Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/71/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy 387,24 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Súd návrh žalobcu zamieta.

II/ Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 27.09.2012 žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Námestovo, ktorý nerozhodol v zákonom stanovej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v exekučnom konaní vedenom sp. zn. (u súdneho exekútora vedené pod č. EX3623/2006), ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX F. N. a ďalej rozsudkom zaviazal žalovanú na zaplatenie majetkovej škody v sume 175,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 387,24 Eur a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že v exekučnom konaní Okresný súd v Námestove nerozhodol v 30- dňovej zákonnej lehote o návrhu súdneho exekútora na zmenu exekútora, ktoré uznesenie bolo vydané 12.05.2011. Žalobcovi tým mala vzniknúť jednak majetková škoda, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených v rámci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe a následne neskoré rozhodnutie o zmene súdneho exekútora došlo k rizikám na strane žalobcu a to, že mohlo dôjsť k zániku povinného, zmarenia kontaktu s povinným a riziko insolventnosti povinného, a to v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Žalovaná sa návrhu pred nariadeným pojednávaním nevyjadrila.

Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2014 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov s použitím § 101 ods. 2 OSP.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o zrušenie termínu pojednávania až do konečného rozhodnutia v otázke nestrannosti sudcu a zákonného sudcu, nakoľko mu nebolo doručené rozhodnutie Krajského súdu o vylúčení resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Námestovo a v prípade, že Krajský súd rozhodne, že sudcovia Okresného súdu Námestovo nie sú vylúčení, má záujem sa proti tomuto rozhodnutiu brániť.

V rámci vykonaného dokazovania sa súd oboznámil s obsahom súdneho spisu, najmä s uznesením KS Žilina č.k. zo dňa 25.11.2013, ktorým nebol vylúčený zákonný sudca JUDr. Miroslav Jagnešák z prejednávania predmetnej veci z čl. 58-61, s dovolaním žalobcu voči uzneseniu KS Žilina zo dňa 25.11.2013, z čl. 63-66, s uznesením NS SR zo dňa 16.06.2014, ktorým zastavil dovolacie konanie z čl. 72-73, s uznesením KS Žilina č. k. zo dňa 25.09.2014, ktorým bolo rozhodnuté, že príslušný súd na prejednanie veci je OS Námestovo, s podaním PZ žalobcu zo dňa 30.10.2014 z čl. 87-89, v ktorom namietal okrem iného nedoručenie rozhodnutia KS Žilina týkajúceho sa rozhodnutia o vznesenej námietke zaujatosti voči sudcom OS Námestovo (doručené 13.10.2014). Ďalej sa súd oboznámil s exekučným spisom tunajšieho súdu sp. zn. z ktorého zisťuje, že exekučné konanie vo veci vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 6509/5, zo dňa 04.12.2005 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača v Partizánskom pre vymoženie sumy 19 020, - Sk s príslušenstvom, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a to v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

K tomuto zistenému stavu prejednávanej veci súd z hľadiska jej právneho posúdenia uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody ako peniazmi vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp. zn. v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia a neskorým rozhodnutím o zmene exekútora došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade notárskej zápisnice bola súdu doručená dňa 24.04.2006, poverenie bolo vydané OS Dolný Kubín 25.04.2006. Následne exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú. Súd tak v tejto súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako bol vyššie charakterizovaný. Ak

potom nebolo preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších podmienok a to za stavu, keď exekútor oznámil vymoženie pohľadávky aj s príslušenstvom. Súd preto návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Odvolanie proti výroku č, 1 tohto rozsudku nie je prípustne (202 ods. 1 OSP). Proti výroku č. 2 tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).