Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_74S-61-2021.pdf
PDF · 151.07 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/61/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu RIGA, s.r.o., Banícka 703/16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 52412041, zastúpeného advokátkou Mgr. Gabrielou Novákovou, Nám. A.H.Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101613777/2021 zo dňa 2. septembra 2021 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2019, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 10003900700/2021 zo dňa 8.3.2021. Žalobcovi doručil protokol a výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole 12.3.2021. Žalobca využil svoje právo a písomne podal vyjadrenie k protokolu. Správca dane predvolal žalobcu na prerokovanie jeho vyjadrenia k protokolu na deň 26.5.2021, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Prvostupňové administratívne rozhodnutie - zhrnutie podstatných argumentov
2. Správca dane rozhodnutím č. 1000947107/2021 zo dňa 1. júna 2021 určil žalobcovi rozdiel dane v sume 12 915,14 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2019, nadmerný odpočet nepriznal v sume -146.-Eur a vyrubil daň v sume 12 769,14 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní podanom 27.1.2020 -146.-Eur; daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 12 769,14 Eur; rozdiel v sume 12 915,14 Eur; rozdiel na úhradu 12 769,14 Eur. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť rozdiel dane zaplatiť v lehote 15 dní.
3. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že preveroval intrakomunitárne dodania v rámci členských štátov Európskej únie. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií od Maďarskej daňovej správy zistil, že bolo potvrdené, že žalobca nadobudol tovar od maďarského dodávateľa Marschiol Kft. Budapešť LED pásky a súvisiace napájacie zdroje, tak ako boli žalobcovi týmto dodávateľom vyfakturované. Zo spisu z daňovej kontroly u žalobcu vykonanej za zdaňovacie obdobie december 2019 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, v ktorom mal žalobca toho istého dodávateľa tovaru z iného členského štátu a to maďarskú spoločnosť Marschiol Kft. Budapešť, zistil, že tento dodávateľ žalobcovi dodal fakturovaný tovar a maďarská finančná správa toto dodanie tovaru potvrdila.
4. Správca dane preveroval aj v súlade s článkom 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 prostredníctvom maďarskej daňovej správy dodávateľské faktúry žalobcu pre odberateľa Nemira Bau 2010 Kft., ktoré vyšpecifikoval, pričom išlo o faktúry spolu v hodnote 77 490,85 Eur. Išlo o dodanie tovaru s oslobodením od dane uvedené v daňovom priznaní. Správca dane konštatoval, že podmienky oslobodeného dodaniu sú uvedené v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky podľa § 43 ods. 1 až 4 dokladmi uvedenými v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ďalej konštatoval, že predložením faktúry a jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH nie je splnená požiadavka preukaznosti ale len formálna stránka účtovnej operácie. Správca dane preverovaním na strane odberateľa zistil, že tento s maďarskou daňovou správou nekomunikoval napriek tomu, že oznámenie o začatí daňovej kontroly doručované elektronicky prečítal, žiadne doklady nepredložil, sídlo spoločnosti je registrované u poskytovateľa sídiel, spoločnosť nemá prihlásenú žiadnu inú prevádzku, nemá registrovaných žiadnych zamestnancov, sídlo spoločnosti nie je vhodné na skladovanie tovaru. Odberateľ Nemira Bau 2010 Kft. podal daňové priznanie za preverované obdobie, v súhrnnom výkaze vykázal nadobudnutie od SK partnera v sume 51 093 000.-UF, DPH nezaplatil. Po prepočte kurzu Forintu k Euru odberateľ deklaroval nadobudnutie v hodnote 154 496,77 Eur. Žalobca si uplatnil oslobodené dodanie za predmetné zdaňovacie obdobie v sume 99 490,85 Eur (z toho 20 000.