Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37C-39-2014.pdf
PDF · 144.49 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/39/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobkyne: Mgr. Q., zastúpená JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanej: Mgr. W. zastúpená spoločnosťou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, so sídlom Miletičova 23, Bratislava, o vrátenie daru takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 5.286,18 €, to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet spoločnosti UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., právneho zástupcu žalovanej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa svojim návrhom došlým dňa 17.2.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 130.000,00 €, a trovy konania. Uviedla že darovacou zmluvou zo dňa 12.12.2001 darovala žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. a Obec G. a to byt č. 16 s plochou 70,84 m2, na 2. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č..a ul. O., k tomu patriaci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 203/10000-ín na spoločných častiach, zariadeniach domu, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 1.029 m2 na ktorom je bytový dom postavený (právne účinky vkladu nastali dňa 12.12.2001); darovacou zmluvou zo dňa 11.7.2006 darovala žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. a Obec G. a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7377/10000 (73,77%) k nebytovému priestoru č. 31 o podlahovej ploche 77,40 m2, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX na ul. O., rovnaký spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru č. 31 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 1.029 m2, na ktorom je bytový dom postavený (právne účinky vkladu nastali dňa 21.7.2006). V byte č. 16 zostala žalobkyňa na základe dohody (zakotvenej aj v nájomnej zmluve z 15.12.2001) bývať. Uviedla ďalej že žalovaná od roku 2007 postupne prerušila so žalobkyňou akýkoľvek kontakt, vyhýba sa jej spoločnosti, jej komunikácia so žalobkyňou sa obmedzila iba na strohé pokyny ohľadne bytu - uvedenú situáciu však žalobkyňa akceptovala. Od roku 2012 sa žalobkyňa dostala do finančných aj zdravotných problémov, a nakoľko v SR okrem dcéry (žalovanej) a jej rodiny nemá žiadnych príbuzných, požiadala žalovanú o pomoc, nakoľko bola fyzicky aj psychicky „na dne“, nemala prostriedky na zabezpečenie svojich základných potrieb - z uvedeného dôvodu požiadala žalovanú listom zo dňa 1.4.2012 o pomoc, čo však žalovaná ignorovala, a prerušila s ňou kontakty (telefonické aj osobné). K zhora uvedenému žalobkyňa uviedla príklady: 1/ žalovaná používa nebytový priestor na ul. O. spolu s nábytkom a iným zariadením žalobkyne, od konca roku 2006 obmedzila jej prístup k uvedeným veciam, na jar 2007 žalovaná odmietla umožniť odoslanie faxu žalobkyne, 2/ žalovaná odmietla odovzdať žalobkyni pracovné kožené kreslo a krabicu s talianskymi pančucháčmi a ponožkami,
3/ žalovaná odmietla stretnutie so žalobkyňou („nemá dôvod na stretnutie“), 4/ v marci 2012 žalovaná ignorovala žiadosť žalobkyne o kúpu liekov za sumu 39,43 €, 5/ koncom októbra 2013 žalobkyňa oznámila žalovanej že chce opraviť byt na svoje náklady, a čím žalovaná súhlasila - dňa 2.12.2013 zo strany žalovanej došlo k zastaveniu rekonštrukčných prac, 6/ žalovaná hrozí žalobkyni vysťahovaním, zrušením trvalého pobytu a výmenou zámkov. Žalobkyňa cíti psychický atak, ponižovanie a hanbu od vlastnej dcéry, čo ťažko znáša. Konanie žalovanej je treba považovať za porušenie dobrých mravov, aj keď nie značnej intenzity, avšak ide o ich sústavné, dlhodobé a úmyselné porušovanie; zo strany žalovanej je žalobkyňa ignorovaná, pri vzájomnej komunikácii urážaná a osočovaná aj pred inými ľuďmi. Podľa žalobkyne uvedeným konaním žalovaná naplnila podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, a žalobkyni vzniklo právo na vrátenie daru, čo žalovanej oznámila listom zo dňa 30.1.2014 (žalovaná ho prevzala 31.1.2014), ktorým žalobkyňa žiadala o vrátenie daru; žalovaná na výzvu nereagovala. Vzhľadom na skutočnosť že žalovaná previedla darované nehnuteľnosti na svoju dcéru (o čom žalobkyňu neinformovala), teda predmet daru už nevlastní, žiada aby jej titulom vrátenia daru zaplatila finančnú hodnotu, a to vo výške 130.000,00 €. K návrhu priložila žalobkyňa darovaciu zmluvu uzavretú medzi účastníčkami dňa 11.6.2006, darovaciu zmluvu uzavretú medzi účastníčkami dňa 12.12.2001, LV č. XXXX pre Obec a k.ú. G., zmluvu o nájme bytu uzavretú medzi žalovanou ako prenajímateľkou a žalobkyňou ako nájomkyňou dňa 15.12.2001, list žalobkyne zo dňa 1.4.2012, list žalobkyne - prejav vôle na vrátenie daru zo dňa 30.1.2014 s podacím lístkom a doručenkou pre žalovanú, list žalobkyne - výzva na zaplatenie finančnej náhrady za darované nehnuteľnosti zo dňa 14.2.2014 s podacím lístkom a doručenkou pre žalovanú.
Rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 1.4.2014 bol žalobkyni priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci.
