Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/194/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, proti odporkyni: J. P., bytom G., K. G. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 5.721,49 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 30.11.2012 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa pôvodne proti odporcom v 1. a 2. rade domáhal, aby súd rozhodol o splnení ich povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 5.721,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.731,79 eur od 31.08.2011 do zaplatenia a vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 134,35 eur. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom, postupcom VÚB, a.s. a navrhovateľom zo dňa 14.02.2011, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Dňa 13.05.2005 uzatvoril odporca s pôvodným veriteľom VÚB, a.s. Zmluvu č. 177384521, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania týchto prostriedkov, podmienky ich splácania, podmienky pri ich neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Nakoľko odporca svoj záväzok vrátiť úver v dohodnutých splátkach nesplnil riadne a včas, postupca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľ ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 5.755,49 eur, ktorá pozostávala z istiny v sume 2.765,79 eur, riadneho úroku v sume 2.544,76 eur, úrokov z omeškania v sume 4,28 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 440,66 eur, v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Údaje, výška a špecifikácia postúpených pohľadávok je deklarovaná postupcom ako generovaný údaj z bankového systému. Odporkyňa uznala uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a zároveň tým pristúpila k záväzku podľa a nasl. . Takisto uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v konaní neuplatňuje. Po postúpení pohľadávky dňa 30.08.2011 odporcovia uhradili časť dlhu v sume 34 eur. Žalovaná dlžná suma tak pozostáva z istiny v sume 2.731,79 eur, riadneho úroku v sume 2.544,76 eur, úroku z omeškania v sume 4,28 eur a ostatného príslušenstva v sume 440,66 eur.

Podaním zo dňa 19.12.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to na stranu odporkyne. Vedľajší účastník je združenie pôsobiace na ochranu práv spotrebiteľov. Vstup vedľajšieho účastníka bol navrhovateľovi aj odporkyni riadne oznámený. Odporkyňa na toto oznámenie súdu žiadnym spôsobom nereagovala a takisto sa nevyjadrila ani k samotnému návrhu, ktorý jej bol doručený dňa 20.02.2014.

Na základe výzvy súdu navrhovateľ dňa 01.02.2013 doručil súdu písomné doplnenie návrhu, ktorým doplnil odôvodnenie návrhu o špecifikáciu žalovanej sumy.

V ďalšom priebehu konania súd uznesením zo dňa 07.03.2013 na základe čiastočného späťvzatia návrhu zo dňa 28.01.2013 konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil.

Dňa 22.02.2013 bolo súdu doručené podanie vedľajšieho účastníka, obsahom ktorého je jeho vyjadrenie a vznesenie námietky premlčania pohľadávky navrhovateľa. Podstatou tohto vyjadrenie je, že predloženú Dohodu o uznaní záväzku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takisto poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré považovali za neprijateľnú takú podmienku, podľa ktorej dochádza k predĺženiu premlčacej doby v spotrebiteľských zmluvách na desať rokov. Spotrebiteľ podpisujúci túto dohodu nemohol mať vedomosť o premlčaní práva. Navyše ak došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy neprichádza do úvahy dohoda o uznaní záväzku ani podľa klasickej civilistiky. Uzavretie tejto dohody je takisto v rozpore s dobrými mravmi, preto nemožno takémuto konaniu poskytnúť súdnu ochranu. V ďalšom texte vyjadrenia poukázal na vybrané rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky a citoval z nich. Toto vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi a odporkyni riadne doručené.

