Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoPr/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, zast. JUDr. Jánom Vaškom, advokátom, ul. Podjavorinskej č. 3, Prievidza proti odporcovi: Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., Ul. Matice slovenskej č. 10, Prievidza, IČO: 36 005 622, o určenie výšky odškodnenia, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. decembra 2013, č.k. -294, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil mieru odškodnenia pracovného úrazu, ktorý utrpel navrhovateľ u odporcu dňa 30. novembra 2010 na 67 %, vo zvyšku návrh zamietol a rozhodnutie o trovách odložil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorý sa z pozície zamestnanca domáhal voči odporcovi ako zamestnávateľovi určenia, že odporca zodpovedá za pracovný úraz navrhovateľa zo dňa 30. novembra 2010 (pracovný úraz) v rozsahu 100 %. Pracovný úraz sa mal stať pri prenášaní súčasti vetrania v stiesnenom priestore banskej chodby tak, že v určitom momente sa navrhovateľ nesúci spolu s ďalšími troma pracovníkmi bremeno, postavil na stojaci pásový dopravník, ktorý sa práve v tom okamžiku rozbehol a vtiahol navrhovateľa pod prechodový mostík a do žľabu. Pritom však nebol dôvod aby dopravník išiel, keďže mal poruchu a navrhovateľ bol prítomný ako iný zamestnanec dal na ovládanie dopravníka lístok s nápisom nezapínať horí prevodovka. Súčasne nemali podľa navrhovateľa fungovať blokovacie lanká, ktorými sa po páde navrhovateľa pokúšali odstaviť dopravník jeho spolupracovníci. Pracovný úraz bol vyšetrovaný Obvodným banským úradom v Prievidzi so záverom, že za úraz nesie výlučnú vinu navrhovateľ. S týmto záverom posudku navrhovateľ nesúhlasil, a aj keď ho odporca odškodnil v rozsahu 50 %, mal za to, že zo strany odporcu došlo k závažnému porušeniu bezpečnostných predpisov, tento zodpovedá za pracovný úraz v plnom rozsahu, a preto uplatnil svoj nárok na súde. Okresný súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania zistil, že k pracovnému úrazu došlo tak ako uviedol navrhovateľ, teda že navrhovateľ pri prenášaní bremena v banskej chodbe stúpil na stojaci pásový dopravník, ktorý sa v tom okamžiku rozbehol a následne ho vtiahol, pričom navrhovateľ utrpel úraz nárazmi na konštrukcie ďalších zariadení nachádzajúcich sa v smere pohybu dopravníka. Mal tiež za preukázané, že z dôvodu predchádzajúcej poruchy bol pásový dopravník odstavený a na jeho ovládaní bol umiestnený lístok s nápisom nezapínať horí prevodovka, o čom navrhovateľ vedel. Rovnako bolo preukázané, že pred spustením pásového dopravníka zaznela predpísaná zvuková signalizácia, ktorú navrhovateľ počul, no spájal ju s iným dopravníkom, ako aj to, že podľa banského úradu nebol zistený dôvod, pre ktorý by pásový dopravník nemohol byť používaný a tento spĺňal požiadavky príslušného predpisu. Nefunkčnosť blokovacieho lanka dopravníka preukázaná nebola. Za príčiny pracovného úrazu potom okresný súd stanovil tri skutočnosti. V prvom rade to bolo nereagovanie navrhovateľa na zvukovú signalizáciu upozorňujúcu na spúšťanie dopravníka, ktoré

okresný súd kvalifikoval ako porušenie povinnosti stanovenej ust. Vyhl. č. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí (Vyhláška). Za ďalšiu príčinu pracovného úrazu považoval okresný súd nedodržanie postupov pri prenášaní bremien cez prechodový mostík ponad strojné zariadenie čo okresný súd kvalifikoval ako porušenie ust. Vyhlášky. Napokon za tretiu príčinu považoval okresný súd porušenie povinnosti predáka pracovnej skupiny, v ktorej pozícii bol aj navrhovateľ počas úrazu, zaistiť bezpečnosť pracovníkov skupiny, teda aj svoju. Uvedená tretia príčina bola podľa okresného súdu porušením ust. Vyhlášky.

