Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5P-59-2022.pdf
PDF · 96.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/59/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y., bytom u navrhovateľov, v zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa matky: B., štátna občianka SR a otca: neuvedený, o návrhu navrhovateľov: U., štátna občianka SR a C., trvale bytom: M. Y., štátny občan SR na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa Y. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke U. a starému otcovi C., ktorí b u d ú vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, v bežných veciach ho budú zastupovať, spravovať jeho majetok namiesto rodiča.
II. V podstatných veciach p o t r e b u j ú súhlas rodiča.
III. Matka j e p o v i n n á počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku prispievať na výživu maloletého dieťaťa Y., zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.09.2022 domáhali zverenia mal. Y. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú starými rodičmi maloletého Y., vychovávajú ho už 7 rokov odkedy ho matka opustila a odišla zo spoločnej domácnosti. Matka má už nového partnera, založila si s ním rodinu a býva v Rakúsku. Presnú adresu uviesť nevedeli. Otec nie je uvedený v rodnom liste maloletého dieťaťa. Matka je s maloletým v sporadickom kontakte prostredníctvom sociálnych sietí a osobne ho nenavštevuje. Nemá vytvorenú žiadnu bližšiu citovú väzbu a preto sa s ňou maloletý ani nechcel odsťahovať. Matka neprispieva žiadnou finančnou čiastkou na maloleté dieťa. Oni mu zabezpečujú lekársku starostlivosť, kupujú mu oblečenie a zabezpečujú všetku potrebnú starostlivosť.
2. Z rodného listu maloletého dieťaťa uloženého v knihe narodení Matričného úradu Lučenec zväzok 107, ročník 2016, strana 60, por. č. 708 má súd za preukázané, že maloletý Y., matkou je Jana Kollárová, otec neuvedený. (č.l. 2 spisu)
3. Z odpisu Registra trestov navrhovateľov má súd za preukázané, že síce boli odsúdení niekoľkokrát za rôzne trestné činy, ktoré ale všetky sú už zahladené. (č.l. 42-43 spisu)
4. Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v rozsahu celého územia SR vytvorené cez portál elektronických služieb katastra nehnuteľností má súd za preukázané, že navrhovatelia, ako ani matka maloletého dieťaťa nie sú vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti na území SR. (č.l. 46-48 spisu)
5. Z lustrácie v evidencii vozidiel poskytnutej ORPZ v Lučenci, okresným dopravným inšpektorátom zo dňa 19.12.2022 má súd za preukázané, že navrhovatelia nie sú vlastníkmi motorového vozidla.
6. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 12.09.2022 má súd za preukázané, že navrhovateľka sa nenachádza v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec (posledná registrácia od 01.10.2022 do 08.11.2022 na dohodu o vykonaní práce - nepravidelný príjem u zamestnávateľa Štatistický úrad SR, sekcia ŠÚ SR v Banskej Bystrici) je poberateľom starobného dôchodku od 26.05.2011 v aktuálnej výške 72,20 Eur, nie je poberateľkou dávky nemocenského poistenia, ani dávky v nezamestnanosti. Navrhovateľ sa nenachádza v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec. Je poberateľom starobného dôchodku od 13.05.2013 aktuálne vo výške 409,70 Eur. Od 26.05.2011 do 12.05.2013 bol poberateľom predčasného starobného dôchodku. V súčasnosti nie je poberateľom dávok nemocenského poistenia ani dávky v nezamestnanosti. Čo sa týka matky maloletého dieťaťa, tá sa nenachádza v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec a nie je poberateľkou dávok sociálneho poistenia (č.l. 67 spisu).
7. Z odpovede ÚPSVaR Rimavská Sobota zo dňa 08.12.2022 má súd za preukázané, že matka maloletého dieťaťa nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľkou žiadnych sociálnych dávok, štátnych sociálnych dávok, opakovaných sociálnych príspevkov, resp. peňažného príspevku za opatrovanie (č.l. 78 spisu).
8. Z posudku Mesta Fiľakovo zo dňa 29.12.2022 má súd za preukázané, že navrhovatelia sú trvale bytom F.. Sú manželmi, žijú v spoločnej domácnosti (č.l. 85 spisu).