- Eur bolo v daňovej kontrole preukázané dodanie vozidla Volvo do Maďarska), pričom rozdiel predstavoval 55 005,89 Eur a pre nekontaktnosť odberateľa nebolo možné preveriť, o aký tovar išlo. Maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie tovaru tak, ako ho deklaroval žalobca. Podľa hodnotenia správcu dane zdokladované zistenie nekontaktnosti v prípade daňových subjektov vyvracia vierohodnosť dokladov znejúcich na ich meno a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a pravdivosti a údajov v nich uvedených. Ak sa daňový subjekt vyhýba správcovi dane, je sám nedôveryhodný a nemožno tak prijať za vierohodný dôkazný prostriedok znejúci na takýto subjekt. Správca dane z odpovede maďarskej daňovej správy zistil, že dopravný prostriedok PAX-37 predstavuje vozidlo, ktorého majiteľom je konateľ žalobcu. Správca dane preto vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k preprave tovaru a predložil dôkazy o vykonaní prepravy uvedeným vozidlom, identifikoval miesto vykládky tovaru u odberateľa, identifikoval osoby prítomné za dodávateľa a odberateľa, akým spôsobom boli uskutočnené obchodné transakcie. Žalobca počas daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili reálne uskutočnenie prepravy tovaru k odberateľovi. Tvrdenie bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán nestačia na preukázanie, že bol obchod reálne uskutočnený a že boli splnené podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže nebolo preukázané, že išlo o dodávku tovaru do iného členského štátu správca dane túto považoval za dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 zákona č. 222/2004 Z. z., pri ktorých vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Platiteľovi nevzniklo právo na oslobodenie od dane, a preto je povinný túto odviesť do štátneho rozpočtu v zmysle § 22 ods.1 zákona č. 222/2004 Z. z..
Druhostupňové administratívne rozhodnutie - zhrnutie podstatných argumentov
5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že po preskúmaní rozhodnutia a spisového materiálu v rozsahu odvolacích námietok žalobcu zistil, že správca dane postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, posúdil závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a vyhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň sa vysporiadal s námietkami žalobcu a uviedol, aké úvahy ovplyvnili jeho hodnotenie dôkazov. Žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu ako neopodstatnené s tým, že nezistil žiadny dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca si v podanom daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2019 uplatnil oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH pre odberateľa Nemira Bau 2010 Kft. v sume 77 490,85 Eur na základe faktúr č. 1901000015-190100018, 190100020-190100021, ktorých predmetom bol tovar - LED pásky. K predmetným faktúram boli žalobcom predložené potvrdenia o prijatí tovaru a prepravné doklady CMR, ktoré obsahovali len všeobecný popis miesta vykladania a to MAGYARGÉC. Obsahovali len pečiatku odberateľa nečitateľné podpisy osôb preberajúcich tovar v mene tohto odberateľa bez akejkoľvek identifikácie a tiež pečiatku žalobcu. Tiež boli predložené potvrdenia o prevzatí tovaru zo strany odberateľa, pričom tieto obsahovali pečiatku spoločnosti Nemira Bau 2010 Kft., adresu vyloženia 3133
MAGYARGÉC, Rákoczi út 62, nečitateľné podpisy, meno vodiča T. s ev. č. vozidla PAX - 307. Podľa žalovaného zákon o DPH v § 43 v podstate určuje dve podmienky oslobodenia od dane. Prvou je postavenie dodávateľa a odberateľa, kedy dodávateľom je platiteľ a odberateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a druhou podmienkou je fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Zároveň, pokiaľ má dôjsť k dodaniu tovaru, ktoré je predmetom dane z pridanej hodnoty, musí byť splnená podmienka prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na inú osobu. Podľa žalovaného zo zistení správcu dane je zrejmé, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu stanovené v zákone o DPH. Žalovaný poukázal na to, že vykonaným preverovaním nebolo preukázané, že odberateľ Nemira Bau 2010 Kft. tovar v Maďarsku fyzicky prijal. Išlo o subjekt, ktorý s maďarským správcom dane nespolupracoval a nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal nadobudnutie tovaru od žalobcu, nemal žiadne technické, materiálne ani personálne podmienky na prijatie tovaru, mal len virtuálne sídlo, na ktorom nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, a na ktorom tak nemohol byť tovar ani skladovaný. Nemal žiadne skladovacie priestory a ani iné prevádzkové priestory. Správca dane žalobcu vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu, avšak žalobca na výzvy a oboznámenia správcu dane nereagoval a počas daňovej kontroly žiadne doklady nepredložil. Žalovaný poukázal tiež na to, že daňové doklady sú z hľadiska preukázania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Podľa žalovaného nekontaktnosť zahraničného odberateľa vyvracia aj vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na jeho meno a odôvodňuje pochybnosti o pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. V prípade, že sa daňovník vyhýba správcovi dane a svojou nečinnosťou neumožňuje vykonať úkony, je sám nedôveryhodný, a preto nemožno za vierohodné považovať doklady znejúce na takýto subjekt. Súčasne nemá takýto doklad hodnotu preukaznosti, pretože ho nemožno overiť v účtovníctve nekontaktného subjektu. Predložené prepravné doklady CMR neboli dokazovaním preukázané a samotné doklady predložené žalobcom nepreukazujú, že bol tovar dodaný do iného členského štátu. V predmetnej veci nebolo preukázané, že k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa došlo, čím nebola splnená zásadná podmienka, na základe ktorej možno plnenie označiť za nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva. Žalobca nepreukázal, že tovar odoslal alebo prepravil na miesto určenia uvedené v dokladoch, a teda že na nadobúdateľa prešlo aj právo nakladať s týmto tovarom. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International. Daň z pridanej hodnoty zo zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania tovaru, platí nadobúdateľ tovaru v členskom štáte skončenia prepravy, alebo odoslania tovaru. Daňové vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru podané kupujúcim v členskom štáte určenia dodávky nie je ani podľa vyjadrenia Súdneho dvora EÚ vo veci Twoh dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania. S ohľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ žalovaný poukázal na skutočnosti zistené správcom dane, ktoré nasvedčujú tomu, že tovar, ktorý bol deklarovaný predmetnými faktúrami nebol odberateľom Nemira Bau 2010 Kft. prijatý, nebolo potvrdené, že s tovarom disponoval ako vlastník, nedošlo k preukázaniu, že tovar bol týmto odberateľom prepravený a ani prijatie tovaru v miestach vykladania nebolo potvrdené. Žalobca bol oboznámený so zistenými skutočnosťami a tiež bol poučený o jeho práve, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam a o jeho práve predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o dodaní tovaru s oslobodením od dane pre deklarovaného odberateľa a práve žalobca na takéto výzvy správcu dane nereagoval. Žalobca na výzvy a oboznámenia správcu dane nereagoval. Až vo vyjadrení k protokolu zaslal až po márnom uplynutí lehôt určených správcom dane zmluvu o nájme nehnuteľnej veci z 20.9.2020, kde bolo uvedené, že T. prenajíma od 1.11.2020 motorové vozidlo s ev. č. PAX-307 nájomcovi a to žalobcovi, pričom z predloženého účtovníctva žalobcu žiadne reálne dôkazy o vykonanej preprave neboli preukázané. Žalobcom predložená zmluva o prenájme motorového vozidla je zo dňa 20.9.2020, ktorej obsahom je prenájom motorového vozidla od 1.11.2020, pričom správcom dane bolo kontrolované zdaňovacie obdobie december 2019. Teda takéto doklady sa ani neviazali ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu a potom ani nemohli potvrdiť reálnosť uskutočnenia prepravy tovaru pre žalobcovho odberateľa do iného členského štátu. Žalobca s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-146/05 „Albert Collé“ a C-409/04 „Teleos plc“ uviedol, že v týchto rozhodnutiach je výslovne uvedené, že ak sa uplatňuje oslobodenie dodávky od dane, môže k tomu dôjsť len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.
