Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Cb-128-2014.pdf
PDF · 98.51 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/128/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: FUJIFILM Europe GmbH, U nákladového nádraží 1949/2, Žižkov, Praha 3, Česká republika, IČO: 246 60 736, ako organizačná zložka: FUJIFILM Europe GmbH, Heesenstrasse 31, Düsseldorf, Spolková republika Nemecko, IČO: 10639, zastúpeného JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom, Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, proti odporcovi: INVE GROUP s. r. o., Obchodná 39, Bratislava, IČO: 44 897 014, o zaplatenie 34 813,25 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 34 813,25 eura s úrokom s omeškania takto:
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6 000,- eura od 09. 02. 2013 až do zaplatenia,
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6 000,- eura od 09. 03. 2013 až do zaplatenia,
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6 000,- eura od 09. 04. 2013 až do zaplatenia,
- vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6 000,- eura od 10. 05. 2013 až do zaplatenia,
- vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6 000,- eura od 08. 06. 2013 až do zaplatenia,
- vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4 813,25 eura od 09. 07. 2013 až do zaplatenia,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4 703,42 eura (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 2 614,92 eura), a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra Fraňa, advokáta, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 02. 08. 2013 sa domáhal navrhovateľ od odporcu zaplatenia sumy 34 813,25 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Tento návrh na začatie konania odôvodnil navrhovateľ tým, že na základe objednávok dodával odporcovi tovar, za ktorý mu vystavil faktúry, ktoré odporca neuhradil. Navrhovateľ spísal s odporcom prehlásenie o uznaní dlhu dňa 21. 01. 2013, na základe ktorého sa odporca zaviazal dlžnú sumu 34 513,25 eura uhradiť v pravidelných mesačných splátkach takto:
- splátka vo výške 6 000,- eura od 08. 02. 2013,
- splátka vo výške 6 000,- eura od 08. 03. 2013,
- splátka vo výške 6 000,- eura od 08. 04. 2013,
- splátka vo výške 6 000,- eura od 09. 05. 2013,
- splátka vo výške 6 000,- eura od 07. 06. 2013,
- splátka vo výške 4 813,25 eura od 08. 07. 2013.
Odporca však neuhradil ani jednu zo splátok.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 10Rob/74/2013 zo dňa 12. 12. 2013, proti ktorému podal odporca odpor s odôvodnením, že faktúry boli vystavené na odporcu, avšak vo všetkých prípadoch bol objednávateľom aj príjemcom tovaru iný subjekt - obchodná spoločnosť areaprint s.r.o. so sídlom Galvaniho 14/5515, Bratislava, IČO: 35 707 437, zapísaná v obchodom registri Okresného súdu Bratislava I., odd. Sro, vl. č. 13717/B (ďalej ako „areaprint s.r.o.“). S navrhovateľom obchodovala aj obchodná spoločnosť areaprint s.r.o., voči ktorej navrhovateľ taktiež vystavoval faktúry za objednaný a dodaný tovar (napr. faktúra č. 633747 zo dňa 24. 04. 2013, splatná dňa 23. 06. 2013). V prípade 15 faktúr je v písomnej objednávke výslovne uvedené, že tovar objednáva spoločnosť areaprint s.r.o. s požiadavkou fakturácie na odporcu, avšak tovar od navrhovateľa bol fakticky dodaný aj prevzatý v priestoroch spoločnosti areaprint, s.r.o., čím je dôvodný predpoklad, že záväzok zaplatiť kúpnu cenu vznikol spoločnosti areaprint s.r.o. a nie odporcovi. V prípade 5 faktúr v celkovej sume 7 663,25 eura (faktúra č. 630917, faktúra č. 631177, faktúra č. 631193, faktúra č. 631237 a faktúra č. 631305) chýba akýkoľvek popis objednávky zo strany spoločnosti areaprint s.r.o. a teda nie je zrejmé, prečo navrhovateľ vystavil faktúru za dodaný tovar na odporcu, keď objednávateľom bola spoločnosť areapritn s.r.o., čím záväzok zaplatiť kúpnu cenu vznikol spoločnosti areaprint s.r.o. a nie odporcovi. Zákonodarca ako predpoklad existencie platnosti uznania záväzku dlžníka stanovuje povinnosť dlžníka uznať svoj určitý záväzok v písomnej forme, ktorý je adresovaný veriteľovi. Nakoľko v prípade odporcu sa jednalo o uznanie záväzku, ktorý však v čase uznania vo vzťahu k navrhovateľovi netrval (keďže ani nevznikol), navrhovateľov nárok na zaplatenie sumy vo výške 34 813,25 eura je v tomto rozsahu nedôvodný a neoprávnený.
