Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Sd-65-2014.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Area
Subarea
21Sd/65/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa: I.. K. P., nar. XX. I. XXXX, bytom Ul. M. XXXX/X, X., zast. JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, L. D. č. XX/XX, XXX XX X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. februára 2014 v spojitosti s rozhodnutím odporkyne rovnakého čísla zo dňa 29. mája 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 14.02.2014 podľa § 65, § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení /ďalej len zsp/ v znení zákona 555/2007 Z. z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX.
Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 21 a v § 174 zákona č. 100/1987 Zb. o sociálnom zabezpečení pre priznanie nároku na starobný dôchodok. Odporkyňa ďalej citovala aj rozsudok NS SR č. 9 So/138/2011.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že odporkyňa pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok nerešpektovala súčasný právny stav a napadnuté rozhodnutie založila na nedostatočne zistenom stave veci, nesprávnom právnom posúdení veci a na nedostatku dôvodov.
Navrhovateľ napadnuté rozhodnutie považuje aj za nehumánne a nesociálne, ktoré sa rozchádza s rozhodnutiami iných správnych orgánov v obdobných prípadoch napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 9So/165/2011, sp. zn. 1So/41/2012 a rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 11.12.2013 sp. zn. 2Sd/90/2013.
Podľa názoru navrhovateľa, odporkyňa v danom prípade okrem nerešpektovania príslušných hmotnoprávnych predpisov sa nedostatočne riadila a spravovala i procesnými ust. § 195 ods. a ods. 2, 196 ods. 1, 3 a 7, § 209 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Na záver navrhovateľ navrhol krajskému súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľa odporkyňa opätovne posúdila jeho žiadosť a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2014 zmenila napadnuté rozhodnutie zo dňa 14.02.2014 a opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.
Odporkyňa okrem iného v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že poistenec má nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je XX rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Vek XX rokov navrhovateľ dovŕši až XX.X.XXXX.
Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Odporkyňa uviedla, že z potvrdenia Ministerstva vnútra SR v Bratislave, č. SPOU-OSZ-XX.XXX-XX/ XXXX-Vz zo 7.8.2013 vyplýva, že mu bol priznaný príspevok za službu od 1.4.1997 podľa ust. § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1.7.2002 podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a na jeho sumu Vám bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.10.1972 do 27.9.1974 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v Policajnom zbore od 1.10.1980 do 31.3.1997 v I. kategórii funkcií. Spolu preto v I. kategórii funkcií boli v služobnom pomere v rozsahu 18 rokov a 182 dní. Skutočnosť, že bol v služobnom pomere v I. kategórii funkcií v rozsahu 18 rokov a 182 dní, a že nebol zo služobného pomeru prepustený z organizačných alebo racionalizačných dôvodov, a nevykonával službu v I. kategórii funkcií k 31.12.1999, vyplývajú aj z obsahu potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 14.10.2013 č. SPOU-OSZ-XX.XXX-XX/XXXX-VZ. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dôchodkovým vekom podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. vek 62 rokov, ktorý ku dňu uplatnenia nároku na výplatu starobného dôchodku (ani ku dňu vydania tohto rozhodnutia) nedovŕšil a nesplnil tak jednu zo základných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok uvedenú v § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z.
Odporkyňa vo veci podala písomné stanovisko zo dňa 06.06.2014, v ktorom uviedla právne a skutkové dôvody a žiadala napadnuté rozhodnutie v spojitosti so zmenovým rozhodnutím potvrdiť ako vecne správne.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom okrem námietok uvedených v prvom opravnom prostriedku uviedol, že v tomto rozhodnutí nie je uvedená špecifikácia predmetných zmien ako i východiskových skutočností odôvodňujúcich danú zmenu.
Navrhovateľ tiež uviedol, že bol evidovaný nielen v tzv. osobitnom systéme sociálneho (dôchodkového) zabezpečenia titulom výkonu služby I. kategórie (aj ako príslušník a funkcionár Policajného zboru), ale i vo všeobecnom systéme sociálneho (dôchodkového) zabezpečenia, pričom celková odpracovaná doba navrhovateľom a jeho evidovania v oboch systémoch presiahla viac ako 31 rokov. Zámer zákonodarcu nebol podmieňovať existenciu (vznik) nároku na starobný dôchodok k XX.X.XXXX trvaním služby I. alebo II. kategórie k 31.12.1999. Interpretácia a aplikácia ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. žalovaným orgánom je nesprávna a účelová, nekompatibilná s Ústavou SR a medzinárodnoprávnou úpravou.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 05.11.2014 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na dôvodoch uvedených v prvom podanom opravnom prostriedku. K druhému rozhodnutiu odporkyne uviedol, že rozhodnutí nie je uvedené v čom mení prvé rozhodnutie, pretože výrok je identický a absentujú dôvody vydania druhého rozhodnutia.
K obidvom rozhodnutiam navrhovateľ uviedol, že sú nezákonné z dôvodu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a z takto nedostatočne zisteného skutkového stavu boli vyvodené nesprávne právne závery. Predovšetkým namietol tvrdenie odporkyne, že navrhovateľ nezískal 20 rokov v I. pracovnej kategórie pretože navrhovateľ bol v učňovskom pomere v O. J. v J. E. a toto obdobie nebolo navrhovateľovi zohľadnené v rámci I. pracovnej kategórie. Ďalej namietol tvrdenie odporkyne, že navrhovateľov služobný pomer netrval ku dňu 31.12.1999, pretože navrhovateľ bol personálnym rozkazom vtedajšieho vedenia odvolaný v roku 1977 a túto skutočnosť vie navrhovateľ preukázať svedeckou výpoveďou p. T. J., ktorý bol zbavený funkcie podobným spôsobom.
