Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/22/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, kontaktná adresa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., H.. Z. F., Bajkalská 30, P.O.BOX 48, 829 48 Bratislava, proti žalovaným: 1. E. H., X. XX.XX.XXXX, L. Č. XXX 2/ R. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Č. XXX o zaplatenie úrokov z omeškania, t a k t o

rozhodol:

Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 2.915,23 eur od 28.10.2008 do 29.02.2012 a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 53,46 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa pôvodne podaným návrhom zo dňa 08.03.2012 v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade a žalovanú v 3.rade P. H., X.. XX.XX.XXXX na zaplatenie sumy 4.957,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 11,99 % ročne zo sumy 3.533,58 eur od 01.03.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že plnením jedného so žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Podanie návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola s odporcami v 1. až 3. rade uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 1.12.2006, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaných v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 3 319,39 eur. Žalovaní v 1. až 3. rade sa zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,99% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 16,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. až 3. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. Nakoľko si žalovaní v 1. až 3. rade nesplnili zmluvné povinnosti, boli žalobcom upomínaní a upozorňovaní na riadne a včasné uhrádzanie splátok. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými v 1. až 3. rade, omeškaním v splácaní, odstúpil žalobca listom zo dňa 16.08.2006 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných v 1. až 3. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Žalovaní v 1. až 3. rade finančné prostriedky v danej lehote nevrátili. Zostatok pohľadávky ku dňu 29.02.2012 bol vo výške 4.957,31 eur s 11,99 % p.a. s úrokom z omeškania zo sumy istiny 3 533,58 eur od 01.03.2012 do zaplatenia.

Počas konania súd zistil, že žalovaná v 3.rade P. H., X.. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred podaním žaloby. Na základe uvedeného preto súd konanie voči nej zastavil uznesením zo dňa 11.09.2012, č.k. -44 s tým, že žalobcu voči žalovanému v 1. a v 2.rade vylúčil na samostatné konanie a rozhodnutie, ktoré sa vedie pod vyššie uvedenou spisovou značkou.

Počas konania žalobca požiadal o zmenu petitu žalobného návrhu, ktorú súd uznesením zo dňa 11.06.2013 pripustil. Predmetom konania je tak zaplatenie sumy 4,957,31 eur, 6,99% p.a. úroky zo sumy 3.533,58 eur od 01.03.2012 do zaplatenia a 5%p.a. úroky z omeškania zo sumy 3.533,58 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Návrh na zmenu petitu žaloby ohľadom žalovaného v III. rade nebol pripustený.

Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade súhlasili s žalobným návrhom a žiadali, aby im súd umožnil uhradiť dlžnú sumu v splátkach.

Rozsudkom zo dňa 07.10.2013 súd vo veci rozhodol a to ak, že žalovanú v 1. rade a žalovaného v 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.915,23 eur s úrokom vo výške 6,99% ročne zo sumy 2.915,23 eur od 23.08.2005 do 15.10.2008 a s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne z dlžnej sumy 2.915,23 eur od 01.03.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,99% ročne z dlžnej istiny 3.533,58 eur od 01.03.2012 do zaplatenia zastavil Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovanú v 1. rade a žalovaného v 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 47,52 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to proti tej časti v ktorej bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá s výnimkou výroku týkajúceho sa zastavenia konania.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 28.01.2014 odmietol odvolanie proti výroku o uložení povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2 915,23 Eur s prísl..

Potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti s výnimkou výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania zo sumy 2 915,23 Eur za obdobie od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012. Zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania zo sumy 2 915,23 Eur za obdobie od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012 a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd poukázal na to, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 23a ods. 1 za spotrebiteľské zmluvy považoval zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárali vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval. Uvedené ustanovenie teda nevylučovalo, aby charakter spotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 zakotvila

