Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sp/113/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľov: X/Z. C. Š., narodenej XX.X.XXXX, 2/ Z. A.. S. Š., 3/pani C. K., narodenej X.X.XXXX, navrhovatelia v 1/ - 3/ rade bytom B. P. Č.. XXX, D. a 4/ Z. A.. M. Š., bytom S. Č.. X, Y., všetci navrhovatelia zastúpení pánom JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom Štefánikova 87, Bardejov, ako právnych nástupcov po pôvodnom navrhovateľovi Z. L. Š., zomrelom XX.X.XXXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ulica 29. augusta 8-10, Bratislava, o opravnom prostriedku pôvodného navrhovateľa zo dňa 29.3.2011 proti rozhodnutiu odporkyne č. 10350-3/2011-BA zo dňa 23.2.2011 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie č. 10350-3/2011-BA zo dňa 23.2.2011 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľom v 1/ - 4/ rade n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím č. 10350-3/2011-BA zo dňa 23.2.2011 odporkyňa v zmysle bodu 1 o sociálnom poistení (ďalej len „“) rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20.8.2009 vzniknutého v Českej republike (navrhovateľ v pozícii migrujúceho zamestnanca) nemá podľa a zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu a to z dôvodu, že zamestnávateľ navrhovateľa, t.j. spoločnosť EGEM, s.r.o., IČO: 44 193 653 (ďalej aj ako „zamestnávateľ navrhovateľa“) sa celkom zbavil zodpovednosti za poškodenie zdravia v zmysle ust. (ďalej len „“), tak ako je ustanovené v zákona o sociálnom poistení.

Proti tomuto rozhodnutiu podal pôvodný navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok

- návrh zo dňa 29.3.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Namietal vady šetrenia pracovného úrazu, podľa jeho názoru sa dostatočne nezohľadnila jeho vlastná výpoveď (pred políciou a príslušným inšpektorátom práce) ani uznesenie Polície Českej polície ORP Praha II č.j. ORII-12440-49/TČ-2009-001272 zo dňa 10.7.2010 (ďalej len „uznesenie ORII zo dňa 10.7.2010“), podľa ktorého neodborná manipulácia (zo strany pôvodného navrhovateľa) nemohla spôsobiť skrat, ktorý spôsobil poškodenie zdravia pôvodného navrhovateľa. Pre uvedené nebol podľa pôvodného navrhovateľa dostatočne zistený skutkový stav a napadnuté rozhodnutie považuje za predčasne vydané a nepreskúmateľné. Pôvodný navrhovateľ poprel porušenie pracovnoprávnych predpisov a vznik skratu pripisuje (náhodnému) atmosférickému výboju.

Odporkyňa navrhla vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 10.5.2011 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrvala na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zároveň uviedla, že závery šetrenia Polície Českej polície a Oblastného

inšpektorátu práce pre hlavné mesto Praha (ďalej len „OIP“) ukázali, že hlavnou príčinou vzniku pracovného úrazu navrhovateľa bolo porušenie technologickej disciplíny pri vykonávaní prác v blízkosti časti elektrického zariadenia pod napätím. Uvedený záver prevzal aj zamestnávateľ pôvodného navrhovateľa, ktorý odporkyni oznámil, že sa v súlade s ust. zbavuje v plnej miere zodpovednosti za vznik pracovného úrazu. Odporkyňa zdôraznila, že nie je oprávnená meniť mieru zavinenia určenú zamestnávateľom, je to práve pôvodný navrhovateľ, ktorý môže voči zamestnávateľovi podať určovaciu žalobu na príslušný súd o určenie miery zavinenia.

