Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/81/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubošom Bakom v trestnej veci proti obžalovanému V. M. pre zločin úžery podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno b/Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e/Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. novembra 2014 takto

rozhodol:

Obžalovaný

V. M., narodený XX.XX.XXXX v E.,

trvale bytom K. - X., W. č. XXX/X,

okres Y.

j e v i n n ý , ž e

využijúc pokročilý vek, odkázanosť na pomoc iného, zhoršený zdravotný stav a duševnú poruchu - vaskulárnu demenciu ťažkého stupňa poškodenej R. M., rodenej G., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, uzatvoril dňa XX.XX.XXXX v penzióne V. M. na ulici W. č. XX v K. ako obdarovaný s poškodenou R. M. ako darcom darovaciu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice, ktorej predmetom bol prevod 1 podielu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie W. a to pozemkov parcelné číslo XX/X, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 974 m2 a na ňom sa nachádzajúci rodinný dom súpisné číslo XX a pozemok parcelné číslo XX/X, záhrada, vo výmere XXX m2, ktorej sa zaviazal doživotne poskytnúť starostlivosť o poškodenú v penzióne V. M., čím spôsobil poškodenej R. M. škodu vo výške 10.572,91,- Eur,

t e d a

zneužijúc niečiu rozumovú slabosť dal sebe poskytnúť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere a uvedený čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin úžery podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno b/Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 692/2006 Z.z. (ďalej len Trestného zákona) s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e/Trestného zákona.

za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 235 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm.j/Trestného zákona a § 37 písm.e/Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písm. g) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného a vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalcov a prečítaním listinných dôkazov - odpisu notárskej zápisnice, listov vlastníctva, úmrtného listu, správ, charakteristík, odpisu z RT z prípravného konania a ďalšieho na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po jeho vyhodnotení dospel ku skutkovým a právnym záverom, uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný V. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti vinný, pretože skutok vlastne nevykonal. B. M. prijal z nemocnice z K., kde bola hospitalizovaná, pretože ju poznal od malička. Asi 2-3 mesiace predtým ako mu darovala polovičku nehnuteľnosti, teda pred podpisom zmluvy boli za ňou nejakí príbuzní, ktorí ju už boli asi 2 - krát navštíviť. Prišli aj s matrikárkou, chceli podpísať nejakú zmluvu, overiť podpisy. Pani R. zostala prekvapená, pýtala sa ho čo má robiť. On jej povedal, že sa musí sama rozhodnúť. Povedala im, že nevie, či ju nechcú oklamať a nepodpísala. Tak odvtedy zostala vyplašená, začala neho naliehať, že mu chce dať polovičku nehnuteľnosti, ktorú vlastní, pretože sa o ňu stará. Nástojila na tom, aby zavolal notárku, lebo ona mu to chce darovať. On najskôr nechcel, vravel jej, že od nej nič nepotrebuje, bude sa o ňu starať tak či tak, neskôr však súhlasil a zaviazal sa, že ju doopatruje a pochová. Tak pani O. prišla a spísala všetko. Nakoľko pani R. M. mala reumatické prsty, nevedela držať pero v ruke, tak si vyžiadala pani notárka, že budú musieť za ňu podpísať dvaja svedkovia. Boli tam teda dvaja svedkovia, pani L. a pán O. G., ktorý už zomrel medzičasom. On sa zaviazal, že ju pochová, doopatruje. Dvakrát sa jej notárka pýtala, či to určite tak chce. Ona súhlasila so všetkým čo sa jej pýtala. Bolo to 26. januára a potom v máji chuderka zomrela. Z nemocnice sociálna sestra im zvykla ponúknuť do zariadenia takýchto ľudí, ktorí majú nízke dôchodky. Zavolala im či majú voľné miesto, nakoľko potrebujú umiestniť pacientku, pani M., ktorú nemôžu poslať domov z toho dôvodu, že sa sama nevie o seba postarať. B. M. vyžadovala komplexnú opateru, bolo ju treba obliekať, vyzliekať, s jej reumatickými rukami sa nedokázala najesť, lyžičku vedela chytiť, ale už pero napríklad do ruky nevedela chytiť. Závery znaleckého posudku si vysvetliť nijako nevedel, nebola to pani, ktorá by nevedela rozpoznať veci. Vedela adekvátne odpovedať, normálne sa správala. Znalec ju v živote nevidel. Starká bola ako obyčajná stará pani v jej veku. Normálne sa s ňou dalo o hocičom komunikovať bez problémov. Zarazilo ho keď zistil, že vraj trpela ťažkou demenciou. Nikdy nežiadal ani nenaliehal na pani M., aby na neho previedla časť nehnuteľnosti. V čase spisovania darovacej zmluvy v tej miestnosti, kde sa to podpisovalo boli notárka O., jej pomocníčka pani K., dvaja svedkovia pani L., pán G. O., on a pani M.. Náklady na celý pobyt pani M. od 28.1.2005 do 5.5.2007 mesačne boli 394,80,- Eur. Dôchodok poberala

