Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-227-2022.pdf
PDF · 100.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/227/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou so sídlom Poprad, Murgašova 86/1, proti manželke E. B., F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom A. B., nar. XX. XX. XXXX a C. B., nar. XX. XX. XXXX, obe trvale bytom C., D. XXXX/ XX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa A. B., nar. XX. XX. XXXX a manželky E. B., F. G., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté XX. XX. XXXX v Ždiari, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ždiar vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
Schvaľuje rodičovskú dohodu uzavretú 11. 01. 2023 v tomto znení:
Maloleté deti A. B., nar. XX. XX. XXXX a C. B., nar. XX. XX. XXXX, sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky E. B..
Obaja rodičia majú právo maloleté deti A. B. a C. B. zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok.
Otec A. B. sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 110 eur mesačne a maloletého C. B. sumou 90 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke E. B., počnúc dňom doručenia tohto rozsudku osobe povinnej z vyživovacej povinnosti.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal 21. 11. 2022 na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti A., nar. XX. XX. XXXX a C., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti manželky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, a zaviazal otca maloletých detí prispievať na ich výživu sumou 110 eur mesačne pre maloletého A. a 90 eur mesačne pre maloletého C. a aby súd neupravoval styk otca s maloletými deťmi.
2. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že manželstvo uzavreli 12. 07. 2008. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja majú národnosť slovenskú, štátnu príslušnosť SR. Z manželstva pochádzajú dve
maloleté deti a to A. B. nar. XX. XX. XXXX a C. B., nar. XX. XX. XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v obci Lendak.
Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté z lásky, harmonické, bez vážnejších problémov, konfliktov, a to jednak v čase, kým boli bezdetní, ako aj po narodení detí. Rodina fungovala ako spoločenstvo, v ktorom manželia spoločne vychovávali svoje deti, starali sa o domácnosť. Postupne však zo strany manželky dochádzalo k ochladeniu citov, k opakovanému odmietaniu navrhovateľa manželkou, a to nielen v oblasti fyzického zblíženia, obyčajného objatia, ale aj ako priateľa, partnera v spoločnom živote. Navrhovateľ spočiatku danú situáciu akceptoval, nevšímal si ju, pripisoval ju náročnému pôrodu, no ani po uplynutí značného času však zo strany manželky nedošlo k zmene správania, naopak manželka ho ešte viac odmietala, zároveň odmietala s navrhovateľom komunikovať. Navrhovateľ v záujme zachrániť manželstvo spoločne s manželkou navštívili viacerých psychológov, avšak ani tieto návštevy situáciu v manželstve nezmenili. Naopak bola preukázaná nevôľa manželky k navrhovateľovi so záverom, že jej také spolužitie vyhovuje. Navrhovateľ má záujem žiť v plnohodnotnom manželstve, čo v danom prípade nie je možné, nakoľko ho manželka nevníma ako partnera, ktorej dokonca vadí blízkosť navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že manželská kríza je neprekonateľná, vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne narušené, manželstvo neplní svoju funkciu, žiadal, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol.
3. Manželka ani kolízny opatrovník sa k podanému návrhu nevyjadrili.
4. Dňa 11. 01. 2023 sa na Okresnom súde Kežmarok konalo informatívne stretnutie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľ, právna zástupkyňa navrhovateľa, manželka a kolízny opatrovník.
