Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-155-2020.pdf
PDF · 101.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/155/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: KG Holding s. r. o., so sídlom Slovenská 26, 040 01 Košice, IČO: 48 139 416, zastúpený: JUDr. Maroš Minčík, advokát, so sídlom Palackého 1, 040 01 Košice, IČO: 44 119 089 proti žalovanému: ELYOTT Consulting Group SK s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 44 351 861, o zaplatenie 4.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 51Cb/39/2018-324 zo dňa 1. 7. 2020 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 51Cb/39/2018-324 zo dňa 1. 7. 2020 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.000,- Eur od 31.10.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 4.000,- € s príslušenstvom a na náhradu trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 11.09.2017 vystavil žalovanému faktúru č. 10170036, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie prevodu obchodného podielu spoločnosti LATARA s.r.o. v sume 2.000,- €, so splatnosťou 18.09.2017, pričom žalobca neeviduje platbu za uvedenú faktúru. Dňa 26.09.2017 žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom e-mailovej komunikácie na bezodkladnú úhradu splatnej dlžnej sumy, pričom žalovaný prisľúbil jej úhradu. Dňa 29.09.2017 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 10170045, ktorej predmetom bolo taktiež sprostredkovanie prevodu obchodného podielu obchodnej spoločnosti DALMA s.r.o. v sume 2.000,- €, so splatnosťou 06.10.2017. Prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa 13.10.2017 žalobca vyzval opätovne žalovaného na úhradu predmetnej faktúry, avšak žalovaný prestal reagovať na e-maily žalobcu a uvedenú obchodnú spoločnosť previedol na nového majiteľa na základe kópii zaslaných mu žalobcom, ktoré boli vytvorené pomocou scanu a zaslané žalovanému.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 269 ods. 2, § 642, § 644, § 645 a § 365 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo aj právne dôvodný, a preto nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
4. V konaní mal za preukázané (nesporné), že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o spolupráci, ktorej predmetom bola činnosť žalobcu smerujúca k vyhľadávaniu obchodných spoločností, ktorých spoločník /spoločníci/ chcel previesť svoj obchodný podiel na nového majiteľa (záujemcu) a ponuku takýchto spoločnosti následne oznamoval žalovanému, ďalej bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť podpis pôvodného spoločníka a konateľa predávanej spoločnosti na prevodovej dokumentácii, zabezpečiť žalovanému doručenie dokumentov týkajúcich sa týchto spoločností, potvrdení o podaných daňových priznaniach, potvrdení o ohlásení zmien v spoločnosti na finančnom úrade. Následne žalovaný na vlastné náklady vypracoval všetku potrebnú prevodovú dokumentáciu a taktiež zabezpečil zápis predmetných zmien v spoločnosti do obchodného registra vrátane úhrady správneho poplatku. Na základe vyššie uvedeného žalobcovi prináležala finančná odmena. Uvedené skutkové tvrdenia v rámci procesnej obrany uviedol sám žalovaný v podanom odpore a tieto neboli medzi stranami sporné. Za poskytovanie týchto služieb si strany dohodli odmenu, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému a žalovaný na základe žalobcom vystavenej faktúry odmenu uhradil žalobcovi. Obe strany sporu zhodne potvrdili, že takáto spolupráca medzi nimi prebiehala od roku 2014 až do roku 2019. Sám konateľ žalovaného vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že celkovo bolo zrealizovaných medzi žalovaným a žalobcom 10 až 15 takýchto „obchodov“; podmienky jednotlivých obchodov boli dohodnuté ústnou formou, podmienky a odmena boli dohodnuté na začiatku spolupráce a boli fixné.
5. Podľa súdu prvej inštancie je nesporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá nepomenovaná zmluva v zmysle § 269 ods. 2 ObZ, pričom táto zmluva obsahuje okrem iného prvky zmluvy o sprostredkovaní (§ 642 ObZ). Ustanovenia Obchodného zákonníka v zmluve o sprostredkovaní majú s výnimkou základného ustanovenia (§ 642) dispozitívnu povahu a je preto výlučne vecou zmluvných strán, do akej miery danú zmluvnú voľnosť využijú. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že predmetom činnosti žalobcu bolo vyhľadávanie obchodných spoločností, v ktorých boli na predaj obchodné podiely pre potreby žalovaného, ktorý následne zabezpečoval prevod týchto spoločností v prospech svojich klientov a za túto činnosť žalovaný žalobcovi uhrádzal dohodnutú odmenu.
