Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_10P-15-2014.pdf
PDF · 112.75 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/15/2014
Rozhodnutie
Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o C.. P. L., L.. XX.X. XXXX v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov : C. C., L.. XX.X. XXXX, J. Ž., I. X a P. L., L.. XX.XX. XXXX, J. L. X., X.Í. X, v konaní zastúpený KATONA - advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nové Zámky, M. Matunáka 11, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
C.. P., L.. XX.X. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispieva ť na výživu mal. dieťaťa sumou XX,-R. mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 17.1. 2014.
Zaostalé výživné za obdobie od 17.1. 2014 do 6.11. 2014 vo výške XX,XX R. je otec povinný zaplatiť do 30.tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
U p r a v u j e sa styk otca s mal. dieťaťom tak, že je oprávnený byť s C.. P. každý párny týždeň v roku od piatku 15,00 hod. do nedele 15,00 hod., každoročne od Veľkonočnej nedele od 15,00 hod. do Veľkonočného pondelku do 15,00 hod., každoročne od 8.7. od 9,00 hod. do 15.7. do 20,00 hod., každý párny rok od 24.12. od 10,00 hod. do 27.12. do 15,00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 10,00 hod. do 4.1. nasledujúceho roka do 15,00 hod.,
Rodičia sú navzájom oprávnení a povinní mal. dieťa si odovzdať a prevziať v stanovený čas pred bytom matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 17.1. 2014 domáhala zmeny úpravy styku otca s C.. P. a zvýšenia výživného pre mal. dieťa. Styk otca navrhla v písomnom návrhu upraviť každý párny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod. a výživné zvýšiť zo sumy 30,-EUR na sumu 70,-EUR mesačne. V návrhu poukázala na to, že práva a povinnosti rodičov k dieťaťu boli upravené rozsudkom súdu v r. 2010. V roku 2011 však s otcom dieťaťa obnovili spolužitie a do 1.1. 2014 žili spolu. S dieťaťom sa osťahovala, nakoľko otec jej psychicky ubližoval a syna vychovával proti nej. Otcovi dieťaťa neoznámila, kde sa so synom sťahujú. Zo začiatku otec na dieťa neplatil, avšak následne na jeho výživu začal
prispievať. Po prerušení spolužitia sa so synom nestretával, nakoľko nemal záujem. Neskôr bol s dieťaťom každú druhú sobotu a v lete mal syna dva týždne. Dieťa sa na otca tešilo, pokiaľ spolu žili otec k dieťaťu mal dobrý vzťah. Poukázala na to, že žije so synom v podnájme, pracuje a občas jej vypomáha kamarátka, ktorá pre dieťa ide do škôlky, pokiaľ je ona v práci. Nesúhlasila so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. Poukázala na to, že dieťa sa chce s otcom stretávať, ale nechce u neho bývať. Otec síce uvádza, že by mu vo výchove pomáhala jeho matka a sestra, avšak tieto si za šesť rokov ich spolužitia dieťa nikdy k sebe nezobrali. Poprela tvrdenia otca, že berie lieky na ukľudnenie. Takéto lieky užívala pred 12 rokmi keď mali ešte vzťah s otcom dieťaťa a liečila sa z depresie. Poukázala na zvýšené výdaje syna v súvislosti s návštevou súkromného špeciálno-pedagogického centra.