vo výške 222,90,- Eur. Rozdiel teda bol 171,90,- Eur, krát 28 mesiacov trvania pobytu išlo o sumu 4.813,- Eur. Notárke musel uhradiť sumu 219,20,- Eur. Dal ju pochovať za 420,36,- Eur, teda náklady na ňu boli 5.452,56,- Eur. Nemal by z čoho ten rozdiel uhradiť, keby mu nebola darovala tú nehnuteľnosť. Snaží sa byť sociálny, nie ako náš štát. Mimo dôchodku tých osôb, ktoré sa nachádzajú v ich zariadení iné príjmy nemajú. Spolupodieľajú sa tí, ktorí majú vyššie dôchodky na tom, aby zabezpečili starostlivosť o tých, čo majú nižšie dôchodky. Hodnota z celej nehnuteľnosti 21.145,81,- Eur podľa p. Q., je veľmi predražená. Dal si vyhotoviť svoj vlastný znalecký posudok a R.. Y. N. vyčíslil hodnotu nehnuteľnosti na 11.800,- Eur. Bolo pre neho zarážajúce, že dvaja znalci napísali takýto rozdielny výsledok.

Svedkyňa F. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na uzatvorení zmluvy o darovaní dňa 26.01.2007 formou notárskej zápisnice v penzióne u V. M. predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti medzi pani R. M. a obdarovaným V. M. jej neprišlo nič zvláštne. Pani chcela darovať a prejavila svoju vôľu. Oslovil ju pán M., voľakde v obci, pretože býva v K., že má vypýtať termín u pani doktorky a poprosiť ju, aby prišla napísať notársku zápisnicu. Ona to teda sprostredkovala. Boli tam určite dvakrát, prvýkrát pani doktorka vždy ide zistiť stav osoby, ktorá bude darovať. Potom išli na úrad spísať zápisnicu a vrátili sa dať jej to podpísať. Pri uzatváraní zápisnice bola prítomná ona, pani doktorka, pán M., pani R. M. a svedkovia. B. M. hovorila, že sa má dobre a chcela by to darovať pánovi M., lebo sa o ňu postará. Nakoľko nemá nikoho a len pán M. jej sľúbil, že sa o ňu postará do konca života. V momente keď spisovali notársku zápisnicu bol jej zdravotný stav primeraný k jej veku, bola zdravá a schopná spraviť to čo chcela. Po vyzvaní na odstránenie čiastočných rozporov vo výpovedi z prípravného konania, resp. z hlavného pojednávania uviedla, že v rámci prípravného konania neuvádzala, že tam boli dvakrát, lebo sa jej na to nepýtali. Už sa nepamätala či na mieste samom spisovali notársku zápisnicu alebo na úrade. Pani M. vysvetlila, že chce darovať nehnuteľnosť a druhýkrát v prítomnosti svedkov, tak isto prejavila svoju vôľu. Komunikovali s pani M. po maďarsky. Pani L. rozumie po maďarsky. Závery znaleckého posudku ju strašne prekvapili a keby sa to nebolo stalo tak povie, že to nemôže byť pravda. S pani M. sa dalo komunikovať, rozprávala, odpovedala jasne na otázky.

Svedkyňa K. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pani M. bola ubytovaná v penzióne pána M.. Raz tam prišla za ňou nejaká známa a chcela od nej dom. Aj s matrikárkou chceli spísať dáku darovaciu listinu. Ona to nechcela podpísať, tlačili na ňu, aby to podpísala a vtedy pani matrikárka povedala, že také voľačo nemôže byť, že ona to musí sama podpísať a preto odišla. Pani M. povedala, že ona nedá dom nikomu len pánovi M., nakoľko býva u neho a starajú sa o ňu. Potom pán M.i zavolal pani O., ktorá doniesla zápisnicu, prečítala jej ju a R. hneď povedala, že dajte mi pero, ja to už aj idem podpísať. Pani notárka O., resp. jej pomocníčka tam boli podľa nej jedenkrát. Bol tam jeden svedok, ten už zomrel, ona, pán vedúci M., pani doktorka O. aj s tou pani K.. Komunikácia prebiehala v jazyku maďarskom. Všetci vedeli po maďarsky čo tam boli, aj ten pán, G. O.. B. M. sa tam veľmi páčilo, bola spokojná a povedala, že z vďaky dá pánovi M. majetok, lebo ona ho nepotrebuje. R. M. bola normálna stará žena, príjemná, milá, zlatá, netrepala, nemiešala, stále rozprávala, ale nie od veci rozprávala.