Odporkyňa na pojednávaní poukázala na písomné stanovisko odporkyne, v ktorom sú uvedené právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie v spojitosti so zmenovým rozhodnutím potvrdiť ako zákonné a vecne správne. K prednesu právneho zástupcu navrhovateľa uviedla, že Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku vychádza z dokladov, ktoré má v optickom a archivačnom systéme; evidenčný list bývalého zamestnávateľa O. J. J. E. navrhovateľa z roku 1975, ktorý odporkyňa má k dispozícii, nie je učňovské obdobie navrhovateľa zaradené do I. pracovnej kategórie. Sociálna poisťovňa nemá dôvod všeobecne spochybňovať každý evidenčný list a preto bolo povinnosťou navrhovateľa už pri žiadosti o priznanie starobného dôchodku resp. v rámci konania o opravnom prostriedku, preukázať nesprávnosť daného evidenčného listu. Rovnako pokiaľ ide o skončenie služobného pomeru, Sociálna poisťovňa vychádzala z dokladov, ktoré jej boli predložené príslušnými orgánmi a pokiaľ navrhovateľ spochybňuje spôsob skončenia služobného pomeru mal právne relevantným spôsobom preukázať svoje tvrdenia. Navrhovateľ však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vecnú resp. právne nesprávnosť napadnutých rozhodnutí.
Právny zástupca navrhovateľa v reakcii na prednes poverenej zástupkyne odporkyne uviedol, že evidenčný list O. J. o trvaní učňovského pomeru navrhovateľa nie je právne relevantný, pretože bol vydaný v roku 1975, kedy ešte neplatil zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a učňovský pomer navrhovateľa trval od 01.09.1968 do 30.09.1972, ktoré obdobie nebolo správne posúdené v evidenčnom liste. Tiež poukázal na § 195 zsp., ktorý ukladá odporkyni úplne zistiť skutkový stav a táto povinnosť zaťažuje odporkyňu.
Poverená zástupkyňa odporkyne poukázala na žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku ako aj na jej prílohy, kde je zaevidované aj obdobie trvania učňovského pomeru ale navrhovateľ vtedy neuviedol, že ide o I. pracovnú kategóriu. a opätovne zdôraznila, že odporkyňa vychádzala z evidenčných listov O. J., ktoré považovala za správne, pretože nemala dôvody o nich pochybovať. Tiež poukázala aj na potvrdenie Ministerstva vnútra SR, ktoré je tiež súčasťou tejto žiadosti a z ktorého vyplýva, že služobný pomer navrhovateľa trval 18 rokov a 182 dní a navrhovateľ túto skutočnosť pri žiadosti vôbec nespochybnil.
Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 18.08.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX
Podľa § 259 ods. 1 zsp v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Z uvedeného dôvodu súd posudzoval nárok navrhovateľa podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek.
Podľa písm. d / cit. paragrafu nárok na starobný dôchodok vo veku XX rokov vzniká, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.
Ako vyplýva z potvrdenia z Ministerstva vnútra SR zo dňa 07.08.2013 navrhovateľ vykonával službu v I. kategórii funkcií 18 rokov a 182 dní a jeho služobný pomer skončil dňom 31.03.1997.
Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona ako zamestnanie zaradené do I. /II./ pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.1999 hodnotí služba vojakov z povolania /§129/ zaradená do I. /II./ kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórii funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku neuviedol vek, ku ktorému podľa jeho názoru mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Súd vychádzajúc z dátumu, ku ktorému navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok k XX.XX.XXXX a z dátumu jeho narodenia k XX.XX.XXXX prišiel k záveru, že navrhovateľ žiada priznať starobný dôchodok ku dňu dovŕšenia veku XX rokov.
Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálneho zabezpečenia, občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie resp. službu I. kategórii funkcií má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný 25 rokov a dosiahol vek XX rokov, ak bol zamestnaný 18 rokov v službe I. kategórii funkcií.
Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR v Bratislave č. SPOU-OSZ-XX.XXX-XX/XXXX-VZ zo dňa 07.08.2013 bol navrhovateľovi priznaný predčasný starobný dôchodok od 01.04.1997 podľa ust. § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1.7.2002 podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a pre jeho sumu bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.10.1972 do 27.9.1974 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v Policajnom zbore od 1.10.1980 do 31.3.1997 v I. kategórii funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre nárok na starobný dôchodok podľa ods. 1 je potrebné, aby služba I. resp. II. kategórii funkcií trvala ku dňu 13.12.1999; služobný pomer navrhovateľa bol ukončený 31.03.1997.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienku trvania služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku a z tohto dôvodu nemá nárok na započítanie tejto doby do doby dôchodkového poistenia.
Na základe takto vykonaného preskúmania zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v spojitosti so zmenovým rozhodnutím súd zistil, že odporkyňa postupovala správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť a zákonnosť napadnutých rozhodnutí a preto ich súd potvrdil.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že dôkazná povinnosť v zmysle § 195 zsp zaťažuje odporkyňu, súd v danom prípade považoval skutočný stav veci za úplne a presne zistený. Odporkyňa posúdila predložené doklady v zmysle § 196. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ods. 4 a 6 cit. paragrafu, podľa ktorého účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, z ktorého nesporne vyplýva, že aj navrhovateľa zaťažuje dôkazná povinnosť.
Navrhovateľ svojimi námietkami zistený skutočný stav nespochybnil, pretože nepredložil žiadne právne relevantný dôkaz, ktorými by spochybnil postup odporkyne pred vydaním napadnutých rozhodnutí a na základe tohto ich vecnú správnosť a zákonnosť.
Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľ v konaní nebol úspešný a preto mu súd nepriznal právo náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.