Žalovaná sa k návrhu vyjadrila -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 16.5.2014- v ktorom uviedla že konanie žalovanej nenapĺňa znaky § 630 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná ako obdarovaná sa nespráva k žalobkyni ako darkyni takým spôsobom, že by tým hrubo porušovala dobré mravy. Žalobkyňou tvrdené prerušenie kontaktu od roku 2007 nemožno brať do úvahy, nakoľko v rodine účastníčok je takéto konanie bežné, a sama žalobkyňa zaviedla tento spôsob komunikácie ako normálnu úroveň medziľudských vzťahov v rámci rodiny (v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť že žalobkyňa prerušila kontakt so žalovanou už v roku 1981, keď sa vydala na Slovensko, a nechala svoju dcéru -žalovanú- v Moskve, keď v tom čase mala žalovaná len 16 rokov a ostala sama, bez starostlivosti žalobkyne, finančných prostriedkov, keď jej jediný príjem predstavoval 48 rubľov sirotského dôchodku); žalobkyňa (matka) nekontaktovala telefonicky alebo písomne žalovanú (svoju dcéru) aj viac ako 7 mesiacov, osobne sa nestretli celé roky. V liste zo dňa 1.4.2012 žalobkyňa žiadala o finančnú pomoc, mesačný príspevok vo výške 250,00 €, ktorý žalovaná mala posielať na jej účet - uvedením čísla účtu v liste žalobkyňa potvrdila úmysel že sa s žalovanou neplánuje stretávať, že jej postačujú peniaze na účte. V tom čase mala žalobkyňa príjem 432,00 € mesačne, pričom dcéra žalovanej (vnučka žalobkyne) v tom čase platila žalobkyni všetky výdavky spojené s užívaním bytu (zálohové platby a platby do fondu opráv) vo výške cca. 110,00 € až 130,00 € mesačne, a nedoplatky z ročných vyúčtovaní; žalobkyňa však v tom čase si platila prenájom garáže v hodnote viac ako 600,00 € ročne, internet a káblovú televíziu, antivírusový program, benzín a iné platby spojené s užívaním auta, žalovaná usudzovala že finančná situácia žalobkyne nie je taká dramatická ako ju žalobkyňa vykresľovala (žalobkyňa si tiež sama platí pobyty v kúpeľoch). O dostatku finančných prostriedkov žalobkyne svedčí aj skutočnosť že v októbri 2013 začala v prenajatom byte (bez súhlasu prenajímateľky a jej vedomia) vykonávať nákladnú rekonštrukciu v hodnote viac ako 10.000,00 €, na druhej strane však neplatila platby za byt spojené s užívaním bytu (vodné a stočné, elektriku a ostatné náklady za plnenia spojené s užívaním bytu). Prípady uvedené žalobkyňou nemôžu byť preto považované za sústavné, dlhodobé a úmyselné porušovanie dobrých mravov.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej list žalobkyne zo dňa 14.2.2014, list žalovanej zo dňa 11.2.2014 s doručenkou pre žalobkyňu, potvrdenie MUDr. S. PhD. zo dňa 26.2.2014, Notársku zápisnicu č. NZ 206/94, N 236/94napísanú dňa 21.12.1994 na notárskom úrade JUDr. F., 4 ks fotografií.
Na pojednávaní konanom dňa 21.7.2014 právny zástupca žalobkyne uviedol že v roku 2001 previedla žalobkyňa na žalovanú byt č. 16 nachádzajúci sa v G. na ulici O. a v roku 2006 previedla na ňu spoluvlastnícky podiel k nebytovým priestorom nachádzajúcich sa v G. na O. v byte aj naďalej ostala bývať žalobkyňa, nebytové priestory užíva žalovaná. Prevody boli vykonané formou darovacej zmluvy,
keď vzťahy medzi účastníčkami boli v tom čase dobré, nemali medzi sebou žiadne problémy. K zmene situácie došlo v roku 2007, keď žalobkyňa v dôsledku súdneho sporu bola pozbavená vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na G. v dôsledku čoho bola žalovaná nútená vypratať dve poschodia ktoré užívala v uvedenej nehnuteľnosti, následne žalobkyňa ukončila podnikanie a odišla do dôchodku. Od uvedenej doby žalovaná sa vyhýbala žalobkyni, komunikovali minimálne (hlavne ohľadom platieb za byt užívaný žalobkyňou), a to aj napriek tomu že žalobkyni sa výrazne zhoršil zdravotný stav, pričom jej jedinou rodinou žijúcou na Slovensku je žalovaná. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa žiadala žalovanú o pomoc pri liečbe, čo však žalovaná odmietla. Kontakty sa narušili aj medzi žalobkyňou a dcérou žalovanej (vnučka žalobkyne), ktorá takisto sa prestala kontaktovať so žalobkyňou. Koncom roka 2013 žalobkyňa začala opravovať byt, na opravu jej však žalovaná neprispela s odôvodnením že jej prispieva na byt, keď platí za služby v súvislosti s užívaním bytu. Medzičasom žalovaná bez vedomia žalobkyne previedla darované nehnuteľnosti na svoju dcéru, preto sa žalobkyňa domáha zaplatenia finančnej hodnoty vo výške 130.000,00 €. Poukázal ďalej na skutočnosť že žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou, má závažné zdravotné problémy ktoré si vyžadujú nákladnú liečbu, a jej príjem nepostačuje na úhradu nákladov liečenia - žalovaná sa však odmieta podieľať na uvedených nákladoch. Je teda zrejmé že jediná pomoc, ktorú môže žalobkyňa získať, je zo strany žalovanej, ktorá ju odmieta poskytnúť, čím sú dané dôvody na vrátenie daru. Na pojednávaní konanom dňa 21.7.2014 právny zástupca žalovanej poukázal na skutočnosť že v minulosti samotná žalobkyňa v roku 1981 opustila žalovanú (vtedy 16-ročnú) keď odišla na Slovensko, a zaujímala sa o ňu iba občasne, telefonicky. Bežný štandard v rodine účastníčok funguje tak, že príslušníci rodiny sa nenavštevujú, občasne sa stretávajú na ulici, často spolu nekomunikujú, preto popísané správanie sa žalovanej voči žalobkyni nie je možné považovať za porušenie dobrých mravov. Pri občasných stretnutiach medzi príslušníkmi rodiny sa títo bavia o bežných záležitostiach, žalovaná vie o zdravotnom stave žalobkyne a o jej problémoch a o finančnej situácii - o týchto záležitostiach sa rozprávajú účastníčky pri stretnutiach ktoré sa realizujú približne dvakrát za mesiac. Poukázal ďalej na skutočnosť že žalobkyňa vykonala nákladnú rekonštrukciu bytu z vlastných prostriedkov, nežiadala žalovanú aby sa na rekonštrukcii podieľala. Uviedol ďalej že žalovaná sa o zdravotný stav a život žalobkyne zaujíma, naopak žalobkyňa sa nezaujíma o svojich príbuzných, vrátane dcéry a vnuka žalovanej. Zo strany žalovanej teda neprišlo k porušeniu dobrých mravov. Na pojednávaní konanom dňa 21.7.2014 žalobkyňa uviedla že v roku 1981 odišla na Slovensko, v tom čase žalovaná mala 16 rokov a 7 mesiacov, avšak v Moskve jej nechala zariadený byt, informovala sa o ňu telefonicky, do Ruska na návštevy chodila každého pol roka. V roku 1995 sa žalovaná presťahovala na Slovensko, rodiny sa (bez manžela žalobkyne) navštevovali, boli nimi normálne vzťahy, komunikovali spolu, pomáhali si, na sviatky sa navštevovali v bytoch - takto fungovali vzťahy do konca roku 2006, žalobkyňa žalovanej pomáhala, finančne ju podporovala, podporovala aj vnučku (v súvislosti s jej nástupom na vysokú školu jej darovala 100.000,- Sk). V dedičskom konaní po svojom priateľovi Ing. V. získala žalobkyňa v roku 2013 sumu vo výške 26.000,00 €, ktorú použila na úhradu svojich dlhov a na úhradu rekonštrukcie bytu v ktorom býva; z dedičstva jej ostala nepatrná čiastka. Okrem dôchodku nemá žalobkyňa žiadne úspory, dôchodok má vo výške 352,90 € mesačne, vlastní spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore na O. a staré auto, inak nevlastní žiadne hodnotné veci ani umelecké predmety. Od roku 2007 sú vzťahy medzi účastníčkami narušené, málokedy si telefonujú (keď aj žalovanej zavolá vybaví ju tým že nemá čas), keď sa náhodne strednú, rozprávajú sa max. 2 až 3 minúty. Taký istý vzťah má žalobkyňa aj s vnučkou (dcéra žalovanej) - žalobkyňa napr. nevedela že sa vydala, že má dieťa, že skončila školu, nepozvala ju ani na svadbu, ani na promócie. V roku 2012 žalobkyňa požiadala žalovanú aby jej platila sumu 250,00 € mesačne na liečenie, žalovaná sa však vyjadrila že to čo jej platí za byt (cca. 110,00 € mesačne) je dostatočná pomoc. Poukázala na skutočnosť že na akúkoľvek výzvu alebo žiadosť reaguje žalovaná mlčaním, všetko ignoruje, žalovaná sama nezatelefonuje, nepošle pozdrav k sviatku. Na otázku sudcu žalobkyňa uviedla že so žalovanou žiadne hádky nemala, pri rozhovoroch žalovaná voči žalobkyni nikdy nepoužívala vulgarizmy. Na otázky svojho právneho zástupcu žalobkyňa uviedla že bola v júni 2014 hospitalizovaná, predtým bola liečená v súvislosti s ochorením pečene, pričom zdravotná poisťovňa túto drahú liečbu odmietla preplácať. Žalovaná nevedela že žalobkyňa má zdravotné problémy, resp. že je hospitalizovaná, žalobkyňa jej to neoznámila. Aj predtým, keď žalobkyňa mala úraz, žalovaná síce za ňou prišla na ošetrenie, neprejavila však žiadnu účasť ani ľútosť, nezaujímala sa ako sa má. Na otázky právneho zástupcu žalovanej žalobkyňa uviedla že žiadala, aby jej žalovaná vkladala sumu 250,00 € na účet, pričom nepredpokladala že by sa mali stretávať, nakoľko žalovaná mala k tomuto odmietavý postoj. So žalovanou sa stretáva náhodne, raz až tri krát za mesiac, približne dva roky žalobkyňa žalovanej nezatelefonovala.