Dňa 10.04.2014 bolo súdu doručené písomné podanie právneho zástupcu navrhovateľa, obsahom ktorého je vyjadrenie k vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom. V ňom uviedol, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania za dlžníka, pretože nejde o procesný úkon, ale o hmotnoprávny úkon. Preto na ňu súd nemôže prihliadať. Takisto nesúhlasil s tým, že dohoda o uznaní záväzku je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Táto dohoda spĺňa všetky zákonné náležitosti a odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojenými. Právny účinok spojený s uznaním práva je taký, že dôjde k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začne plynúť nová desať ročná premlčacia doba podľa . Obsahom tejto dohody nie je dohoda o predĺžení premlčacej doby, ako mylne uvádza vedľajší účastník, ale uznanie dlhu zo strany odporkyne. Ak by sa pripustila argumentácia vedľajšieho účastníka, potom by sa každé uznanie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy považovalo za neprijateľnú podmienku a inštitút uznania dlhu by stratil význam. Podpísanie takejto dohody môže mať pre dlžníka aj iný význam, a to taký, že po uznaní dlhu a jeho splatení, nebude figurovať v databázach neplatičov, čím si môže v budúcnosti zlepšiť postavenie pri žiadosti o úver. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením vedľajšieho účastníka, že spotrebiteľ nemal vedomosť o tom, čo podpisuje. Obsah dohody nie je taký rozsiahly, aby sa s ním odporkyňa nemohla oboznámiť, pričom ju nakoniec podpisovala vo svojom bydlisku. Mohla si ju v pokoji prečítať a rozhodnúť sa, či ju podpíše. Preto ide iba o subjektívnu domnienku vedľajšieho účastníka, že dohoda bola pre odporkyňu neurčitá a nezrozumiteľná. Ku skutočnosti, že v dohode nie je uvedená výška splátky uviedol, že sa s odporkyňou dohodli, že dlh bude splácať podľa svojich možností. Takisto poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 15.03.2012 vo veci C-453/10 a na návrhy generálnej advokátky V. Trstenjak, ktorú súd prevzal do svojho rozsudku.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal odporkyňu, právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa a odporkyňa. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ zotrváva na písomne podanom návrhu, rovnako ako na písomných doplneniach k tomuto návrhu. Právnym dôvodom záväzku odporkyne voči navrhovateľovi je to, že odporkyňa pristúpila k záväzku pôvodného odporcu a zároveň uznala existenciu dlh v predloženej dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Navrhovateľ má za to, že časť žalovanej sumy vo výške 2.590,50 eur, ktorá pozostáva z 22 splátok, nie je minimálne v tejto časti premlčaná, tak ako sa na to snaží poukazovať vedľajší účastník v námietke premlčania dlhu. Navrhovateľ má za to, že 3 roky spätne od uznania dlhu je možné požadovať nesplnený dlh odporkyne. Odporkyňa, ako osoba pristupujúca k záväzku podľa a nasl. zároveň slobodne a vážne bez nátlaku uznala dlh, pričom vedomosť o premlčaní dlhu sa nevyžaduje. Tento právny úkon je platný a

zaväzujúci odporkyňu. Ďalej poukázal na , v zmysle ktorého v prípade platného uznania dlhu dochádza k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby a zároveň k začatiu plynutia novej 10-ročne premlčacej doby. V návrhu a takisto na viacerých miestach v doplnení návrhu zo dňa 30.01.2013 je omylom uvedené, že k odstúpeniu od zmluvy bolo pristúpené v zmysle článku 7 bod. 1 písm. a/ OP podaním zo dňa 19.07.2007, pričom splatnosť pohľadávky bola stanovená ku dňu 23.08.2007. Nič to nemení na skutočnosti, že odstúpenie od zmluvy nebolo preukázané. Navrhovateľ žiadnym odstúpením od zmluvy nedisponuje, aj keď to teda v tomto podaní tvrdil. Má za to, že k perfektnému právnemu úkonu, teda k platnému právnemu úkonu, a to odstúpeniu od zmluvy, nedošlo. Pri tomto tvrdení navrhovateľ vychádzal z interných bankových výpisov a listín od právneho predchodcu navrhovateľa, pričom s ohľadom na skutočnosť, že ide iba o interné výpisy, nemajú tieto výpisy právnu relevanciu a dôležité je to, že odstúpenie od zmluvy nebolo vykonané. Navrhovateľ nedisponuje žiadnou listinou s týmto obsahom a takisto dokladom preukazujúcim doručenie tejto listiny dlžníkovi. V tomto konaní je podstatné hlavne to, na aký účel boli použité peňažné prostriedky z čerpaného úveru. Je možné, že boli použité aj na podnikanie, čo má za následok to, že je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia a nie je možné aplikovať na vec ochranu spotrebiteľa. Rozhodný je však v danej veci dokument, a to dohoda o uznaní záväzku a uzavretie splátkového kalendára, ktorý odporkyňa slobodne podpísala, mala možnosť sa s ňou oboznámiť. Táto jej bola doručená buď e- mailom alebo poštou a ak nechcela, nemusela ho podpisovať. Nekonala pod žiadnym nátlakom, konala dobrovoľne. Ochrana spotrebiteľa nemôže byť tak ďaleko, aby súd zbavoval zodpovednosti spotrebiteľa za každý právny úkon, ktorý urobí. Odporkyňa sama uviedla, že mala vedomosť o možnosti premlčania pohľadávky navrhovateľa, pričom si riadne dohodu neprečítala, a teda nekonala zodpovedne. Preto navrhovateľ má za to, že táto dohoda má právne následky vyplývajúce z , a to pretrhnutie plynutia premlčacej doby a začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Už v čase uznania záväzku bolo nepremlčaných 22 splátok. V konaní nebolo ustálené, akým spôsobom došlo k zániku záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a pôvodným dlžníkom. V listinách navrhovateľa je uvedený rok 2007, avšak napríklad vo výpise z účtu sa v závere spomína rok 2008. Táto skutočnosť má takisto význam pre ustálenie plynutia a ukončenia premlčacej doby.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že súhlasí s tým, aby v konaní vystupoval vedľajší účastník. Nevie sa vyjadriť k návrhu. Je pravdou, že predložené listiny podpísala, avšak robila tak vo vzťahu k viacerým veriteľom jej manžela.

