Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/20/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: W. F. X. F. W. N. T. O. R. Č., bytom M. XX, XXX XX M., zastúpený advokátom: JUDr. Matej Okály, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 7, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 04.12.2013 č. 50759-2/2013-BA, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 04. decembra 2013 č. 50759-2/2013-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka v Spišskej Novej Vsi zo dňa 14. októbra 2013 č. 11610/2013-SN-DvN a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej zo 04.12.2013 č. 50759-2/2013-BA, ktorým podľa zákona o sociálnom poistení () zamietla odvolanie a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 11610/2013-SN-DvN zo dňa 14.10.2013.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že v období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 09.08.2010 do 08.08.2013 navrhovateľ nepreukázal žiadnu dobu poistenia v zamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Podľa spisového materiálu navrhovateľ pracoval v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie - Veľkej Británie a v zmysle formulára U1 bol poistený v nezamestnanosti na území Veľkej Británie od 09.08.2010 do 12.07.2013.

V zmysle článku 61 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie ako keby boli dosiahnuté podľa Slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov do zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so Slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky v zmysle článku 1, písm. j) základného nariadenia a článku 11

vykonávacieho nariadenia (nariadenie ES Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009). U navrhovateľa by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Veľkej Británie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 ods. 1 základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.

Zachovanie väzieb navrhovateľa na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených žalobcom v žiadosti o dávku v nezamestnanosti a vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska zo dňa 30.09.2013. Taktiež boli zohľadnené informácie získané výsluchom samotného navrhovateľa v rámci odvolacieho konania 14.11.2013.

Centrum záujmov dotknutej osobe v zmysle článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možno určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov (navrhovateľ sa podľa výsluchu a žiadosti zdržiaval na území Veľkej Británie od marca 2007 do júla 2013),

b) situáciu navrhovateľa vrátane:

- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy (navrhovateľ bol podľa výsluchu na území Veľkej Británie zamestnaný v jednom pracovnom pomere od marca 2007 do júla 2013, teda jeho pracovnú situáciu možno hodnotiť ako stabilnú),

- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb (navrhovateľ je slobodný, Slovensko navštevoval dva až trikrát ročne),

- jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná (navrhovateľ na území Slovenska, ani Veľkej Británie nevlastní nehnuteľností, na území Veľkej Británie býval v prenájme a v Slovenskej republike u rodičov),

- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely (navrhovateľ bol zamestnaný na území Veľkej Británie, takže daňové povinnosti si plnil na území tohto štátu, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Veľká Británia).

Podľa rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenie č. U2 z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti článku 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát), je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov ( t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia článku 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

V súlade s týmto rozhodnutím celková dĺžka pobytu a stabilita zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie bola vyhodnotená silnejšie ako skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v odvolaní.

V zmysle koordinačných nariadení pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. V tejto súvislosti zároveň uviedla, že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. V zmysle článku 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Na základe všetkých dostupných informácií, na účely nároku na dávku v nezamestnanosti nie je možné považovať bydlisko navrhovateľa počas jeho zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky.

So zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko navrhovateľa počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle Slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 základného nariadenia.

Podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom o sociálnom poistení, ktorý neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje sociálnej poisťovni povoliť výnimky pri nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

