Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-130-2014.pdf
PDF · 83.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6C/130/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zast. Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka, s.r.o., Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 861 711, proti odporcovi R. R., nar. XX.X.XXXX, bytom M., L. č. XX, o zaplatenie 248,95 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny 248,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p. a. zo sumy 248,95 Eur za obdobie od 26.6.2011 do zaplatenia a náhradou trov konania a trov právneho zastúpenia, z a m i e t a .
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 13.6.2014 domáha proti odporcovi vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže odporcu navrhovateľovi zaplatiť istinu 248,95 Eur s príslušenstvom na tom právnom základe, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova č. 10, Bratislava, vznikol právny vzťah na základe zák. č. 610/2003 Zb. z. o elektronických komunikáciách, keď zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telekom, a. s., poskytovať žalovanému elektronické služby, takáto zmluva o pripojení mala byť uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa, ktorý navrhovateľ v návrhu neuvádza, avšak z dokladu predloženého navrhovateľom vyplýva, že bola uzatvorená zmluva o pripojení dňa 14.4.2010, ktorej účastníkmi bola spoločnosť T- Mobile Slovensko, a. s. a žalovaný R. R., ktorý na základe dodatku k zmluve o pripojení uzatvoril zmluvné podmienky, ktoré vyplývajú zo zák. č. 610/20´03. Zároveň žalobca súdu predložil kópie ďalších dokladov, najmä dohodu o zmene zmluvy o pripojení z 9.9.2009 a faktúry, ktorými fakturovala spoločnosť T-Mobile zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur na nedodržanie podmienok zmluvy medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Vzhľadom na to, že odporca faktúru, ktorou bola fakturovaná predmetná suma, neuhradil, uplatňuje si v tomto konaní navrhovateľ predmetnú sumu s tým, že oprávnenosť uplatňovania si takejto pohľadávky voči odporcovi odvádza od zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou T-Mobile a spoločnosťou BL Telecom collection, s r.o., zo dňa 24.6.2013, keď poukazuje na zmluvu registrovanú na súde pod Spr. 1714/13.
Navrhovateľ v návrhu ďalej konštatuje, že zmluva o pripojení obsahovala sankciu, na základe ktorej pri neplnení povinností zo strany zmluvného partnera, v tomto prípade žalovaného, v súlade so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami zmluvy, pre neplnenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia §- u 43 zák. č. 610/2003 Zb. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, má nárok navrhovateľ na úhradu zmluvnej pokuty za nedodržanie zmluvných povinností, ktorá prislúchala jeho právnemu predchodcovi a bola dohodnutá v zmluve o pripojení a všeobecných zmluvných podmienkach.
V tejto súvislosti zdôvodňuje svoje sankčné oprávnenie rozhodovacou praxou všeobecných súdov, keď poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.3.2013 pod sp. zn. 6Co/31/2012, v ktorom konajúci súd uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v inom rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16.4.2012 pod sp. zn. 16Co/33/2012 a poukazuje na skutočnosti ohľadne prijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty.
Navrhovateľ v tomto konaní však súdu nepredložil také doklady, z ktorých by mohol súd posúdiť oprávnenosť účtovanej zmluvnej pokuty. Okrem zmlúv o pripojení a zmluvy o zmene pripojenia, ako aj faktúry zo dňa 8.6.2011 splatnej dňa 25.6.2011, navrhovateľ nepredložil súdu doklady, z ktorých by bolo možné konštatovať, že takéto právo, aké si v konaní uplatňuje navrhovateľ, vzniklo právnemu predchodcovi navrhovateľa spoločnosti T-Mobile Slovensko a akým spôsobom bola sankcia v zmysle zmluvnej pokuty dohodnutá medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy, teda spoločnosťou T-Mobile a žalovaným.