Z prečítanej výpovede svedkyne z prípravného konania vyplýva, že p. R. M. slobodne darovala p. M. 1 podiel nehnuteľnosti za jej prítomnosti ako aj za prítomnosti svedka G. O.. Notársku zápisnicu podpísali všetci prítomný, teda ona, svedok O., notárka O., obžalovaný M., okrem R. M., ktorá nevedela chytiť do ruky pero. Z výpovede svedkyne z prípravného konania nevyplýva, že by táto niečo hovorila o okolnosti návštevy R. M. nejakými príbuznými ešte pred podpisom predmetnej darovacej zmluvy.

Rozpory vo svojich výpovediach z prípravného konania a z hlavného pojednávania svedkyňa nevedela bližšie vysvetliť, najskôr uviedla, že vyšetrovateľke hovorila o tom, že za pani M. boli nejaký susedia, ktorý silou mocou chceli, aby pred matrikárkou podpísala nejaké papiere, už predtým ako darovala nehnuteľnosť pánovi M.. Následne uviedla, že možno na to zabudla pred vyšetrovateľkou. Bolo jej treba podať to pero. Povedala „dajte mi to pero, ja to podpíšem“. Nevedela, kto jej to pero podal. No podpísala. K okolnosti podpísania notárskej zápisnice R. M. najskôr napriek prečítanej výpovedi z prípravného konania uviedla, že táto zápisnicu určite podpísala. Až po pripomienke obžalovaného, že si asi zle pamätá, lebo kvôli tomu tam boli oni dvaja ako svedkovia, nakoľko pani M. nevedela písať, najskôr uviedla, že si to nepamätá a až potom dodala, že to podpisovala namiesto nej.

Svedkyňa V.. R. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ústave pána M. bola spísať darovaciu zmluvu pred dvomi svedkami G. O. a K. L. formou notárskej zápisnice, ktorou darkyňa R. M. darovala časť nehnuteľnosti pánovi M.. Robí to tak, že najprv ide von, opýta sa ako bude, potom sa vráti so zmluvou. Pamätala si len toľko, že to bola staršia pani s ktorou sa rozprávala po maďarsky. Hovorila, že už nevie písať. Na požiadanie B. M. sa robil tento úkon. Sedela v stoličke a keď sa jej prihovorila reagovala, odpovedala po maďarsky, že jej je tam dobre a ona chce všetko nechať, resp. darovať pánovi M.. Potom sa konkrétne rozprávali o tom, že daruje polovičku domu. Na vek 80 rokov s ňou komunikovala primerane. Bola tam ešte jej zapisovateľka určite pri podpise. Nepodpisovala darkyňa sama tú zmluvu, lebo hovorila, že ona už nevie písať. Keby s ňou nevedela komunikovať, tak ten úkon neurobí. Darovala darkyňa dobrovoľne predmetnú časť nehnuteľnosti, nikto ju k ničomu nenútil.

Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria W.. W. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá na písomne podanom znaleckom posudku. U nebohej R. M. preštudoval spisový materiál a psychiatrickú dokumentáciu jej ambulantného psychiatra W.. D. a zistil, že v období okolo 26.1.2007 trpela nebohá vaskulárnou demenciou. Vaskulárna demencia je závažné duševné ochorenie, ktoré vzhľadom na stupeň, úplne vylučovalo schopnosť nebohej v tom čase usudzovať, respektíve vyjadriť svoju slobodnú vôľu, porozumieť komplikovanejším úkonom, teda v rámci stupňa demencie síce dokázala napríklad vyjadriť pocit hladu, nepohody, ale v žiadnom prípade pri tomto stupni demencie nemohla porozumieť právnemu úkonu, akým napríklad je podpísanie darovacej zmluvy. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti na základe stupňa demencie boli úplne vymiznuté. Bola kompletne dezorientovaná, mala navyše zastreté vedomie. Bola by schopná vyjadriť nejaký súhlas áno, nie, avšak pokiaľ neporozumela otázke, nedá sa ten súhlas považovať za súhlas. Napríklad na otázku, či je hladná by vedela povedať, že či je hladná, alebo nie, ale už komplikovanejšie záležitosti určite posúdiť nevedela. Samotný telesný zdravotný stav nemal významný vplyv na jej psychický stav. Každopádne stupeň demencie samotný nevylučuje schopnosť toho, že by sa vedela podpísať, lebo to je zručnosť, ktorá vzniká relatívne veľmi skoro a relatívne neskoro teda pri veľmi závažných stupňoch demencie ustupuje. Vaskulárna demencia je postihnutie poznávacích úsudkových schopností, kde dochádza jednak k úbytku pamäti, jednak k úbytku schopnosti prijímať informácie, tieto informácie spracovať a ukladať si ich a samozrejme narábať s nimi. Napríklad v zázname z 8. februára 2007 sa píše o zastretom vedomí, teda vedomie nebolo jasné, bola nepokojná, bola kompletne dezorientovaná, teda nevedela sa orientovať ani v osobe, ani v čase, ani v situácii. Dokonca vo vnímaní sa objavovali zrakové ilúzie, teda chorobné vidiny, myslenie bolo úplne dezorganizované, teda bolo úplne nesúvislé. V zdravotnej dokumentácii je záznam z 5.1.2007 kde sa rovnako píše o zastretom vedomí, o nepokoji, o kompletnej dezorientácii a tak isto o zrakových ilúziách, čiže medzi tým 5.januárom a 8. februárom sa podľa zdravotnej dokumentácie stav nezmenil a bol prakticky rovnako hlboký. Keď tento posudok vypracoval vychádzal z predloženého spisového materiálu, v ktorom neboli výpovede svedkov. Vzhľadom na detailnosť dostupnej zdravotnej psychiatrickej dokumentácie sa znalecké závery dajú určiť prakticky s istotou.