Žalobca vo včas podanej žalobe žiadal preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedol, že správne orgány poukazujú najmä na to, čo pri výsluchu, ako aj pri vypĺňaní formulára uviedol, teda okolnosti jeho prítomnosti na území Slovenskej republiky v rozsahu trikrát na týždeň, až dva. Doba pracovného voľna poskytovaná zamestnávateľom za kalendárny rok bola 27 dní, z ktorej celú strávil na území Slovenskej republiky, preto vyhodnocovať tento stav ako vec väzby na územie Slovenskej republiky je nesprávne. Miesto trvalého bydliska za celú dobu pracovnej činnosti v zahraničí nezmenil. V mieste trvalého bydliska mal zariadenú izbu, mal v nej všetky svoje osobné veci, naopak v zahraničí mal len najnutnejšie osobné veci potrebné na vykonávanie práce, nevlastnil žiadne zariadenie, ako napr. televízor, počítač, bicykel, pričom všetky tieto veci mal doma v M.. O jeho väzbách k miestu bydliska na Slovensku svedčí aj skutočnosť, že tu má celú rodinu, t. j. rodičov a súrodencov. Rovnako na území Slovenskej republiky navštevoval lekárov počas pobytu na území Slovenskej republiky a za výkon lekárovi uhrádzal poplatky. Bol prijímateľom doporučených zásielok do vlastných rúk, ktoré si nechával zasielať na adresu trvalého bydliska a preberanie týchto zásielok si zabezpečil prostredníctvom splnomocnení daných rodičom. Celý jeho pobyt v zahraničí od začiatku považoval za prechodný, nutné riešenie jeho nezamestnanosti bez výhľadu na zotrvanie, usadenie sa, založenie si rodiny a prežitie života na území iného štátu. Neovláda doteraz anglický jazyk, pretože sa pohyboval v Slovensko-Poľskom prostredí. Na Slovensku vyrastal, tu chce aj naďalej žiť, tu mal uzatvorenú zmluvu o stavebnom sporení za účelom financovania kúpy nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky.

Na súdnom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa predložil listinné dôkazy svedčiace o tom, že na území Slovenskej republiky po ukončení pracovného pomeru vo Veľkej Británii má záujem podnikať v oblasti poľnohospodárstva.

Žalovaná v písomnom vyjadrení, aj na súdnom pojednávaní navrhla žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia s tým, že námietky, ktoré uviedol žalobca v žalobe nie sú opodstatnené.

Súd v konaní podľa a nasl. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovanej, pripojeným administratívnym spisom žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj nečinnosť ( ).

Podľa ustanovení druhej hlavy, piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť (, ).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie správnych orgánov na základe ktorých podľa o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a článku 61 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Podľa článku 61 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len základné nariadenie) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

Podľa článku 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú dobu poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v 1. a 2. vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba mala bydliská v členskom štáte inom ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte alebo sa vráti do tohto štátu), poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

Podľa článku 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto kde osoba zvyčajne býva.

Podľa článku 11 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať :

a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;

b) situáciu dotknutej osoby vrátane:

písm. i) povahy a osobitných vlastnosti každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;

písm. ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;

písm. iii) vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti;

písm. iv) v prípade študentov, zdroja ich príjmov;

písm. v) jej bytovej situácie, najmä tohto, či je táto situácia stabilná;

písm. vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočnosti ako sa uvádzajú v odseku 1 nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby tak, ako vyplýva z uvedených skutočnosti a okolnosti, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 09. augusta 2013 a žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil dňa 30. septembra 2013. V období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 09.08.2010 do 08.08.2013 nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Je preukázané, že žalobca v posudzovanom období, t. j. od 09.08.2010 do 08.08.2013 pracoval na území iného členského štátu Európskej únie - Veľkej Británii. Na území Veľkej Británii žalobca pracoval od marca 2007 do júla 2013 u jedného zamestnávateľa a to T. K. J. D., pracovný pomer mal uzavretý na neurčitú dobu, ktorý

ukončil zo zdravotných dôvodov. Žalobca preukázal a napokon medzi účastníkmi to sporné nie je, že v posudzovanom období získal potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti len na území členského štátu Európskej únie vo Veľkej Británii, a preto v konaní bolo potrebné posúdiť, či je možné túto dobu zohľadniť ako by bola dosiahnutá podľa Slovenských právnych predpisov v súlade so základným nariadením, ako aj v súlade s vykonávacím nariadením.

Podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia na doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia sa ako keby boli dosiahnuté podľa Slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnania ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa Slovenských právnych predpisov.

Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia podľa Slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané vo Veľkej Británii môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej činnosti zamestnanca a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko.