Pri právnom posúdení miery zodpovednosti odporcu za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze vychádzal okresný súd z ustanovení a , ktoré v zásade stanovia, že za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze zodpovedá vždy zamestnávateľ, iba ak sa zodpovednosti nezbaví podľa . Podľa toho je na úplné zbavenie sa zodpovednosti vyžadované, aby jedinou príčinou škody bolo zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca, pričom zamestnanec musí byť riadne a preukázateľne s týmito predpismi oboznámený a zo strany zamestnávateľa musí byť preukázané ich sústavné vyžadovanie a kontrolovanie ich znalosti ( ). Na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti je podmienkou zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca, s ktorými bol zamestnanec riadne a preukázateľne oboznámený, pričom je takéto porušenie jednou z príčin škody ( ). A práve riadne a preukázateľné oboznámenie s príslušnými predpismi nebolo podľa okresného súdu zo strany odporcu preukázané pri dvoch príčinách pracovného úrazu, a to pri predpisoch o postupe pri prenášaní bremien cez prechodový mostík ponad strojné zariadenie (ust. Vyhlášky) a pri predpisoch o povinnostiach predáka pracovnej skupiny zaistiť bezpečnosť pracovníkov skupiny, teda aj svoju (ust. Vyhlášky). Naopak, riadne a preukázateľné oboznámenie s príslušnými právnymi predpismi bolo zo strany odporcu preukázané iba pri (ust. Vyhlášky).

Vychádzajúc z uvedeného okresný súd uzavrel, že odporca sa ako zamestnávateľ zbavil zodpovednosti sčasti, keď preukázal že navrhovateľ porušil svojím zavinením predpisy súvisiace so zvukovou signalizáciou upozorňujúcou na spúšťanie dopravníka (ust. § 17 ods. 5 Vyhlášky), s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. Pri ďalších dvoch príčinách pracovného úrazu však nebol navrhovateľ s príslušnými predpismi riadne a preukázateľne oboznámený, preto sa pri nich odporca zodpovednosti zbaviť nemôže. Keďže sa odporca zbavil zodpovednosti len pri jednej z troch príčin pracovného úrazu, teda podľa okresného súdu v rozsahu 33 %, tak vo zvyšku 67 % za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze zodpovedá, tak ako určil okresný súd napadnutým rozsudkom.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť, ako aj priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa spočívajúci v tom, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odporca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že pracovný úraz navrhovateľa mal tri príčiny, ale za podstatnú príčinu pracovného úrazu považoval vstup navrhovateľa na pásový dopravník. Pokiaľ by naň navrhovateľ nevstúpil, resp. by po zaznení zvukovej signalizácie z dopravníka zostúpil, k úrazu by nedošlo. Odporca nesúhlasil, že by navrhovateľ nebol preukázateľne oboznámený s bezpečnostnými predpismi, ktorých porušenie mu bolo vytknuté. Naopak, oboznámenie navrhovateľa s týmito predpismi bolo preukázané listinnými dôkazmi, sám uviedol, že bol oboznámený s Vyhláškou, pozná povinnosti predáka, vedel uviesť spôsoby zabezpečenia pásového dopravníka. Dokonca uviedol, že dopravník nezabezpečil, lebo nechcel absolvovať celú tú „ceremóniu“ kvôli preneseniu vetracieho zariadenia. Odporca poukázal aj na to, že navrhovateľ mal 22 ročnú prax a popri uvedených znalostiach predpisov tak aj jeho skúsenosti boli dostatočné na to, aby vedel ako má postupovať, a že svojim konaním odlišným od stanovených postupov porušil predpisy. Podľa odporcu navrhovateľ s vedomím porušovania predpisov bez primeraných dôvodov spoliehal, že jeho konanie ostane bez následkov. Odporca nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom poučenia navrhovateľa o predpisoch na zaistenie bezpečnosti práce, pretože zo svedeckej výpovede svedka Lašáka vyplynulo, že Vyhláška je súčasťou všetkých školení u odporcu a bola aj súčasťou predáckych školení, ktoré absolvoval aj navrhovateľ. Navrhovateľ absolvoval aj pravidelné školenia a preskúšania z bezpečnostných predpisov.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Skutkové závery okresného súdu považoval za správne. Navrhovateľ zdôraznil, že sa pri práci nepohyboval po pásovom dopravníku, takýto úmysel ani nikdy nemal a na dopravník sa dostal celkom náhodne keď naň bol zrejme stiahnutý neseným bremenom. Vzhľadom na to, že na dopravník vstupovať nechcel, nemal navrhovateľ ani povinnosť zabezpečovať ho proti pohybu. Na signál, že sa spúšťajú dopravníky nemohol navrhovateľ fakticky reagovať, keďže bol na dopravník vtiahnutý bremenom. Výsledky vyšetrovania a odborný posudok banského úradu považoval navrhovateľ za formálne a nezaoberajúce sa podstatou a okolnosťami, za ktorých došlo k jeho pracovnému úrazu. Za formálne považoval navrhovateľ aj školenie o bezpečnosti práce zo strany odporcu, ktoré ostáva bez ďalšej kontroly a skúmania ako zamestnanci Vyhlášku ovládajú. Tým však navrhovateľ nemienil povedať, že neovláda bezpečnostné predpisy, pretože je dlhoročným pracovníkom a absolventom baníckeho učilišťa. Na pojednávaní krajského súdu navrhovateľ doplnil, že spornou skutočnosťou medzi účastníkmi je otázka, či navrhovateľ na dopravník vstúpil, alebo naň bol vtiahnutý. Podľa navrhovateľa bolo v tomto smere preukázané, že navrhovateľ bol na dopravník vtiahnutý keď manipuloval s veľkým bremenom a mal problematickú komunikáciu so spolupracovníkmi neovládajúcimi slovenský jazyk.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v medziach odvolania a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa ust. , pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. Rozhodol na pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie okresného súdu oboznámením odborného posudku Obvodného banského úradu v Prievidzi a oboznámením výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 15.05.2012.