6. V konaní bolo preukázané, že žalobca vyhľadal pre potreby žalovaného aj spol. LATARA s.r.o. a DALMA s.r.o., pričom sám konateľ žalovaného nepoprel, že následne žalovaný zabezpečil pre svojich klientov prevod obchodného podielu v týchto spoločnostiach, a že za túto činnosť žalovanému aj jeho klienti uhradili dohodnutú odmenu. Žalovaný však odmietol za činnosť žalobcu týkajúcu sa týchto obchodných spoločností zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu s odôvodnením, že predmetné spoločnosti DALMA s.r.o. a LATARA s.r.o. vykazovali právne vady a taktiež z dôvodu, že listom zo dňa 16.10.2017 vytkol existenciu vád aj v prípade ďalších spoločností, ktorých sa týkala spolupráca medzi žalobcom pre žalovaným.
7. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný však v tejto časti svojich skutkových tvrdení neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepredložil jediný dôkaz preukazujúci, že by spoločnosti DALMA s.r.o. a spoločnosť LATARA s.r.o. vykazovali akékoľvek právne, či iné vady, ktorých existencia by zakladala právo žalovaného odmietnuť žalobcovi uhradiť dohodnutú odmenu. Uviedol, že aj žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Predmet dôkazného bremena, ktorý je povinný účastník dokazovať, sa odvíja od charakteru uplatneného nároku a odvíja sa aj od hmotného práva. Žalovaný, pokiaľ tvrdil, že predmetné spoločnosti vykazovali pri prevode nedostatky, resp. tvrdil, že bola týmto spoločnostiam za porušenie zákonných povinností uložená príslušným orgánom pokuta alebo sankcia, bol povinný toto tvrdenie preukázať. Žalobca však vo vzťahu k týmto skutkovým tvrdeniam nepredložil súdu jediný dôkaz. Pokiaľ ide o iné obchodné spoločnosti, ktoré pre potreby žalovaného vyhľadal žalobca a za ktoré žalovaný uhradil žalobcovi odmenu a následne mu listom zo dňa 16.10.2017 vytkol vady, ktoré tieto spoločnosti vykazovali (ER DESIGN s.r.o., Ever Color s.r.o., Develop 4U s.r.o., LEE-MIHO s.r.o., NEGA s.r.o.), súd sa týmito skutkovými tvrdeniami žalovaného nezaoberal, nakoľko za stavu, kedy si žalovaný v rámci procesnej obrany z tohto dôvodu v konaní neuplatnil žiaden nárok, sú tieto tvrdenia bez
akejkoľvek súvislosti s prejedávanou vecou, nakoľko predmetom tohto konania pred súdom bol výlučne nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie predaja spol. DALMA s.r.o. a LATARA s.r.o.
8. Súd prvej inštancie konštatoval, že je teda nepochybné, že žalobcovi za jeho činnosť vznikol nárok na odmenu, nakoľko práve na základe výsledku činnosti žalobcu mohol žalovaný následne zabezpečiť pre svojho klienta ako záujemcu uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom žalovaný za túto činnosť dostal od svojho klienta aj zaplatenú dohodnutú odmenu (čo sám žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi pred súdom).
9. Vzhľadom na uvedené žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odmeny (§ 644 Obchodného zákonníka), nakoľko práve jeho pričinením bola následne uzavretá zmluva medzi záujemcom a treťou osobou.
10. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca v prípade spol. DALMA s.r.o. neodovzdal žalovanému originály listín, súd uviedol, že z vykonaného dokazovania (výpoveď konateľky žalobcu a obsah mailovej komunikácie medzi p. Takáčovou a p. Glovovou) vyplynulo, že bolo obvyklou obchodnou zvyklosťou medzi stranami, že k odovzdaniu originálov dokladov došlo zo strany žalobcu až po tom, ako zo strany žalovaného došlo k uhradeniu odplaty za vykonanú činnosť. Keďže v tomto prípade žalovaný žalobcovi neuhradil odmenu za jeho činnosť, nedošlo zo strany žalobcu k odovzdaniu týchto listín (čo však žalovanému nebránilo, aby na základe oscanovaných dokumentov zabezpečil odpredaj obchodného podielu v tejto spoločnosti svojmu klientovi a dostal za túto činnosť uhradenú od klienta aj odmenu). Vzhľadom na uvedené, keď žalovaný v konaní nepreukázal existenciu žiadnych takých skutočností, ktoré by zakladali právo žalovaného znížiť dohodnutú odmenu, resp. ju vôbec neuhradiť, súd priznal žalobcovi právo na jej zaplatenie, pričom poukazuje na to, že ani žalovaný v konaní nespochybnil, že by výška žalobcom uplatnenej odmeny bola v rozpore s dohodou strán, keď navyše sám žalovaný potvrdil, že odmena bola fixná a aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že aj v predchádzajúcich prípadoch bola žalobcom vyúčtovaná a žalovaným uhradená odmena v obdobnej výške.
11. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom na to, že obchodoval len s Timeou Glovovou ako fyzickou osobou a nie žalobcom, súd uviedol, že menovaná je konateľkou spoločnosti žalobcu, a preto bola a je ako jediná oprávnená konať za spoločnosť žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný počas celého obdobia spolupráce so žalobcom kedykoľvek uzatváral zmluvu s Timeou Glovovou ako fyzickou osobou alebo, že by kedykoľvek počas tohto obdobia uhradil Timey Glovovej faktúru za jej činnosť. Naopak, žalovaný aj vo výpovedi pred súdom uviedol, že obchodoval so žalobcom a uzatvoril s ním niekoľko „obchodov“ (10 - 15). Žalovaný počas celého obdobia spolupráce túto skutočnosť nikdy nenamietal, vystavené faktúry opakovane aj uhradil a v konaní nepoprel, že mu žalobca (konajúci prostredníctvom Timey Glovovej) vyhľadal pre potreby jeho klientov spoločnosti LATARA s.r.o. a DALMA s.r.o. Navyše s uvedeným tvrdením je v rozpore aj samotný postup žalovaného, ktorý v liste zo dňa 16.10.2017 označenom ako „Stanovisko k vzájomnej spolupráci“, v ktorom vyjadril nespokojnosť so službami žalobcu, jednoznačne označil ako zmluvnú stranu, so službami ktorej nie je spokojný práve a výlučne žalobcu, ktorému podľa záhlavia je aj predmetný list adresovaný (spol. KG Holding, s.r.o. so sídlom Slovenská 26, Košice), pričom tento list zaslal žalobcovi a p. Glovovej. V konaní nebolo preukázané, že by v prípade spoločností DALMA s.r.o. a LATARA s.r.o. vykonával činnosť v zmysle zmluvy a zabezpečila predaj obchodných podielov pre potreby žalovaného a jeho klientov iná právnická/fyzická osoba ako žalobca konajúci prostredníctvom konateľky Timey Glovovej. Vzhľadom na uvedené súd považoval námietku žalobcu za účelovú.
12. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, preto súd prvej inštancie postupujúc podľa § 369 ObZ priznal žalobcovi úroky z omeškania. Žalobca mal právo na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti každej jednotlivej faktúry (t. j. zo sumy 2.000,- € od 19.09.2017 a zo sumy 2.000,- € od 19.10.2017), žalobca si však v konaní uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom 31.10.2017, preto súd viazaný návrhom žalobcu, priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle podanej žaloby, t. j. od 31.10.2017.
13. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny s príslušenstvom.
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), h), f) C. s. p. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a nezákonný. Žalovaný je toho názoru, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako i jeho odôvodnenie sú zmätočné, nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné, prekvapivé, nepredvídateľné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Namieta nesplnenie procesných podmienok na strane sporovej strany - neexistencia aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Súd sa v jeho rozhodnutí zákonným spôsobom a v zákonnom rozsahu nevysporiadal so žalovaným namietanou neexistenciou aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu v spore. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na ustanovenie § 161 ods. 1 C.s.p. U žalovaného nie je procesná podmienka aktívnej vecnej legitimácie v prípade žalobcu splnená. Napríklad emailová komunikácia žalovaného bola komunikáciou s pani Timeou Glovovou ako fyzickou osobou a niekedy nie so žalobcom. Z obsahu emailovej komunikácie resp. emailovej adresy, cez ktorú komunikovala pani Timea Glovová so žalovaným je nesporné, že sa jedná o emailovú adresu, ktorá zjavne nie je emailovou adresou žalobcu.
16. Na základe toho, že pani Timea Glovová po celý čas spolupráce preukázateľne vystupovala výlučne ako fyzická osoba, mal a má žalovaný za to, že spolupracuje s ňou. Túto skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní v konaní ako i v Rozsudku ako i v jeho odôvodnení nezohľadnil. Namieta, že súd sa v jeho rozhodnutí zákonným spôsobom a v zákonnom rozsahu nevysporiadal so žalovaným namietanou neexistenciou vzniku právneho nároku žalobcu na uhradenie predmetných faktúr zo strany žalovaného. Predmetné obchodné spoločnosti (DALMA s.r.o., LATARA s.r.o.) resp. ich dokumentácia vykazovali faktické ako aj právne vady. Aj v prípade týchto dvoch obchodných spoločností neboli napríklad riadne a včas podané daňové priznania, nebolo riadne a včas prevzaté resp. vyzdvihnuté osvedčenie o registrácií na daň z príjmov u príslušného správcu dane, nedošlo k riadnemu a včasnému nadviazaniu e-mailovej komunikácie s finančnou správou Slovenskej republiky, neboli riadne a včas oznámené zmeny v týchto spoločnostiach finančnému úradu, bola úmyselne zamlčaná skutočnosť o vyrubenej pokute zo strany finančného úradu v čase prevodu resp. zmien v spoločnosti, neboli riadne a včas doručené príslušné dokumenty patriace predmetným spoločnostiam.
