Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-215-2014.pdf
PDF · 84.39 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/215/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: A. E., C. R., Z. Z. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 345,20 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2014 sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia 345,20 Eur istiny s úrokom z omeškania zo splátok vo výške 9,04 Eur za obdobie od 21.03.2010 do 20.10.2010, s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 345,20 Eur od 21.10.2010 až do zaplatenia a trov konania a to titulom Zmluvy o splátkovom úvere.
Súd pojednával a rozhodol vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, keď právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 30.10.2014 z dôvodu hospodárnosti s tým, že žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Nedostavila sa odporkyňa, ktorá mala doručenie predvolania vykázané dňom 19.08.2014, v deň pojednávania súdu doručila kópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vystavenej 30. 10. 2014, o odročenie pojednávania nežiadala.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluva o splátkovom úvere č. 0192418267 zo dňa 27.10.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami úverov k 1. 9. 2004, vyjadrenie odporkyne doručené súdu 28. 8. 2014 s fotokópiami poštových poukážok, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 s prílohami č. 1 a 2, pokusom o zmier zo dňa 24.01.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa ( Slovenská sporiteľňa, a.s. ) uzavrel s odporkyňou 27.10.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0192418267, na základe ktorej poskytol odporkyni splátkový úver v sume 50.000,- Sk (1.659,70 Eur ), s pevnou úrokovou sadzbou 17,30 % p.a..
V čl. 1 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že odporkyňa bude úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.300,- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.11.2005, konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.10.2010 .
Odporkyňa si zmluvnú povinnosť spočívajúcu v uhrádzaní pravidelných mesačných splátok neplnila.
Pohľadávka navrhovateľa v čase postúpenia predstavovala sumu 2.494,43 Eur, ktorá pozostáva z istiny 1.636,12 Eur, riadneho úroku 227,99 Eur a úroku z omeškania 630,32 Eur. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2010/CE zo dňa 27.09.2010 pôvodný navrhovateľ ( Slovenská sporiteľňa, a.s. ) ako postupca postúpil pohľadávku na postupníka - navrhovateľa. Navrhovateľ si týmto návrhom uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 3. 2010 do 20. 10. 2010 v počte 8 a celkovej výške 345,20 Eur.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne tom smere, že svoj dlh spláca v mesačných splátkach navrhovateľovi s tým, že mesačná splátka je minimum čo vie posielať, nakoľko má viacero exekúcii, ktoré musí splácať. Zároveň súdu doručila fotokópie poštových poukážok o splácaní pohľadávky.
Z poštových poukážok odporkyne súd zistil, že po postúpení predmetnej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne a.s. na súčasného navrhovateľa došlo k čiastočnej úhrade záväzku a to 16 splátok po 10,- Eur, v celkovej výške 160,- Eur ( dňa 16. 7. 2013, 18. 11. 2013, 17. 10. 2003, 19. 2. 2013, 16. 4. 2013, 17. 5. 2013, 16. 8. 2013, 17. 6. 2013, 18. 12. 2013, 20. 1. 2014, 19. 2. 2014, 21. 5. 2014, 24. 3. 2014, 20. 3. 2013, 19. 8. 2014, 18. 6. 2014 po 10,- Eur).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( ďalej len Obch.zák. ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obch.zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 506 Obch.zák., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy účastníkmi konania) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a podľa odseku 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa článku VIII bod 12 zákona číslo 102/2014 Z.z. O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( účinný od 1. mája 2014 ), sa zákon číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa doplnil o ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd je teda ex offo povinný prihliadať na premlčanie nároku a ak zistí, že uplatnený nárok je premlčaný, prihliadne na túto skutočnosť aj v prípade, keď by inak bolo potrebné, aby si spotrebiteľ takúto námietku uplatnil a z hľadiska procesnej ekonómie už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa.
Súdu je z rozhodovacej činnosti známa skutočnosť, že judikatúra súdov všetkých stupňov nie je v otázke aplikácie Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pokiaľ ide o premlčaciu lehotu v spotrebiteľských zmluvách jednotná. Súd má za to, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave ktorá má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi troma zákonmi prichádzajúcimi v tomto prípade do úvahy (1. Zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník a 3. Obchodný zákonník) sa primárne použije špeciálny predpis t.j. zákon o spotrebiteľskom úvere a ak tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe Občiansky zákonník. Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a v jeho vykonávacích predpisoch. Súd má za to, že takáto úvaha je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď uznesením zo dňa 19. 6. 2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013- 10 skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Súd z vyššie uvedených dôvodov preto aplikoval na posúdenie premlčania nároku ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď v tomto prípade je to pre odporkyňu ako spotrebiteľku výhodnejšie.
Podľa článku II bod 1 zák. č. 102/2014 Z.z. O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( účinný od 1. mája 2014 ), sa zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník dopĺňa v ust. § 52 ods. 2 pripojením vety: " Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva ".
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 cit. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok ( súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, pričom oprávnená osoba určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním však nárok sám o sebe nezaniká, oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Obč. zák., súd prihliadol na charakter účastníkov pri uzavieraní zmluvy , navrhovateľ konal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, poskytoval úvery a odporkyňa bola fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorá si vzala úver na osobnú spotrebu, vystupovala ako spotrebiteľ. Zmluvu o
úvere a nároky z nej vyplývajúce súd posudzoval podľa Zák. č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, podľa ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0192418267, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý splátkový úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 Eur ), pri úrokovej sadzbe 17,30 %, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.300,- Sk a to do 20.10.2010. Odporkyňa podmienky zmluvy nedodržala, pretože neplnila riadne svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok.
Súd má za to, že dňom 21.10.2010 (deň nasledujúci po uplynutí poslednej splátky úveru) si navrhovateľ mohol svoje právo uplatniť voči odporkyni prvýkrát, teda premlčacia lehota uplynula dňom 21.10.2013.
Vychádzajúc z uvedených skutočností navrhovateľ mohol právo po prvý krát vykonať, teda mohol podať návrh na súd 21.10.2010. Všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula dňom 21.10.2013, navrhovateľ podal návrh na súd 20.2.2014, teda oneskorene.
Súd je povinný prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a ak zistí, že uplatnený nárok je premlčaný, nemôže premlčané právo veriteľovi priznať(§ 100 ods. 1 Obč. zák.).
Z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v spore, avšak trovy konania úspešnej odporkyni nepriznal, nakoľko si trovy neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.