Dňa 22.1. 2014 otec podal na Okresný súd Nové Zámky návrh na úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu. V písomnom návrhu navrhoval maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matke a to v prípade, že súd zváži, že matka po zdravotnej a duševnej stránke sa bude vedieť o dieťa postarať. Navrhol zaviazať matku, že ako otec dieťa môže mať u seba každý párny týždeň od piatku do nedele a po jeho nástupe do školy aj určené dne prázdnin. Výživné navrhol určiť vo výške 30,-EUR mesačne z jeho strany. Poukázal na to, že v r. 2013 počas ich spolužitia sa vzťah s matkou dieťaťa pokazil z dôvodu, že synovi diagnostikovali poruchu správania a zníženú imunitu s čím sa matka nevedela zmieriť. Dieťaťu nadávala do debilov a syna i fyzicky napadla tak, že mal opuch na tvári z čoho má i fotku. Na pojednávaniach ako i v záverečnom návrhu žiadal syna zveriť do svojej osobnej starostlivosti, zo strany matky určiť minimálne výživné. Styk nežiadal upraviť rozhodnutím súdu, tento s poukazom na pracovnú vyťaženosť rodičov by bol ponechaný na ich dohodu. Opakovane poukazoval na to, že po prerušení spolužitia s matkou dieťaťa nemal vedomosť kde sa odsťahovala. Bol nútený situáciu riešiť cestou polície a sociálnu kuratelu. S matkou dieťaťa nevedia komunikovať. Matka bola v minulosti psychiatricky liečená, je psychicky labilná. Sám jej nosil občas z práce lieky na ukľudnenie. Zvykla si jeden dať večer keď bola nervózna a nespavá. Pokiaľ sa ona nahnevá, má obavu ako sa bude chovať k synovi. Keď sa zistilo, že syn má problémy, matka o tom každý deň rozprávala vyjadrovala sa, že je „debil“ a, že to má po ňom. Poukazoval na to, že sa vždy podieľal na starostlivosti o syna, informoval sa na neho v materskej škole a tiež ho sprevádzal na vyšetrenia k lekárom. Nakoľko pracuje na 12 hod. smeny a asi šesť krát mesačne má nočnú, v starostlivosti o dieťa by mu pomohla jeho matka dôchodkyňa, sestra príp. neter. Dňa 27.9. 2014 keď bol za synom, bolo dieťa plačlivé, depresívne. Zobral ho k sestre matky, ktorá je krstnou mamou maloletého, ale aj tam malo dieťa problém komunikovať. Následne poslal e- mail na sociálnu kuratelu a dňa 3.10. 2014 bol s nimi vykonaný pohovor za prítomnosti psychologičky. Z pohovoru nemal dobrý pocit, keďže pociťoval ako by on bol problémový, ktorý sa stále sťažuje, vypisuje. Vtedy bol nahnevaný a matke uviedol, že za synom už nepríde. S dieťaťom to nie je v poriadku a psychicky chradne, čo mu uviedli aj susedia matky. To len každý má taký pocit, že on sa
o tomto každého snaží presvedčiť, ale nie je dobré, že matka bude dieťa vychovávať. Matka starostlivosť o dieťa zveruje cudzej osobe, pre syna neznámej, teda nie je schopná o syna vykonávať osobnú starostlivosť. Tým, že dieťa presťahovala do cudzieho prostredia favorizovala svoj vlastný záujem nad záujmom syna. U neho by bol syn v známom prostredí. Navrhol v konaní vypočuť ako svedkyňu sestru matky na správanie sa dieťaťa dňa 27.9. 2014 a nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by ozrejmilo, ktorý z rodičov má pre starostlivosť o dieťa lepšie osobné predpoklady. Na pojednávaní dňa 16.9. 2014 otec uviedol, že v prípade nezverenia syna do jeho starostlivosti žiada upraviť styk každý druhý týždeň od 15.00 hod. do nedele 15.00 hod., keďže autobus do jeho bydliska ide o 15.30 hod. Tiež by chcel mať styk upravený v auguste druhý alebo tretí týždeň, keďže zamestnávateľ mu viac dovolenky nedá. Na Vianoce chce dieťa po štedrom večeri, príp. ešte na Veľkú noc.
Kolízny opatrovník navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a zo strany otca určiť výživné vo E. XX,-R. mesačne. Styk otca s dieťaťom navrhol upraviť každý párny týždeň od piatku 16,00 hod. do nedele 16,00 hod, každý párny rok od 24.12. od 10,00 hod. do 30.12. do 16,00 hod., nepárny rok od 31.12. od 10,00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 16,00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od pondelku od 9,00 hod. do nedele do 14,00hod. a počas letných prázdnin od 1.7. do 15.7. a od 1.8, do 15.8. vždy v čase od 10,00 hod. do 16,00 hod.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
C.. P. pochádza z mimomanželského pomeru. Rodičia dieťaťa žili v čase narodenia maloletého v spoločnej domácnosti. Ako vyplýva z pripojeného spisu spolužitie prerušili v lete 2010. Následne rozsudkom Okresného súdu v Leviciach zo dňa 29.10. 2010, č.k. XP/XX/XXXX-XX bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, v zmysle ktorej C.. P. bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa na jeho výživu zaviazal prispievať mesačne sumou 30,-EUR. Zároveň bol styk otca s mal. dieťaťom upravený tak, že je oprávnený maloletého mať u seba každý párny týždeň v mesiaci od piatku 15.00 hod. do pondelku 12.00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.11. 2010.
Zo zhodných tvrdení rodičov v tomto konaní bolo preukázané, že spolužitie obnovili v r. 2011 a žili spolu do 1.1. 2014, kedy sa matka s C.. P. odsťahovali.
