Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/325/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, ul. Košická 56, IČO: 35838825, zastúpený zástupcom: HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ul. Štefanovičova 12, proti odporcom: 1. W. N., trvale bytom X. nad O., t.č. bytom X. nad O., ul. B. K. XXXX/XX, 2. V. N., trvale bytom X. nad O., t.č. bytom X. nad O., ul. B. K. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, ul. Petrovská 10, zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 4.739,81 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcom v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 14.05.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcom v 1. a 2. rade domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 4.739,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.362,82 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a úrokom vo výške 11,40 % ročne zo sumy 4.362,82 eur od 22.10.2010 do zaplatenia. V návrhu si navrhovateľ takisto uplatnil právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ pohľadávku voči odporcom nadobudol od veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo odporcom oznámené listom zo dňa 28.12.2010. Právny predchodca navrhovateľa a odporca v 1. rade uzatvorili dňa 15.06.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0363050664. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi v 1. rade úver vo výške 2.821,48 eur pri úrokovej sadzbe 11,40 % ročne. Odporca v 1. rade sa zaviazal úver splácať mesačnými splátkami vo výške 41,72 eur, pričom prvá bola splatná dňa 20.07.2006. Právny predchodca navrhovateľa a odporca v 2. rade uzatvorili dňa 15.06.2006 dohodu o ručení, v ktorej odporca v 2. rade vyhlásil, že uspokojí právneho predchodcu navrhovateľa v prípade, že odporca v 1. rade nesplní svoju pohľadávku spôsobom špecifikovaným v Zmluve o úvere. Odporca svoj zmluvný záväzok neplnil a poskytnutý úver nesplácal. Preto právny predchodca navrhovateľa postúpil túto pohľadávku na navrhovateľa. Na mimosúdne riešenie pohľadávky navrhovateľ splnomocnil svojho zástupcu, obchodnú spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., ktorá je oprávnená na akékoľvek úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Tento zástupca zaslal odporcom list označený ako Výzva na zaplatenie zo dňa 17.02.2011, v ktorom uviedla, že záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere sa stal splatným. Po postúpení pohľadávky zo SLSP, a.s. nebola poukázaná žiadna platba od odporcov. Navrhovateľ sa pri vyčíslení pohľadávky pridržiava jej vyčíslenia pôvodným veriteľom pri postúpení pohľadávky, t.j. vo výške 4.739,81 eur. Táto pohľadávka je tvorená istinou vo výške 4.362,82 eur a úrokom z omeškania vo výške 376,99

eur. Istinu ďalej navrhovateľ úročí úrokom vo výške 11,40 % ročne a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne.

V ďalšom priebehu konania na základe výzvy súdu navrhovateľ doplnil návrh na začatie konania, a to podaním zo dňa 21.08.2013. V ňom bližšie špecifikoval z čoho pozostáva žalovaná suma. Podaním zo dňa 07.10.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník, Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, a to na stranu odporcu. Vedľajší účastník je združenie pôsobiace na ochranu práv spotrebiteľov. Hlavnou náplňou činnosti tohto združenia je zastupovanie spotrebiteľov a ich podpora formou vedľajšieho účastníctva v konaní, zastupovanie spotrebiteľov v konaní správnych a kontrolných orgánov, urovnávanie a riešenie spotrebiteľských sporov mediáciou, podávania návrhov na zdržanie sa protiprávneho konania vo veci ochrany spotrebiteľov. Vstup vedľajšieho účastníka bol navrhovateľovi aj odporcom oznámený. Dňa 10.02.2014 bolo súdu doručené podanie vedľajšieho účastníka, obsahom ktorého je jeho vyjadrenie a vznesenie námietky premlčania pohľadávky navrhovateľa. Má za to, že navrhovateľ si uplatnil svoje právo po uplynutí dvojročnej premlčacej doby nakoľko tu ide o bezdôvodné obohatenie, lebo navrhovateľ dňa 17.02.2011 odstúpil od úverovej zmluvy. Teda navrhovateľ si mohol po prvý krát vymáhať svoje právo nasledujúce deň, avšak žalobu podal až dňa 14.05.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Preto navrhuje, aby súd návrh v tejto časti zamietol. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania a požiadal súd, aby rozhodol v jeho neprítomnosti.

