Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/111/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: H. W., U.. T., C..XX.X.XXXX, S. A. I., A. XXXX/XX, proti odporcovi: L. W., C..XX.XX.XXXX, S. A. I., A. XXXX/XX, v konaní o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzavreté dňa XX.X.XXXX pred bývalým Obvodným národným výborom Košice I, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 97, ročník 1990, na strane 225, pod poradovým číslom 69 r o z v á d z a.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 21.3.2014 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, s odôvodnením, že ich vzájomné vzťahy sú vážne rozvrátené, manželstvo neplní svoj spoločenský účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Odporcovi bol návrh na rozvod a výzva na vyjadrenie k návrhu doručené do vlastných rúk dňa 22.8.2014. Odporca sa k návrhu nevyjadril a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil. Predvolanie na pojednávanie odmietol prevziať. Súd preto pojednával a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti ( ).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľka vstupovala do manželstva ako slobodná, odporca ako rozvedený. Posledné spoločné bydlisko majú účastníci konania v I., C. A. P.. XXXX/XX.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo po dlhšej známosti. Do roku 2003 bolo usporiadané a funkčné. Z ich vzťahu pochádzajú dve už plnoleté deti, H., C..XX.X.XXXX a L., C..XX.X.XXXX. V roku 2003 navrhovateľka zistila, že odporca má priateľku, s ktorou sa dlhšie stretával a začal zanedbávať rodinu. Vyvolával žiarlivostné scény, urážal ju a ponižoval. Neustále sa hádali, aj pred deťmi. Odporca začal v značnej miere požívať alkoholické nápoje a jeho správanie úplne narušilo manželský život. Protialkoholické liečenie odmietal. Pod vplyvom alkoholu sa správa agresívne. Manželia prestali spolu komunikovať a citovo sa odcudzili. Navrhovateľka prvý krát podala návrh na rozvod manželstva dňa 7.2.2008. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k.35 C 36/2008-57 zo dňa 8.4.2008

manželstvo rozviedol. Navrhovateľka vzala späť návrh na rozvod manželstva, pretože v tom čase bol syn ešte maloletý a odporcovi chcela dať druhú šancu. Správanie odporcu však pokračovalo. Pod vplyvom alkoholu je stále viac agresívnejší. Navrhovateľku psychicky aj fyzicky týra. Prenasleduje ju, obmedzuje, uráža, ponižuje, vyhráža sa. Vykrúca jej ruky, čím jej spôsobuje bolesť a modriny. Toto správanie sa stupňuje, navrhovateľka má strach. Voči odporcovi cíti neprekonateľný odpor. Síce stále bývajú v jednom byte, avšak tri roky spolu nekomunikujú, majú oddelené spálne aj kuchyňu. Navrhovateľka konštatovala, že nechce zotrvať v takomto formálnom zväzku, pretože už neexistuje nádej na obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods.1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods.3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva vážny rozvrat, prejavujúci sa hlbokým citovým odcudzením a nezáujmom o ďalší spoločný manželský život. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že rozvrat tohto manželstva privodilo vyššie popísané správanie odporcu. Postoj odporcu a jeho vzťah k navrhovateľke a manželstvu sa prejavuje aj v tom, že odporca nemal potrebu ani písomne ani ústne sa k návrhu na rozvod vyjadriť. Miera rozvratu vzťahov v tomto manželstve je daná aj jeho trvaním; z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, nehospodária spolu, nekomunikujú a nejavia o seba žiaden záujem.

Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa a predovšetkým výkonom práv a povinností vyplývajúcich z inštitútu manželstva. Medzi pravidlá vzájomného správania sa manželov patrí povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti, povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti a uspokojovania potrieb rodiny založenej manželstvom.

V danom prípade možno konštatovať, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva v plnení svojich základných funkcií. V danom prípade je zrejmé, že manželstvo účastníkov neplní už žiadnu zo svojich funkcií, ktorými sú funkcia hospodárska, funkcia vzájomnej pomoci, podpory a dôvery medzi manželmi a ostatnými členmi rodiny, ako aj funkcia biologická. Vzhľadom na postoje oboch manželov už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zhrnúc

vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod tohto manželstva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods.1 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. V danom prípade nebolo potrebné prihliadať na záujmy maloletých detí, pretože takéto z manželstva nepochádzajú.

Podľa ustanovenia účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.