Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-241-2014.pdf
PDF · 93.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/241/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, v konaní zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti odporkyni: F. X., J.. XX.X.XXXX, G. I. Q. Č.. XXX, H., o zaplatenie 861,09 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 108,20 € spolu s úrokom vo výške 42,68 €, úrokom z omeškania vo výške 19,72 €, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 108,20 € od 5.9.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 12.4.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 861,09 € spolu s príslušenstvom - úrokom vyčísleným za obdobie do 4.9.2012 vo výške 179,59 €, úrokom z omeškania vyčísleným za obdobie do 4.9.2012 vo výške 368,25 €, úrokom vo výške 17,30 % ročne zo sumy 861,09 € od 5.9.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 861,09 € od 5.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že s odporkyňou uzatvoril dňa 9.8.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 212064364, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 995,81 €, ktoré sa odporkyňa zaviazala splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 27,05 € splatnými v období od 10.9.2005 do 10.7.2010. Odporkyňa si svoju povinnosť riadne a včas nesplnila. Ku dňu konečnej splatnosti úveru bola v omeškaní so zaplatením časti svojho záväzku. Podaným návrhom na začatie konania si uplatnil na zaplatenie dlžnú istinu ako i príslušenstvo pohľadávky vyčíslené do 4.9.2012 a následne od 4.9.2012 do zaplatenia.
Súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti odporkyne, ktorá sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavila. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žalobnej upomienky, kópie doručenky, zmluvy o splátkovom úvere, zostavy prehľadu transakcií úveru, všeobecných obchodných podmienok, úrokových sadzieb, vyjadrenia navrhovateľa, výpisu z účtu, špecifikácie žalovanej sumy, výpisu z účtu, prehľadu o transakciách na úverovom účte, tabuľky, prehľadu poplatkov, sadzobníka poplatkov a ostatných ku spisu priložených listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Ako vyplynulo zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0212064364, odporkyňa túto uzatvorila s navrhovateľom dňa 9.8.2005. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 995,82 €, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 27,05 € v období od 10.9.2005 do 10.7.2010. V zmluve bol medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutý poplatok za správu úveru vo výške 1,65 € mesačne. RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 9,89 % a úroková sadzba vo výške 17,30 % ročne. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu. Z jeho písomného podania zo dňa 12.11.2013 vyplynulo, že odporkyňa titulom poskytnutého úveru uhradila celkove sumu 1.130,92,- €, keď posledná úhrada bola vykonaná dňa 12.3.2009. Dlžná suma vo výške 861,09 € tak pozostáva z dlžnej istiny vo výške 826,97 €, dlžných riadnych úrokov vo výške 28,15 € a dlžných poplatkov vo výške 5,97 €.
Predloženými výpismi z účtu a prehľadmi o transakciách na úverovom účte mal súd preukázané realizované finančné operácie na úverovom účte odporkyne.
Odporkyňa sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám nevyjadrila, hoci jej tieto boli doručené spolu s výzvou na vyjadrenie sa dňa 29.5.2014.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lexspecialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 anasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej so splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne len v časti. Súd na právny vzťah založený uvedenou zmluvou o úvere aplikoval Občiansky zákonník, nakoľko predmetnú zmluvu považuje za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 2 písm. b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol dňa 9.8.2005 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež obchodné podmienky, ktoré odporkyňa ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Súd mal tiež preukázané, že na základe vyššie špecifikovanej zmluvy bol odporkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 995,82 €, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 27,05 € v období od 10.9.2005 do 10.7.2010, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Odporkyňa poslednú splátku úveru uhradila dňa 12.3.2009. Súd v danej veci z úradnej povinnosti poskytol ochranu odporkyni ako spotrebiteľovi v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., keď dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok je sčasti premlčaný. Premlčacia doba je čas ustanovený v zákone na vykonanie práva a ak tento čas uplynie bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, dôjde k premlčaniu práva. Použitie námietky premlčania dlžníkom, resp. aplikácia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. (prihliadnutie na premlčanie bez potreby vznesenia námietky premlčania zo strany dlžníka) má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, čo potom znamená, že aj keď právo samo o sebe nezaniká, nemožno ho súdom oprávnenému priznať. V danom prípade sú vychádzal z § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba 3-ročná. V uvedenej veci bol odporkyni poskytnutý úver, ktorý mala splácať v pravidelných mesačných splátkach v období od 10.9.2005 do 10.7.2010. Odporkyňa naposledy uhradila splátku úveru dňa 12.3.2009. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v danej veci podal navrhovateľ návrh na začatie konania dňa 12.4.2013, súd mal za to, že z jeho strany uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej istiny titulom splátok splatných v období do marca 2010 je premlčaný. Odporkyňu preto zaviazal len na zaplatenie sumy splátok splatných v období od 10.4.2010 do 10.7.2010, t.j. 4 splátok po 27,05 € celkove vo výške 108,20 €. Zároveň priznal navrhovateľovi zmluvný úrok z dlžných splátok (t.j. vo výške 17,30 % ročne zo sumy 27,05 € za obdobie od 11.4.2010 do 4.9.2012, vo výške 17,30 % ročne zo sumy 27,05 € za obdobie od 11.5.2010 do 4.9.2012, vo výške 17,30 % ročne zo sumy 27,05 € za obdobie od 11.6.2010 do 4.9.2012, vo výške 17,30 % ročne zo sumy 27,05 € za obdobie od 11.7.2010 do 4.9.2012) celkove vo výške 42,68 €. Súd taktiež zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi i úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z vyššie uvedených splátok počnúc dňom nasledujúcim po ich splatnosti až do zaplatenia, keď úrok z omeškania bol zo strany navrhovateľa uplatnený vo výške v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti súd uplatnený nárok z dôvodu jeho premlčania a nedôvodnosti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď pre čiastočný úspech oboch účastníkov konania vyslovil, že žiadny z nich nemá na náhradu trov právo.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.