Na pojednávaní konanom dňa 27.8.2014 žalovaná uviedla že pre ich rodinu sú typické vzťahy ktoré nie sú príliš rodinné - nikdy sa neschádzali pri rodinných príležitostiach, každý mal svoj vlastný život, o iných sa nezajímal. O vzťahoch v rodine svedčí napr. skutočnosť že keď mala žalovaná 16 rokov, žalobkyňa (matka) sa odsťahovala na Slovensko a žalovanú nechala v Moskve, žalobkyňa nepozvala žalovanú na svoju svadbu, posledný krát boli na spoločnej dovolenke keď mala žalovaná 12 rokov. Aj potom ako obe účastníčky začali bývať v Trnave nemali záujem spoločne tráviť chvíle napr. na dovolenkách, ani krátkodobo, nakoľko pre rodinu je to normálne a typické. Žalovaná však žalobkyni ako matke vždy pomáhala keď mala problémy (napr. súdne spory), nie je pravdou že by sa nezaujímala o jej zdravotný stav - má vedomosť že pred časom sa liečila žalobkyňa na hepatitídu, z tohto dôvodu bol obmedzený styk s ňou, pretože sa báli nákazy, pričom žalobkyňa svoju chorobu zatajila; na zdravotný stav žalobkyne sa pýtala aj dcéra žalovanej, pričom žalobkyňa tvrdila že má chorobu, avšak pomoc žiadnu nepotrebuje. Na otázky sudcu žalovaná uviedla že nábytok ktorý nevydala žalobkyni považovala za súčasť daru
- keďže ho nepotrebovala darovala ho iným ľudom, teda v čase keď ho žalobkyňa žiadala ho už nemala. Čo sa týka výtky že jej odmietla pomôcť s kúpou liekov uviedla že v lekárni sa pýtala sa o aké lieky sa jedná, pričom jej bolo povedané že ide o výživový doplnok na podporu trávenia, pričom taký výživový doplnok nemusí byť pre žalobkyňu vhodný; aj vzhľadom na cenu 40,00 € ho žalovaná nekúpila. V čase keď žalobkyňa mala úraz suseda volala žalovanej, a okamžite sa na miesto úrazu dostavila, následne po ošetrení prišla pre žalobkyňu do nemocnice a odviezla ju domov. S rekonštrukciou bytu ktorý užíva žalobkyňa bola žalovaná oboznámená - keďže za užívanie bytu žalobkyňou bol nedoplatok, požiadala žalovaná žalobkyňu aby najskôr vyrovnala tento nedoplatok; keďže to žalobkyňa odmietla, žalovaná robotníkom oznámila aby v rekonštrukcii nepokračovali (pokračovalo sa až potom ako žalobkyňa nedoplatky zaplatila). Uviedla že nikdy sa nevyhrážala žalovanej vysťahovaním z bytu, ani jej dcéra. Nikdy sa nestalo že by si účastníčky vulgárne nadávali, málokedy sa rozprávali zvýšeným tónom, neprišlo medzi nimi k fyzickému napadnutiu. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne žalovaná uviedla že vzťahy medzi členmi rodiny nepovažuje za chladné - také aké boli, boli pre nich normálne. So žalovanou nikdy spoločne nepodnikali, po príchode na Slovensko pracovala žalovaná vo firme ktorú vlastnila žalobkyňa, ich vzťahy boli bežné, komunikovali spolu. V roku 2002 žalobkyňa poskytla žalovanej sumu 200.000,- Sk ako dar (v tom čase predala za výhodnú cenu nehnuteľnosť), dcére žalovanej dala na štúdium sumu 100.000,- Sk. Naposledy navštívila žalovaná žalobkyňu v novembri 2013, predtým ju bola navštíviť v čase kratšom ako jeden rok; žalobkyňa bola u žalovanej na návšteve v roku 2001, odvtedy nie. O hospitalizácii žalobkyne na jar 2014 sa žalovaná dozvedela po jej návrate domov, žalobkyňa ju o tom neinformovala. Je pravdou že žalobkyňa požiadala žalovanú o platenie príspevku na výživu vo výške 250,00 € - žalovaná však mala dôchodok 322,00 €, a po zaplatení nevyhnutných výdavky jej vystávala suma 179,00 €, naviac dcéra žalovanej platila za žalobkyňu platby za byt vo výške 130,00 € mesačne, okrem toho žalobkyňa predala byt za sumu 26.000,00 €; mala teda dostatok peňazí. Na otázku žalobkyne žalovaná uviedla že ako vlastníčka bytu (ktorý jej darovala žalobkyňa) mohla s ním disponovať, a rozhodla sa že ho daruje svojej dcére (bála sa exekúcie).
Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila podaním došlým súdu dňa 22.3.2014 v ktorom poukázala na viaceré skutočnosti ktoré sa odohrali v minulosti, ktoré však pre posúdenie veci sú irelevantné (napr. okolnosti nadobudnutia bytu žalovanou v Moskve, jej svadby z roku 1981, detstva a štúdia žalovanej, príchodu žalovanej na Slovensko a pod.). Ďalej uviedla že do roku 2007 boli medzi nimi normálne rodinné vzťahy, boli v kontakte každý deň (podnikali v spoločných priestoroch), spoločne oslavovali Vianoce - chovanie žalovanej sa zmenilo potom, keď bola žalobkyňa nútená opustiť polyfunkčnú budovu v Trnave, pričom vysťahovanie realizovala žalovaná, ktorá žalobkyni nedovolila zobrať si niektoré kusy nábytku. Poukázala na skutočnosť že žalovanú nikdy nezaujímali problémy žalobkyne, nespýtala sa ako sa má, nemá o ňu záujem ani v o súčasnosti (zdravotné problémy, súdne spory). Opísala tiež incident zo dňa 29.11.2013 pri rekonštrukcii bytu. Na záver poukázala na skutočnosť že jej dcéra (žalovaná) odmieta kontakty s ňou (musí jej písať), že ju bude ignorovať, a nebude jej pomáhať, hrozí jej zrušením trvalého pobytu a vysťahovaním z bytu. K vyjadreniu priložila žalobkyňa potvrdenie Okresného národného výboru mesta Moskvy zo dňa 13.1.1983, fotografiu polyfunkčnej budovy v Trnave, plnú moc udelenú žalobkyňou dňa 21.12.1994, Notársku zápisnicu NZ 205/94, N 235/94 napísanú na Notárskom úrade JUDr. F. dňa 21.12.1994, nedatované potvrdenie Notárskeho úradu JUDr. F., súpis vecí a nábytku nachádzajúcich sa v nebytovom priestore na O. zo dňa 20.9.2014 spísaný žalobkyňou, príbalový leták k lieku Lagosa, potvrdenie spoločnosti TT-KOMFORT, s.r.o. zo dňa 8.12.2009
Žalovaná sa vo veci vyjadrila podaním došlým súdu dňa 30.9.2014 v ktorom poukázala na viaceré skutočnosti ktoré sa odohrali v minulosti, ktoré však pre posúdenie veci sú irelevantné (napr. okolnosti sobáša žalobkyne, ich podnikania, nadobudnutia bytu žalovanou v Moskve, a pod.). Poukázala na skutočnosť že žalobkyňa nepreukázala prípady nevhodného správania sa žalovanej voči nej; žalobkyňa zavádza súd keď tvrdí že je nemajetná, pritom však mala k dispozícii 26.000,00 €.
Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2014 svedkyňa G. uviedla že vzťahy medzi účastníčkami sú normálne, podľa svedkyne žalobkyňa má stále pocit že žalovanú je potrebné vychovávať, správa sa k nej direktívne. Podľa vedomostí svedkyne rodinné vzťahy a stretnutia medzi účastníčkami boli sporadické, viac sa stretávali pracovne, občasne zašli na obed. Žiadna z účastníčok nikdy svedkyni nehovorila že by sa hádali, že by mali nejaké spory, nikdy jedna o druhej nič zlé nepovedala. Na otázky sudcu svedkyňa uviedla že vzťahy medzi účastníčkami sa pravdepodobne zhoršili po tom ako žalobkyňa napísala žalovanej list v ktorom jej vyčítala viaceré veci; podľa svedkyne žalobkyni išlo hlavne o peniaze. Podľa svedkyne žalovaná na žalobkyňu nikdy nekričala, nenadávala jej, ani ju fyzicky nenapadla, práve naopak jej morálne aj finančne vypomáhala. Pri úraze ktorý mala žalobkyňa bola hneď kontaktovaná žalovaná, ktorá sa následne k žalobkyni dostavila a poskytla jej pomoc. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne svedkyňa uviedla že poznatky ktoré uviedla sú faktami ktoré ona sama odpozorovala (nie sú to informácie ktoré by mala sprostredkovane), svedkyňa sa často stretávala s oboma účastníčkami naraz. Na otázku právneho zástupcu žalovanej svedkyňa uviedla že nepočula, že by sa žalobkyňa kedykoľvek sťažovala na žalovanú. Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2014 svedkyňa S. uviedla že žalobkyňa trpí chronickým ochorením pečene - počas doby kedy je v jej lekárskej starostlivosti sa žalovaná, ani nikto iný z príbuzných, o zdravotný stav žalobkyne nezaujímal. Na otázku sudcu svedkyňa uviedla že žalobkyňa sa nikdy nesťažovala na žalovanú, so žalobkyňou svedkyňa nikdy nerozoberala vzťahy v rodine. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne svedkyňa uviedla že liečba ochorenia ktorým trpí žalobkyňa je náročná (injekcie, lieky), pri liečbe sa zhoršuje psychický aj fyzický stav pacientov; pri liečbe nie je potrebná asistencia resp. opatera inou osobou, žalobkyňa sa nikdy nedožadovala žiadnej opatery, nesťažovala sa na nevládnosť. Liečba je plne hradená poisťovňou, sprievodné ochorenia sa liečia, na lieky je treba čiastočne doplácať, vyžaduje sa diétne stravovanie. Liek Lagosa je regulárny liek, nejedná sa o výživový doplnok. Na otázky právneho zástupcu žalovanej svedkyňa uviedla že v prípade žalobkyne sa jedná o nákazlivú, prenosnú chorobu, pri bežnom styku sa nakazenie nedá vylúčiť; osoba s ochorením ako žalobkyňa by mala informovať všetkých s ktorými príde do styku o tomto ochorení. Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2014 svedkyňa F. uviedla že keď sa spolu s rodičmi prisťahovala na Slovensko v roku 1994 žalobkyňa prejavovala o nich záujem, ktorý však približne po roku opadol, nakoľko žalobkyňa mala svoj vlastný život, o rodinu žalovanej sa zvlášť nezaujímala. Ako rodina nikdy spolu netrávili žiadne sviatky, neboli na dovolenke - rovnaké vzťahy v rodine trvajú dlhodobo, vôbec sa nezmenili. Na otázky sudcu svedkyňa uviedla že žalobkyňa a rodina žalovanej sa spolu nenavštevujú ani sa nenavštevovali, občasne sa stretnú na ulici a porozprávajú sa - takéto vzťahy v rodine boli od nepamäti, v poslednom období sa vzťahy nezmenili. Svedkyňa nikdy nebola pri tom, že by účastníčky na seba zvyšovali hlas, kričali by, nadávali si, alebo sa fyzicky napádali. Žalobkyňa sa sťažovala že má vážne ochorenie, odmietla však povedať čo jej je. Od svedkyne žalobkyňa nikdy nežiadala pomoc. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne svedkyňa uviedla že netrávila so žalobkyňou žiadne sviatky ani oslavy. Jedenkrát žalobkyňa poskytla svedkyni dar na štúdium vo výške 100.000,- Sk. Žalobkyňa svedkyni nepovedala že bola hospitalizovaná v nemocnici
V záverečnej reči právny zástupca žalovanej uviedol, že dokazovaním bolo preukázané že žalovaná sa k žalobkyni správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy - žalovaná sa o ňu vôbec nezaujíma, ignoruje ju ako matku, nenavštevuje ju, nezaujíma sa o jej potreby a zdravotný stav, nekomunikuje s ňou (čo uznáva aj samotná žalovaná, potvrdila to aj svedkyňa F.) - z tohto dôvodu žalovaná tvrdí že takého správanie sa je bežným štandardom v rodine, že je to obvyklé, a následne s poukazom na princíp vzájomnosti podľa žalovanej neprichádza k porušeniu dobrých mravov. V konaní však bolo preukázané že žalovaná za obdobie minimálne 3 rokov žalobkyňu ani raz nenavštívila (okrem „návštevy“ počas prebiehajúcej rekonštrukcie bytu), stretnutia účastníčok majú formu výhradne náhodných stretnutí
na ulici keď sa pozdravia a formálne si vymenia pár slov, žalovaná sa nezaujíma o zdravotný stav žalobkyne, čo žalobkyňa považuje za dostatočný dôkaz o nezáujme žalovanej o ňu. Poukázala na skutočnosť že komunikácia medzi účastníčkami prebiehala v poslednom období takmer výhradne písomnou formou, čo tiež dokazuje hlboké narušenie komunikácie a vzájomných vzťahov, žalovaná si nenašla v posledných rokoch čas na osobné stretnutia so žalobkyňou. V ďalšom sa vyjadruje žalobkyňa ku vzťahom účastníčok a ich rodín v minulosti, z čoho vyvodila že jej vzťah k žalovanej nie je „chladný“, nakoľko po príchode žalovanej na Slovensko sa pravidelne stretávali a navštevovali, trávili spolu sviatky, žalobkyňa poskytovala žalovanej vecné dary veľkej hodnoty a finančnú pomoc, a napokon aj dve nehnuteľnosti vysokej hodnoty (ktoré sú predmetom konania), spolupracovali pri práci a podnikaní (prenechanie