V rámci výsluchu odporkyňa uviedla, že vznik dlhu jej manžela nastal pravdepodobne na základe predloženej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky. Mala vedomosť, nie však konkrétnu, o dlhoch svojho manžela. Vedela, že ešte, keď bol slobodný, teda keď neboli zosobášení, si zobral z VÚB, a.s. pôžičku. Postupom času sa manžel dostal do finančných problémov, mal viacero exekúcií. Tento stav trvá doposiaľ. Podnikal, avšak nedarilo sa mu, preto vycestoval za prácou do zahraničia a jej, ako svojej manželke udelil plnú moc na jeho zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch. Keďže úveroví veritelia a takisto obchodní partneri manžela sa ývali, komunikovala s nimi a požiadala ich viacerých o povolenie splátkového kalendára. Išlo približne o 8 až 10 peňažných záväzkov. Je možné, že aj navrhovateľovi písala a požiadala o splátkový kalendár. Nemala v úmysle pristúpiť k záväzku. Písala aj exekútorom. Predloženú dohodu o uzavretí splátkového kalendára podpísala, avšak nevedela, že pristupuje k záväzku. Obsah listiny neposudzovala, pretože nerozumie právnickým veciam. Nevie, z čoho pozostávala výška dlhu uvedená v uznaní záväzku. Nevie, či táto dlžná suma je tvorená nejakými úrokmi alebo poplatkom. V čase, keď podpisovala túto listinu, nevedela o tom, čo sú to náklady na inkasné konanie a nebolo jej vysvetlené z čoho pozostávajú. Takisto sa nevie vyjadriť k tomu, prečo v rámci splátok nie je uvedená výška splátky ani počet splátok. Manžel bol podnikateľom približne od roku 2003, pričom podnikal v oblasti informačných technológií. Nevie povedať na čo boli použité peňažné prostriedky, ktoré čerpal od právneho predchodcu navrhovateľa. V čase podpísania dohody o uzavretí splátkového kalendára mala iba približnú predstavu o tom, čo znamená premlčanie. Vedela o tom, že ide o premlčanie dlhu po určitom jej neznámom čase. Nevie uviesť, odkedy vedela o možnosti premlčania, avšak vie to tak, ako každý bežný človek, že k takémuto môže dôjsť, že niečo také existuje. V roku 2011 už exekúcie pre nesplnené dlhy jej manžela prebiehali.