Dňa 24.10.2014 bolo súdu doručené písomné podanie navrhovateľa, v ktorom sa vyjadril k vznesenej námietke premlčania. Uviedol, že pohľadávka nie je premlčaná ani čiastočne, pretože dňa 17.02.2011 došlo k zosplatneniu celého úveru, v nadväznosti na čo podľa , resp. v zmysle plynie premlčacia doba pre celý dlh odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru.

Za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa súd nariadil pojednávanie. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, rovnako ako odporcovia a vedľajší účastník na strane odporcov. Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 31.10.2014 sa za neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal súd o prejednanie veci v jeho neprítomnosti.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane jej príloh, oznámeniami o postúpení pohľadávky, kópiou doručeniek na č.l. 8 a 10, Zmluvou o splátkovom úvere č. 0363050664, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtu na č.l. 40 až 52, dohodou o ručení, výzvami na zaplatenie dlhu, kópiami poštového podacieho hárku na č.l. 115 až 118 a na č.l. 122, plnomocenstvom na č.l. 123 a sadzobníkom poplatkov. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil podstatný skutkový stav, ktorý následne právne posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení právnych predpisov.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa , v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( ).

Podľa až 4 v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm.a/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 2 písm.b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 2 písm.zd/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie produktom výrobok alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Navrhovateľ je na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 a na základe oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2012, právnym nástupcom obchodnej spoločnosti SLSP, a.s. v zmluvnom záväzkovom vzťahu s odporcami. Uvedený právny predchodca navrhovateľa a odporca v 1. rade uzavreli dňa 15.06.2006 podľa a nasl. zmluvu o úvere, označenú ako Zmluva o splátkovom úvere č. 0363050664, ďalej len „úverová zmluva“. Na základe tejto úverovej zmluvy bol právny predchodca navrhovateľa povinný poskytnúť za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach účinnými od 01.08.2002, ďalej len „VOP“, peňažné prostriedky ako úver. Odporca v 1. rade bol povinný poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splniť ďalšie podmienky podľa úverovej zmluvy. Odporcovi v 1. rade boli na základe úverovej zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky v sume 85.000,-Sk, teda 2.821,48 eur. Splatnosť dlhu odporcu bola dohodnutá vo forme mesačných splátok ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.07.2006 a posledná dňa 20.05.2016. Výška splátky titulom splácania úveru bola dohodnutá v sume 1.257 Sk, teda 41,72 eur. Úrok bol dohodnutý vo výške 11,40 % ročne, pričom táto sadzba nebola do konečnej splatnosti úveru pevne stanovená. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj VOP a Úverové podmienky.

V rovnaký deň, teda dňa 15.06.2006 právny predchodca navrhovateľa a odporca v 2. rade uzavreli Dohodu o ručení podľa a nasl. , v ktorej odporca v 2. rade vyhlásil, že uspokojí pohľadávky veriteľa, okrem iného takej, ktorá vznikla z úverovej zmluvy alebo vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy.

Odporca titulom splácania úveru nevrátil veriteľovi celú sumu poskytnutého úveru, veriteľovi vrátil na zaplatených splátkach celkovo 15.527,-Sk, teda 515,40 eur.

Úverová zmluva, ktoré uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom v 1. rade ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní právny predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca v 1. rade je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení a nasl. , ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa o ochrane spotrebiteľa alebo o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho súdneho konania, sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou premlčania vedľajším účastníkom na strane odporcov. Úspešné vznesenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie súdu.

Aj napriek skutočnosti, že námietku premlčania nevzniesol žiadny z odporcov, ale vedľajší účastník vystupujúci v konaní na ich strane, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa, súd sa touto námietkou zaoberal tak, ako keby ju vzniesol samotný odporca. Zmyslom účasti vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní na strane spotrebiteľa je ochrana jeho práv. Ochrana spočívajúca vo vznesení námietky premlčania je typickým prostriedkom na dosiahnutie tohto účelu, a preto nemožno mať pochybnosti o práve vedľajšieho účastníka namietať premlčanie v mene spotrebiteľa. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť aj to, že s účinnosťou od 01.05.2014 sú súdy povinné z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie práva, nároku voči spotrebiteľovi podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v

znení neskorších predpisov. Od uvedeného dňa teda nie je nevyhnutné vznesenie námietky premlčania odporcom, resp. vedľajším účastníkom.