do užívania nebytových priestorov na dobu 3 rokov bezodplatne, keď žalovaná dokonca časť týchto priestorov ďalej prenajímala a príjmy si ponechávala). O dobrých vzťahoch a dôvere medzi účastníčkami v období pred rokom 2007 svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa pri darovaní bytu nežiadala zriadiť vecné bremeno vo forme práva doživotného bývania, ale spoľahla sa na dohodu so žalovanou, pričom väčšinu peňažných prostriedkov ktoré žalobkyňa nadobudla dedením investovala do rekonštrukcie darovaného bytu, teda zhodnotila majetok dcéry žalovanej. Skutočnosť že si účastníčky nikdy navzájom nenadávali, nedochádzalo k hádkam a fyzickému napadnutiu medzi nimi treba interpretovať v kontexte ich výchovy, povahy a zvyklostí, nakoľko vždy zachovávali dekórum a distingvovanosť - preto skutočnú mieru narušenia vzťahov nemožno merať znakmi ktoré predstavujú konflikty, a ich absenciu vykladať ako dôkaz, že vzťahy nie sú narušené a rozvrátené. Poukázala ďalej na skutočnosť že svedkyňa F. je blízka priateľka žalovanej, napriek tomu potvrdila zhoršenie vzťahov účastníčok od roku 2012. Podľa žalobkyne svedkyňa N. potvrdila že žalobkyňa trpí závažným ochorením ktorého liečba je náročná, je potrebné diétne stravovanie - žalovaná však pri žiadosti o zaobstaranie liekov pre žalobkyňu tieto nekúpila (svojvoľne ich kvalifikovala ako výživové doplnky). Svedkyňa Q. potvrdila že bola svedkom sporu, keď žalobkyňa prosila žalovanú o poskytnutie peňažnej pomoci / výživného, čo táto odmietla. Bolo teda preukázané že vzťahy účastníčok pred rokom 2007 boli štandardné a dobré, žalobkyňa pomáhala žalovanej - po roku 2006, keď žalobkyňa darovala žalovanej nehnuteľnosti, a ukončila podnikanie (jej jediným príjmom ostal starobný dôchodok), žalovaná stratila o žalobkyňu záujem, kontakty s ňou obmedzila, prestala sa o ňu zaujímať, navštevovať ju a pomáhať jej. S poukazom na vyššie uvedené bolo preukázané, že žalovaná sa k žalobkyni správala (a stále správa) tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, keď za dobré mravy v rámci rodiny je potrebné považovať také správanie, keď si jej členovia navzájom pomáhajú, zaujímajú sa o svoje potreby, stretávajú sa a komunikujú (osobitne vo vzťahu dieťa - rodič) rešpektujú sa, pomáhajú si v starobe a chorobe; žalovaná sa však vyššie uvedeným spôsobom nespráva, o žalobkyňu sa nezaujíma, nenavštevuje ju, neprejavuje jej úctu a rešpekt, neposkytuje jej ani na požiadanie potrebnú pomoc, podporu a starostlivosť, nezaujíma sa o jej potreby a zdravotný stav, dokonca výslovne odmietla kúpiť lieky o ktoré ju žalobkyňa požiadala (k takémuto postoju vedie žalovaná aj svoju dcéru, ktorá tiež o žalobkyňu neprejavuje záujem). Uvedené konanie je o to závažnejšie, že žalobkyňa na Slovensku nemá žiadnu inú rodinu ako žalovanú a jej dcéru, čím sa závažnosť konania v rozpore s dobrými mravmi zvyšuje, a to aj s ohľadom na vysoký vek žalobkyne (75 rokov), a jej dlhotrvajúce závažné ochorenie. Na záver uviedol že v kontexte toho, že žalobkyňa darovala žalovanej fakticky všetok svoj majetok v značnej hodnote, nie je možné správanie sa a postoj žalovanej k žalobkyni hodnotiť inak ako správanie ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi
- bolo by rovnako v rozpore s dobrými mravmi aby žalovaná (resp. jej rodina) naďalej vlastnila dary ktoré dostala od žalobkyne. V záverečnej reči právny zástupca žalovanej uviedol že návrh je nedôvodný, nakoľko nedošlo k porušeniu dobrých mravov žalovanou voči žalobkyni takej intenzity, ktorá by mala za následok splnenie podmienok na vrátenie daru, a to s poukazom na obvyklé spolužitie a vzťahy v rodine. V konaní nebol preukázaný žiadny dlhotrvajúci zásah do vzťahov medzi účastníčkami, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov žiada návrh zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a jej právneho zástupcu, žalovanej a jej právneho zástupcu, svedkýň G. oboznámením sa s vyjadreniami účastníčok, s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalobkyňa je matka žalovanej, účastníčky nebývajú v spoločnej domácnosti; žalovaná býva v byte, ktorý vlastnícky patrí dcére žalovanej (predmetný byt predtým žalovaná nadobudla do vlastníctva ako dar od žalobkyne). Darovacou zmluvou uzavretou medzi účastníčkami dňa 12.12.2001 darovala žalobkyňa žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. a Obec G., a to byt č. 16 s plochou 70,84 m2,
na 2. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX na ul. O., k tomu patriaci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 203/10000-ín na spoločných častiach, zariadeniach domu, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 1.029 m2 na ktorom je bytový dom postavený (právne účinky vkladu nastali dňa 12.12.2001); darovacou zmluvou uzavretou medzi účastníčkami dňa 11.7.2006 darovala žalobkyňa žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. a Obec G. a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7377/10000 (73,77%) k nebytovému priestoru č. 31 o podlahovej ploche 77,40 m2, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX na ul. O., rovnaký spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru č. 31 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 1.029 m2, na ktorom je bytový dom postavený (právne účinky vkladu nastali dňa 21.7.2006). Uvedené nehnuteľnosti následne previedla žalovaná na svoju dcéru, ktorá je t.