Navrhovateľ v konaní ešte uviedol, že odporca prehlásením o uznaní záväzku zo dňa 21. 01. 2013 uznal svoj záväzok v plnom rozsahu, a v bode III. uvedeného prehlásenia okrem iného aj potvrdil, že dodávky tovaru a služieb, ktoré od navrhovateľa odobral, boli zo strany navrhovateľa riadne realizované a vyfakturované. Zmysel uznania záväzku spočíva v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku, teda či došlo k prevzatiu tovaru odporcom a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Okolnosti vzniku záväzku popísané odporcom samy osebe k vyvráteniu domnienky podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka nepostačujú. Uznaním dlhu okrem iného prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. V tomto konaní preto navrhovateľovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku postačilo, že preukázal, že nárok, ktorý si návrhom na začatie konania od odporcu uplatnil, odporca písomne uznal. Navrhovateľ podotkol, že v čase vzniku záväzku aj v čase uznania záväzku spoločnosť areaprint group s.r.o. a rovnako spoločnosť areaprint, s.r.o. zastupoval jediný konateľ oboch spoločností Peter Fischer.
Odporca sa na pojednávanie, konané dňa 05. 11. 2014 nedostavil, i keď doručenie predvolania mal vykázané riadne a včas. Súd preto na tomto pojednávaní pojednával v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pretože svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a tiež listinnými dôkazmi, a to: objednávkami tovaru, faktúrami navrhovateľa, uznaním záväzku odporcu zo dňa 21. 01. 2013, výpismi z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu, ako aj ďalšími dokladmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a zistil nižšie uvedený skutkový stav veci, zistený vykonaním uvedených dôkazov.
Účastníci konania uzavreli medzi sebou kúpnu zmluvu v ústnej forme, pričom k uzavretiu zmluvy prišlo faktickým dodaním tovaru odporcovi. Odporca navyše prehlásením o uznaní záväzku zo dňa 21. 01. 2013 uznal svoj záväzok v plnom rozsahu, pričom v bode III. uvedeného prehlásenia okrem iného aj potvrdil, že dodávky tovaru a služieb, ktoré od navrhovateľa odobral, boli zo strany navrhovateľa riadne realizované a vyfakturované. Odporca za takto prevzatý tovar navrhovateľovi nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu - nepreplatil navrhovateľovi ním vystavené faktúry, čím sa dostal do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých tento zákon spočíva.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.
Podľa ust. § 409 ods. 1 Obch. Z. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ust. § 409 ods. 2 Obch. Z. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí
v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa ust. § 411 Obch. Z. predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa ust. § 412 ods. 3 Obch. Z. v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.
Podľa ust. § 414 ods. 1 písm. a) Obch. Z. predávajúci je povinný dodať tovar v deň, ktorý je v zmluve určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve.
Podľa ust. § 447 Obch. Z. kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa ust. § 448 ods. 1 Obch. Z. kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa ust. § 450 ods. 1 veta prvá Obch. Z. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.
Podľa ust. § 323 ods. 1 Obch. Z. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa ust. § 340 ods. 2 Obch. Z. ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa ust. § 365 veta prvá Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009
Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013
Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Súd na základe citovaných zákonných ustanovení a vyššie uvedeného skutkového stavu mal za to, že účastníci medzi sebou platne uzavreli kúpnu zmluvu podľa ust. § 1 a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v ústnej podobe a za okamih uzavretia zmluvy podľa ust. § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval deň, kedy odporca prevzal od navrhovateľa predmetný tovar. Tento
tovar si odporca navyše objednal u navrhovateľa predmetnými objednávkami. Odporca však za takto navrhovateľom dodaný a ním prevzatý tovar nezaplatil navrhovateľovi kúpnu cenu, ktorú si navrhovateľ u odporcu uplatnil ním vystavenými faktúrami na sumu 34 813,25 eura, čím sa dostal ako dlžník s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania.
Odporca navyše prehlásením o uznaní záväzku zo dňa 21. 01. 2013 svoj záväzok, vyplývajúci z predmetných dodávok tovaru, uznal v plnom rozsahu, pričom v bode III. uvedeného prehlásenia výslovne potvrdil, že dodávky tovaru a služieb, ktoré od navrhovateľa odobral, boli zo strany navrhovateľa riadne realizované a vyfakturované. Uvedené uznanie záväzku podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. V tomto konaní preto súdu na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku navrhovateľa postačilo, že navrhovateľ preukázal prehlásením odporcu o uznaní záväzku zo dňa 21. 01. 2013, že žalovaný nárok odporca písomne v celom rozsahu uznal.
Keďže zmluvné strany nemali dohodnutý úrok z omeškania pre prípad omeškania dlžníka, súd výšku úroku z omeškania ustanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase uznania predmetného záväzku dňa 21. 01. 2013 s odvolaním sa na ust. § 768f a § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 2 088,50 eura podľa položky 1 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 2 614,92 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnej pomoci po 492,93 eura, 2 režijné paušály po 7,81 eura, 2 režijné paušály po 8,04 eura, sumy 80,40 eura za náhradu za stratu času (6 x 1 hodiny á 13,40 eura), sumy 96,48 eura za náhradu cestovného za cestu z Nového Mesta nad Váhom do Bratislavy a späť v rozsahu 240 km x 2 (priemerná spotreba 14,8 l/ 10 km, cena paliva 1,48 eura / 1 l + náhrada za amortizáciu vozidla 0,183 eura / 1 km) a náhradu za platbu DPH.
Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca navrhovateľa súdu predložil v zákonnej lehote podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že je platcom DPH.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanieexekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.