Súd sa na pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytnutí flexipožičky, Všeobecnými obchodnými podmienkami Z., a.s., Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, Zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou k tejto zmluve, pokusom o zmier zo dňa

20.09.2012, poštovým podacím hárkom, oznámením o postúpení pohľadávky, a výpisom z úverového účtu 177384521/0200 vedenom vo VÚB Banka, a.s..

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa, teda obchodná spoločnosť VÚB a.s. dňa 13.05.2005 uzatvorila s manželom odporkyne M. P. (pôvodným odporcom v 1. rade) zmluvu o úvere označenú ako Zmluva o poskytnutí flexipôžičky, ďalej len „úverová zmluva“. Na základe úverovej zmluvy poskytol dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 140.000,-Sk, teda 4.647,15 eur. Výška úrokovej sadzby v úverovej zmluve uvedená nebola (bolo uvedené, že výška úrokovej sadzby je zverejnená na výveskách v prevádzkových priestoroch banky). Lehota splatnosti dlhu bola dohodnutá na 60 mesiacov s celkovým počtom splátok 60, každá vo výške 3.547,47 Sk. Prvá splátka bola splatná dňa 13.06.2005 a posledná dňa 13.05.2010. Bola uvedená RPMN vo výške 9,06 % a celkové náklady dlžníka v sume 215.998,20 Sk. Takisto bola uvedená výška úrokov s poplatkami v celkovej výške 75.998,20 Sk. V úverovej zmluve ďalej boli uvedené poplatky, a to za poskytnutie úveru v sume 750 Sk, za vedenie úverového účtu v sume 40 Sk, za 1. upomienku v sume 200 Sk, za každú ďalšiu upomienku v sume 1.000 Sk a za poistenie úveru v sume 199 Sk. V úverovej zmluve sa dlžník zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Súčasťou tejto zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom. Dňa 26.07.2011 podpísala odporkyňa listinu, ktorá je označená ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ďalej len „Dohoda“. V nej je uvedené, že zmluvnými stranami tejto Dohody sú veriteľ, teda navrhovateľ, dlžník M. P. a odporkyňa ako osoba pristupujúca k záväzku podľa a nasl. zák . V bode 2.1 Dohody označenom ako Uznanie záväzku je uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto Dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči Veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom: VÚB, a.s. číslo zmluvy / číslo zákazníka: 4908501110505 zo dňa 13.05.2005. Dlžná suma pozostáva z Istiny vo výške 2.765,79 eur , nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy (príslušenstvo bude vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení istiny a nákladov). V rámci časti Dohody označenej forma splatenia záväzku absentuje údaj o výške splátky, počte splátok a konečnej splatnosti splátok. Dohodu neuzavrel, teda nepodpísal úverový dlžník, teda M. P., a to ani osobne ani v zastúpení. Navrhovateľ dňa 14.02.2011 uzatvoril s VÚB, a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky voči dlžníkovi M. P. z úverovej zmluvy. Listom zo dňa 01.03.2011 oznámila VÚB, a.s. dlžníkovi postúpenie jej pohľadávky na navrhovateľa. Listom zo dňa 20.09.2012 oznámil navrhovateľ dlžníkovi a odporkyni, že dňa 23.08.2007 bola pôvodným veriteľom VÚB, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa , v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( ).