Z listinných dôkazov na č.l. 119 a 121 spisu, ktorými sú listy splnomocnenca navrhovateľa (spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. na základe plnomocenstva zo dňa 01.01.2011 z č.l. 123) zo dňa 17.02.2011 vyplýva, že navrhovateľ týmito listami adresovanými obom odporcov odstúpil od úverovej zmluvy. Táto skutočnosť vyplýva z výslovného znenia týchto listov. Zároveň v nich uviedol, že celý záväzok sa stal splatným v celom rozsahu. Ako vyplýva z predložených poštových podacích hárkov, tieto listy boli obom odporcom zaslané poštou dňa 28.02.2011. Podľa bodu 10.3. VOP boli tieto listy odporcom doručené dňa 03.03.2011, teda tretí deň od ich odoslania.

Predmetná úverová zmluva je spotrebiteľská zmluva, preto sa na posúdenie existencie premlčania práva navrhovateľa vzťahujú na daný záväzkový vzťah ustanovenia a nasl. , a to podľa . V zmysle tejto úpravy sa na daný záväzkový vzťah vzťahuje premlčacia doba v trvaní dvoch rokov podľa ustanovenia , v spojení s . Jedným z právnych následkov zrušenia úverovej zmluvy, odstúpením od nej je, že veriteľ na základe tejto zmluvy je oprávnený požadovať vrátenie toho, čo na jej základe odporcovi v 1. rade ako dlžníkovi poskytol, teda peňažné prostriedky poskytnuté pri čerpaní úveru. Toto právo sa však premlčuje podľa ustanovenia , v spojení s rovnako ako právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, napr. z plnenia na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Premlčacia doba začala v danom prípade plynúť dňa 04.03.2011, pretože celý dlh odporcov sa stal splatným účinným odstúpením od zmluvy dňa 03.03.2011. Navrhovateľ, si právo na žalovanú sumu mohol uplatniť prvý krát dňa 04.03.2011, avšak uplatnil si ho až dňa 14.05.2013 (deň doručenia návrhu na začatie konania súdu). Uplatnil si ho teda po uplynutí dvoch rokov (po 04.03.2011). Jeho právo je tak premlčané, pričom podľa veriteľovi nemožno premlčané právo priznať. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti (posúdenie premlčania pohľadávky navrhovateľa) uviesť to, že pri svojom rozhodnutí sa riadil ustanovením , podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Hlavný záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade a vedľajší záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade je obchodným záväzkovým vzťahom. V prípade zmluvy o úvere ide o absolútny obchod (, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 ). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí vzťah založený zmluvou o úvere ( a nasl. ). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je ustanovenie . Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach , je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 () precizoval dovtedy účinné ustanovenie , podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu aj v súčasnosti účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia , avšak uvedenou novelizáciou sa akákoľvek pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia znenia tohto ustanovenia) o tom odstránila.

Súd nad rámec potreby rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že samotné tvrdenie navrhovateľa o výške istiny (4.362,82 eur) nemôže byť správne, pretože nevyplýva z vykonaného dokazovania. Istinou úveru je suma úveru, teda suma poskytnutých peňažných prostriedkov, v danom prípade suma 2.821,48 eur. (Rovnako aj podľa Slovníka slovenského jazyka je istina definovaná ako požičaná

