Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Er-6-2009.pdf
PDF · 76.7 KB
Case nature
Subarea
6Er/6/2009
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,811 09 Bratislava, proti povinnému: N. o vymoženie XXXX,XX € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr.Rudolfovi Krutému so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Tunajší súd vydal dňa 21.1.2009 poverenie č. XXXX XXXXXX.* pre súdneho exekútora proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. G. pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky oprávneného.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci /podmienky konania/.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené zákonné podmienky na jeho vedenie.
Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona..
Podľa §58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §40 písm. a/a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Súd po znovupreskúmaní exekučného titulu zistil následovný skutkový stav:
V predmetnej exekučnej veci bola medzi povinným a oprávneným dňa 3.1.2008 uzavretá Úverová zmluva č. 9031903, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, v ktorej sa nachádza rozhodcovská doložka.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodovanie sporu na základe rozhodcovskej doložky, v rámci ktorej sa zmluvné strany dohodli, že spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy , vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.
Predmetná úverová zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a teda malo by sa jednať o absolútny obchod, ktorý by sa mal výlučne spravovať ustanoveniami obchodného zákonníka.. Zo zmluvy je zrejmé, že oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky a povinný zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za poskytnutie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ani z úverovej zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, že povinný konal v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Súd preto považoval túto zmluvu za spotrebiteľskú, preto použil spotrebiteľské právne normy, t.j. zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. a smernica Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu-fyzickej alebo právnickej osobe.Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis.Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov-spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
Podľa §2 písm. b/ zákona č.258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods.1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / Ďalej len „neprijateľná podmienka“/. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom ku škode spotrebiteľa /čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHC zo dňa 5.4.1993/.
Pretože v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, zmluvné podmienky nesmú byť dohodnuté v neprospech spotrebiteľa a spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 4 OZ uviedol zoznam niektorých podmienok, ktoré možno považovať za neprijateľné. V zmysle písm. r/ vyššie uvedeného ustanovenia za neprijateľnú podmienku sa považuje aj tá podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil rozhodca svoju právomoc, nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ bol nútený tieto obchodné podmienky prijať ako celok alebo odmietnuť. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý je v predmetnom konaní exekučným titulom, právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi oboma zmluvnými stranami v rámci úverovej zmluvy. V rozhodcovskej doložke je vopred ustanovený rozhodca, ktorý bude v prípade majetkového sporu predmetnú vec riešiť. Už len toto ustanovenie porušuje základné zásady prejednania veci nestranným sudcom. Na základe uvedeného sa spotrebiteľ ocitol v znevýhodnenom postavení. Praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.Takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neplatná v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto /bez právomoci rozhodcovského súdu/ vydaný rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd zastavil exekúciu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, povinnosťou exekučného súdu je rozhodnúť pri zastavení exekúcie aj o trovách exekúcie. súd preto vyzval súdneho exekútora, aby oznámil súdu, či si uplatňuje trovy exekúcie a zároveň aby predložil špecifikáciu trov. Súd vo výzve poučil súdneho exekútora, že ak sa nevyjadrí v stanovenej lehote, súd mu náhradu trov exekúcie neprizná.
Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 2.10.2013 uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si trovy exekúcie uplatní,doposiaľ ich však neuplatnil.
Na základe vyššie uvedených skutočností,pretože súdny exekútor napriek súdnej výzve trovy exekúcie nevyčíslil, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov exekúcie nepriznal, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na tunajší súd.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods.3 O.s.p., to znamená musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a O.s.p./, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.