Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4To-75-2014.pdf
PDF · 72.68 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/75/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci obžalovaného O. N. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 5. novembra 2014 o odvolaní obžalovaného O. N. a okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 120/13 zo dňa 31. 7. 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. N. a okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 120/13 zo dňa 31. 7. 2014 bol obž. O. N. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktoré sa dopustil tým, že dňa 23. 9. 2013 o 08.15 hod. na ceste III/52713 v obci Malý Krtíš v smere jazdy od obce Veľké Straciny do obce Malý Krtíš po použití alkoholických nápojov riadil nákladné motorové vozidlo zn. Citroen Jumpy, ev. č.: LC-XXXBI, kde prekročil povolenú rýchlosť o 17 km/h a následne bol vo Veľkom Krtíši pri firme Movino zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI Veľký Krtíš a dychovou skúškou prístrojom Alcosenzor č. 054517 bolo zistené, že v čase o 08.52 hod mal v krvi 0,63 mg/l alkoholu, a ďalšou dychovou skúškou o 09.12 hod. mal v krvi 0,53 mg/l alkoholu,
- a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 25. 4. 1984, sp. zn. 1T 42/84 bol odsúdený pre trestný čin podľa § 201 Tr. zák. na peňažný trest 1 000,- Kčs a trestným rozkazom Okresného s údu Lučenec z 8. 8. 1996, sp. zn. 1T 77/96 bol odsúdený pre trestný čin podľa § 201 b Tr. zák. na peňažný trest 5 000,- Sk a trest zákazu činnosti v trvaní 2 roky.
Za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pričom súčasne podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Rovnako tak prvostupňový súd podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 438d Tr. zák. uložil obžalovanému i trest zákazu činnosti riadiť všetky motorové vozidlá na dobu 8 rokov.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že v prípade obžalovaného nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa tento dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, o čom svedčí vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní. V súvislosti s druhom a výmerou trestu prvostupňový súd konštatuje, že v prípade obžalovaného zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti a to, že pred spáchaním skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, viedol riadny život, ku skutku sa priznal a čin úprimne oľutoval a že s poukazom na hodnotenia obžalovaného a to jednak pracovný posudok a taktiež i hodnotenia z miesta bydliska, dospel nakoniec k záveru, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, t.j. výchovného trestu v danom prípade je na mieste a môže splniť úlohu tak individuálnej, ako i generálnej prevencie. Vo vzťahu ku trestu zákazu činnosti prvostupňový súd ďalej konštatuje, že tak z pripojeného spisu, ako i odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný sa už v minulosti dopustil trestného činu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a že bol doposiaľ 2-krát odsúdený, v oboch prípadoch za tento trestný čin a že ide u obžalovaného už o tretie spáchanie tohto ohrozovacieho deliktu - kde prichádza v úvahu i uloženie doživotného trestu zákazu činnosti. Takýto postup je, však podľa názoru prvostupňového súdu, neprimerane prísny v tomto konkrétnom prípade a preto s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, obžalovanému neuložil takýto trest, ale uložil mu trest v zmysle ust. § 61 ods.1, 2 Tr. zák. s použitím § 438d Tr. zák. a to na dobu trvaní 8 rokov.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie jednak samotný obžalovaný a taktiež i okresný prokurátor.
V prípade obžalovaného, tento upresnil svoje odvolanie na verejnom zasadnutí, kde uviedol, že sa dožaduje podaním odvolania, aby bol uložený nižší trest zákazu činnosti. Doznal síce, že deň predtým oslavoval manželkin sviatok, avšak v ranných hodinách si neuvedomil, že ešte môže mať zostatkový alkohol.
Naproti tomu okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uvádza, že svoje odvolanie podáva do výroku o treste zákazu činnosti. Poukazuje pritom na to, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal pri ukladaní trestu s významom generálnej prevencie, kde v poslednej dobe narastá počet trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a je potrebné na páchateľov týchto trestných činov pôsobiť aj ukladaním prísnych trestov zákazu činnosti a v prípade, ak sú splnené podmienky, uložiť aj doživotný trest zákazu činnosti a takto pôsobiť na ostatných účastníkov cestnej premávky. Podaním odvolania sa domáha, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o treste zákazu činnosti a obžalovanému aby uložil doživotný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaných odvolaní preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že ani odvolanie obžalovaného ani odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Citovanými ustanoveniami - zásadami pre ukladanie trestov sa prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho súdu dôsledne riadil. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ak si vzájomne odporujú. A rovnako tak prvostupňový súd podrobne odôvodnil i svoje úvahy týkajúce sa uloženia trestu. Všetky tieto úvahy prvostupňového súdu si krajský súd osvojuje a považuje ich za správne a zodpovedajúce výsledkom dokazovania.
V súvislosti s úvahami prvostupňového súdu ohľadne výšky a druhu uloženia trestu zákazu činnosti, kde obžalovaný namieta jeho neprimeranú prísnosť a okresný prokurátor namieta neuloženie trestu zákazu činnosti na doživotie, treba konštatovať, že v danom konkrétnom prípade síce pripadá do úvahy formálno-právne aplikovať ustanovenie o doživotnom treste zákazu činnosti, avšak prvostupňový súd veľmi podrobne rozviedol prečo v zmysle ust. § 438d Tr. zák. takto nepostupoval a prečo zohľadnil okolnosti na strane obžalovaného a okolnosti prípadu. I v tomto smere si túto argumentáciu prvostupňového súdu krajský súd osvojuje a naviac poznamenáva, že v prípade obžalovaného ide o osobu s dobrou povesťou, na ktorého sa v čase rozhodovania hľadelo ako keby nebol odsúdený. Pozitívne je hodnotený zamestnávateľom a i z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že napriek tomu,
že dlhodobo vykonával prácu profesionálneho vodiča, má málo záznamov o porušení dopravných predpisov. Iba výnimočne došlo skutočne tak, ako to hodnotí prvostupňový súd k spáchaniu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, avšak v tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že medzi jednotlivými skutkami došlo k pomerne dlhému časovému obdobiu a že v tomto konkrétnom prípade išlo o tzv. zvyškový alkohol, kde nameraná výška hladina alkoholu v krvi je hraničná. Argumentácia okresného prokurátora v podanom odvolaní, že je potrebné vzhľadom na zvýšený počet takýchto trestných činov osobitne preferovať generálnu prevenciu je, podľa názoru odvolacieho súdu, nesprávna. Súd je povinný pri rozhodovaní o treste zohľadniť nielen generálnu prevenciu, ale tak isto aj individuálnu prevenciu a z osoby obžalovaného, z charakteru skutku, je možné konštatovať, že tento je schopný ešte prevýchovy a že pri stanovení prísnej a dlhej doby zákazu činnosti v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, môže takto uložený trest priniesť účinok tak individuálnej ako i generálnej prevencie. Naproti tomu v súvislosti s argumentáciou obžalovaného, že sa domáha uloženia miernejšieho trestu, je potrebné povedať, že prvostupňový súd zohľadnil i generálnu prevenciu, kde obžalovanému uložil pomerne prísny trest v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto bolo potrebné tak odvolanie okresného prokurátora, ako aj odvolanie obžalovaného zamietnuť, pretože trest zákazu činnosti, ktorý bol obžalovanému v danom konkrétnom prípade vymeraný, považuje i krajský súd za správny, za trest, ktorý môže splniť všetky zásady pre ukladanie trestov.
S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu odvolanie obžalovaného, ako i odvolanie okresného prokurátora v zmysle ust. § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný prostriedok.