Podľa až 4 v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Po vykonanom dokazovaní a aplikácii vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov súd konštatuje, že návrhu navrhovateľa súd nemohol vyhovieť z viacerých dôvodov. Hlavným a najpodstatnejším dôvodom zamietnutia návrhu je tá skutočnosť, že odporkyňa nie je pasívne legitimovaná v tomto konaní, teda povinnosť, splnenia ktorej sa navrhovateľ voči nej domáha, odporkyňa nemá. Pasívnu legitimáciu odporkyne navrhovateľ odvodzuje zo skutočnosti, že odporkyňa mala v Dohode pristúpiť k záväzku dlžníka, jej manžela M. P., ako dlžníka z úverovej zmluvy. Samotná táto skutočnosť, resp. tvrdenie navrhovateľa, nebola v konaní preukázaná. Dôkazom o tomto tvrdení mal byť navrhovateľom predložený listinný dôkaz, a to Dohoda. Z jej znenia však nevyplýva platné pristúpenie k peňažnému záväzku podľa . V samotnej Dohode absentuje písomné vyhlásenie odporkyne, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok. Takýto text, z ktorého by vyplývala takáto dohoda, v Dohode nie je uvedený. Nie je postačujúce uviesť : „Osoba pristupujúca k záväzku podľa a nasl. zák. “. Z tohto znenia nie je zrejmá vôľa (a ani jej prejav) odporkyne pristúpiť k záväzku dlžníka, jej manžela M. P.. Navyše k tejto skutočnosti sa odporkyňa vyjadrila vo svojom výsluchu tak, že je možné, že aj navrhovateľovi písala a požiadala o splátkový kalendár, avšak nemala v úmysle pristúpiť k záväzku. Ani z označenia Dohody, a to „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ nevyplýva, že by sa malo jednať o dohodu o pristúpení k záväzku. Z tohto dôvodu je táto Dohoda objektívne aj zavádzajúca (ak v nej mala byť uzatvorená aj dohodu o pristúpení k záväzku).

Touto Dohodou takisto nemohlo dôjsť, a ani nedošlo, k platnému uznaniu dlhu dlžníka. Pre platné uznanie dlhu podľa ako aj pre uznanie záväzku podľa je nevyhnutné, aby dlžník uznal určitý dlh, resp. záväzok. Tento právny úkon musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný. Ako vyplýva zo znenia Dohody, odporkyňa (ktorá navyše nie je ani dlžníčkou, úverovú zmluvu nikdy neuzatvorila, a preto ani nemohla uznať dlh) neuznala žiadny určitý záväzok. Z Dohody nie je zrejmý určitý právny dôvod vzniku záväzku, čo je takisto jedným zo základných zákonných predpokladov pre platné uznanie dlhu. V Dohode navyše nie je uvedená ani presná výška uznaného dlhu. Z Dohody vyplýva, že odporkyňa uznáva dlh pozostávajúci z istiny vo výške 2.765,79 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy (príslušenstvo bude vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení istiny a nákladov) a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur. Z takto formulovaného uznania dlhu nie je možné ustáliť jeho výšku, pretože z neho nie je zrejmá výška dlžného príslušenstva. Takisto nie je zrejmé, aký je právny dôvod dlhu pozostávajúceho z nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur a samotného príslušenstva. Pre úplnosť súd uvádza, že aj podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ v dohode o uznaní dlhu sa žalovaný zaviazal zaplatiť peňažnú sumu na podklade záväzkovo právneho vzťahu (zmluvy), bez toho, aby konkretizoval právnu skutočnosť, ktorá bola dôvodom jeho vzniku, tento právny úkon po obsahovej stránke (z hľadiska jeho predmetu) nemožno považovať za určitý a je potrebné ho považovať za neplatný právny úkon.

Obsahom Dohody mala byť aj dohoda o splátkach dlhu, ktorá je takisto neplatným právnym úkonom, pretože je nejasná, zmätočná a uzatvorená neurčito. V tejto dohode absentuje aj taký podstatný údaj splátkového kalendára, akým je výška splátky. Ak navrhovateľ uviedol, že tento údaj nebol uvedený pre to, že chcel umožniť odporkyni splácať dlh podľa jej možností, tak toto tvrdenie nedáva súdu zmysel. Ak by tomu tak malo byť, neexistuje žiadny racionálny dôvod neuviesť to práve v splátkovom kalendári.

Okrem toho však v splátkovom kalendári nie je uvedený ani počet splátok (zrejme pre absenciu výšky splátky).

Z vyššie uvádzaných dôvodov táto Dohoda nemohla vyvolať žiadne právne následky, a teda ani také, ktoré sú priaznivé pre navrhovateľa (preukázanie existencie dlhu odporkyne a následné plynutie novej desaťročnej premlčacej doby), pretože uznanie dlhu nebolo platne urobené. Ide o absolútne neplatný právny úkon.

