Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-246-2013.pdf
PDF · 77.97 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/246/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, pobočka Trenčín, Jilemnického 3760, proti povinnému: AB STUDIO, spol. s.r.o., IČO: 35 730 447, so sídlom Moravské Lieskové 458, t.č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 398,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03. októbra 2013, č. k. 1Er/1638/2008 - 14, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 78,31 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poverením Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.12.2006 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 12.000,- Sk s prísl. na podklade exekučného titulu - rozhodnutia č. 700-0810107506-GC04/06 vydaného dňa 14.06.2006 Sociálnou poisťovňou, pobočkou Senica. V predmetnej veci prešiel výkon súdnictva k 01.01.2008 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom podľa § 18b ods. 1 zák. č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov. Dňa 12.03.2010 bol tamojšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky, nakoľko po zisťovaní na príslušných inštitúciách a po osobnom zisťovaní majetku bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy vo výške 207,79 eur. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/204/2009-19 zo dňa 13.04.2011 zrušený bez likvidácie a dňom 11.06.2011 z obchodného registra ex offo vymazaný. S poukazom na vyššie citované ustanovenie, zistenia súdneho exekútora, ako i skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd predmetnú exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, zastavil. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade trov exekúcie vo výške 78,31 eur zaviazal oprávneného. Odmena exekútora vo výške pozostáva z: 1/ paušálnej odmeny podľa § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/ d/, vyhlášky za 4 úkony exekučnej činnosti po á 100,- Sk, spolu 400,- Sk (13,28 eur), keď súdnemu exekútorovi nebola priznaná paušálna náhrada za "doručenia súdu" a "doručenia zrušenia exekučných príkazov", nakoľko nejde o úkony, odmeňované paušálnou odmenou podľa § 15 vyhlášky a taktiež mu nepriznal paušálnu odmenu za každé doručenie príkazov na začatie exekúcie a každé doručenie exekučných príkazov ale v oboch prípadoch len raz, nakoľko v zmysle § 15 vyhlášky ide o paušálnu odmenu bez ohľadu na počet doručení; 2/ náhrady hotových výdavkov (poštovné) vo výške 65,03 eur (doručenie žiadosti o udelenie poverenia 1,20 eur, doručenie upovedomenia o zač. ex. - opráv., pov. spolu 2,53 eur, 14x príkaz na zač. exekúcie - banky po á 1,50 eur, 14 x ex. príkaz - banky á 1,50 eur, oznámenie súdu 1,30 eur, 12 x zrušenie ex. príkazov á 1,50 eur).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu zakladá dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a pre ktorý je exekúcia neprípustná, v dôsledku čoho mal súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/, resp. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra, v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 203 ods. 2, resp. ods. 3 a ani ods. 1 Exekučného poriadku. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.10.2010, sp. zn. 6 MCdo 4/2010, ako aj na viaceré uznesenia krajských súdov. Dôvodil, že keďže bol povinný vymazaný z obchodného registra v celom rozsahu, t.j. zanikol bez právneho nástupcu, nebol naplnený ani jeden z dôvodov podľa § 203 Exekučného poriadku, a teda nie je možné zaviazať oprávneného k zaplateniu trov exekučného konania. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa tohto odvolania zmenil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému nepriznal. Zároveň si uplatnil právo na oslobodenie od súdneho poplatku.
Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že v danom prípade trovy exekúcie nemožno vymôcť od povinného, lebo právne zanikol a zastavenie exekúcie takisto nespôsobil oprávnený, pričom v takomto prípade nezodpovedá za trovy exekúcie ani štát. Zdôraznila, že k zastaveniu exekúcie nedošlo ani zavineným konaním súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý ani pri vynaložení maximálnej možnej miery opatrnosti nemohol predpokladať zánik existencie povinnej obchodnej spoločnosti a jej výmaz z obchodného registra.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie potvrdiť podľa § 219 ods. 1 a 2 z týchto dôvodov:
Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.10.2006, doručeným súdnej exekútorke JUDr. Blanke Ružekovej, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 398,32 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 700-0810107506-GC04/06 zo dňa 14.06.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2006 a vykonateľnosť dňa 08.08.2006.
Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/204/2009-19 zo dňa 13.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2011, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť AB STUDIO, spol. s.r.o., IČO: 35 730 447, so sídlom Moravské Lieskové 458. Povinný bol následne dňa 11.06.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ust. § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik
obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28CbR/204/2009-19 zo dňa 13.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2011, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje, že o odvolaní oprávneného proti tomuto výroku mal rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Zákonom č. 299/2013 Z.z. zo dňa 4. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou odo dňa 01.11.2013 okrem iného novelizované ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.
S prihliadnutím na prechodné ustanovenie § 243b ods. 1 a 3 Exekučného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko v posudzovanej veci vydal rozhodnutie o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 vyšší súdny úradník, je potrebné v danom prípade postupovať už podľa novelizovaného Exekučného poriadku v znení zákona č. 299/2013 Z. z..
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. zároveň stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v novelizovanom znení vyplýva, že zákon proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 odvolanie nepripúšťa.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že o odvolaní oprávneného voči výroku o trovách exekúcie mal v zmysle ust. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa.
Súd prvého stupňa bude po vrátení spisu postupovať podľa citovaných zákonných ustanovení.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.