Znalec z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností R.. E. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti použil metódu polohovej diferenciácie. Do nehnuteľnosti nebol vpustený p. M. mu povedal, že nemá kľúče. Pozemok bol v strašnom stave, zarastený burinou, ledva to vedel odfotiť. Všeobecná hodnota stavby mu vyšla na 8.945,01,- Eur (teda 1 podiel bol 4.472,50,- Eur) a pozemok na 12.200,80,- Eur (teda 1 podiel bol 6.100,40,- Eur). Po preštudovaní znaleckého posudku pána R.. N. dodal, že majú rozdiel vo veku stavby, nakoľko jemu bolo povedané, že stavba bola postavená v roku 1938 a R.. N. v znaleckom posudku uvažuje s rokom 1934, teda má staršiu stavbu ako on v technickej hodnote. R.. N. videl tú stavbu neskôr, až začiatkom roka 2014, on tam bol 10.09.2013. Stavba už pri jeho návšteve vykazovala značné opotrebenie. Ing. N. použil analytickú metódu výpočtov opotrebenia, kým on iba lineárnu. Čiže jemu to opotrebenie stavby v značnej miere vyšlo vyššie. V zadnej časti to hraničilo zo statickými poruchami - hospodárska budova a skladové priestory, predná časť vyzerala ešte celkom slušne. Napriek znaleckým záverom R.. Y. N. zotrval na svojich znaleckých záveroch.

Znalec z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností R.. Y. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe požiadania klienta. Vykonal obhliadku nehnuteľnosti, z vnútra aj z vonku. Obžalovaný mu nehnuteľnosť sprístupnil, pootváral aj vnútorné priestory. Klient, ktorý

mu pootváral priestory mu predložil aj doklady k spracovaniu znaleckého posudku týkajúce sa veku stavby a to potvrdenie Mestského úradu v Želiezovciach. Znalecký posudok vlastne zohľadňoval stav v čase obhliadky a z toho bola stanovená aj hodnota nehnuteľnosti, teda jej trhová cena. K znaleckému posudku Ing. Q. uviedol, že tento spracoval posudok k roku 2007 a jeho posudok bol spracovaný k 09.01.2014. Amortizácia môže až toľko urobiť na hodnote nehnuteľnosti. Je pravda, že keď si pozrieme a porovnáme ceny nehnuteľností v roku 2007 a ich ceny v roku 2014, tak je tam diametrálny rozdiel, pretože Ing. Q. ohodnocoval nehnuteľnosť k obdobiu, keď dosť vyleteli ceny hore a následne prišla kríza a on nehnuteľnosť ohodnotil k obdobiu keď ceny poklesli. On stanovil východiskovú hodnotu nehnuteľnosti u domu na 55.699,96,- Eur bez DPH. V oboch znaleckých posudkoch je minimálny rozdiel v tejto hodnote. Technická hodnota z toho bolo vypočítaná po amortizácii a tá klesla až na 4.594,- Eur. Bol to starý dom, poškodený, značne zdevastovaný, dá sa povedať so zanedbanou údržbou. Vypočítaná všeobecná hodnota stavby, teda domu vyšla v jeho znaleckom posudku na 2.531,49,- Eur vrátene DPH (teda 1 podiel bol 1.265,75,- Eur). Pozemok bol spracovaný metódou polohovej diferenciácie a ten vyšiel v hodnote 9.289,52,- Eur (teda 1 podiel bol 4.644,76,- Eur) pričom cena bola stanovená na 7,69,- Eur za m2. Disproporcia medzi znaleckými posudkami podľa jeho názoru vznikla pravdepodobne v pohľade znalca na stanovenie všeobecnej hodnoty, to znamená na stanovenie koeficientu predajnosti. Napriek oboznámeniu sa so znaleckým posudkom pána Ing. Q. zotrval na svojich znaleckých záveroch.