Uznesením zo dňa 15.4. 2014 č.k. XXP/XX/XXXX-XX v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.6. 2014, č.k. XCoP/XX/XXXX-XXX bolo nariadené predbežné opatrenie, na základe ktorého mal. Tibor bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 50,-EUR mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci voprek k rukám matky. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým na každý párny týždeň v sobotu od 9.30 hod. do 16.30 hod.
Uznesením zo dňa 22.1. 2014, č.k. XXP/XX/XXXX-X súd z úradnej moci začal v súlade s § 81 odsek 2 O.s.p. konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu z dôvodu, že po obnovení spolužitia rodičov dieťaťa účinnosť pôvodného rozsudku ( č.k. 7P/28/2010-33 zo dňa 29.10. 2010) zanikla.
Rodičia dieťaťa spolužitie prerušili 1.1. 2014, kedy sa matka s dieťaťom odsťahovala na vtedy otcovi neznáme miesto. Dňa 8.1. 2014 otec na polícii v Nových Zámkoch oznámil ich nezvestnosť. Následne bol vyrozumený, že sa nachádzajú v Želiezovciach, avšak adresu ich presného bydliska zistil až 20.1. 2014 na mestskom úrade v Nových Zámkoch. Otec v apríly zaplatil na výživu dieťaťa sumu XXX,-R., následne do júna platil po 30,-EUR mesačne a od júla prispieva sumou 50,-EUR mesačne. Od apríla sa otec s dieťaťom stretával každý druhý týždeň v sobotu a v lete maloletý bol v jeho domácnosti dva týždne. Otec sa s dieťaťom nestretol len v čase keď maloletý bol chorý resp. otec mal pracovné povinnosti.
Z oznámenia ako i úradných záznamov súd zistil, že dňa 3.10. 2014 sa na Úrade práce práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, pracovisko Želiezovce uskutočnila prípadová konferencia zvolaná za účelom zhodnotenia sitácie dieťaťa, jeho rodiny, hľadania optimálneho riešenia a plánovania spoločného postupu pri eliminácii konfliktných vzťahov medzi rodičmi dieťaťa, ktoré pretrávajú. S C.. P. bol psychologičkou úradu realizovaný neformálny pohovor a následne rodičom bolo oboznámené, že dieťa, ktoré má rado oboch rodičov je negatívne zasahované ich konfliktami. Už 11.8. 2014 sa rodičia zúčastnili pohovoru za interakcie občianskeho združenia Familian. Otec naliehavo židal o zabezpečenie kontaktov so synom, obviňoval celé okolie z nečinnosti a neochoty riešiť jeho problém. Vlastnú aktivitu považoval za dostačujúcu. Komunikovať s matkou „ tvárou v tvár „ odmietal, keďže podľa neho ho neustále ponižuje a snaží sa ho znemožniť. Matka uvádzala, že styk otca s dieťaťom v požadovanej miere umožňuje a považuje správanie otca za agresívne, ponižujúce. Z predmetnej priebežnej správy ( čl. 237 ) vyplýva tiež, že v tom období stretávanie sa otca so synom prebiehalo v relatívnom pokoji ( dieťa u neho bolo na prázdninovom pobyte). Otec napriek tomu veľa času venuje „ boju“ s okolím, ktorému chce pravdepodobne dokázať, že je schopný dôstojne realizovať svoje rodičovské kompetencie, a že si zaslúži úctu okolia. Na základe ich odporúčania bola uskutočnená vyššie spomínaná prípadová konferencia.
Zo správy materskej školy, ktorú mal. navštevuje ( v Želiezovciach) vyplýva, že dochádzka do zariadenia je pravidelná. Dieťa má sklony byť smutné a plačlivé. Skoro sa unaví, býva často zamyslené. Od začiatku dochádzky do zariadenia nedošlo k nejakým výrazným zmenám. Otec sa ohľadne dieťaťa viackrát telefonicky informoval.