7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k odvolacej námietke, ktorou žalobca označil Dávida Vaskora, ktorý tovar mal preberať, a ktorý mal potvrdiť, že tovar bol dodaný do skladových
priestorov odberateľa a riadne prevzatý, žalovaný uviedol, že zo zistení správcu dane z odpovede maďarskej finančnej správy, vyplýva, že odberateľ Nemira Bau 2010 Kft. nemá žiadnych zamestnancov a jej štatutárnym orgánom, resp. riaditeľom je pán D., ktorý má uvedený trvalý pobyt na Ukrajine a nakoľko táto spoločnosť je nekontaktná podľa zistení maďarskej finančnej správy, nebolo nijako preukázané, že pán A. zastupuje odberateľa. Na CMR dokladoch bolo uvedené, ako miesto vykládky len MAGYARGÉC HU podpisy na CMR dokladoch a potvrdenie o prijatí tovaru k faktúre sú nečitateľné, a teda z týchto dokladov nebolo možné identifikovať osobu, ktorá prevzala tovar. Žalobca podal vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly do elektronickej podateľne dňa 27.4.2021, ktorého prílohou bola nájomná zmluva medzi MAGYARGÉC ingatlanforgalmazó Kft. a odberateľom žalobcu v maďarskom jazyku. Táto zmluva nepreukazuje uskutočnenie obchodných transakcií tak, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný pritom zdôraznil, že podstatné je, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňového konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovníkom, pričom je to daňovník, ktorý ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a v prípade zodpovedného prístupu by sa mal snažiť vo vlastnom záujme v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení získavať doklady o tom, že boli plnenia uskutočnené tak, aby o ich realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti, ako to bolo v tomto prípade pri uplatnenom oslobodení dodania tovaru do iného členského štátu. Upozornil tiež na to, že daňové konanie nie je ovládané vyhľadávacou zásadou ale prejednávacou zásadou . Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami na dožiadané daňové úrady v krajine deklarovaného odberateľa zdaniteľného plnenia podľa faktúr predložených žalobcom. Úlohou správcu dane nebolo preukazovať existenciu daňovej transakcie ale overiť, či žalobca preukázal deklarované transakcie. Nestačí len formálne preukázanie (teda preukázanie faktúry, prepravné doklady, CMR a pod.), že došlo k dodaniu tovaru odberateľovi do Maďarskej republiky, ale je potrebné preukázať, že uplatnený nárok bol uplatnený odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09, bod 52,v ktorom Súdny dvor uviedol, že v prípadoch v ktorých sú vážne dôvody domnievať sa, že nadobudnutie v rámci Spoločenstva zodpovedajúce dotknutému dodaniu, by sa mohlo vyhnúť plateniu DPH v členskom štáte určenia a to napriek vzájomnej pomoci a správnej spolupráci medzi daňovými orgánmi dotknutých členských štátov, je členský štát odoslania v zásade povinný odmietnuť oslobodenie od dane v prospech dodávateľa tovaru a donútiť ho zaplatenie dane a posteriori, aby sa zabránilo tomu, že toto dodanie nebude zdanené.
8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, umožnil mu predložiť doklady k výkonu daňovej kontroly a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca bol oboznámený so všetkými zisteniami a ich vyhodnotením a opäť mu bolo umožnené, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy. Bol to práve žalobca, ktorý si dôkaznú povinnosť v tomto prípade nesplnil. Žalobca na výzvu správcu dane nereagoval, konateľ žalobcu sa ani nezúčastnil žiadneho ústneho pojednávania pred správcom dane, čím mohol vyvrátiť pochybnosti správcu dane, o ktorých bol sám vopred oboznámený.
Žalobné body
9. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, pričom tvrdil, že ide o nezákonné rozhodnutie, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s administratívnymi spismi a nemal v nich oporu, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
10. Žalobca v žalobe namietal, že nie je pravda, že odberateľ nespolupracoval s maďarským správcom dane, pretože odberateľ podal daňové priznanie, v ktorom priznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Nie je pravda ani to, že odberateľ nemal žiadne technické, materiálne ani personálne podmienky na prijatie tovaru a tak nemohol byť tovar ani skladovaný, pretože žalobca správcovi dane predložil nájomnú zmluvu odberateľa, avšak správca dane ju nepreveril. Napriek tomu, že žalobca správcu dane o takéto preverenie výslovne žiadal.
11. Žalobca namietal, že správca dane dôkazy v prospech žalobcu bagatelizoval a nevykonal navrhnutý dôkaz a to preverenie dodania tovaru osobou A., bytom A., napriek tomu, že ide o kontaktnú osobu. To, že odberateľ nemá zamestnancov neznamená, že táto osoba nespolupracovala s odberateľom na základe iného titulu. Žalobca namietal, že správca dane porušil svoju povinnosť zistiť skutkový stav veci, keď nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy. Mal možnosť v rámci MVI prešetriť skladové priestory odberateľa a rovnako vypočuť A..