Z listu o prehliadke mŕtveho vyplýva, že R. M. zomrela dňa XX.XX.XXXX z dôvodu kardiálneho zlyhania.

Z uznesenia Okresného súdu Levice zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XD/XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2007 vyplýva, že dedičské konanie po poručiteľke R. M. bolo pre nemajetnosť zastavené.

Z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 11.03.2010 sp.zn. vyplýva, že obž. V. M. bol odsúdený pre zločin úžery spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 235 odsek 1, odsek 2 písm.b/Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 4 roky, pre skutok spočívajúci v tom, že využijúc pokročilý vek, zhoršený zdravotný stav, odkázanosť na pomoc iného, ako aj duševnú poruchu - vaskulárnu demenciu neb. F. N. uzatvoril obžalovaný s touto kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol nehnuteľný majetok na kúpnu cenu vo výške 100.000,- Sk, ktorú sa zaviazal uhradiť zápočtom doživotnej starostlivosti o neb. F. N., napriek tomu, že hodnota nehnuteľnosti ku dňu podpisu kúpnej zmluvy bola 25.131,22,- Eur (757 103,- Sk). Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.10.2010 sp.zn. bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté.

Zo zoznamov listov vlastníctva a výpisov z katastra nehnuteľností obž. V. M. vyplýva množstvo nehnuteľností, ktorých je obžalovaný vlastníkom, vrátane vlastníctva polovičného podielu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.XXX, k.ú. W. a to zastavaných plôch a nádvoria, resp. rodinného domu, ktorého vlastníkom bola pred smrťou neb. R. M..

Z fotokópie odpisu notárskej zápisnice vyhotovenej notárkou V.. R. O. dňa 26.01.2007 v K., na ulici W. č.XX, pod č. I Nz XXXX/XXXX okrem iného vyplýva, že darujúca R. M., ktorá pre chorobu nevedela písať v prítomnosti svedkov K. L. a G. O. darovala obdarovanému obž. V. M. 1 - nový podiel rodinného domu s príslušenstvom, pozemkom a so záhradou v E. k.ú. W. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, par. č. XX/ X - zastavané plochy a nádvoria, dom súp.č. XX, vo výmere XXX m2, parc.č. XX/X - záhrada vo výmere 234 m2 s tým, že obdarovaný dar od darujúcej s vďakou prijíma a darovanie je bezodplatné. Účastníci osvedčili, že zápisnica obsahuje ich slobodne prejavenú vôľu, darujúca svoj súhlas v prítomnosti svedkov úkonu prejavila a zápisnicu vlastnoručne podpísali svedkovia úkonu a obdarovaný.

Z návrhu na vklad vlastníckeho práva spísaného dňa 02.04.2007 vyplýva, že notárka V.. R. O. podala v mene nadobúdateľa obž. V. M. na Katastrálny úrad v Nitre, Správu katastra Levice návrh na vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti pričom z pečiatky Správy katastra Levice nachádzajúcej sa na fotokópii odpisu notárskej zápisnice vyplýva, že vklad bol povolený dňa 14.mája 2007.

Z úmrtného listu Matričného úradu obce Hronovce vystaveného dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že R. M., nar.XX.júla XXXX v E. dňa XX.XX.XXXX zomrela.

Z ďalšieho úmrtného listu matričného úradu obce Hronovce vystaveného dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že G. O., nar. XX.XX.XXXX v Y. dňa XX.XX.XXXX zomrel.

Zo správy Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 30.augusta 2013 vyplýva, že neb. R. M. ku dňu úmrtia poberala starobný dôchodok v sume 5.454,- Sk a vdovský dôchodok v sume 1.484,- Sk.

Z výpisu zo živnostenského registra OÚ, odboru živnostenského podnikania Levice okrem iného vyplýva, že obžalovaný podnikal pod obchodným menom V. M. - B. s miestnom podnikania v K. na ul. W. č.XXX/ XX s platnosťou do 19.09.2007.

Z odporu obžalovaného vyplývajú prakticky zhodné skutočnosti ako z jeho výpovede najmä to, že v danej veci sa necíti byť vinný.

Z vyčíslenia nákladov na pobyt zo strany obžalovaného vyplýva, že náklady na pobyt na jeden deň v O.Z. G. domova v K. na ul. W. č. XX predstavujú sumu 13,16,- Eur z čoho nájomné predstavuje 2,16,- Eur, osobná hygiena 4,- Eur, strava 5x denne 6,- Eur, zdravotný materiál 1,- Eur, pričom mesačné náklady spolu predstavujú sumu 394,80,- Eur.