Dňa 27.11.2012 právny zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že pôvodný navrhovateľ zomrel a do súdneho konania namiesto neho vstupujú jeho právni nástupcovia, t.j. navrhovatelia v 1/ - 4/ rade.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd ( - ďalej len „“) v neprítomnosti navrhovateľov, ktorí svoju neúčasť riadne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti ( ) a za použitia ust. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporkyne z ktorého zistil, že zamestnávateľ pôvodného navrhovateľa oznámil odporkyni (oznámenie poistnej udalosti zo dňa 28.7.2010) poistnú udalosť - pracovný úraz pôvodného navrhovateľa zo dňa 20.8.2009, ktorý vyšetrovala Polícia Českej republiky a OIP. V predmetnom oznámení je v súlade s vykonaným šetrením uvedené, že pôvodný navrhovateľ vlastnou neopatrnosťou porušil pracovnoprávne predpisy a normy (§ 106 ods. 4 písm. d) zákona č. 262/2006 Sb. Zákoník práce, ČSN EN 50 110 - ed.2 čl. práce v blízkosti živých častí) a nerešpektoval predpisy a pokyny k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“), s ktorými bol preukázateľne oboznámený (priložená i prezenčná listina z výchovnej a vzdelávacej aktivity - BOZP zamestnancov) a ich znalosť a dodržiavanie boli zo strany zamestnávateľa sústavne vyžadované a kontrolované. Zamestnávateľ pôvodného navrhovateľa výslovne uviedol, že (i) na základe vlastného šetrenia (komisiou) má za to, že v zmysle ustanovenia je zbavený zodpovednosti za pracovný úraz, a to z dôvodu, že jedinou príčinou jeho vzniku bolo konanie pôvodného navrhovateľa. V spise sa ďalej nachádza Protokol OIP zo dňa 4.6.2010 o výsledku vyšetrovania príčin a okolností vzniku pracovného úrazu pôvodného navrhovateľa, podľa ktorého (strana 8, bod 5) pôvodný navrhovateľ vykonával manipuláciu s pohyblivým predlžovacím prívodom neodborne, nesplnil normy stanovené v čl. ČSN EN 50 110-1 ed.2, čím došlo k porušeniu ustanovenia zákona č. 262/2006 Sb. Zákoníka práce. V spise sa nachádza aj uznesenie ORII zo dňa 10.7.2010, na ktoré sa v opravnom prostriedku odvoláva pôvodný navrhovateľ - predmetným uznesením bola trestná vec podozrenia zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví odložená, a to z dôvodu, že pracovný úraz pôvodného navrhovateľa (na základe šetrenia) nevznikol zavinením žiadnej tretej osoby. V uznesení je uvedené, že: „... z protokolu o ohliadke miesta činu zo dňa 21.8.2009 i z fotodokumentácie je zrejmé z rozsahu poškodenia predlžovacieho prívodu, že tento bol vystavený pôsobeniu VVN a musel teda z nejakých nám neznámych príčin sa dostať do takej blízkosti VVN, kedy došlo k preskoku náboju, takéto poškodenie nie je možné od bežne používaného napätia pre tento predlžovací prívod t.j. 230 V. Podľa výpovede Š. (pôvodného navrhovateľa) došlo k výboju až potom, keď zapojil zástrčku predlžovacieho prívodu do inej rozdvojovacej zásuvky, rozpor je v tom, že zástrčka sa našla podľa náčrtku protokolu o ohliadke miesta činu na pozícii č. 2 a je veľmi nepravdepodobné, že by bola vytrhnutá zo zásuvky nízkym napätím, t.j. 230 V (prakticky nemožné). Vyššie uvedené skutočnosti podľa záveru znaleckého posudku ukazujú, že pracovné úrazy zamestnancov EGEM a.s. L. Š. (pôvodného navrhovateľa) a A. Š. zapríčinilo hlavne nedodržiavanie niektorých stanovených technicko-organizačných opatrení všetkých pracovníkov, ktorí sa na zmienenej činnosti podieľali. Vo veci bolo teda zistené, že pracovný úraz nebol spôsobený zavinením tretej osoby a vec je možné zaradiť do kategórie úrazov vzniknutých bežnou neopatrnosťou.“

Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 110 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu.

Takýmto osobitným predpisom je , v tomto prípade konkrétne , podľa ktorého sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.

Podľa ust. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je zákonné a vecne správne a že námietky vznesené pôvodným navrhovateľom nie sú dôvodné a nemôžu viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že nárok na úrazovú rentu vznikne poškodenému (pôvodnému navrhovateľovi) s poklesom pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania viac ako 40 %, nie však za predpokladu, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia v zmysle .

Súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle platnej legislatívy nie je v kompetencii odporkyne a ani (konajúceho) správneho súdu rozhodovať o tom, či sa zamestnávateľ dôvodne alebo nedôvodne zbavil alebo zodpovednosti za vznik pracovného úrazu, tak ako je ustanovené v . Odporkyňa pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu vychádza z údajov poskytnutých od zamestnávateľa a v prípade že tento na základe vykonaného šetrenia vlastnú zodpovednosť neuzná (zbaví sa jej), zamestnanec má možnosť obrátiť sa na všeobecný občianskoprávny súd. Ak teda nedôjde ku konsenzu medzi zamestnancom a zamestnávateľom pokiaľ ide o okolnosti vzniku pracovného úrazu, o tomto spore môže rozhodnúť len súd v osobitnom občianskoprávnom konaní. Odporkyni žiadne právomoci (týkajúce sa vyšetrovania či došlo alebo nedošlo k pracovnému úrazu a kto zaň prípadne zodpovedá) zo zákona nevyplývajú a v správnom súdnictve možno dosiahnuť len potvrdenie alebo zrušenie správneho rozhodnutia, nie určenie existencie či neexistencie hmotného práva - hmotnoprávneho vzťahu. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu, zamestnávateľ sa svojej zodpovednosti zbavil (viď Oznámenie poistnej udalosti z 28.7.2010). Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na vyššie citované uznesenie Polície Českej polície ORP Praha II č.j. ORII-12440-49/ TČ-2009-001272 zo dňa 10.7.2010, ako aj na Protokol OIP zo dňa 4.6.2010 o výsledku vyšetrovania príčin a okolností vzniku pracovného úrazu pôvodného navrhovateľa (z ktorých dokladov zjavne vychádzalo aj stanovisko zamestnávateľa pôvodného navrhovateľa) z ktorých dokladov vyplýva, že k predmetnému pracovnému úraz došlo v dôsledku bežnej neopatrnosti - neodbornou manipuláciou pôvodného navrhovateľa s pohyblivým predlžovacím elektrickým prívodom.

Podľa názoru súdu odporkyňa v konaní o návrhu na priznanie úrazovej renty vykonala dostatočné - prakticky všetko možné zistenie stavu veci. Do svojho spisu založila všetky existujúce a relevantné podklady, viažuce sa k posúdeniu otázky, či došlo alebo nedošlo k zbaveniu sa zodpovednosti zamestnávateľa pôvodného navrhovateľa za úraz v dôsledku ktorého pôvodný navrhovateľ požiadal oi priznanie úrazovej renty.

Pôvodný navrhovateľ v podanom návrhu navrhol v konaní pred súdom vypočuť ako svedkov pánov A. I. W. O. P., ktorí by mali potvrdiť jeho výpoveď z 20.8.2009, urobenú v rámci šetrenia úrazu príslušnými českými štátnymi orgánmi (Políciou českej republiky, OIP). Súd tento dôkaz nevykonal z dôvodu vyššie uvedeného, teda že nie je jeho úlohou ako súdu rozhodujúceho o podanom opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne posudzovať okolnosti vzniku úrazu, ktorá povinnosť neprislúcha ani samotnej odporkyni.

Pozornosti súdu (na základe dožiadania Okresného súdu Bratislava IV z 5.9.2014 vo veci sp. zn.: ) neušlo, že na označenom súde prebieha konanie o určenie, že u pôvodného navrhovateľa ide o pracovný úraz, pričom táto žaloba bola Okresnému súdu Bratislava IV doručená 8.9.2011 (teda po vydaní napadnutého rozhodnutia odporkyne). Nad vyššie uvedenú argumentáciu súdu súd poznamenáva, že podľa jeho názoru, keďže pôvodný navrhovateľ mal vedomosť o tom, že jeho zamestnávateľ za zbavil svojej zodpovednosti za úraz, mal vo veci uplatnenia nároku na úrazovú rentu postupovať tak, že mal žalobu o určenie, že u neho ide o pracovný úraz za ktorý zodpovedá zamestnávateľ podať v priebehu konania o nároku na priznanie úrazovej renty (avšak pred vydaním rozhodnutia o tomto nároku), predmetnú skutočnosť mal oznámiť odporkyni a súčasne požiadať o prerušenie konania o tomto nároku. Takto však pôvodný navrhovateľ nepostupoval. Žalobu podal až po vydaní napadnutého rozhodnutia odporkyňou, pričom odporkyňa (ako to vyplýva z obsahu jej administratívneho spisu) doposiaľ nemá vedomosť ani o tejto skutočnosti.

Pretože odporkyňa podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení postupovala správne, keď rozhodla vo veci nároku na úrazovú rentu s poukazom na § 110 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak, že túto z dôvodu deklarovaného zavinenia na strane navrhovateľa nepriznala, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.

O trovách navrhovateľov v 1/ - 4/ rade ako nástupcov pôvodného navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. v spojení s s poukazom na výsledok konania. Navrhovatelia boli v konaní neúspešní a preto im ich náhradu súd nepriznal.

Záverom súd poznamenáva, že toto konanie pred súdom je zo zákona oslobodené od platenia súdneho poplatku ( v znení platnom ku dňu podania návrhu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).