Zo správy súkromného centra špeciálnopedagogického poradenstva v Nových Zámkoch vyplýva, že v správe zo dňa 17.3. 2014 uviedlo, že C.. P. ich zariadenie navštevuje od 12.10. 2011 z dôvodu narušenej komunikačnej schopnosti a pervazívnej nešpecifikovanej vývinovej poruchy. Do zariadenie prichádza jedenkrát týždenne, pričom jeho postihnutie vyžaduje špeciálnopedagogický individuálny prístup. Pravidelnosť návštev pozitívne vplýva na rozvoj jeho osobnosti. Maloletý je kľudnejší, menej kričí, hnevá sa. Spolupráca s ním je veľmi dobrá. Podľa udania matky, zmeny k lepšiemu nestali aj v domácom prostredí. Do zariadenia prichádza s matkou, ktorá sa vždy ohľadne dieťaťa informuje, potrebné postupy aplikuje aj v domácom prostredí. Otec sa niekedy telefonicky alebo osobne informuje na pokroky maloletého, tvrdí, že dieťa voči nemu prejavuje verbálnu agresivitu. I napriek tomu, že otec bol opakovane upozornený, že centrum nie je kompetentné riešiť a zasahovať do sporu rodičov, snaží sa zariadenie presvedčiť o negatívnom vplyve matky na dieťa, ktoré u matky nespozorovali. Maloletý na sedenia v doprovode matky prichádza kľudný. Prejavy správania, ktoré otec prezentuje u maloletého neboli spozorované. Dieťa neprejavuje známky agresivity verbálnej ani fyzickej voči deťom ani dospelým.
Z ďalšej správy toho istého zariadenia ( čl. 195-198) okrem iného vyplýva, že maloletému je nutné stanoviť pevné hranice, ktoré budú dodržiavať podľa možnosti všetci, ktorí s ním prichádzajú do styku. Je tiež nutné sa dohodnúť na reakciách na nežiadúce správanie ako i na pochvalách. V prípade „veľkých hnevov“ je potrebné zvážiť dôvod správania a podľa toho riešiť situáciu a v budúcnosti jej predchádzať.
Zo správa o šetrení pomerov vyplýva, že obaja rodičia majú vhodné bytové podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o dieťa.
Otec predložil lekárske potvrdenia z ktorých vyplýva, že v čase spolužitia s matkou dieťaťa obaja s dieťaťom ( raz otec, raz matka ) absolvovali odborné vyšetrenia.
Súd nevykonal dôkazy navrhnuté otcom vypočutie navrhnutej svedkyne sestra matky dieťaťa a zároveň nenariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológia, nakoľko s poukazom na zistenú dôkazovú situáciu vykonanie týchto dôkazov sa javí neúčelné a nadbytočné a zároveň by došlo k naprimeranému zaťaženiu dieťaťa, ktoré má zdravotné znevýhodnenie.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
V prejednávanej veci mal súd preukázané, že konanie vo veci bolo začaté dôvodne, keď od 1.1. 2014 rodičia dieťaťa spolu nežijú a mimosúdne sa o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností dohodnúť nevedia. Z tohto dôvodu sa súd zaoberal tým, ktorému rodičovi mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti ako i s otázkou výživného a úpravy styku rodiča, ktorému dieťa nebude zverené do
osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní súd prihliadol predovšetkým na záujem C.. P.. Dokazovaním bolo preukázané, že obaja rodičia majú k dieťaťu vytvorený pozitívny vzťah ako i maloletý k rodičom. Tiež majú podľa názoru súdu obaja rodičia vhodné osobnostné predpoklady pre starostlivosť o maloletého ako i vhodné bytové a materiálové podmienky. V danej veci súd prednostne zvažoval možnosť zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, čo však s poukazom na vzdialenosť bydlísk rodičov nie je reálne. Napriek pozitívnemu vzťahu C.. P. k obom rodičom, súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke, prihliadnuc na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a skutočnosť, že sa jedná o dieťa s osobitnými požiadavkami a vývinovými potrebami, ktoré vyžaduje stále prostredie, dostatok času, ktoré mu otec s poukazom na svoju pracovnú prevádzku ( pracuje na smeny) nedokáže zabezpečiť. Ako vyplýva i zo správ súkromného centra špeciálnopedagogického poradenstva, maloletý vyžaduje jednotný a špecifický prístup, ktorý v prvom rade majú zabezpečiť rodičia. Otec pokiaľ by mu dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti by bol nútený pri poobedných resp. nočných smenách ponechávať maloletého v starostlivosti príbuzných na dlhšie obdobie, čo jednoznačne by nebolo v záujme zdravého vývinu dieťaťa. Matka podľa názoru súdu má lepšiu schopnosť dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s otcom. Otec v priebehu konania seba preferoval ako milujúceho rodiča a matku ako psychicky labilnú, neschopnú vôbec sa o dieťa postarať, pričom tieto jeho tvrdenia ako i tvrdenia o závislosti matky od liekov preukázané v konaní neboli. Z hľadiska zdravého budúceho vývoja maloletého je matka v súčasnosti stabilnejším rodičom.
Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je vylúčený zo sústavného výchovného pôsobenia na mal. dieťa, nie je pozbavený práva dieťa dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie jeho spoluúčasti na výchove svojho dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov je jeho osobný styk s dieťaťom. Pri styku s mal. dieťaťom má svoju rolu vo výchove uplatňovať len pozitívnym spôsobom, a nie mariť výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti má tiež za úlohu vytvárať priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Otec má v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu. Ako mužský prvok sa podieľa na postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii mal. dieťaťa. Súd upravil styk otca s maloletým v rozsahu vedenom vo výroku rozhodnutia majúc za to, že vzájomný citový vzťah dieťaťa a otca je potrebné podporovať a ďalej rozvíjať. Uvedený rozsah úprav styku dáva otcovi možnosť aspoň sčasti sa na výchove syna podieľať. Pri určení rozsahu styku súd prihliadol na vek dieťaťa, skutočnosť, že v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie na jeho dobrý vzťah k otcovi, na to, že obaja rodičia sú zamestnaní ako i na vzdialenosť ich súčasných bydlísk, ako i autobusové príp. vlakové spojenie z miesta bydlísk rodičov.
Je zrejmé, že medzi rodičmi sú napäté vzťahy, nevedia v súčasnoti konštruktívne komunikovať. Je však dôležité, aby si uvedomili, že síce došlo k zániku ich partnerského vzťahu, avšak naďalej sú obaja rodičmi spoločného dieťaťa a majú povinnosť zabezpečovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestrnný vývoj svojho dieťaťa. Je v záujme dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére lásky, šťastia, porozoumenia a tolerancie, a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti. Zo správania rodičov si dieťa prirodzene berie príklad ako vzorec svojho správania sa v budúcnosti. Je neprípustné, aby rodičia maloletého zaťahovali do vzájomných konfliktov, čo jednoznačne negatívne na dieťa vplýva a nadmerne ho emocionálne zaťažuje.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Výživou dieťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa , od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb
( jedlo, ošatenie atď. ) , ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, kultúru, športové potreby a pod.) Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami , možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
V predmetnom konaní súd v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine určil výživné odo dňa začatia konania na súde, t.j. 17.1. 2014.
Matka dieťaťa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX EUR a poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 EUR. S dieťaťom bývajú v podnájme za ktorý mesačne uhrádza 180,-EUR vrátane energií. Uhrádza pôžičku po 30,-EUR mesačne a telefón 12,-EUR. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX EUR. Mesačne uhrádza preddavky spojené s užívaním bytu 85,-EUR, rozhlas TV 4,64 EUR, SAT TV 1,20 EUR, elektrinu 21,59 EUR, plyn 16,- EUR, telefón okolo 44,-EUR, Ďalej uhrádza dva úvery do VÚB, a.s. vo výške 42,53 EUR a 19,92 EUR a dva úvery Quatro
vo výške 21,38 EUR a 61,40 EUR. Má tiež vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére Viktórii, nar. 1.4. 1996, ktorá študuje, pričom výživné uhrádza vo výške 50,-EUR mesačne. Mal. Tibor navštevuje materskú školu.
Súd určil zo strany otca výživné vo výške XX,-EUR mesačne, ktoré výživné je primerané súčasným odôvodneným potrebám dieťaťa zohliadniac jeho zvýšené náklady s návštevou súkromného centra ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Takto určené výživné rešpektuje zásadu rovnako životnej úrovne rodičov a mal. dieťaťa. Súd poukazuje na to, že v súlade s § 62 odsek 5 Zákona o rodine neprihliadol na náklady rodičov spojené s uhrádzaním úverov, keď výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Výživné súd určil od 17.1. 2014, pričom do rozhodnutia súdu otcovi na výživnom vznikla zaostalosť vo výške 76,25 EUR ( mal zaplatiť január 60,-EUR : 31 dní = 1,94 EUR x 14 dní + 8 mesiacov x 60,-EUR, zaplatil: apríl 120,-EUR, máj-jún po 30,-EUR, júl-október po 50,-EUR, zakúpil topánky ( 22.5. 2014 čl. 154) v hodnote 16,90 EUR a ošatenie ( 15.5. 2014 čl. 155,156) za 34,01 EUR). Otec síce predložil i ďalšie pokladničné doklady, ktorými preukazoval prispievanie na maloletého, avšak tieto boli z obdobia pred začatím konania prípadne sa jednalo o hračky, ktoré dieťaťu zakupovať počas návštev.
Zaostalé výživné je otec povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o vec starostlivosti o mal. dieťa, ktoré konanie možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.