Podľa §-u 79 ods. 2 O.s.p., navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Žalobný návrh v tomto konaní je jedným z desiatok návrhov, ktorými žalobca ako postupník nadobudol pohľadávku od spoločnosti Slovak Telekom, a. s. a odvoláva sa okrem iného aj na všeobecné zmluvné podmienky, na základe ktorých si jeho právny predchodca uplatňuje sankciu za nedodržanie určených povinností, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení. Takýto doklad však navrhovateľ súdu nepredložil a argumentuje iba oprávnenosťou účtovať zmluvnú pokutu za nedodržanie podmienok zo strany žalovaného. Súd nemohol preskúmať a rozhodnúť o oprávnenosti nároku navrhovateľa, pretože jednak žalobca potrebné doklady nepredložili a teda nemohol posúdiť, či dojednané zmluvné podmienky boli v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa, teda v zmysle §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonník a Zákona na ochranu spotrebiteľov, pretože takýto doklad nemal k dispozícii. Naviac pokiaľ žalobca v žalobnom návrhu cituje, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. a žalovaným mala byť táto zmluvná podmienka dohodnutá vo všeobecných zmluvných podmienkach, v zmysle judikatúry a súdnej praxe, ktoré odôvodňujú oprávnenosť uplatňovania zmluvnej pokuty, vyplýva, že zmluvná pokuta okrem iných skutočností dôležitých pre posúdenie jej oprávnenosti nemôže byť súčasťou všeobecných zmluvných podmienok. V zmysle stanoviska vysloveného k uvedenému právnemu problému, tak podnikateľ ako aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu možnosť sa s obsahom obchodných podmienok oboznámiť, to však neznamená, že tak skutočne urobia.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa a ďalšie právne normy upravujúce ochranu spotrebiteľa uvádzajú skutočnosti, ktoré sú z hľadiska oprávnenosti účtovania zmluvnej pokuty zásadné a dôležité. Obchodné podmienky, na ktoré sa v zmysle §-u 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktoré zmluva o pripojení odkazuje a ktoré sú k nej pripojené alebo zmluvné strany sa s nimi oboznámili, nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu, avšak v pochybnostiach musí ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe (rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24.2.1998 sp. zn. 5CMo/318/97). Ak tento výklad platí pre obchodno-právne vzťahy, ktoré vo všeobecnosti vykazujú vyššiu mieru dispozitívnosti, tým skôr musia platiť aj pre spotrebiteľské zmluvy. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napr. od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnuté do každej zmluvy prepisovať dojednania technického rázu vysvetľujúce charakter a podobne. Naopak, nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl do dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú. Je to napr. rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute. Okrem stanoviska, ktoré vyslovil k tejto právnej problematike Český ústavný súd, ktorý argumentuje v súlade s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, treba pripomenúť, že táto ochrana patrí medzi jednu z dôležitých právnych ochrán a politiky Európskej únie, pretože je potrebné na túto vec prihliadať tiež pohľadom únijného práva. Európska únia v tejto súvislosti vydala niekoľko smerníc, ktoré sú na ochranu spotrebiteľa a s touto predmetnou vecou úzko súvisí predovšetkým Smernica rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. K jej interpretácii Súdny dvor Európskej únie uviedol okrem iného, že: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnakom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi služieb, čo sa týka jeho vyjednávacej pozície a úrovne informovanosti, ktorý ho vedie
k tomu, že pristúpi na podmienky, ktoré sú dopredu vyhotovené druhým zmluvným partnerom alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.“ (rozsudok z 27.7.2000). Takéto nerovné postavenie medzi spotrebiteľom a predávajúcim alebo poskytovateľom služieb môže byť narovnané iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným zmluvným stranám, tak ako to z citovaných rozsudkov vyplýva.
V pozitívnom práve na ochranu spotrebiteľa je premietnutá napr. do podoby vyšších informačných povinností dodávateľa, do práva spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy. S poukazom na zásadu poctivosti zmluvných vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa to prejavuje okrem iného aj tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, zvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napr. zmluvné dojednania musia byť dostatočnou veľkosťou písma uvedené v zmluve, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti ako ďalší text a nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti je dôležitá aj pri aplikácii všeobecných obchodných podmienok a teda v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť viac-menej v takej aplikácii, ktorá má nielen uvedené formálne obmedzenie, ale aj obsahové obmedzenie. Je tiež potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od napr. obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy uvádzať tieto technické dojednania.
V súdenom prípade je teda nepochybné, aj napriek tomu, že navrhovateľ nepredložil na preskúmanie uvedené všeobecné zmluvné podmienky, že ak aj v týchto všeobecných zmluvných podmienkach dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty skutočne boli uvedené, že bol žalovaný postupom právneho predchodcu žalobcu poškodený, pretože v rámci spotrebiteľskej zmluvy dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale iba v spotrebiteľskej zmluve samostatne, teda listina, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy z povahy veci je uplatnený špecifický režim, napr. zmluva o preprave osôb a podobne.
V súdenom prípade teda súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, pretože neobstojí samotné formálne tvrdenie žalobcu v žalobe s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov pri tejto problematike, primeranosti zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách jednak z dôvodu, že žalobca nepredložil súdu listinný dôkaz, na základe ktorého si pohľadávku uplatňuje a jednak v zmysle vyššie citovaného stanoviska na ochranu spotrebiteľa.
Súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením §-u 142 ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).