Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Pu-3-2023.pdf
PDF · 80.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pu/3/2023
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia: B. P., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. U. B. XX, B. B., štátny občan SR, do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, takto
rozhodol:
K prevzatiu B. P., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. U. B. XX, B. B., do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, došlo dňa 22.01.2023 o 11.23 hod. zo zákonných dôvodov.
odôvodnenie:
1. Dňa 23.01.2023 o 07.52 hod. oznámila Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“) súdu, v zmysle ust. § 253 ods. 1 C.m.p., prevzatie B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. B. XX, XXX XX B. B. (ďalej len „umiestnená“), ku ktorému došlo dňa 22.01.2023 o 11.23 hod. bez udelenia písomného informovaného súhlasu. 2. Uznesením č.k.: 4Pu/3/2023-2 zo dňa 23.01.2023 súd začal ex offo konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia. 3. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. 4. Podľa § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. 5. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára MUDr. Moniky Poslušnej, ktorý uviedol, že ide o prvohospitalizáciu tejto pacientky v psychiatrickom zdravotníckom zariadení. Pacientka bola odoslaná pre neadekvátne správanie z nemocnice v R. P., kde bola privezená za asistencie polície, na žiadosť otca pacientky, podľa ktorého sa vyhrážala sebevraždou. Na ambulancii bola pri vyšetrení výrazne plačlivá, rozprávala kontinuálne, hystericky, negovala úmysel sa zabiť, že chce len spievať, maľovať . Test na drogy /marihuana, pervitín/ mala pozitívny. Pacientka je naďalej nepokojná, afektívne labilná, hovorí jedno cez druhé, kvíli, plače, chce ísť domov, správa sa neprimerane a nevypočítateľne, nedá sa vylúčiť, že v stave, v akom je /doznieva užitie drog/ by si niečo spravila, nemá nad sebou kontrolu, je výrazne afektívne labilná, potrebuje aspoň týždenný detox. 7. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom umiestnenej, ktorá po poučení o jej procesných právach a povinnostiach v zmysle príslušných ustanovení C.m.p. /§ 258, § 259/ a C.s.p. /§ 195/ vypovedala pomerne nezrozumiteľne a zmätene: „Furt jej dávajú nejaké tabletky, nie je jej dobre, je do niekoho zaľúbená, keď dostane facku, ten iný muž, s ktorým je teraz, hovorí jej otcovi, že on nič, nemala úmysel si niečo spraviť, chce len ísť domov, od siedmych rokov bola znásilňovaná, hodiny zatvorená, odvtedy
nemôže byť sama, spáva s havinkom /a ukázala tetovanie psa na predlaktí ruky/, otec môže potvrdiť, že sem nepatrí“. 8. Z obsahu predloženej zdravotnej dokumentácie umiestnenej /konkrétne z lekárskej správy z urgentného príjmu Nemocnice s poliklinikou R. P. s.r.o. zo dňa 22.1.2023 a lekárskej správy o príjme umiestnenej do PN PP v Pezinku súd zistil, že pacientka bola privezená v sprievode policajtov po kontakte otcom pacientky pre údajné vyhrážanie sa samovraždou, na ambulancii bola výrazne plačlivá, hysterická, popierala úmysel sa zabiť, podľa údajov od otca pacientky sa labilne správa v domácom prostredí, pred cca 1 - 2 mesiacmi bola na psychiatrickom vyšetrení psychiatrom MUDr. Hunčíkom, nález nie je k dispozícii, nadránom predtým opustila byt a až za pomoci tretej osoby ju našli v meste, pacientka priznala užívanie drog, založenú dlahu v dôsledku úrazu, pre ktorý je aktuálne PN, si predčasne svojvoľne zložila, pre poruchy psychiky a správania, zapríčinené užívaním drog a iných psychotropných látok po telefonickom dohovore prevezená do PN PP v Pezinku. Pri prevzatí do PN PP podľa lekárskej správy vykazovala masívne logorhoe /výrazná verbálna produkcia, zrýchlený tok myšlienok/, afektívnu labilitu /výkyvy nálady/, instabilnú psychomotoriku, intrapsychickú tenziu /poruchy pozornosti/, konanie paticky motivované pod vplyvom psychoaktívnych látok, s diagnostickým záverom: poruchy psychiky a správania, zapríčinené užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok, psychotické poruchy, iné poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok. 9. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. 10. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 11. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej staroslitvosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila. 12. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5). 13. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2). 14. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. 15. Podľa § 264 C.m.p., zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné. 16. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). 17. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy, potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je výsluch chorého a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom
zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia zdravotníckeho zariadenia identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do zdravotníckeho zariadenia prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. 18. Na základe vykonaných dôkazov v konaní /oboznámenie sa s odborným lekárskym názorom ošetrujúceho lekára, výsluchom umiestnenej a zdravotnou dokumentáciou umiestnenej v potrebnom rozsahu, ako je uvedené vyššie/, súd dospel k záveru, že v prípade prepustenia umiestnenej zo zdravotníckeho zariadenia /resp. vyslovenia, že k jej prevzatiu nedošlo zo zákonných dôvodov/, hrozí riziko, pod vplyvom aktuálne zhoršeného psychického stavu umiestnenej /zistenej poruchy psychiky a správania umiestnenej ako následku užitých drog/ ohrozenie jej života a zdravia, nakoľko jej správanie je nepredvídateľné, nemá nad sebou kontrolu, je výrazne afektívne labilná. Preto súd vyslovil, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia došlo dňa 22.01.2023 o 11.23 hod. zo zákonných dôvodov. 19. Na potvrdenie správnosti uvedených záverov súd poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP 170/2019-29 zo dňa 30.10.2019, v ktorom odvolací súd rozhodol v obdobnej veci tak, že potvrdil odvolaním umiestnenej napadnuté uznesenie tun. súdu /č. k. 4Pu 11/2019-9 zo dňa 11.07.2019/, ktorým súd vyslovil, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. V odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, že v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení súdy dlhodobo a konštantne uprednostňujú nevyhnutnú /dočasnú/ liečbu akútne zhoršeného zdravotného stavu umiestneného s jeho vylúčením zo styku s vonkajším svetom, teda potrebu v záujme samotného pacienta, ale aj jeho okolia, uprednostniť nastavenie liečby a to formou hoci len dočasnej hospitalizácie umiestneného na psychiatrickom oddelení bez jeho súhlasu, čím sa má predísť ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 59 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C.m.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.