do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejmé z ustanovenia § 879 g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 1.4.2004 v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách napr. v úverových zmluvách. účinný v čase uzatvorenia zmluvy právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník má postavenie predpisu špeciálneho. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonník priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov Občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri úverových zmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka upravujúcich analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1 umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaní vzdať nemohli. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Keďže ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Možnosť použitia Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka na právny vzťah vzniknutý medzi zmluvnými stranami priamo vyplýva z článku VIII. bod 1 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Ak samotný žalobca v zmluve umožnil použitie tak Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka, použitie pre spotrebiteľa nevýhodnejšej úpravy pri odstúpení od zmluvy vyplývajúcej z Obchodného zákonníka je neprípustné. Okrem toho ustanovenia Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy nemožno, ako to už bolo skôr konštatované, aplikovať na zmluvu o úvere uzatvorenú síce podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nebolo by totiž logické, aby pri spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia zmluvy sa odstúpenie od zmluvy riadilo Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, Obchodným zákonníkom. Takýmto prístupom by došlo k znevýhodneniu veľkej skupiny spotrebiteľov v porovnaní so skupinou druhou. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že potreba aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z ustanovenia § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9 k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka.

Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku, zrušili sa i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru, zmluvne dohodnutý úrok z omeškania a poplatky za upomienky. Zo zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo

právo iba domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Žalovaní na základe zrušenej zmluvy získali finančné prostriedky v sume 3 319,39 Eur a z tejto čiastky žalobcovi vrátili sumu 404,16 Eur. Zostatok vo výške 2 915,23 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalovaných, ktoré sú povinní vydať. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok, s výnimkou výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania zo sumy 2 915,23 Eur za obdobie od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012 a výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

Zároveň podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol odvolanie proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Nie každý účastník konania môže podať odvolanie proti rozhodnutiu. Predovšetkým ho nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení rozhodnutia odvolania výslovne vzdal ( § 207 ods. 1 O.s.p.). Oprávnenie k podaniu odvolania chýba tiež i účastníkovi, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá hoci i málo významná ujma na jeho právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, žalobcovi žiadna ujma spôsobená nebola a preto tento účastník vo vzťahu k tomuto výroku právo podať odvolanie nemá.

Čo sa týka zamietnutia žaloby vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania zo sumy 2 915,23 Eur za obdobie od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012 v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozhodnutia sa totiž nedá zistiť, kedy došlo k omeškaniu žalovaných s plnením ich peňažného záväzku. Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia. Preto podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka treba vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby dlžníkovi. Odvolací súd tak postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O. s. p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania zo sumy 2 915,23 Eur za obdobie od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012 a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.

Na základe uvedeného v zmysle pokynu Krajského súdu súd opätovnej vec prejednal v zrušenej časti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 10.08.2005, vrátane všeobecných obchodných podmienok, oznámeniami žalobcu o odstúpení od zmluvy zo dňa 15.10.2008 a doručenkami, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, vyjadrením žalobcu zo dňa 18.04.2012, zo dňa 03.06.25013, zo dňa 30.08.2013, výsluchom žalovaných vyjadrením žalobcu zo dňa 04.11.2014 a zistil tento skutkový stav veci:

Súd poukazuje, že predmetom konania je už len nárok žalobcu na zaplatenie 5 % úrokov z omeškania zo sumy 2.915,23 eur od 21.10.2008 do 29.02.2012.

Medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanými v 1. a 2. rade a bývalou žalovanou v 3.rade ako dlžníkmi, došlo dňa 10.08.2005 k uzatvoreniu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere EČÚ XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť medziúver pod č. XXXXXXXXXX vo výške 3 319,39 eur (100 000,- Sk), ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 1 991,64 eur (60 000,- Sk). Presná výška stavebného úveru sa mala rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení (Článok I., bod 1. zmluvy). Zmluva je podpísaná všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu.

V zmysle Článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, dlžník sa zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,99% p. a. ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle tohto článku, do nasporenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 16,60 eur (500,- Sk). Podľa bodu 2. tohto článku do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35 eur (583,- Sk). Vyplatené čiastky medziúveru sa úročia odo dňa vyplatenia. Veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky.

V zmysle Článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, pokiaľ sa týka stavebného úveru, tak dlžník sa zaväzuje uhradiť plnú výšku úveru vrátane úrokov vo výške 4,70% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur (875,- Sk). Splátka je splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená veriteľovi do 15. dňa každého mesiaca. V splátke sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru. Veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky svoje pohľadávky v nasledovnom poradí: sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu.