12. Žalobca namietal, že svoje dôkazné bremeno vyčerpal na preukázanie dodania tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi. Podľa žalobcu daňovník vyčerpá dôkazné bremeno predložením dokladov podľa § 43 ods. 5. Ak má správca dane pochybnosti na základe iných skutočností, musí preukázať, že uvedený doklad je falošný, nestačí len spochybniť pravosť CMR, alebo musí preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel, alebo musel vedieť, ale že išlo o zneužitie práva. Na skutkový záver, ako urobil žalovaný, nestačí spochybniť prepravu do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie bolo potrebné vyvrátiť žalobcom predložené dôkazy o splnení zákonom stanovenej podmienky. Z daňovej kontroly nevyplynuli závery o falošnosti žalobcom predložených CMR a ani to rozhodnutie neobsahuje. Zákon predloženie dokladov ako predložil žalobca, priamo predpokladá a predložením CMR dokladu je v prípade uvedenom v § 43 ods. 5, písm. b) zákona o DPH splnená povinnosť preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane. Ak CMR obsahuje predpísané náležitosti, nejedná sa o formálne doklady. Nejde o doklady, ktoré môže vyhotoviť výlučne odberateľ alebo výlučne dodávateľ. CMR listina je dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom a dopravcom, ktorá obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte.
13. Žalobca na záver tvrdil, že splnil podmienky stanovené v § 43 ods. 2 zákona o DPH, preukázal dodanie tovaru nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte a zároveň preukázal prepravu, resp. dodanie tohto tovaru do iného členského štátu, pričom splnenie podmienok preukázal predložením dokladov v zmysle zákona o DPH (§ 43 ods. 5), faktúrami, CMR, nákladnými prepravnými dokladmi. Zo strany žalovaného nebola spochybnená ani existencia tovaru, ani platby za tovar, pričom tieto dôkazy súhlasia s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, preukazujúcich splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH v zmysle zákona o DPH. Napadnuté rozhodnutie nevychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný ako aj správca dane vec nesprávne právne posúdili. Navrhol preto, aby správny súd tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal, aby žalobcovi nahradil trovy konania.
Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení zopakoval jednotlivé úkony, ktoré správca dane vykonal počas daňovej kontroly a uviedol k akým zisteniam z vykonaných úkonov dospel.
15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k žalobným námietkam uviedol, že zo zistení správcu dane je zrejmé, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodené dodanie tovaru odberateľovi do iného členského štátu ustanovené v zákone o DPH. Dokazovaním správcu dane nebolo preukázané, že odberateľ Nemira Bau 2010 Kft. tovar v Maďarsku fyzicky prijal. Tento odberateľ s maďarským správcom dane nespolupracoval, nepredložil žiadne doklady ani dôkazy preukazujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu, nemal žiadne technické, materiálne ani personálne podmienky na prijatie tovaru, mal len virtuálne sídlo, na ktorom nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, nemal žiadne skladovanie priestory a ani iné prevádzkové priestory. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu, a to aj opakovane, no žalobca na tieto výzvy a oboznámenia správcu dane nereagoval a žiadne doklady nepredkladal. Zistenie nekontaktnosti v prípade zahraničného subjektu vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na jeho meno a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. Predložené prepravné doklady CMR neboli dokazovaním preukázané a tieto nepreukazujú, že by tovar bol dodaný do iného členského štátu a to deklaroval žalobca. Faktúry, prepravné doklady CMR, resp. potvrdenia o preprave
a prijatí tovaru preukazujúce oslobodenie stanovené v ust. § 43 zákona o DPH, musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. V predmetnom konaní nebolo preukázané, že k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo na strane nadobúdateľa, čím nebola splnená zásadná podmienka, na základe ktorej možno plnenie označiť za nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva. Žalobca nepreukázal, že odoslal alebo prepravil tovar na miesto určenia uvedeného v dokladoch, a teda nepreukázal, že na deklarovaného nadobúdateľa Nemira Bau 2010 Kft. prešlo aj právo nakladať s tovarom ako vlastník.