V administratívnom konaní mali preto správne orgány okrem iného povinnosť zistiť skutočný stav veci tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobca mal zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a pevné väzby (v zmysle článku 1 písm. j) základného nariadenia a článku 11 vykonávacieho nariadenia) a v tomto smere mali vykonať aj potrebné dokazovanie a to aj dôsledným a podrobným výsluchom samotného žalobcu, prípadne jeho rodičov, súrodencov, resp. iných osôb, ktoré by označil.

Bez podrobného a bezprostredného vypočutia samotného žiadateľa o dávku v nezamestnanosti (žalobcu) nie je možné určiť „centrum záujmov dotknutej osoby“ podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia. Je pravdou, že prvostupňový správny orgán, t. j. Sociálna poisťovňa pobočka M. I. O. vyhotovila zápisnicu dňa 14.11.2013, t. j. po vydaní jej rozhodnutia 14.10.2013, kde žalobca odpovedal na položené otázky v počte 6, ale krajský súd konštatuje, že položené otázky a ich zaznamenaná stručná odpoveď vlastne zodpovedá vyhláseniu žiadateľa na účely posúdenia bydliska, ktorú vyplnil sám žiadateľ (žalobca) dňa 30.09.2013. Tento obsah zápisnice podľa názoru krajského súdu nie je podrobným a bezprostredným vypočutím žiadateľa o dávku v nezamestnanosti a to predovšetkým za účelom určiť „centrum záujmov dotknutej osoby“ podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia. Na preukázanie skutočnosti, či žalobca mal zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a pevné väzby okrem podrobného a bezprostredného vypočutia samotného žiadateľa zrejme bude potrebné vypočuť aj jeho rodičov, súrodencov, prípadne osoby, s ktorými on sám, prípadne prostredníctvom svojich rodičov, resp. iných splnomocnených osôb uvažoval a zabezpečoval si podmienky pre podnikanie v poľnohospodárstve po návrate na územie Slovenskej republiky. Totiž otázky rodinných väzieb nie je možné posúdiť len na základe formalizovaného tlačiva, ktorého samotné vyplnenie len požadovaných údajov môže byť bez uvedenia súvislosti aj na ujmu samotného žiadateľa a v takomto smere bol vykonaný aj výsluch dňa 14.11.2013. Z formalizovaného tlačiva sa napokon ani nedá zistiť skutočný dôvod návratu žiadateľa na územie Slovenskej republiky a to, že na území Slovenskej republiky má záujem podnikať v oblasti poľnohospodárstva, za ktorým účelom už vykonal postupné kroky, že na území Slovenskej republiky má záujem stavať rodinný dom, krajský súd zistil iba na pojednávaní.

Na základe doterajšieho dokazovania sa nemožno bez akýchkoľvek pochybnosti stotožniť s názorom žalovanej, že o mieste bydliska žalobkyne na základe kritérií uvedených v článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli.

Súd pripomína, že súčasťou skúmania a zistenia „miesta bydliska“ nie je len preukázanie skutočností svedčiacich o nezachovaní bydliska v Slovenskej republike, ale aj skúmanie reálnych podmienok existencie bývania v mieste pobytu - výkonu zamestnania. O tejto skutočnosti správne orgány nevykonali

žiadne dokazovanie. Prítomnosť žalobcu vo Veľkej Británii nemožno považovať bez ďalšieho skúmania za trvalú a stabilnú bez zisťovania aj otázky jeho reálneho bydliska mimo územia Slovenskej republiky, t. j. vo Veľkej Británii.

Napokon bude potrebné, aby žalovaná osvedčila zhodu názorov na bydlisko žalobcu v zmysle článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia príslušnou inštitúciou Veľkej Británie a následne určila po vzájomnej dohode s touto inštitúciou „centrum záujmov“ dotknutej osoby. Bez vykonania dokazovania o uvedených skutočnostiach rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nebolo doložené riadne vykonaným dokazovaním.

Na základe uvedených skutočností krajský súd rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa , t. j. zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci ako nezákonné zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Správne orgány podľa sú viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo ako uviedol na súdnom pojednávaní, ich náhradu si neuplatňuje.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.