, § 20 až 24, § 25 ods. 5, § 27, 28, § 31 až 33, § 37 ods. 1, § 40 až 43, § 45, 52, 53, 57, § 59 až 60a a § 62 až 70 všeobecného predpisu o správnom konaní.
18. Je nepochybné, že personálny rozkaz vydaný v základnom konaní dňa 07.12.2017 voči žalobcovi je administratívnym rozhodnutím, ktoré nebolo možné preskúmať v odvolacom konaní, ani v správnom súdnom konaní.
19. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp „rei iudicatae“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Ide tu nielen o tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania.
20. Podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
21. Účelom obnovy konania je odstránenie nedostatkov základného konania a vydanie nového meritórneho rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s odvolaním (rozkladom) správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť len skutočnosti ustanovené v správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.).
22. Konanie vo fáze návrhu na obnovu konania (t. j. v štádiu, či dôjde alebo nedôjde k obnoveniu základného konania) má charakter preskúmania procesných podmienok pre obnovenie konania a nemôže znamenať riešenie meritórnych otázok. Inak povedané, správny orgán skúmajúci opodstatnenosť návrhu na obnovu konania sa vždy obmedzí na zistenie, či prezentovaný dôvod obnovy je takým, ktorý možno subsumovať pod znenie ustanovenia § 62 ods. 1 správneho poriadku, nemôže pritom preskúmavať správnosť napadnutého rozhodnutia.
23. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo preto, lebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť (dlhodobá neprítomnosť svedka, nedostupná listina a pod.). Za nové skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania však nemožno považovať také skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil.
24. Zároveň treba zdôrazniť, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol správny orgán prihliadať. Ak by tieto skutočnosti vznikli až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, nemohli by byť dôvodom na obnovu konania. Takéto skutočnosti by však mohli odôvodňovať začatie nového konania, v ktorom by sa o veci vydalo nové rozhodnutie.
25. Podstatou návrhu žalobcu zo dňa 22.12.2020 na obnovu konania bolo tvrdenie o neexistencii právne relevantného dôkazu preukazujúceho zmenu jeho zdravotnej kvalifikácie a o neexistencii personálneho zámeru veliteľa, v súlade s ktorým mal byť žalobca ustanovený do funkcie v inej vojenskej odbornosti. Podľa názoru žalobcu uvedené skutočnosti mohli mať podstatný vplyv na vydanie, resp. nevydanie personálneho rozkazu, pričom ich žalobca nemohol uplatniť v pôvodnom konaní.
26. Správny súd zameral svoju pozornosť na zistenie, či dôvodom obnovy konania môže byť absencia istej skutočnosti - žalobca totiž formuloval dôvody obnovy konania tak, že tu isté podklady pre vydanie personálneho zámeru neexistovali, t. j. neprodukoval žiadnu novú „pozitívnu“ skutočnosť, či dôkaz.
27. Podmienky pre vydanie personálneho rozkazu sú formulované v citovanom ustanovení § 91 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z., pričom v okolnostiach konkrétnej veci sú dôvody pre ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie formulované v § 65 ods. 1 a 4 zákona č. 281/2015 Z. z. Uvedené ustanovenie nevyžaduje pre vydanie personálneho rozkazu zohľadnenie personálneho zámeru podľa § 41 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z., ani rozhodnutie prieskumnej komisie podľa § 100 a 101 uvedeného predpisu (týkajúce sa zdravotného stavu profesionálneho vojaka). Ak žalobca založil svoju požiadavku na obnovu konania na základe skutočností, ktoré ani nemohli byť vzaté na zreteľ pri rozhodovaní o zaradení žalobcu do funkcie, potom tieto ani nemôžu byť skúmané ako „nové“, vedúce k povoleniu obnovy konania ukončeného personálnym rozkazom.
28. V prípade posúdenia zdravotného stavu, ktorého absencia mala byť dôvodom obnovy konania, správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že tento typ „novej“ skutočnosti nemôže byť dôvodom pre postup podľa § 62 a nasl. správneho poriadku, pretože skúmanie zdravotného stavu vojaka je možné uskutočniť len pri jeho súčinnosti. Potom nevykonanie takého skúmania nemôže byť nikdy novou skutočnosťou na účely rozhodnutia o povolení obnovy konania, pretože absencia takého postupu správneho orgánu musela byť žalobcovi známa v čase vydania personálneho rozkazu. K personálnemu zámeru správny súd uvádza, že tento pojem sa stručne spomína v ustanovení § 41 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z., avšak bez bližších súvislostí a bez akejkoľvek spojitosti s rozhodovaním o ustanovení profesionálneho vojaka do funkcie podľa § 65 zákona č. 281/2015 Z. z.
29. Pokiaľ žalobca v priebehu správneho súdneho konania poukázal na to, že dňa 16.08.2021 sa uskutočnilo prieskumné konanie v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok, táto okolnosť nemohla mať žiaden vplyv na rozhodnutie správneho súdu, jednak z dôvodu, že prieskumné konanie nie je podkladom pre vydanie personálneho rozkazu, jednak z dôvodu, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).
30. Žalobca tiež namietal, že nebol upovedomený o začatí konania o jeho ustanovení do funkcie v inej vojenskej odbornosti, ktorá skutočnosť nemôže byť kvalifikovaná ako nová podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, pretože už bola známa v čase pôvodného konania.
31. Argumentácia žalobcu týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia, rozporu napadnutého rozhodnutia s administratívnym spisom a nesprávneho právneho posúdenia bola správnym súdom vyhodnotená ako neopodstatnená. Napadnuté rozhodnutie žalovaného spĺňa všetky zákonné požiadavky pre odôvodnenie rozhodnutia, malo svoj základ v skutkovom stave zistenom z administratívneho spisu a právne závery vyvodené žalovaným mali svoj právny základ v ustanovení § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, pričom správny súd sa s týmto stotožnil. Správny súd (a ani administratívny orgán) nebol oprávnený akokoľvek „vstupovať“ do podstaty personálneho rozkazu a jeho dôvodov, či procesného postupu pri jeho vydaní, keďže pri skúmaní podmienok pre povolenie obnovy konania sa posudzovala len procesná podmienka existencie novej skutočnosti, ako ju vymedzil žalobca. Keďže správny súd dospel k presvedčeniu o neexistencii dôvodu na obnovu konania, potom posúdil správnu žalobu ako nedôvodnú.
32. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a contrario.
33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.