16. Žalovaný poukázal na zistenia správcu dane a to, že odberateľ nepreukázal, že tovar od žalobcu obstaral práve odberateľ, sídliaci v inom členskom štáte, že uhradil faktúry pre žalobcu neštandardným postupom pri obchodnom styku a to vkladom hotovosti na účet dodávateľa, t. j. žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca označil osobu Dávida Vaskora, ktorá mala tovar preberať a je kontaktná, avšak z odpovede Maďarskej finančnej správy vyplýva, že spoločnosť Nemira Bau 2010 Kft. nemá zamestnancov a jej štatutárnym orgánom je pán D., ktorý má trvalý pobyt na Ukrajine a keďže táto spoločnosť nebola kontaktná, nebolo preukázané ani to, že pán A.r skutočne zastupoval spoločnosť Nemira Bau 2010 Kft.. Žalobca nepreukázal správcovi dane počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani v odvolacom konaní, aký vzťah a na základe akého dokladu má A. k odberateľskej spoločnosti Nemira Bau 2010 Kft.. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca bol správcom dane oboznámený o zistených skutočnostiach, pričom žalobcu vyzval na predloženie dôkazov o jeho tvrdeniach o dodaní tovaru s oslobodením od dane pre deklarovaného odberateľa a práve žalobca na takéto oznámenie nereagoval a nepredložil žiadne vyjadrenia a dôkazy. Žalobca bol na takýto postup opakovane vyzývaný, pričom na to nereagoval. Až vo vyjadrení k protokolu zaslal žalobca doklady a to Zmluvu o nájme nehnuteľnej veci zo dňa 20.9.2020, kde bolo uvedené, že T. prenajíma od 1.11.2020 motorové vozidlo s ev. č. PAX-307 nájomcovi a to žalobcovi, pričom v predloženom účtovníctve žalobcu sa žiadne reálne dôkazy o vykonanej preprave nenachádzali. Žalobcom predložená nájomná zmluva o prenájme motorového vozidla je zo dňa 20.9.2020, ktorej obsahom je prenájom motorového vozidla od 1.11.2020, avšak faktom je, že kontrolované bolo zdaňovacie obdobie december 2019. To znamená, že predložené doklady sa neviažu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu, a teda nešlo o dôkazy o reálnosti uskutočnenia prepravy tovaru odberateľovi žalobcu do iného členského štátu.
17. Žalovaný uviedol, že nezistil v odvolacom konaní pochybenie v postupe správcu dane, pretože správca dane má oprávnenie vykonávať dokazovanie sám a voľba dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom. Neznamená to, že správca dane má povinnosť zabezpečovať dôkazy v prospech daňového subjektu, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada ale prejednacia zásada.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozsudku
18. Správny súd ako súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovom sídle tunajšieho správneho súdu dňa 16.1.2023. Vyhlásenia rozsudku sa nezúčastnili účastníci konania a ani verejnosť, preto bol vyhlásený zverejnením skráteného znenia rozhodnutia na úradnej tabuli správneho súdu a webovom sídle správneho súdu dňa 25. januára 2023 po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 a 4 SSP).
19. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý im predchádzal v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a preskúmaním zistil, že správna žaloba nebola dôvodná.
20. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 134 ods. 1 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
22. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom pre preskúmavané zdaňovacie obdobie (ďalej len „zákon o DPH“) (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
23. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
24. Podľa § 45 ods. 2 písm. d/, e/ zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
25. Podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
26. Podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
27. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym
poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutie za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a tiež predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.
28. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019 uplatnil oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu, ktorý fakturoval odberateľovi Nemira Bau 2010 Kft., 1036 Budapest, Kolosy tér 5-6 fszt. m4. ajtó, HU tovar LED pásky v celkovej hodnote spolu 77 490,85 Eur. Správca dane preveroval predmetné fakturácie prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií u Maďarskej finančnej správy. Z odpovede zistil, že odberateľ podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2019, v ktorom priznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, podal súhrnný výkaz za toto zdaňovacie obdobie, avšak daň z pridanej hodnoty nezaplatil. Okrem toho suma uvedená v súhrnnom výkaze deklarovaného odberateľa nekorešpondovala so sumou uplatnenou žalobcom v daňovom priznaní. Maďarská daňová správa vykonala kontrolu u tohto odberateľa, pričom mu zaslala oznámenie o začatí daňovej kontroly, ktoré tento prevzal, ale žiadne dokumenty neposkytol. Odberateľ má registrované sídlo spoločnosti u poskytovateľa sídiel, nemá žiadnu inú prevádzku a samotné sídlo nie je vhodné na vykonávanie obchodnej činnosti a skladovanie tovaru. Spoločnosť je nekontaktná. Nemá žiadnych zamestnancov na trvalý ani na dočasný pracovný pomer. Dodanie LED pások nemohla Maďarská daňová správa preveriť z dôvodu nečinnosti odberateľa. Správny súd zo správneho spisu ďalej zistil, že podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku správcom dane bolo preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu a skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nadobudol vlastnícke právo k fakturovanému tovaru. Treba súhlasiť so žalovaným ako aj správcom dane, že je to žalobca ako daňový subjekt, ktorého zaťažovala povinnosť preukázať splnenie formálnych a materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva na oslobodené dodanie tovaru. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovníkom v rámci podaného daňového priznania a v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre oslobodené dodanie sú zodpovedajúce skutočnému stavu. Úlohou správcu dane nebolo zisťovať ako deklarované obchody prebehli ale preveriť, či skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane sú súladné s tým, čo tvrdí v účtovných dokladoch daňovník. V prípade, že správca dane spochybní vykonaným preverovaním doklady predkladané daňovým subjektom, tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bezpochybne nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. V preskúmavanej veci bola vierohodnosť žalobcom predkladaných dokladov správcom dane spochybnené na základe výsledkov správnom dane vykonaného preverovania, čo bolo žalobcovi oznámené. Žalobca následne žiadne dôkazy o vyvezení fakturovaného tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi v daňovej kontrole nepredložil, preto boli jeho námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu v rozpore s obsahom administratívneho spisu.
29. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, čí predložil alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/93/2014 zo dňa 23.11.2016).
30. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 36/2016).
31. Žalobca v žalobe všeobecne namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov bez toho, aby takto uplatnenú žalobnú námietku konkretizoval. Takáto žalobná námietka preto neumožnila správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti z takto uplatneného dôvodu. Napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane majú všetky náležitosti, ktoré pre rozhodnutie vyžaduje Daňový poriadok. V odôvodnení rozhodnutia boli uvedené všetky rozhodné skutočnosti aj to, z akého dokazovania, na základe akého hodnotenia k týmto skutočnostiam orgán verejnej správy dospel a tiež to, ako boli právne posúdené. Tiež obsahuje údaj o tom, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami, tak ako to je zhrnuté v bodoch 5 až 8 tohto rozsudku.
32. Žalobca ako je uvedené v bode 10. tohto rozsudku namietal nesprávnosť zistení správcu dane a žalovaného. Tieto námietky neboli dôvodné. Žalovaný ako aj správca dane v odôvodneniach svojich rozhodnutí uviedli, že odberateľ žalobcu podal daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019, priznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Avšak podľa informácii, ktoré v preskúmavanej daňovej kontrole získal správca dane od Maďarskej finančnej správy nezaplatil DPH. Maďarská daňová správa voči deklarovanému odberateľovi začala daňovú kontrolu. Oznámenie o daňovej kontrole si deklarovaný odberateľ prevzal, avšak zostal nečinný. To znamená, že námietka žalobcu, že odberateľ nespolupracoval s maďarským správcom dane je nepravdivý údaj, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu.
33. Treba zdôrazniť, že dokazovanie skutočností rozhodných pre správne určenie dane je predmetom daňovej kontroly. Daňová kontrola je dôkazným prostriedkom a protokol z daňovej kontroly je dôkazom o skutočnostiach zistených vykonanou daňovou kontrolou. Žalobca bol pri daňovej kontrole nečinný, keďže vôbec nereagoval na správcom dane zaslané oboznámenia so zistenými skutočnosťami a zistenými pochybnosťami o hodnovernosti žalobcom predložených dokladov a vôbec nereagoval na opakované výzvy správcu dane na preukázanie vo výzvach špecifikovaných skutočností.