Z vyčíslenia nákladov na celý pobyt neb. R. M. v O.Z. G. domova za obdobie od 28.01.2005 do 05.05.2007 obžalovaným vyplýva, že nebohá poberala dôchodok vo výške 6.938,- Sk (čo je podľa obžalovaného 222,90,- Eur, správne je to však 230,30,- Eur), mesačné náklady na jej osobu boli podľa obžalovaného 394,80,- Eur, čo predstavuje rozdiel 171,90,- Eur (správne 164,50,- Eur). Pobyt nebohej trval 28 mesiacov a rozdiel v nákladoch na jej osobu predstavoval 4.813,- Eur (správne 4.606,- Eur). Notárske poplatky predstavovali sumu 219,20,- Eur (6.604,- Sk) a platba za pohrebné služby predstavovala sumu 420,36,- Eur (12.664,- Sk).Teda spolu náklady na pobyt nebohej predstavovali sumu 5.452,56,- Eur (správne 5.245,84,- Eur).

Z fotokópii príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že notárka V.. R. O. prijala dňa 26.01.2007 sumu 1.511,- Sk od R. M. ( účel I Nz XXXX/XXXX) a sumu 5.093,- Sk od V. M. (účel I Nz XXXX/XXXX), resp. obž. V. M. uhradil dňa 08.05.2007 Pohrebným a cintorínskym službám B. B., E. sumy 1.200,- Sk a 1.350,- Sk za služby spojené s pohrebom.

Z faktúry, resp. výtlačku z registračnej pokladne vyplýva, že obž. V. M. uhradil Pohrebným a cintorínskym službám B. B., E. sumu 10.110,- Sk za rakvu, výkop a úpravu hrobu, resp. ďalšie služby spojené s pohrebom.

Zo zoznamu klientov B. M. ku dňu 26.01.2007 predložených obžalovaným tunajšiemu súdu dňa 17.09.2014 vyplýva, že všetci klienti penziónu boli ku dňu 17.09.2014 po smrti, s výnimkou p. J. X., ktorá pobyt v penzióne ukončila vo februári 2007.

Z ďalšej správy obž. V. M., doručenej súdu dňa 07.10.2014 vyplýva, že súdu poskytol dňa 17.09.2014 úplný zoznam klientov, ktorý sa dňa 26.01.2007 v penzióne nachádzali, z týchto však už nikto nežije, adresa terajšieho pobytu p. J. X. mu nie je známa, predtým mala trvalý pobyt v O..

Zo správy Obecného úradu O. zo dňa 18.10.2014 vyplýva, že p. J. X., nar. XX.XX.XXXX, bývala v O. č. XXX sa dňa 26.02.2007 sa odsťahovala do M. do X. sociálnych služieb a domova dôchodcov, kde dňa XX.XX.XXXX zomrela.

Produkované dôkazy súd hodnotil v súlade s § 2 odsek 12 Tr. por. jednotlivo a v súhrne a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že tohto sa dopustil obžalovaný. Aj napriek tomu, že sám obžalovaný spáchanie skutku od začiatku trestného stíhania popiera, podľa názoru súdu je z jeho spáchania dostatočne usvedčovaný celým radom nepriamych dôkazov, ktoré tvoria navzájom ucelenú reťaz a z ktorých možno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že skutok spáchal obžalovaný. V prvom rade je potrebné uviesť, že je nepochybné, že poškodená R. M. darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice darovala dňa 26.01.2007 obdarovanému 1 podiel nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. W. pričom obžalovaný sa tejto zaviazal doživotne poskytnúť starostlivosť v penzióne, pretože tieto skutočnosti nenamietal ani obžalovaný. Obžalovaný však popiera, že by zneužil rozumovú slabosť poškodenej R. M. a že by hodnota darovanej nehnuteľnosti bola v hrubom nepomere v podstate k jeho záväzku doopatrovať v jeho penzióne poškodenú.