17. Podľa žalovaného medzi žalobcom a žalovaným nevznikol obligačno-právny vzťah takého právneho charakteru ako tvrdí žalobca. Žalobca oficiálne nijakým spôsobom nevyvíjal spoluprácu so žalovaným. Súd v rozsudku ako i v jeho odôvodnení ohľadom tejto skutočnosti nesprávne právne posúdil vec.
18. V zmysle zákona sa pri sprostredkovaní služieb fakturuje za určitý poskytnutý servis, a nie za samotné uskutočnenie prevodu obchodného podielu v tej-ktorej obchodnej spoločnosti. Túto skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní v konaní ako i v rozsudku ako i v jeho odôvodnení nezohľadnil. Poskytnutý servis Timei Glovovej bol preukázateľne neúplný, nebol poskytnutý riadne a včas, s vadami, ku ktorému žalovaný vyslovil výhrady. Ani po upozornení na vady a neúplnosť, do dnešného dňa Timea Glovová nezjednala žiadnu nápravu a nekomunikuje, nedoručila žalovanému ani všetky požadované dokumenty. Žalovaný pre neexistenciu aktívnej vecnej legitimácie, neúplný servis, navyše s vadami, namieta vystavené faktúry zo strany žalobcu na ťarchu žalovaného. Servis, ktorý mal byť predmetom spolupráce žalovaného a Timei Glovovej bol nedostatočný, neúplný a s vadami.
19. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, žalobu zamietne.
20. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 16. 1. 2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.
22. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil podľa § 269 ods. 2 a § 642 Obch. zák. Súd prvej inštancie dal v odôvodnení napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné:
14. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s namietanou neexistenciou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Odvolací súd poukazuje na odsek 20 napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie vysporiadal s namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dospel k správnemu záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca ako spoločnosť s ručením obmedzeným koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým bola Timea Glovová. V prípade, že žalovaný tvrdí, že konal s Timeou Glovovou ako fyzickou osobou, musel by tieto tvrdenia preukázať. V sporovom konaní totiž platí v rámci dokazovania zásada (§ 132 v spojení s § 185 ods. 1 C.s.p.), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, platí, že kto tvrdí, dokazuje. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky.“ (II.ÚS 38/2015). V konaní žalobca tvrdil, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o spolupráci a za poskytovanie služieb mu prináleží odmena, ktorá bola vyúčtovaná dvomi faktúrami. Na podporu svojich tvrdení označil žalobca dôkazy. Žalovaný, ak chcel byť vo svojej obrane úspešný a vyvrátiť tvrdenia žalobcu, bol povinný preukázať, že zmluvný vzťah vznikol s fyzickou osobou a nie žalobcom, čo v konaní nepreukázal. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalobca ako obchodná spoločnosť je v konaní aktívne vecne legitimovaná.
25. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so žalovaným namietanou neexistenciou vzniku právneho nároku žalobcu a namietaným neúplným servisom zo strany žalobcu. Žalobca v odvolaní na jednej strane tvrdí, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol záväzkový vzťah, žalobca nevyvíjal spoluprácu so žalovaným a na strane druhej tvrdí, že poskytnutý servis bol neúplný s vadami. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru a uviedol to aj v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 14 a nasl.), že v konaní bolo preukázané, že žalobca vyhľadal pre potreby žalovaného aj spoločnosti LATARA s.r.o. a DALMA s.r.o., čo žalovaný v konaní nepoprel a vysporiadal sa s jeho námietkami o existencii právnych vád. O tejto skutočnosti (neúplný servis, právne vady) nepredložil žalovaný žiaden listinný ani nenavrhol iný dôkaz, preto súd vyhodnotil jeho obranu ako nepreukázanú. Keďže žalovaný v priebehu konania potvrdil existenciu dohody o odmene a nepreukázal existenciu takých skutočností, ktoré by umožňovali nárok znížiť, resp. nepriznať, možno konštatovať, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalovaný ani v podanom odvolaní neodkázal na žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané jeho tvrdenie, že „poskytnutý servis Timei Glovovej bol preukázateľne neúplný“.
26. Odvolací súd záverom uvádza, že sa absolútne nemožno stotožniť s námietkou žalovaného, že rozsudok je nezákonný, nepresvedčivý a prekvapivý. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie sa vysporiadal s argumentáciou žalovaného, ktorá tvorila aj základ odvolania a rozsudok vyhotovil v súlade s § 220 C. s. p. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
29. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).