Podľa Článku III. bod 1. zmluvy - Zabezpečenie, písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade, že je úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

Z Článku V. zmluvy - Práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvné strany sa zaväzujú plniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok a dlžník najmä všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne.

V zmysle Článku VI. body 2. a 3. zmluvy - Omeškanie splácania, ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3% p.a. pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa Článku VII. bod 1. zmluvy - Odstúpenie od zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Podľa bodu 2. písm. i) Článku VII. zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

V zmysle bodu 4 písm. a) Článku VII. zmluvy, pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok, ako aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

Podľa bodu 5. Článku VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľa bodu 7. Článku VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia

zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.

V zmysle bodu 8.Článku VII. zmluvy, po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.

V zmysle bodu 6. Článku VIII. zmluvy, dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

Písomným odstúpením od zmluvy zo dňa 15.10.2008, ktoré bolo adresované žalovaným v 1. až 3. rade, žalobca oznámil, že napriek upozorneniam, riadne a včas neuhradili splátky a zostávajú v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma splátkami, čo veriteľ považuje za podstatné porušenie zmluvných podmienok a odstupuje od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.08.2005 a zároveň požiadal o okamžité splatenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 7 dní od doručenia listu. Tento si žalovaní prevzali dňa 20.10.2008 ako to vyplýva z podpísanej doručenky. Dlžná suma ku dňu 15.10.2008 bola vo výške 3 530,53 eur. Žalobca zároveň žalovaných upozornil, že ak dlh v stanovenej lehote neuhradia, pristúpi k vymáhaniu pohľadávky v zmysle platnej právnej úpravy.

Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, číslo zmluvy XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaní v 1. až 3. rade uhradili v prospech žalobcu jednotlivými splátkami sumu 404,16 eur, pričom žalobca použil jednotlivé splátky úveru aj na iný účel ako na splatenie istiny (v zmysle zmluvných dojednaní) na úroky, úroky z omeškania rôzne poplatky a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť.

Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobou súhlasí, je si vedomá svojho dlhu, potvrdila, že mali uzatvorenú zmluvu, kde neuhradili úver. Uviedla, že úver im bol poskytnutý,

Žalovaný v 2. rade taktiež so žalobou súhlasil, je si vedomý svojho dlhu, zmluvu podpísal. Potvrdil, že úver ktorý im žalobca poskytol nesplácali. Potvrdil, že popísal úverovú zmluvu so žalobcom, úver im bol poskytnutý postupne, nie naraz. Nepamätá sa kedy úver prestali splácať.

Obaja žalovaný zhodne žiadali, že vzhľadom na to, že sú v súčasnosti nezamestnaní, a finančná situácia im neumožňuje uhradiť dlh naraz požiadali, aby im súd umožnil uhradiť dlžnú sumu v splátkach mesačne vo výške 30,- eur.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že poberá sociálne dávky vo výške mesačne 450,- eur. V tejto sume sú zohľadnené aj rodinné prídavky. Je vydatá, žalovaný v 2. rade je jej manželom. Má tri maloleté nezaopatrené deti. Ich mesačné výdavky sú elektrina vo výške 40,- eur, nájom vo výške 40,- eur, zvyšok sumy ide o na domácnosť , stravu a potreby pre mal. deti. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani motorových vozidiel.

Žalovaný v 2. rade na dotaz súdu, aby ozrejmil svoje majetkové a zárobkové pomery uviedol, že v súčasnosti je nezamestnaný. Sociálna dávka o ktorej hovorila žalovaná v 1. rade, v tejto sume je zohľadnená aj jeho osoba. Spolu ich rodina poberá sociálne dávky vo výške 450,- eur. Nepracuje. Podieľa sa na výdavkoch tak, ako to hovorila žalovaná v 1. rade uhrádzajú ich spolu. V súčasnosti

má zdravotné problémy, lieči sa po psychickej stránke. Mesačne na lieky dá okolo 20,- eur. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani motorových vozidiel.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 491 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich

prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 879e ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,, “), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 324 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 501 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.

Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v

mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

V danej právnej veci účastníci konania uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že úverová zmluva je absolútnym obchodnozáväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať

ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala by sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko však sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd má za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaných zo zmluvy vyplývajú v prípade žeby išlo o obchodnoprávny vzťah a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Žalobca na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a spotrebnom úvere poskytol žalovaným v 1. a 2. rade finančné prostriedky vo výške 3 319,39 eur (100 000,- Sk). Žalobca vyplatil žalovaným uvedené finančné prostriedky a žalovaní v 1. a 2 . rade sa zaviazali uhradiť žalobcovi aj poplatok za spracovanie úveru vo výške 3 500,- Sk. Žalovaní sa ďalej zaviazali platiť mesačne úroky z úveru a raz ročne platiť v zmysle sadzobníka poplatkov poplatok za vedenie úverového účtu. Žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnými splátkami. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade si neplnili platobné podmienky v zmysle zmluvy o medziúvere a spotrebnom úvere, žalobca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie dlžnej sumy vyčíslenej ku dňu odstúpenia od zmluvy, teda ku dňu 15.10.2008 vo výške 3 533,58 eur. Odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 15.10.2008.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že keďže žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3.3.19,39 eur, a títo z neho uhradili len sumu 404,16, zvyšok dlžnej sumy pokiaľ ide o istinu ja tak 2.915,23 eur. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodu. Túto sumu potvrdil aj Krajský súd v Prešove vo svojom vyššie citovanom rozsudku

Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 5% ročne ( menej ako je zákonný úrok z omeškania) zo sumy istiny 3.533,58 eur od 01.03.2012 do zaplatenia. V tejto časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný avšak len zo sumy istiny 2.915,23 eur. Túto sumu a úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 01.03.2012 potvrdil aj Krajský súd vo svojom vyššie citovanom rozsudku. Úroky z omeškania boli potvrdené zo sumy 2.915,23 eur od 01.03.2012. Predmetom konania ostali úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.915,23 eur od 21.10.2008 do 29.02.2012.

V predmetom konaní je zrejmé, čo nepochybne vyplynulo z vykonaného dokazovania čo potvrdil aj Krajský súd V Prešove, že v danom prípade došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy, čím sa zmluva od začiatku zrušila a týmto došlo na strane žalovaných k bezdôvodnému obohateniu. Pri nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia. Preto podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka treba vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby dlžníkovi.

V danej veci je nepochybné, že žalobca od zmluvy odstúpil listom zo dňa 15.10.2008 , ktorý si žalovaní prevzali osobne a to dňa 20.10.2008, čo vyplýva z doručenky. V tomto liste označenom ako odstúpenie od zmluvy žalovaným samotný žalobca stanovil 7 dňovú lehotu na plnenie. Keďže žalovaní list prevzali dňa 20.10.2008, táto lehota uplynula dňa 27.10.2008, do omeškania sa preto mohli dostať až odo dňa 28.10.2008 a nie od 21.10.2008 ako to žiadal a uvádzal žalobca. Preto sú žalovaní povinní až od tohto dňa uhradiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ktoré žiadal t.j. dňa 28.10.2008 a to až do 29.02.2012, čo ešte ostalo predmetom konania. Nárok na úroky z omeškania za obdobie pred dňom 28.10.2008 súd zamietol ako nedôvodný.

Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi úroky z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Pre úplnosť súd poukazuje, že návrhu na povolenie splátok súd nemohol vyhovieť, tak ako pri predchádzajúcom rozhodnuté, pretože žalovaní svoje pomery žiadnymi hodnovernými listinnými dôkazmi nepreukázali.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade uhradiť pomerené trovy konania žalobcu, ktorý bol podľa pomeru úspechu a neúspechu úspešnejší ako žalovaní.

V danej právnej veci bol žalobca úspešný len čo výšky 59 %. Žalovaný bol úspešný čo do výšky 41%. Súd priznal zo žiadnej sumy 4.957,31 eur s úrokmi sumu 2.915,23 eur s úrokmi.

V predmetnej veci mal po orientačnom prepočte pomeru úspechu a neúspechu žalobca úspech vo výške 59 % a žalovaní vo výške 41 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaných ( 59% - 41%), žalobcovi tak vznikol nárok na priznanie trov konania vo výške 18 % z jeho celkových trov konania.

Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného poplatku vo výške 297 eur, pričom súd podľa pomeru úspechu a neúspechu priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 18 % z tejto sumy čo je 53,46 eur z vyššie uvedených dôvodov a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.