Vzhľadom k dôvodom, pre ktoré súd návrh navrhovateľa zamietol, sa súd nezaoberal premlčaním pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni (keďže žiadna neexistuje) a argumentáciou navrhovateľa, resp. vedľajšieho účastníka na strane odporkyne ohľade tejto skutočnosti. Rovnako tak aj okolnosťami ako došlo k splatnosti dlhu z úverovej zmluvy (či odstúpením od zmluvy, vyhlásením mimoriadnej splatnosti, alebo inak), resp. k zániku zmluvného vzťahu.

Nad rámec potreby rozhodnutia však súd uvádza aj nasledovné:

V úverovej zmluve absentuje údaj o výške úroku za úverom poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkovi, teda za poskytnutý spotrebiteľský úver. Z tejto skutočnosti a na základe ustanovenia § 4 ods.5 zákona o spotrebiteľských úveroch má súd za to, že veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky z tohto spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti je nepostačujúca formulácia, že: „Výška úrokovej sadzby je zverejnená na výveskách v prevádzkových priestoroch banky.“ Údaj o výške úrokov (celkových a vyčíslených) sa nedá vyvodiť ani z údaju uvedeného v úverovej zmluve, že výška úrokov s poplatkami je 75.998,20 Sk, pretože ako je zrejmé, ide o súčet nerozlíšených úrokov a poplatkov. Nie je zrejmé čo z tejto sumy pripadá na úroky. Požadovanie úrokov, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere odporuje § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Vývesku v prevádzkových priestoroch banky celkom zjavne nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, či jej súčasť. Ak by teda súd posudzoval výšku nároku navrhovateľa na základe úverovej zmluvy (čo pre zamietnutie celého návrhu nerobil), nemohol by navrhovateľ úspešne požadovať aj úroky z tohto úveru.

Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania a v doplnení návrhu zo dňa 30.01.2013 na viacerých miestach, a to na strane č. 3 a strane č. 4 uvádza, že jeho právny predchodca odstúpil od úverovej zmluvy. V listoch zo dňa 20.09.2012, ktoré adresoval dlžníkovi a odporkyni uviedol, že VÚB, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru dňa 23.08.2007. Po vznesení námietky premlčania jeho pohľadávky však už popieral tieto svoje tvrdenia a odvolával sa na to, že v návrhu a v doplnení návrhu zo dňa 30.01.2013 urobil chybu, a že odstúpenie od zmluvy nebolo preukázané. Uviedol, že žiadnym odstúpením od zmluvy nedisponuje, aj keď to tvrdil. Nedisponuje žiadnou listinou s týmto obsahom a takisto dokladom preukazujúcim doručenie tejto listiny dlžníkovi. Takéto vnútorne rozporné tvrdenia navrhovateľa v konaní, ale aj mimo konania (vo vzťahu ku korešpondencii navrhovateľa s dlžníkom a odporkyňou) vyvoláva dojem účelovosti tvrdení navrhovateľa.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože odporkyňa bola v konaní plne úspešná. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si v konaní právo na náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník na strane odporkyne a vzhľadom na úspešnosť odporkyne v konaní, bolo potrebné rozhodnúť aj o práve vedľajšieho účastníka na náhradu

trov konania. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v upravené v ustanoveniach , , . Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. potom v ustanoveniach a špecifikuje procesné postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. V týchto prípadoch právo vedľajšieho účastníka obmedzuje tak, že právo podať odvolanie má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v , ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší účastník na strane odporcu.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách konania súd vždy posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom konkrétnom prípade vedľajší účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Ten urobil v konaní, ohliadnuc od vlastného podnetu na vstup do konania, jediné podanie, a to vyjadrenie k návrhu zo dňa 28.01.2013, obsahom ktorého bola aj námietka premlčania, ktoré súd v konaní ani neposudzoval. Práve po posúdení právnej náročnosti prípadu, obsahu tohto vyjadrenia a po uvážení skutkových okolností prípadu súd konštatuje, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v konaní nebolo účelné. Vo vyjadrení rovnako uviedol, že sa nemieni zúčastniť pojednávania a navrhuje, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad, kedy by ani personálne vybavenie združenia na ochranu spotrebiteľa nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné zastupovanie združenia. Ako je uvedené aj vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov

konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.