suma peňazí, z ktorej banka počíta výšku úrokov a ktorá sa splácaním znižuje; suma tvoriaca základ pôžičky, resp. požičaná suma bez úrokov a ostatných poplatkov). Navrhovateľ do istiny úveru, resp. samotnej pohľadávky, ktorú uviedol vo výške 4.362,82 eur, zahrnul okrem poplatkov (čo nie je nevyhnutne nesprávne) aj úroky v sume 1.797,51 eur, ktoré sú podľa kogentných ustanovení príslušenstvom pohľadávky, a nie samotnou pohľadávkou, teda istinou. Rovnako ako úroky z omeškania. V samotnej úverovej zmluve nie je navyše ani dohodnuté, že splatné úroky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Aj keby takéto dojednanie v úverovej zmluve bolo, takéto dojednania sú neplatné, pretože v zmysle odporujú zákonu, a to ustanoveniu . Z povahy tohto ustanovenia (aj s ohľadom na systematické zaradenie tohto ustanovenia v ) vyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Navyše je potrebné uviesť, že navrhovateľ časť žalovanej sumy pozostávajúcej z úrokov z omeškania vo výške 376,99 eur riadne neodôvodnil, teda neuviedol akým (transparentným a zrozumiteľným) spôsobom dospel k uplatnenej výške úrokov z omeškania. Z návrhu je zrejmé, že ide o sankčný úrok z omeškania, avšak nie je absolútne žiadnym spôsobom zrejmé, ako navrhovateľ dospel k takejto výške sankčného úroku z omeškania (na to je nevyhnutné uviesť obdobie úročenia ale aj sumu, ktorá sa úročí). Bremeno tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje predovšetkým navrhovateľa, ktorý sa návrhom domáha svojho práva, a v prípade, že ho neunesie, čo je aj prípad navrhovateľa v tomto konaní, nemôže byť v konaní úspešný. Splnenie si tohto bremena nie je dosiahnuté tým, že navrhovateľ odkáže súd na výpis z účtu, ako to navrhovateľ urobil v podaní zo dňa 21.08.2013. Ak by súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi túto časť žalovanej sumy, rozhodol by tak iba na základe toho, čo uviedol navrhovateľ. Ani tento nedostatok navrhovateľ neodstránil na pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil.

Ohľadom poplatkov za upomienky a za vedenie účtu súd uvádza, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu si navrhovateľ uplatnil poplatky za vedenie účtu, resp. správu úveru od júla 2006 do septembra 2010 vo výške 60 Sk mesačne a od októbra 2010 do decembra 2010 vo výške 2,99 eur mesačne, ak zo zmluvy vyplýva právo na poplatok vo výške 50 Sk a právo na inú výšku poplatku navrhovateľ nepreukázal. Požadovanie iných poplatkov ako poplatkov dohodnutých v zmluve o spotrebiteľskom úvere odporuje § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Sadzobník poplatkov (ako ceny za poskytovanú službu - vedenie úverového účtu), ktorý môže byť jednostranne zmenený zo strany veriteľa v neprospech spotrebiteľa, nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu (už len pre skutočnosť možnosti jednostrannej zmeny).

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania odporcov súd rozhodol podľa , pretože odporcovia boli v konaní plne úspešní. Vzhľadom k tomu, že odporcovia si v konaní právo na náhradu trov konania neuplatnili a z obsahu spisu im žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd odporcom náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník na strane odporcov a vzhľadom na úspešnosť odporcov v konaní, bolo potrebné rozhodnúť aj o práve vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, ktoré si uplatnil. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v upravené v ustanoveniach , , . Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania

popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. potom v ustanoveniach a špecifikuje procesné postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. V týchto prípadoch právo vedľajšieho účastníka obmedzuje tak, že právo podať odvolanie má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v , ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak majú odporcovia právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší účastník na strane odporcov.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách konania súd vždy posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcov je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom konkrétnom prípade vedľajší účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Ten urobil v konaní, ohliadnuc od vlastného podnetu na vstup do konania, jediné podanie, a to vyjadrenie k návrhu zo dňa 10.02.2014, obsahom ktorého bola aj námietka premlčania. Práve po posúdení právnej náročnosti prípadu, obsahu tohto vyjadrenia a po uvážení skutkových okolností prípadu súd konštatuje, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v konaní nebolo účelné.

Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad, kedy by ani personálne vybavenie združenia na ochranu spotrebiteľa nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné zastupovanie združenia. Ako je uvedené aj vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.