5. Navrhovateľa na informatívnom stretnutí zotrval na podanom návrhu, rovnako zotrval aj na dôvodoch uvedených v návrhu. Situácia je nemenná, nepomohli ani sedenia u psychologičky či sexuologičky. Správanie manželky sa nezmenilo, nemá ani záujem ho zmeniť a on nemá záujem zotrvať vo vzťahu, ktorý nie je naplnený zo všetkých strán. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práva povinností k mal. deťom na čas po rozvode, navrhol, aby deti boli zverené manželke, on bol zaviazaný prispievať na výživu detí sumou 110 eur na staršieho syna a 90 eur na mladšieho syna, styk navrhol neupraviť, nakoľko s manželkou sa vedia dohodnúť. 6. Manželka vo svojom vyjadrení na informatívnom stretnutí 11. 01. 2023 uviedla, že s podaným návrhom súhlasí a tiež sa chce rozviesť. Nemá záujem zotrvať v manželskom zväzku. Súhlasila aj návrhom ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
7. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o rozvod manželstva účastníkov toto ponecháva na zváženie súdu. Manželia spolupracovali s úradom, dostavili sa k sociálnej pracovníčke, jediným problémom bolo spočiatku výživné. Rodičovskú dohodu doporučil schváliť, nakoľko mal za to, že je v záujme maloletých detí.
8. Na informatívnom stretnutí konanom 11. 01. 2023 došlo medzi rodičmi k rodičovskej dohode ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, na základe ktorej sa rodičia dohodli, maloleté deti A. B., nar. XX. XX. XXXX a C. B., nar. XX. XX. XXXX, sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky E. B.. Obaja rodičia majú právo maloleté deti A. B. a C. B. zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok. Otec A. B. sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 110 eur mesačne a maloletého C. B. sumou 90 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke E. B., počnúc dňom doručenia tohto rozsudku osobe povinnej z vyživovacej povinnosti. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
9. Predmetnú rodičovskú dohodu, ktorá je súčasťou zápisnice z informatívneho stretnutia z 11. 01. 2023, dňa 11. 01. 2023 podpísali všetci účastníci konania, teda navrhovateľ, právna zástupkyňa navrhovateľa, manželka a kolízny opatrovník.
10. Súd za účelom schválenia rodičovskej dohody nariadil termín pojednávania, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa navrhovateľa a kolízny opatrovník. Nedostavil sa navrhovateľ, ktorého svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila jeho právna zástupkyňa z dôvodu pracovných povinností navrhovateľa, rovnako manželka ospravedlnila svoju neúčasť písomným podaním z dôvodu pracovných povinností. Obaja účastníci trvali na rodičovskej dohode, a súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, výsluchom kolízneho opatrovníka mal. detí a oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so sobášnym listom účastníkov, rodnými listami detí, potvrdením o trvalom pobyte účastníkov, správou ÚPSVaR Kežmarok o prešetrení rodinného prostredia z 05. 01. 2023, potvrdením o príjme navrhovateľa za rok 2022, potvrdením o príjme manželky za obdobie od decembra 2021 do novembra 2022, zápisnicou z informatívneho stretnutia z 11. 01. 2023, odpoveďami na lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov SR a registri Sociálnej poisťovne a zistil nasledovné.
12. Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvajú, ako aj na okolnostiach a príčinách rozvratu v ňom špecifikovaných. Ďalej uviedla, že od podania návrhu, ani od informatívneho stretnutia, sa situácia ani okolnosti nezmenili, a tak ani na strane navrhovateľa nie sú vytvorené podmienky, aby sa spolužitie obnovilo. Manželstvo je nefunkčné, trvalo rozvrátené, bez možnosti nápravy. Navrhla, aby súd návrhu vyhovel, čo sa týka výroku o rozvode manželstva, a zároveň vo vzťahu k úprave práv a povinností k mal. deťom rozhodol v zmysle rodičovskej dohody z 11. 01. 2023. Navrhovateľ má príjem cca. 900 eur mesačne. S manželkou žijú naďalej v spoločnej domácnosti. Majetkové pomery na strane navrhovateľa sa od informatívneho stretnutia nezmenili.
13. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že k rozvodu sa nevyjadruje, vzhľadom k tomu, že rodičia sa dohodli na informatívnom stretnutí, navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme mal. detí.
14. Manželka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu 11. 01. 2023 žiadala, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol a schválil rodičovskú dohodu.
15. Z predloženého sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že manželstvo bolo uzatvorené XX. XX. XXXX v Ždiari. U oboch účastníkov konania išlo o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi príslušníkmi SR. Posledným spoločným bydliskom je obec C..
16. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve deti, A. B. a C. B., obe ešte maloleté.
17. Z predložených dokladov o príjme účastníkov mal súd za preukázané, že navrhovateľ je zamestnaná v spol. Whirpool Slovakia spol. s r. o. s priemerným čistým mesačným zárobkom okolo 900 eur. Manželka pracuje v Nemocnici Poprad, a. s. a jej priemerný mesačný zárobok v čistom dosahuje sumu 1200 eur v priemere.
18. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
19. Pri rozhodovaní o rozvode súd zisťuje, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť, ako aj pre samotných účastníkov. Účel manželstva spočíva vo vytváraní prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si vzájomnú podporu a pomoc.
20. V danom prípade podľa názoru súdu príčinou rozvratu manželstva účastníkov konania je najmä vzájomné odcudzenie manželov, odmietanie manžela manželkou, nezáujem manželky žiť plnohodnotným manželským životom, ako aj nezáujem manželky za pomoci odborníkov riešiť vzniknutú manželskú krízu.
Súd podanému návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, lebo bolo preukázané, že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Manželia síce ešte žijú v spoločnej domácnosti, avšak viac menej ako spolubývajúci, ktorí komunikujú najmä iba ohľadom základných vecí a detí. Manželstvo za danej situácie je len formálnym zväzkom, je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel.
Vzhľadom na skutočnosť, že manželia sa chcú rozviesť, nie je predpoklad, aby došlo k obnove spolužitia medzi nimi. Súdu neostávalo nič iné, než podanému návrhu vyhovieť a manželstvo účastníkov rozviesť.
21. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
22. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
23. V prípade úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, došlo medzi rodičmi k uzatvoreniu rodičovskej dohody, s ktorou súhlasil aj kolízny opatrovník. Na základe rodičovskej dohody uzatvorenej 11. 01. 2023, na čas po rozvode súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal v konaní preukázané, že matka je schopná sa náležite postarať o maloletých. Zároveň navrhovateľ so zverením maloletých detí do starostlivosti manželky súhlasil. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia budú maloletých zastupovať a to v bežných veciach, t. j. vyplývajúcich a súvisiacich s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a rovnako spravovať majetok maloletých detí v bežných veciach. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa mali rodičia dohodnúť, resp. ak sa nedohodnú, na návrh niektorého z nich rozhodne súd.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Rovnako v prípade určenia vyživovacej povinnosti došlo medzi rodičmi k dohode, ktorá je vzhľadom na príjmy povinnej osoby – navrhovateľa vo výške 900 eur mesačne a výdavky maloletých detí, ktoré sú vo veku 7 a 5 rokov v záujme maloletých detí a výživné na staršieho syna vo výške 110 eur a na mladšieho syna vo výške 90 eur zodpovedá aktuálnym pomerom jednak na strane otca ako ja na strane maloletých detí.
26. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.
27. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.
28. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.
29. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletí toho času vzhľadom na vek nie sú schopní sami sa živiť, teda nemajú žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.
30. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
31. Styk otca s maloletými neupravil, nakoľko rodičia sa ohľadom maloletých detí vedia dohodnúť na styku a stretávaní a aj v tejto časti úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom došlo medzi rodičmi k dohode.
32. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. V danom prípade medzi rodičmi mal. detí došlo k uzatvoreniu dohody o úprave rodičovských práv a povinností, takáto dohoda je v záujme mal. detí, súd preto rodičovskú dohodu schválil.
33. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § 52 CMP.
35. Zároveň rozhodnutie súdu nie je nemenné a v prípade zmeny pomerov, či už na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby, sa novým návrhom možno domáhať zmeny súdneho rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku č. II. rozhodnutia, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, navrhovateľ a manželka v súlade s § 122 CMP v spojení s § 2 CMP nie sú oprávnení podať odvolanie, nakoľko ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Proti výroku č. I, č. III. a kolízny opatrovník aj proti výroku č. II. rozhodnutia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.