č. ich vlastníčkou. Účastníčky konania medzi sebou takmer nekomunikujú, nestretávajú sa, vôbec sa nenavštevujú (o stretávanie a komunikáciu nejaví záujem ani žalobkyňa, ani žalovaná, takého vzťahy boli a sú v rodine bežné, praktizovali sa aj pred rokom 2007). Nebolo preukázané že by medzi účastníčkami vznikali konflikty (nieto ešte také, ktoré by dosiahli intenzitu hádok, hrubých a vulgárnych nadávok, vyhrážania sa alebo fyzického napadnutia), nebolo preukázané že by žalobkyňa žiadala žalovanú o pomoc a opateru. K údajnému porušovaniu dobrých mravov uvádzaných žalobkyne malo prísť tým, že 1/ žalovaná používa nebytový priestor na ul. O. spolu s nábytkom a iným zariadením žalobkyne, obmedzila jej prístup k uvedeným veciam, odmietla umožniť odoslanie faxu - tvrdenie ostalo nepreukázané (hnuteľné veci žalovaná darovala iným osobám); nedá sa považovať za konanie ktorým by boli porušované dobré mravy, 2/ žalovaná odmietla odovzdať žalobkyni pracovné kožené kreslo a krabicu s talianskymi pančucháčmi a ponožkami - tvrdenie ostalo nepreukázané (kreslo žalovaná darovala iným osobám); nedá sa považovať za konanie ktorým by boli porušované dobré mravy, 3/ žalovaná odmieta stretnutie so žalobkyňou - tvrdenie ostalo nepreukázané; nedá sa považovať za konanie ktorým by boli porušované dobré mravy, 4/ v marci 2012 žalovaná ignorovala žiadosť žalobkyne o kúpu liekov za sumu 39,43 € - jednalo sa o jediné odmietnutie nákupu liekov, žalovanou dôvodené informáciou lekárnika o nevhodnosti liečiva; nedá sa považovať za konanie ktorým by boli porušované dobré mravy, 5/ dňa 2.12.2013 zo strany žalovanej došlo k zastaveniu rekonštrukčných prác - žalovanou bolo odôvodnené nedoplatkami ktoré žalobkyňa mala na prevádzke bytu, ktorý vlastnícky patrí dcére žalovanej; nedá sa považovať za konanie ktorým by boli porušované dobré mravy, 6/ žalovaná hrozí žalobkyni vysťahovaním, zrušením trvalého pobytu a výmena zámkov - tvrdenie ostalo nepreukázané. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná správala voči žalobkyni tak, že by porušovala dobré mravy, resp. že by nastali okolnosti ktoré by napĺňali zákonom stanovené podmienky pre vrátenie daru.
Podľa § 628, ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa § 120, ods. 1, prvá veta Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa § 153, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa RC 2Cdo 81/97: darca sa môže v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia.
Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Podľa R 88/1998: K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Podľa R 31/1999: Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Podľa Rc 3Cdo 191/96: dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.
Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru ak sa obdarovaný správa k nemu (alebo členom jeho rodiny) tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov - ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, ktoré v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov; takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a pod. Pod pojmom „dobré mravy“ je treba rozumieť pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie - jedná sa o súhrn etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných; činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom (contra bonos mores). Procesné dokazovanie ako procesný postup slúži k získavaniu správ o tvrdených dôležitých skutočnostiach, ktoré zostali v konaní pochybné, tieto tvrdenia sú teda predmetom procesného dokazovania. Účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čoho účelom je označiť, resp. predložiť dôkazy na preukázanie tvrdení účastníkov v občianskom súdnom konaní. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79, ods. 1 a § 101, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom dôkaznú povinnosť môže účastník plniť hneď na začiatku konania, napr. v žalobe, alebo vo vyjadrení k nej, ale tiež mimo týchto procesných úkonov, najmä v rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávania a pod. Povinnosť označiť dôkazy sa pritom vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania (bez ohľadu na jeho procesné postavenie). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil, alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená automaticky aj unesenie dôkazného bremena - dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu aj navrhnuté dôkazy vyznieť po ich vykonaní a vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie - v takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala zaplatenia finančného ekvivalentu (hodnoty darovaných nehnuteľností, ktoré žalovaná ako obdarovaná po ich darovaní žalobkyňou previedla na tretiu osobu - svoju dcéru) v titulu vrátenia daru nie je dôvodný, nakoľko podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané (z dokazovania to nevyplýva), že by sa žalovaná / obdarovaná správala voči žalobkyni / darkyni tak, že tým hrubo porušuje, resp. porušovala dobré mravy. Darovacou zmluvou uzavretou medzi účastníčkami dňa 12.12.2001 darovala žalobkyňa žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. a T., a to byt č. 16 s plochou 70,84 m2, na 2. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX . na ul. O. k tomu patriaci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 203/10000-ín na spoločných častiach, zariadeniach domu, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 1.029 m2 na ktorom je bytový dom postavený (právne účinky vkladu nastali dňa 12.12.2001), a darovacou zmluvou uzavretou medzi účastníčkami dňa 11.7.2006 darovala žalobkyňa žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. a Obec G., a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7377/10000 (73,77%) k nebytovému priestoru č. 31 o podlahovej ploche 77,40 m2, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX . na ul. O., rovnaký spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru č. 31 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 1.029 m2, na ktorom je bytový dom postavený (právne účinky vkladu nastali dňa 21.7.2006) - uvedené nehnuteľnosti následne previedla žalovaná na svoju dcéru, ktorá je t.č. ich vlastníčkou (z tohto dôvodu žalobkyňa žiadala z titulu „vrátenia daru“ zaplatenie finančnej hodnoty darovaných nehnuteľností). Aj keď vzťahy medzi účastníčkami (matkou a dcérou) nie je možné považovať za „dobré“, keď účastníčky takmer vôbec medzi sebou nekomunikujú, stretávajú sa iba občasne a náhodne, vôbec sa nenavštevujú (o stretávanie a komunikáciu nejaví záujem ani žalobkyňa, ani žalovaná), nemožno z pohľadu súdu tento stav považovať za správanie sa žalovanej voči žalobkyni ktoré by bolo rozporné s dobrými mravmi - takéto vzťahy boli medzi účastníčkami (ale aj členmi ich rodín) bežné aj v minulosti (t.j. aj pred rokom 2007, ktorý žalobkyňa označuje za obdobie keď sa vzťahy medzi účastníčkami výrazne zhoršili), keď napr. žalobkyňa pri svojom odchode na Slovensko zanechala žalovanú ako maloletú (17 ročnú) samu v Moskve (netelefonovali sa aj viac mesiacov, osobne sa nestretli roky), účastníčky vzájomne neboli na svojich sobášoch, od detského veku žalovanej netrávili spoločne dovolenky, navštevovali sa veľmi sporadicky; v konaní nebolo preukázané že by medzi účastníčkami vznikali konflikty, a už vôbec nie také, ktoré by dosiahli intenzitu hádok, hrubých a vulgárnych nadávok, vyhrážania sa alebo fyzického napadnutia. Žalovaná uviedla konkrétne prípady pri ktorých malo prísť k porušovaniu dobrých mravov žalovanou, a to že 1/ žalovaná používa nebytový priestor na ul. O. spolu s nábytkom a iným zariadením žalobkyne, a obmedzila žalobkyni prístup k uvedeným veciam, odmietla jej umožniť odoslanie faxu, 2/ žalovaná odmietla odovzdať žalobkyni pracovné kožené kreslo a krabicu s talianskymi pančucháčmi a ponožkami, 3/ žalovaná odmieta stretnutie so žalobkyňou, 4/ v marci 2012 žalovaná ignorovala žiadosť žalobkyne o kúpu liekov za sumu 39,43 €, 5/ dňa 2.12.2013 zo strany žalovanej došlo k zastaveniu rekonštrukčných prác, odôvodnených nedoplatkami ktoré žalobkyňa mala na prevádzke bytu, ktorý vlastnícky patrí dcére žalovanej, 6/ žalovaná hrozí žalobkyni vysťahovaním, zrušením trvalého pobytu a výmenou zámkov - niektoré z uvedených tvrdení ostali úplne nepreukázané, o tvrdeniach ktoré preukázané boli (napr. ignorácia žiadosti o nákup liekov žalovanou, zastavenie rekonštrukčných prác v byte ktorý užíva žalovaná) sa však nedá tvrdiť, že by správanie sa žalovanej i v týchto prípadoch bolo v takom hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktoré by dosiahlo intenzitu zákonom predpokladanú na uplatnenie nároku na vrátenie daru, resp. že by vôbec nastali okolnosti ktoré by napĺňali zákonom stanovené podmienky pre vrátenie daru. Keďže podľa názoru súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka zo strany žalovanej, nepredložila súdu žiadne relevantné dôkazy v tomto smere, súd návrh na vrátenie daru, resp. finančného ekvivalentu za darované nehnuteľnosti zamietol. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 1, § 10, § 14, § 16 a 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v sume 5.286,18 €, a to z titulu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci (z predmetu sporu určenej vo výške 130.000,00 €) po 485,49 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 4.935,47 €>, 6x režijný paušál po 8,04 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 57,89 €>, 8x náhrada za stratu času (účasť na pojednávaní konanom dňa 21.7.2014, 27.8.2014, 1.10.2014 a 5.11.2014) po 13,40 €
zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 128,56 €>, náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 € za km jazdy pri vzdialenosti 4x Bratislava - Trnava a späť (pojednávania konané dňa 21.7.2014, 27.8.2014, 1.10.2014 a 5.11.2014) spolu 464 km zvýšené o DPH 20% spolu vo výške 101,94 €, spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie konané dňa 21.7.2014) pri spotrebe osobného motorového vozidla 8,3 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km a pri cene PHM 1,35 € zvýšené o DPH 20% vo výške 15,58 €, spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie konané dňa 27.8.2014) pri spotrebe osobného motorového vozidla 8,3 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km a pri cene PHM 1,35 € zvýšené o DPH 20% vo výške 15,58 €, spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie konané dňa 1.10.2014) pri spotrebe osobného motorového vozidla 8,3 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km a pri cene PHM 1,35 € zvýšené o DPH 20% vo výške 15,58 €, spotreba PHM za cestu Bratislava
- Trnava a späť (pojednávanie konané dňa 5.11.2014) pri spotrebe osobného motorového vozidla 8,3 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km a pri cene PHM 1,35 € zvýšené o DPH 20% vo výške 15,58 €, proti procesne neúspešnej žalobkyni. Ďalšie trovy konania a právneho zastúpenia uplatnené neboli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.