Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-90-2014.pdf
PDF · 91.53 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/90/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa J. F., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, dieťa rodičov : matky S. G.X. N.. G., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom X., W. XXX/XX a otca K. F., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom D. Q. T., R. XXXX/XX, W.. Č.. U. D. J. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia :
" Maloletý J. F., Q.. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloletého J. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého J. sumou vo výške 100,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.07.2014, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletého J. za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2014 vo výške 160,- Eur s a otec z a v ä z u j e splácať v splátkach po 40,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. "
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Navrhovala, aby súd rozhodol o zverení maloletého J. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu dieťaťa sumou 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2014. Uviedla, že maloletý pochádza z jej mimomanželského vzťahu s otcom dieťaťa, s ktorým od apríla 2014 nežijú v spoločnej domácnosti. Spočiatku sa ešte snažila ich vzťah udržať, ale pre nezáujem zo strany otca sa aj so synom zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Uviedla, že odvtedy spolu so synom býva v spoločnej domácnosti u jej rodičov v 3-izbovom byte a na domácnosť im prispieva sumou 150,- Eur mesačne. Ďalej uviedla, že je slobodná, zamestnaná ako vedúca kontroly s čistým mesačným príjmom cca 700,- Eur, poberá prídavok na dieťa, iné príjmy nemá. Okrem maloletého
J. nemá iné vyživovacie povinnosti. Vlastí staršie osobné motorové vozidlo značky Mazda, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Poukázala na to, že maloletý má tri a pol roka, od septembra 2014 navštevuje materskú školu, kde mesačné náklady predstavujú 40,- Eur. Uviedla, že otec sa so synom stretáva a ona mu v styku s dieťaťom nebráni. Zhodne s otcom uviedla, že ten na výživu maloletého prvé 4 mesiace prispieval sumou 100,- Eur a od júla 2014 prispieva sumou po 60,- Eur mesačne.
Otec dieťaťa súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Uviedol, že s navrhovaným výživným vo výške 100,- Eur by súhlasil v prípade, že by mu matka dieťaťa nerobila problémy v styku s dieťaťom, v opačnom prípade by súhlasil s výživným 60,- Eur mesačne. Ďalej uviedol, že je pravdou, že od 04.04.2014 nežijú s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti, kedy sa matka spolu s maloletým odsťahovala. Prvé dva týždne po prerušení spolužitia ho nevidel, aby sa maloletý aklimatizoval, potom sa dohodli, že sa s ním bude stretávať 3 dni v týždni a víkendy podľa ich vzájomnej dohody. Otec uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou priateľkou v rodinnom dome jej matky a na domácnosť jej prispieva 200,-Eur mesačne. Uviedol, že zarába cca 1.400,-Eur mesačne brutto, čo predstavuje cca 1.040,-Eur mesačne netto, prenajíma svoj byt, ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom.
Na pojednávaní dňa 05.11.2014 rodičia maloletého uzatvorili na tunajšom súde rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vo vyššie uvedenom znení a žiadali rodičovskú dohodu schváliť.
Kolízny opatrovník sa k uzavretej rodičovskej dohode pripojil a túto doporučil schváliť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rodný list, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o prídavku na dieťa, správu kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov, potvrdenie zamestnávateľa otca a zistil nasledovný skutkový stav :
Maloletý J. má tri a pol roka a pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, ktorí spolu nežijú od apríla 2014. Maloletý býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o neho osobne stará a s otcom sa stretáva. Ten prispieva na jeho výživu, prvé tri mesiace od prerušenia spolužitia prispieval sumou 100,- Eur mesačne a od júla 2014 prispieva sumou 60,-Eur mesačne. Maloletý od septembra 2014 navštevuje materskú školu, kde mesačné náklady predstavujú cca 40,- Eur. Záujmové krúžky zatiaľ nenavštevuje. Je vedený v ambulancii ORL s mesačnými kontrolami.
Matka maloletého je slobodná, spolu so synom bývajú v 3-izbovom byte rodičov matky, na domácnosť im matka prispieva sumou 150,- Eur mesačne. Matka maloletého pracuje ako vedúca kontroly s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 04/2013 do 08/2014 vo výške 729,27 Eur. Poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne. Matka je vlastníčkou staršieho osobného motorového vozidla značky Mazda, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Okrem maloletého J. nemá matka iné vyživovacie povinnosti.
Otec maloletého je rozvedený, býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou priateľkou v rodinnom dome jej matky. Na domácnosť jej prispieva sumou 200,- Eur mesačne. Otec maloletého je od 01.10.2014 zamestnaný ako technológ v spoločnosti X. s.r.o. so sídlom v W. Y., kde dosahuje hrubú mesačnú mzdu vo výške 1.400,- Eur, t.j. 1.042,-Eur mesačne netto. Predtým bol zamestnaný v spoločnosti ZVS holding. a.s. Dubnica nad Váhom s čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho bývalého zamestnávateľa s rovnakými zárobkovými pomermi 1.042,-Eur mesačne netto. Otec je vlastníkom 3-izbového bytu, ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom, byt prenajíma a poberá nájomné vo výške 400,- Eur mesačne a spláca hypotekárny úver po 306,- Eur mesačne. Otec vlastní osobného motorové vozidlo zn. Opel rok výroby 1999. Okrem maloletého J. nemá otec iné vyživovacie povinnosti.
V danej veci rodičia v zmysle § 24 ods. 3, § 36 ods. 1 a § 65 ods. 1 Zákona o rodine uzavreli rodičovskú dohodu vyššie uvedeného znenia a žiadali ju schváliť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v platnom znení, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky na súdnu úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodný, nakoľko rodičia dieťaťa spolu nežijú. Matka žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, otec súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a rodičia aj uzavreli rodičovskú dohodu, s ktorou súhlasil aj kolízny opatrovník. Bolo zistené, že matka sa o dieťa vzorne stará, voči jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd schválil ich rodičovskú dohodu. Rodičia sa dohodli aj na vyživovacej povinnosti otca k maloletému v sume 100,- Eur mesačne, s ktorou dohodou súhlasil aj kolízny opatrovník. Dojednanú sumu výživného považoval súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého a súčasne za zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam rodičov dieťaťa s prihliadnutím na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k maloletému majú obaja rodičia. Rodičia sa dohodli aj na zameškanom dlhu výživného pre maloletého za obdobie
od 1.7.2014 do 31.10.2014, ktoré predstavovalo rozdiel medzi dohodnutou výškou výživného 100,-Eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2014 a uhrádzanou sumou výživného od 1.7.2014 po 60,-Eur mesačne a na splácaní tohto dlhu sa dohodli po 40,-Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že rodičia dňa 05.11.2014 uzavreli na súdnom pojednávaní rodičovskú dohodu vyššie uvedeného znenia a žiadali ju schváliť a s touto dohodou súhlasil aj kolízny opatrovník, súd uvedenú rodičovskú dohodu schválil, pretože mal za to, že rodičovská dohoda je v súlade so zákonom a v záujme maloletého dieťaťa.
O trovách konania rozhodol súdu podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach). Účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, toto právo nemajú.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu. V časti rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletých detí, je možné podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.