Pokiaľ ide o zdravotný stav poškodenej v čase spisovania notárskej zápisnice obrana obžalovaného v tom smere, že v osobe poškodenej išlo o obyčajnú starú pani, ktorá sa správala normálne a vedela adekvátne odpovedať je vyvrátená závermi znaleckého posudku W.. W. E. v zmysle ktorého, že nebohá R. M. trpela závažným duševným ochorením - vaskulárnou demenciou v dôsledku ktorej mala vymiznuté ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Nebola teda schopná porozumieť komplikovanejšiemu úkonu, napr. podpísaniu darovacej zmluvy, pretože mu nebola schopná porozumieť, vedela však vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas na jednoduchú otázku, napr. či je hladná alebo nie. Podľa znalca v období spisovania notárskej zápisnice bola kompletne dezorientovaná a mala zastreté vedomie. Preto s poukazom na tvrdenia znalca W.. E. dospel súd k záveru, že obžalovaný využil pokročilý vek poškodenej, jej odkázanosť na pomoc iného a duševnú poruchu na to, aby s touto uzatvoril darovaciu zmluvu. Podľa názoru súdu nič na tomto závere nemenia ani tvrdenia svedkov F. K., K. L. a R. O. o tom, že na nich poškodená pôsobila ako normálna staršia pani. Odôvodnené pochybnosti súdu o tom za akých okolností bola spísaná resp. podpísaná notárska zápisnica pramenia aj zo skutočnosti, že svedkyňa K. L. na hlavnom pojednávaní opakovane vyhlásila aj po prečítaní výpovede z prípravného konania, že poškodená R. M. notársku zápisnicu vlastnoručne podpísala a až po konkrétnej pripomienke obžalovaného najskôr uviedla, že si to nepamätá a až potom dodala, že zápisnicu podpisovala namiesto nej.

Čiastočné rozpory sa vyskytli aj vo výpovedi svedkyne F. K. pokiaľ ide o okolnosť či spolu s notárkou boli za poškodenou v penzióne 1-krát alebo 2-krát, pretože na hlavnom pojednávaní uviedla, že tam boli 2-krát, v prípravnom konaní však uvádzala, že tam boli len 1-krát aj keď svedkyňa notárka R. O., ktorá však bola vypočutá až na nasledujúcom hlavnom pojednávaní k tejto okolnosti uviedla, že tam boli 2-krát. Svedkyňa K. L. však uviedla, že v penzióne boli len 1-krát, pričom ani obžalovaný neuvádzal, že by tieto svedkyne boli v penzióne 2-krát. Rovnako svedkyňa K. L. a ani obžalovaný hoci tento v prípravnom konaní využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať, v prípravnom konaní neuvádzali, že by poškodená obžalovanému darovala časť nehnuteľností v dôsledku akéhosi „predchádzajúceho nátlaku“ na ňu nejakých príbuzných aby nehnuteľnosť prepísala na nich.

Teda nielen vzhľadom na závery znaleckého posudku W.. E. ale aj na vyššieuvedené rozpory vo výpovediach svedkov či už všeobecného charakteru alebo pokiaľ ide o konkrétne okolnosti spisovania resp. podpisovania notárskej zápisnice mal súd značné pochybnosti o dôveryhodnosti týchto svedkov a tým pádom aj značné pochybnosti o okolnostiach za akých bola vyhotovená notárska zápisnica ak keď je potrebné uviesť, že ani jeden z týchto svedkov nemá lekárske vzdelanie a duševný stav v akom sa poškodená R. M. nachádzala na prvý pohľad nemusel rozpoznať.

Pokiaľ ide o neexistenciu hrubého nepomeru medzi hodnotou nehnuteľnosti darovanej poškodenou R. M. k hodnote vzájomného plnenia teda k záväzku obžalovaného doživotne poskytnúť starostlivosť poškodenej, ktorú namietal obžalovaný tu je potrebné uviesť, že súd nemal dôvod neveriť znaleckým záverom R.. Q., podľa ktorých 1 podiel nehnuteľnosti mal hodnotu 10.571,91,- Eur (správne má byť 10.572,91,- Eur) napriek jeho spochybneniu obžalovaným v dôsledku predloženia znaleckého posudku Ing. N., pretože tak ako to obidvaja znalci vysvetlili na hlavnom pojednávaní táto disproporcia mohla vzniknúť v dôsledku rozdielu vo veku stavby no najmä v dôsledku skutočnosti, že R.. Q. oceňoval

nehnuteľnosť ku dňu spáchania skutku, teda ku dňu 26.01.2007 a R.. N. ku dňu vypracovania znaleckého posudku teda len ku dňu 09.01.2014. Navyše je potrebné uviesť, že R.. Q. nebol do nehnuteľnosti vpustený práve obžalovaným (údajne nemal kľúče), ktorý naopak R.. N. aj vnútorné priestory pootváral.