9. Zo správy ÚPSVaR Lučenec zo dňa 18.01.2023 jednoznačne vyplýva, že úrad vykonal sociálne zisťovanie navrhovateľov dňa 17.01.2023. Rodina obýva dvojizbový byt s príslušenstvom, kuchyňou, kúpeľnou, toaletou. Byt je v podnájme navrhovateľov. Vykurovanie je krbovými kachľami na pevné palivo. Hygiena v domácnosti bola počas sociálneho zisťovania na dobrej úrovni. Náklady na domácnosť činia zálohovú platbu za elektrickú energiu v sume 78,-Eur mesačne, nájomné spolu s poplatkom za vodu v sume 125,-Eur mesačne, nákup palivového dreva v sume 500,- Eur ročne. Z programového systému úradu programu RSD o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že navrhovateľka je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 60,- Eur mesačne, náhradného výživného v sume 122,12 Eur mesačne a opakovaného príspevku dieťaťa zvereného do náhradnej starostlivosti v sume 92,-Eur mesačne. Maloletý sa počas sociálneho zisťovania nachádzal v domácnosti, pôsobil pokojným dojmom, bol čisto a vhodne oblečený, nejavil známky zanedbávania, resp. týrania. Bol hanblivý, ale s pracovníčkami úradu komunikoval. Uviedol, že u prastarých rodičov sa cíti dobre, chce zotrvať v ich domácnosti, navštevuje MŠ vo Fiľakove. Vo voľnom čase sa hráva so sestrou. Matka približne po dvoch rokoch od narodenia maloletého sa odsťahovala z ich domácnosti, maloletého zanechala v ich starostlivosti. Od tej doby sa o maloletého nezaujíma žiadnym spôsobom, ani ho nenavštevuje. S maloletým nemajú žiadne výchovné problémy, rešpektuje ich a poslúcha, majú vytvorené vzájomné citové väzby. Navrhovateľka uviedla, že matka mal. dieťaťa má trvalý pobyt v Obci K., ale zdržiava sa v Rakúsku (č.l. 93 spisu).
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
11. Podľa § 44 ods. 2 ZoR, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
12. Podľa § 44 ods. 3 ZoR, náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
13. Podľa § 44 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 45 ods. 1 ZoR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
15. Podľa § 45 ods. 2 ZoR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
16. Podľa § 45 ods. 3 ZoR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
17. Podľa § 45 ods. 4 ZoR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
18. Podľa § 45 od. 5 ZoR, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
19. Podľa § 45 ods. 6 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
20. Podľa § 45 ods. 7 ZoR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
21. Podľa § 45 ods. 8 ZoR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
22. Podľa § 45 ods. 9 ZoR, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že matka maloletého dieťaťa nezabezpečuje starostlivosť maloletému dieťaťu z dôvodu dlhodobého zdržiavania sa v Rakúsku, neprejavuje o neho skutočný záujem, nenavštevuje ho. Otec maloletého dieťaťa nie je v jeho rodnom liste uvedený. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že zverenie maloletého Fabiana do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom je v jeho najlepšom záujme. Starí rodičia vedia adekvátne reagovať na potreby dieťaťa, prejavujú zodpovedný postoj k povinnostiam voči maloletému a majú záujem o vytvorenie stabilného prostredia pre zabezpečenie jeho riadnej výchovy a napĺňanie jeho citových potrieb.
24. Navrhovatelia spĺňajú zákonom stanovené predpoklady pre zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a sú spôsobilí zabezpečovať riadnu a plnohodnotnú starostlivosť o maloletému dieťaťu. Keďže záujem maloletého dieťaťa si v súčasnosti vyžaduje, aby bolo zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, súd ich návrhu vyhovel a zveril maloleté dieťa do ich náhradnej osobnej starostlivosti, zároveň budú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach namiesto rodiča. V podstatných veciach budú potrebovať súhlas matky.
25. Podľa § 81 ods. 1 ZoR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
26. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
29. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
30. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33. Keďže rozhodnutím o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu, súd určil matke maloletého dieťaťa, ktorá je momentálne na rodičovskej dovolenke povinnosť prispievať na výživu maloletého Fabiana v minimálnom rozsahu v súlade s § 62 ods. 3 ZoR, teda vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a zároveň rozhodol o spôsobe platenia výživného. Matka si bude vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu plniť na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec.
34. Výška výživného predstavuje zákonné výživné, ktoré je každý z rodičov povinný platiť bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Minimálny rozsah výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vyplýva z ustanovenia § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a k dnešnému dňu predstavuje sumu 31,11 Eur.
35. Na pojednávaní navrhovateľka navrhla priznať im výživné na maloleté dieťa od podania návrhu, čo v konaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nie je možné, keďže zákon o rodine platenie zmeškaného výživného pri náhradnej osobnej starostlivosti neupravuje a dieťa do právoplatného rozhodnutia o náhradnej osobnej starostlivosti je de iure v osobnej starostlivosti rodičov.
36. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).
Podľa § 63 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.