Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sd/255/2014

Potvrdené rozhodnutím 7So/9/2015
„Identifikačné číslo spisu: 5014201027 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014201027.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci navrhovateľa: I.. T. Q., bytom U. P. XXX/X, C. L., prechodne bytom K. M. B. XX, Q., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ulica 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 6. novembra 2014, č. k. 25Sd/255/2014-38, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 6. novembra 2014, č. k. 25Sd/255/2014-38, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: I.. T. Q., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom C. L., U. P. XXX/X, prechodne bytom Q., K. M. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. júla 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. augusta 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. júla 2014 podľa § 65 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 14, § 21 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 6. júna 2014 od 25. augusta 2013.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že v I. kategórii odpracoval 20 rokov a nie 19 rokov a 11 dní.

Napadnuté rozhodnutie odporkyňa zmenila rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. augusta 2014, ktorým podľa § 65 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 14, § 21, § 132 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 6. júna 2014 o priznanie starobného dôchodku od 25. augusta 2013.

Aj proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že podľa názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozhodnutí č. 55/2011, ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj obdobia hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.

Odporkyňa ďalej poukázala na ust. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa zákona 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak. Inak okrem iných ustanovení, zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa zákona, podľa ktoré nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku.

Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo 60 rokov.

Podľa § 132 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je vek 57 rokov, ak získal najmenej 20 rokov doby služby v II. kategórii funkcií alebo najmenej 20 rokov doby služby v I. a II. kategórii funkcií.

Podľa § 14 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií, II. pracovná kategória, resp. II. kategória funkcií nemá vplyv na zníženie vekovej podmienky na dovŕšenie dôchodkového veku, zachovanie nárokov z nej plynúcich je možné iba postupom podľa § 22 Zákona sociálnom zabezpečení, teda pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok. Zníženie vekovej podmienky z II. kategórie funkcií je možné iba postupom podľa § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení.

V I. kategórii funkcií vykonával navrhovateľ službu 19 rokov a 35 dní a v II. kategórii funkcií 335 dní, spolu 20 rokov a 5 dní.

Zo zisteného skutkového stavu (potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 9. decembra 2013) ako aj z odôvodnenia citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v I. kategórii funkcií navrhovateľ získal menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, preto nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku mu nevznikol. Pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok odporkyňa v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR prihliadla na obdobie výkonu služby v I. a II. kategórii funkcií, pričom bolo zistené, že ani zohľadnením týchto období navrhovateľ nespĺňa zákonné podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok v 55. roku veku. Podľa v súčasnosti platný právnych predpisov navrhovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku 57 rokov, t. j. dňa 25. augusta 2015. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala odporkyňa, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 17. júla 2014 v spojení s rozhodnutím odporkyne zo dňa 26. augusta 2014 ako vecne správne potvrdil.

Na pojednávaní navrhovateľ namietal, že v písomnom potvrdení, ktoré odporkyňa doručila tunajšiemu súdu zo dňa 12. 9. 2014 nazval jeho spor ako spor o invalidný dôchodok. V roku 1996 mu bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa v roku 2003 pretransformoval, preklasifikoval na výsluhový dôchodok v zmysle . Poukázal na to, že dovŕšil nárok na starobný dôchodok vo veku 56 rokov, nakoľko získal 19 rokov služby v I. kategórii funkcií a doba služby I. kategórie funkcií trvala do 31. decembra 1999. Vzhľadom k tomu považuje napadnuté rozhodnutie odporkyne za nesúladné so zákonom a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Pracoval do 31. decembra 1996, ale mám za to, že uvedené zákonné ustanovenie sa vzťahuje aj na neho, nakoľko je to do dátumu 31. decembra 1999.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiavala písomných vyjadrení odporkyne vo veci, a to zo dňa 26. 8. a 12. 9. 2014 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. júla 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 26. augusta 2014 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. - preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, oboznámil sa s administratívnym spisom, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 6. júna 2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 25. augusta 2013.

Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65304023245006 zo dňa 9. decembra 2013 pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný od 1. augusta 1996 podľa o niektorých služobných pomerov vojakov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. augusta 1976 do 14. júla 1978 (I. kategória funkcií), doba služby vojaka z povolania od 15. júla 1978 do 30. októbra 1988 (I. kategória funkcií), od 31. októbra 1988 do 30. septembra 1989 (II. kategória funkcií), od 1. októbra 1989 do 31. júla 1996 (I. kategória funkcií). V I. kategórii funkcií navrhovateľ vykonával službu 19 rokov a 35 dní a v II. kategórii funkcií 335 dní, spolu 20 rokov a 5 dní.

Konajúci súd sa stotožňuje s vyjadrením odporkyne, že zo zisteného skutkového stavu (potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 9. decembra 2013), ako aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 55/2011 vyplýva, že v I. kategórii funkcií získal navrhovateľ menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, preto nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku mu nevznikol. Podľa v súčasnosti platných právnych predpisov vznikne navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku 57 rokov, t. j. dňa 25. augusta 2015.

Na základe vyššie uvedeného súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. júla 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne zo dňa 26. augusta 2014 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. .

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. v spojení s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.