Vykonaným dokazovaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je daný odvolací dôvod podľa Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva vo všeobecnosti predovšetkým v nesprávnom postupe okresného súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Posudzovanie otázky zodpovednosti za škodu je vo všeobecnosti založené na posúdení existencie jej predpokladov. Tými sú vždy: porušenie právnej povinnosti alebo zákonom kvalifikovaná udalosť (pri objektívnej zodpovednosti), existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Práve posúdenie otázky príčinnej súvislosti je predmetom odvolania odporcu v tomto prípade, keďže odporca nesúhlasí so záverom okresného súdu, že pracovný úraz navrhovateľa sa stal aj v dôsledku iných porušení predpisu, ako iba porušenia zákazu vstupu na dopravníkový pás, resp. porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zvukového výstražného znamenia daného pred spustením pásu.

Príčinná súvislosť je daná, ak medzi protiprávnym úkonom, ktorý viedol ku vzniku škody a škodou existuje bezprostredný vzťah príčiny a následku. Pritom sa musí sa jednať o takú príčinu, bez ktorej by pri obvyklom priebehu udalostí škoda nevznikla a musí sa jednať o príčinu hlavnú a nielen vedľajšiu.

Pretože príčinná súvislosť predstavuje skutkové zistenie, bolo potrebné pri jej zisťovaní posudzovať skutkový priebeh udalostí predchádzajúcich úrazu navrhovateľa a v nich hľadať to konanie či opomenutie, ktoré je so spôsobenou škodou na zdraví v príčinnej súvislosti vo vyššie uvedenom zmysle.

