Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/45/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcov 1/ P. E., bytom R. F. 6, R., 2/ J. E., bytom M. R. T. X/X, Q., 3/ D. E., bytom M. R. T. X/X, Q., 4/ T. K., bytom S. XXX, Q., 5/ J. E., bytom O. 3, Q., všetci zastúpení Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova 16, Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému FIRST s.r.o., Krivá 23, Košice, IČO: 36 199 125, o zaplatenie ušlej mzdy takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcov D. E., nar. X.X.XXXX podal dňa XX.XX.XXXX návrh na začatie konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalovaným zo dňa 28.11.2008, o určenie, že pracovný pomer sa skončil okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcom a o zaplatenie ušlej mzdy.

Tunajší súd uznesením sp. zn. - 100 zo dňa 25.1.2011 konanie v časti o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným zo dňa 28.11.2008 a o určenie, že pracovný pomer sa skončil okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcom z dôvodu nevyplatenia mzdy, zastavil. Nárok žalobcov na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru vylúčil na samostatné konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcov zo dňa 6.2.2009 uviedol, že nárok neuznáva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade a oboznámením sa s návrhom a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 10.7.2008 súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným vznikol dňa 10.7.2008 pracovný pomer. Právny predchodca žalobcov pracoval ako vodič kamiónu skupiny „E“. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.

Z ukončenia pracovného pomeru zo dňa 28.11.2008 súd zistil, že listom zo dňa 21.11.2008 bol právny predchodca žalobcov prvýkrát vyzvaný na nástup do práce ku dnu 25.11.2008 a dňa 26.11.2008 bol opäť vyzývaný na nástup do práce ku dňu 28.11.2008, ale ani na jednu výzvu nereagoval, do práce bez ospravedlnenia nenastúpil, pričom zamestnávateľa nijakým spôsobom nekontaktoval a absenciu do dnešného dňa neospravedlnil. Uvedeným konaním závažne porušil pracovnú disciplínu. Z tohto dôvodu žalovaný rozviazal s právnym predchodcom žalobcov pracovný pomer okamžitým skončením.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že v súlade s ustanovením bolo žalovanému predložené zo strany právneho predchodcu žalobcov okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 10.7.2008 ku dňu 3.12.2008 z dôvodu nevyplatenia mzdy a pracovnoprávnych nárokov vo výške 97.320,- Sk.

Podľa ustanovenia (ďalej len „“) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ustanovenia zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Podľa ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ustanovenia až 3 v znení platnom do 31.8.2011 zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Podľa ustanovenia až 3 v platnom znení mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa ustanovenia až 8 v znení platnom do 31.12.2008 mzda sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor a vypláca sa zamestnancovi v peniazoch. V inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú. Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná. Zamestnanec môže na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu. Bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť mzdu inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanoví osobitný predpis. Zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou. Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Podľa ustanovenia a ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie.

Predmetom konania je nárok žalobcov na zaplatenie dlžnej mzdy a cestovných náhrad ich právneho predchodcu vo výške 3.230,43 eura v nadväznosti na ustanovenie .

Súd mal v prejednávanej veci preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným vznikol dňa 10.7.2008 pracovný pomer a to pracovnou zmluvou zo dňa 10.7.2008. Mesačná mzda bola dohodnutá vo výške 400,- eur brutto. Žalobný nárok žalobcov sa týka nevyplatenia mzdy a cestovných náhrad vo výške 3.230,43 eura ich právnemu predchodcovi zo strany žalovaného ako jeho zamestnávateľa za čas do skončenia pracovného pomeru, t.j. do 3.12.2008.

Súd konštatuje, že sa nebolo potrebné zaoberať otázkou, či a kedy došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným, keďže predmetom konania nie je nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zák. práce.

Žalovaný poprel správnosť tvrdeného práva právneho predchodcu žalobcov na vyplatenie ušlej mzdy čoho dôsledkom bolo, že nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdí uvedené skutočnosti, teda dôkazné bremeno spočívalo na žalobcoch.

Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívny účastník bezozbytkov splní si svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť, rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

V predmetnej veci rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti uplatneného nároku zo strany žalobcov na zaplatenie ušlej mzdy a cestovných náhrad ich právneho predchodcu vo výške 3.230,43 eura bolo presvedčivo zistiť, či žalovaný ako zamestnávateľ nevyplatil právnemu predchodcovi žalobcov ako zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu a náhradu cestovných nákladov počas trvania ich pracovného pomeru, t.j. od 10.7.2008 do 3.12.2008 v celkovej výške 3.230,43 eura. Súd konštatuje, že žalobcovia ani ich právny predchodca súdu nepredložili na podporu týchto svojich tvrdení žiadne listinné dôkazy, pričom tieto ich tvrdenia resp. ich pravdivosť žalovaný spochybnil. Z vyššie uvedenej pracovnej zmluvy a z vkladov v hotovosti predložených žalovaným má súd za preukázané, že pracovný pomer medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným trval štyri mesiace a 25 dní (od 10.7.2008 do 3.12.2008) počas, ktorých vznikol právnemu predchodcovi žalobcov nárok na mzdu za vykonanú prácu vo výške 1.922,58 eura brutto, čo je v čistom 1.597,11 eura (pri mzde 10.010,40 Sk mesačne v čistom to predstavuje za rozhodné obdobie mzdu vo výške 48.114,50 Sk, t.j. 1.597,11 eura v čistom), pričom žalovaný za čas trvania pracovného pomeru vložil na účet právneho predchodcu žalobcov a žalobkyne v 1. rade celkovo sumu vo výške 697,07 eura (21.000,- Sk). Súd aj vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že si žalobcovia nesplnili bezo zbytkov svoju dôkaznú povinnosť, pretože jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázali tvrdenú skutočnosť a síce, že žalovaný ako zamestnávateľ nevyplatil ich právnemu predchodcovi ako zamestnancovi dohodnutú mzdu za vykonanú prácu v období od 10.7.2008 do 3.12.2008 a cestovné náhrady v celkovej výške 3.230,43 eura.

Z tohto dôvodu podľa názoru súdu nie sú tvrdenia žalobcov natoľko presvedčivé a nespochybniteľné (aj v súvislosti s obranou žalovaného), aby umožnili súdu prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Súd preto rozhodol v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalobcov a žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobcovia teda súdu jednoznačne a presvedčivo nepreukázali, že žalovaný ako zamestnávateľ nevyplatil právnemu predchodcovi žalobcov ako zamestnancovi dohodnutú mzdu za vykonanú prácu a cestovné náhrady v celkovej výške 3.230,43 eura.

Na základe vyššie uvedeného súd návrh žalobcov zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa prvej vety ustanovenia , podľa ktorej účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý o veci úspech nemal v spojení s prvou vetou ustanovenia , podľa ktorej o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal plný úspech v konaní, avšak mu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.