Podľa subjektívneho vyčíslenia obžalovaného (ničím odborne nepodloženého) mesačné náklady na pobyt poškodenej R. M. v jeho penzióne predstavovali 394,80,- Eur. Keď však obžalovaný poškodenú do penziónu prijímal mal vedomosť o tom, že jej dôchodok činil „len“ 230,30,- Eur z čoho chcel teda pokrývať svoje „straty“ ? Na jednej strane sa bráni tým, že chce byť „sociálny“ (nie ako štát), pretože tí čo majú vyššie dôchodky v jeho zariadení sa spolupodieľajú na zabezpečení starostlivosti o tých, ktorý majú dôchodky nižšie. Na druhej strane sa však v rámci trestného konania bráni aj tým, že by rozdiel nemal z čoho uhradiť, keby mu poškodená podiel na nehnuteľnosti nebola darovala. Aj tieto okolnosti svedčia o značnej špekulatívnosti zo strany obžalovaného. Obžalovaný teda podľa názoru súdu si „nechal“ darovať 1 podiel nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú W. v hodnote 10.572,91,- Eur, napriek tomu, že najskôr nechcel tvrdiac poškodenej, že sa o ňu tak či tak postará, neskôr však súhlasil o zaviazal sa doopatrovať a pochovať ju. Hodnota tejto nehnuteľnosti je k hodnote nájomného plnenia obžalovaného v hrubom nepomere, pretože tento si nechal poskytnúť plnenie vo výške 10.572,91,- Eur hoci by prakticky poškodenej vzájomne hodnotovo nič neplnil, nakoľko ako sám uviedol poškodenú by doopatroval resp. pochoval tak či tak. Ak by aj súd pripustil, že hodnota vzájomného plnenia zo strany obžalovaného bola vo výške 5.452,56,- Eur (podľa výpočtov súdu správne 5.245,84,- Eur) teda vo výške 28 násobku mesačného rozdielu medzi dôchodkom poškodenej a nákladmi na jej pobyt, aj tak by hodnota plnenia zo strany poškodenej vo výške 10.572,91,- Eur bola dvojnásobne vyššia.

Obžalovaný je teda zo spáchania skutku nepriamo usvedčovaný znaleckým posudkom W.. E., znaleckým posudkom R.. Q., fotokópiou odpisu notárskej zápisnice, návrhom na vklad vlastníckeho práva a úmrtným listom nebohej R. M..

Na rozdiel od obžaloby súd len „kozmeticky“ upravil skutkovú vetu tak, že výšku spôsobenej škody upravil zo sumy 10.571,91,- Eur na sumu 10.572,91,- Eur, pretože znalec R.. Q. len nesprávne matematicky vypočítal 1 hodnotu nehnuteľnosti.

Na záver nemôže súd neuviesť skutočnosť, že hoci má obžalovaný odsúdenie vo veci vedenej na Okresnom súde v Leviciach v dôsledku amnestie prezidenta republiky zo dňa 02.01.2013 zahladené, táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že sa obžalovaný prakticky totožného skutku aký mu je predmetným rozsudkom kladený za vinu dňa 09.11.2006 nedopustil.

Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno preto vyvodiť jednoznačný záver o zavinení obžalovaného spočívajúcom v úmysle priamom, pretože neb. pošk. R. M. v dôsledku rozumovej slabosti nebola schopná zhodnotiť vzájomný pomer oboch plnení. Obžalovaný V. M. teda svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu úžery podľa § 235 odsek 1, 2 písmeno b/Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č.692/2006 Z.z., teda Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, pretože zneužijúc rozumovú slabosť R. M., ktorá trpela duševnou poruchou

- vaskulárnou demenciou dal sebe poskytnúť plnenie prevedením 1 podielu nehnuteľností darovacou zmluvou na seba, pričom hodnota tohto podielu bola k hodnote vzájomného plnenia maximálne do výške do výške 5.245,84,- Eur v hrubom nepomere a uvedený čin spáchal na chránenej osobe, keďže R. M. takouto osobou s poukazom na § 139 odsek 1 písm.e/Trestného zákona nepochybne bola, keď v čase skutku mala viac ako 82 rokov. Znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného zločinu obžalovaný naplnil tak po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej.

Zo správy Obecného úradu K. vyplýva, že obž. V. M. je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľnosti v obci, správa sa slušne. Zo strany občanov neboli na neho vznesené sťažnosti a jeho správanie nebolo riešené v priestupkovom konaní.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát odsúdený už vyššie uvedenými rozhodnutiami Okresného súdu Levice, resp. Krajského súdu Nitra, hľadí sa však na neho ako na netrestaného. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol jedenkrát priestupkovo postihovaný v roku 2013 blokovou pokutou 60,- € pre porušenie pravidiel cestnej premávky.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek l, 4 Trestného zákona prihliadol na poľahčujúcu okolnosť - vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu, priťažujúcu okolnosť - zneužitie svojho postavenia na dosiahnutie neoprávnenej výhody, teda na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona, zároveň prihliadol na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného ako i na okolnosti spáchania skutku a dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovaného splnený aj uložením trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, t.j. trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky, s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 4 roky za súčasného uloženia povinnosti obžalovanému podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Takto uložený trest súd považoval z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie za primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresný súd Levice k spisovej značke .

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.