Zo skutkového hľadiska je zrejmé, že navrhovateľ vstúpil na dopravníkový pás a napriek zvukovej signalizácii upozorňujúcej na spustenie pása z tohto nezostúpil, domnievajúc sa, že signál sa vzťahuje k inému dopravníku. Nebolo to tak, ale spustil sa práve ten dopravníkový pás, na ktorom stál navrhovateľ a vzápätí nasledoval úrazový dej. Z hľadiska uvedenej bezprostrednosti príčiny a následku je potrebné si uvedomiť, že k úrazu bez ďalšieho neviedol samotný vstup navrhovateľa na dopravníkový pás. Pritom už z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ stúpil na pás vedome a jeho ďalšie tvrdenia o stiahnutí naň neseným bremenom sa tak javia iba ako neskoršie prispôsobovanie tvrdených skutočností. Vstup na dopravníkový pás bez jeho náležitého zabezpečenia bol síce porušením bezpečnostných predpisov no pokiaľ by bol následne navrhovateľ správne reagoval na zvukovú signalizáciu, k úrazu by nedošlo. Vstup navrhovateľa na dopravník, i keď v rozpore s predpismi o bezpečnosti práce tak ešte nebol bezprostrednou príčinou úrazu. Tou bolo až nekonanie navrhovateľa spočívajúce v nezostúpení z dopravníkového pásu napriek

tomu, že tak bol povinný urobiť po zaznení výstražného signálu, ktorý preukázateľne počul. Iba toto nekonanie navrhovateľa bezprostredne viedlo ku vzniku škody spôsobenej úrazom a iba uvedená príčina tak spĺňa požiadavku bezprostrednosti vo vzťahu ku vzniknutej škode. Pokiaľ okresný súd za ďalšie príčiny škody považoval porušenie povinností pri prenášaní bremien cez prechodový mostík ponad strojné zariadenie a porušenie predpisov o povinnostiach predáka pracovnej skupiny zaistiť bezpečnosť pracovníkov skupiny, teda aj svoju, tieto skutočnosti bezprostredne k úrazu neviedli a medzi nimi a škodou spôsobenou úrazom tak vzťah príčinnej súvislosti absentuje. Uvedené porušenia predpisov preto nezakladajú zodpovednosť za škodu vzniknutú úrazom navrhovateľa.

Pri porušení povinností vyplývajúcich zo zvukových výstražných znamení (§ 17 ods. 5 Vyhlášky) konštatoval existenciu dôvodov pre zbavenie sa zodpovednosti odporcu aj okresný súd, z ktorého skutkovými zisteniami sa krajský súd v tomto smere stotožňuje. Zo skutkových zistení okresného súdu vyplýva, že boli naplnené všetky predpoklady pre zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, keď boli naplnené všetky kritériá ust. . Jediná príčina škody totiž vznikla zavineným porušením právnych predpisov zo strany navrhovateľa, s ktorými bol navrhovateľ riadne a preukázateľne oboznámený, a ktorých znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.

Vzhľadom na uvedený odlišný skutkový záver ohľadom príčiny pracovného úrazu navrhovateľa, zmenil krajský súd rozsudok okresného súdu tak, že návrh zamietol. Záverom sa však žiada uviesť, že s prístupom navrhovateľa, ktorý stanovené postupy na zabezpečenie dopravníka považoval za ceremónie a mal za to, že v banskom prostredí nemožno vždy dodržiavať bezpečnostné predpisy, pretože by stála ťažba (výpoveď navrhovateľ na pojednávaní okresného súdu dňa 15.5.2012), bol vznik obdobnej udalosti s vysokou pravdepodobnosťou iba otázkou času, nech by zo strany odporcu bolo vynakladané maximálne úsilie predchádzať úrazom zamestnancov. Banské prostredie vždy bolo, je a napriek technickému pokroku ostáva pre človeka v ňom pracujúceho vysoko rizikové. Popri vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodoch zamietnutia návrhu, tak nepriznanie úplného odškodnenia pracovného úrazu navrhovateľovi zodpovedá aj spravodlivému usporiadaniu daného právneho vzťahu.

O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( )

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .