Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/121/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Okresný úrad Prievidza, so sídlom Prievidza, Medzibriežková 2, IČO: 00 151 866 proti povinnému: HUKOPLYN, s.r.o., naposledy so sídlom Prievidza, S. Chalupku 320/26, IČO: 36 317 926, t. č. vymazaný z obchodného registra, pre vymoženie 165,97 eur, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. marca 2014, č. k. -15, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie o d m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku zastavil exekúciu a zároveň v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom D. Dlabača 2/978, náhradníkovi povereného súdneho exekútora Mgr. Viery Hurtišovej trovy exekúcie vo výške 46,38 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie po právnej stránke odôvodnil § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uviedol, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.02.2008 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 165,97 eur (5.000,- Sk) na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie o uložení pokuty č. OŽP-A/2007/00360-2/ zo dňa 22.02.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené Mgr. Viere Hurtišovej, vtedy zastúpenej JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, dňa 03.04.2008. Dňa 18.01.2012 bol tamojšiemu súdu súdnym exekútorom doručený návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Z výpisu z obchodného registra súd prvého stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -33 zo dňa 20. novembra 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2009, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť HUKOPLYN, s.r.o., so sídlom S. Chalúpku 320/26, Prievidza, IČO: 36 317 923, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro vo vložke číslo 12604/ R. Následne, dňa 09.02.2010, bol povinný z obchodného registra ex offo vymazaný. Súd prvého stupňa konštatoval, že povinný bol zrušený bez likvidácie, pričom nebolo zistené, že by jeho majetok prešiel na právneho nástupcu. Rovnako nebolo zistené, že by bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, príp. začaté konkurzné konanie. Vzhľadom k tomu mal súd prvého stupňa za to, že povinný bol zrušený bez likvidácie, pretože nemal žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa po právnej stránke odôvodnil § 203 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 197 ods. 1, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a na príslušné ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že v predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 79,81 eur. Tieto trovy špecifikoval ako 3 hodiny exekučnej činnosti (6,64 eur za každú aj začatú hodinu) za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí návrhu a súladu exekučného titulu s návrhom, zaevidovanie návrhu do exekútorského denníka došlých návrhov, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, založenie spisu, získanie

poverenia - 1 hod., spracovanie upovedomenia o začatí exekučného konania - zaevidovanie údajov o účastníkoch konania do elektronickej databázy, zaevidovanie údajov o exekučnom titule a poverení súdu - 1 hod., spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie s vyčíslením trov exekúcie a doručenie súdu na rozhodnutie - 1 hod. vo výške 19,92 eur + 20 % DPH (§ 14 vyhl. č. 288/1995 Z.z.), paušálnu náhradu za 6 úkonov exekučnej činnosti (3,32 eur za 1 úkon) + 20 % DPH (§ 15 cit. vyhlášky za získanie poverenia /3,32 eur/, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie /4,98 eur/, spracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti sociálna poisťovňa /4,98 eur/, spracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti dopravný inšpektorát /4,98 eur/, spracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti katastrálny úrad /4,98 eur/, zisťovanie majetku povinného /4,98 eur/), hotové výdavky vo výške 8,77 eur + 20 % DPH. Súd prvého stupňa konštatoval, že z popisu jednotlivých úkonov, ako to urobil súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní trov podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, vyplýva, že časť činností, ktoré pokladá za úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, predstavujú administratívne práce, vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou (§ 25 vyhlášky). Za tieto úkony je potrebné považovať spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie s vyčíslením trov exekúcie. Náhrada za čas strávený exekučnou činnosťou bola súdnemu exekútorovi priznaná za dve hodiny vo výške 13,28 eur. V prípade odmeny za úkony exekučnej činnosti bol súd prvého stupňa toho názoru, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena za 5 úkonov. Zároveň poukázal na ust. § 14 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého mu prináleží paušálna odmena za jeden úkon vo výške 3,32 eur. Prvého stupňa tak nebolo jasné, ako dospel súdny exekútor k sume 4,98 eur za úkon. Aj v prípade, že by si jednotlivo každý úkon vyčíslil vrátane 20 % DPH, vychádzala by táto suma na 3,98 eur. Na základe uvedeného bola priznaná paušálna odmena za úkon vo výške 3,32 eur tak, ako to stanovuje § 14 ods. 3 vyhlášky. Vykonanie úkonu zisťovanie majetku povinného nie je vo vyčíslení trov exekúcie špecifikované, teda nie je zrejmé, o aké úkony ide, a zároveň ich vykonanie nie je z exekučného spisu preukázané, preto súd prvého stupňa v tejto časti odmenu nepriznal. Odmena za úkony exekučnej činnosti predstavuje sumu 16,60 eur. Hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky boli súdnemu exekútorovi priznané v uplatnenej výške 8,77 eur. Keďže súdny exekútor je platcom DPH, súd prvého stupňa mu priznal aj DPH v uplatnenej 20 % sadzbe (20 % z 38,65 = 7,73 eur). Náhrada trov exekúcie spolu predstavuje sumu 46,38 eur (13,28 eur + 16,60 eur + 8,77 eur + 20 % DPH). S poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom vo veci náhrady trov konania, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných na uloženie povinnosti oprávnenému, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Namietal, že exekútor a následne ani súd neoboznámil oprávneného s formou a obsahom uplatnenia trov exekučného konania, ktorý tvoril podklad na uloženie povinnosti oprávnenému. Súd pred vydaním uznesenia neoznámil oprávnenému, že si a v akom rozsahu uplatnil súdny exekútor voči oprávnenému trovy exekúcie, čím sa oprávnenému odňala možnosť konať pred súdom. Položil otázku, prečo súd vo veci trov konania priznal právo účastníka konania exekútorovi a nepriznal ho oprávnenému pred vydaním uznesenia. Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti zo dňa 14.07.2005 bol pozastavený Bc. Viere Hurtišovej výkon funkcie súdneho exekútora a rozhodnutím č. k. -52 zo dňa 14.03.2011 bolo rozhodnuté, že toto pozastavenie trvá až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v konaní DK 33/2005. Z uvedeného dôvodu Mgr. Viera Hurtišová nemohla robiť v rokoch 2007 až 2009 právne úkony v rámci exekučného konania a ani urobiť podnet na zastavenie exekúcie EX 226/08. Nakoľko trovy exekúcie nemohli Bc. Viere Hurtišovej v období 2007-2009, kedy mala výkon exekučnej činnosti pozastavený, vzniknúť, nemohli vzniknúť ani náhradnému exekútorovi v roku 2013, ktorému po 06.02.2013 nevznikli a podľa obsahu uznesenia ich nemožno považovať za preukázané. Ďalej oprávnený uviedol, že podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd môže oprávnenému uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, pričom ide o fakultatívny nárok, a to len na nahradenie nevyhnutných trov. Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné rozumieť porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

V predmetnom prípade nemožno oprávnenému pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie, pretože k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti, resp. zániku povinného. Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia uviedol, že k náhrade nevyhnutných trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy. Vedomosť oprávneného, že exekútorovi ,,vzniknú trovy“, nemôže sama osebe, ale dokonca ani v spojení s inými právnymi skutočnosťami zakladať povinnosť oprávnenému hradiť exekútorovi trovy exekúcie. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24.01.2008, v ktorom pripustil, že môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie. Dňa 27.10.2006 bola medzi Bc. Vierou Hurtišovou a Obvodným úradom v Prievidzi uzatvorená rámcová zmluva o spolupráci pri vykonávaní exekúcií pre Obvodný úrad v Prievidzi, v ktorej sa exekútorka zaviazala, že si nebude uplatňovať u oprávneného trovy exekúcie. Preto oprávnený zastával názor, že prevzatím exekučných konaní mal náhradný exekútor prevziať aj tento zmluvný záväzok. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. ).

V danej veci bolo dňa 28.03.2014 oprávneným podané odvolanie proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi, náhradníkovi povereného súdneho exekútora Mgr. Viery Hurtišovej, trovy exekúcie vo výške 46,38 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Predmetné uznesenie bolo vydané sudcom. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní, vydaným podľa Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku však vyplýva, že zákon voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie nepripúšťa.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd toto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal. I keď súd prvého stupňa nesprávne poučil účastníkov konania o práve podať odvolanie, nesprávne právne poučenie nemôže účastníkom konania priznať viac práv ako zákon, ktorý v danom prípade právo podať odvolanie proti výroku o trovách konania účastníkovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.