34. Žalobné námietky nesprávneho právneho posúdenia a vyčerpania dôkazného bremena žalobcom neboli dôvodné. Žalobca predložil do daňovej kontroly faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru, CMR doklady, zmluvu o nájme motorového vozidla a nájomnú zmluvu o prenájme skladových priestorov v obci Magyargéc Maďarsko. Správca dane preveroval žalobcom deklarované dodanie do iného členského štátu EÚ prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii, ktorou Maďarskú daňovú správu požiadal o informácie o obchodovaní žalobcu s predmetnou odberateľskou spoločnosťou. Skutkové zistenia, ktoré vyplynuli zo žalobcom predložených dokladov a z dôkazov obstaraných správcom dane správca dane vyhodnotil jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti. Tak správca dane ako aj žalovaný po vyhodnotení skutkových zistení dospeli k preskúmateľným skutkovým záverom a rovnako vec správne právne posúdili. Počas daňovej kontroly bola správcom dane preukázateľne spochybnená vierohodnosť dokladov predkladaných žalobcom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo späť na žalobcu ako na daňový subjekt. Žalobca bol s pochybnosťami správcu dane o hodnovernosti dokladov znejúcich na nekontaktného odberateľa a o ich nepreukaznosti počas daňovej kontroly riadne oboznámený a tiež bol vyzvaný na preukázanie skutočností, ktoré boli vo výzvach riadne identifikované, avšak žalobca zostal v daňovej kontrole nečinný. Žalobca teda následne toto dôkazné bremeno neuniesol. Úlohou daňových orgánov bolo preverenie splnenie formálnych a materiálnych podmienok pre deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a postačovalo, ak daňové orgány uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcii spochybnili. Žalobca nedôvodne vytýka daňovým orgánom nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď ich nezaťažovala povinnosť si zistiť ako bolo deklarované dodanie z tuzemska do iného členského štátu realizované, ale len preveriť, či sú žalobcom deklarované tvrdenia pravdivé.
35. Žalobca namietal, že dôkazné bremeno vyčerpal predložením dokladov podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH a že nestačí spochybniť pravosť CMR, že z daňovej kontroly nevyplynuli závery o falošnosti predložených CMR a tiež nejde o doklady, ktoré môže vyhotoviť výlučne odberateľ, alebo výlučne dodávateľ, ale ide o doklady, o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom a dopravcom, ktorá obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodanie v inom členskom štáte. Takého námietky neboli dôvodné. Žalobca k faktúram pre spoločnosť Nemira Bau 2010 Kft. pripojil vyplnené tlačivá CMR, z ktorých ale vyplýva, že nie sú dokladom o tom, že odosielateľ uzatvoril s dopravcom prepravnú zmluvu ako to tvrdí žalobca v žalobe, pretože odosielateľ aj dopravca sú tá istá osoba a to žalobca. To znamená, že nemajú dôkaznú hodnotu medzinárodného nákladného listu, v ktorom nezávislý dopravca ako tretia
strana potvrdí, že tovar prevzal od odosielateľa a odovzdal adresátovi - odberateľovi v inom členskom štáte EÚ. Zistenie žalovaného, že takéto doklady nie sú dôkazom o splnení podmienok oslobodeného dodania v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH bolo preto súladné s obsahom predkladaných CMR. Navyše ani tvrdenie žalobcu o tom, že CMR doklady obsahujú všetky náležitosti, nie je pravdivé, pretože CMR doklady neobsahujú úplnú adresu, kde podľa tvrdenia žalobcu mal byť tovar dodaný, ale len všeobecné označenie obce Magyargéc HU.
36. Žalobné námietky, že správca dane nevykonal navrhnuté dôkazy a tým vedome nezískaval dôkazy v prospech žalobcu a že správca dane mal možnosť v rámci MVI prešetriť skladové priestory odberateľa a vypočuť A., sú rovnaké ako žalobca uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Na tieto námietky žalovaný dal riadne zrozumiteľnú a jasnú odpoveď na strane 11 a nasl. napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe na argumentáciu žalovaného vôbec nereagoval, len svoju námietku zopakoval. Možno súhlasiť so žalovaným, že z informácií získaných od Maďarskej finančnej správy bolo zistené, že štatutárnym orgánom odberateľa Nemira Bau 2010 Kft. je pán D., ktorý má uvedený trvalý pobyt na Ukrajine, pričom išlo o spoločnosť, ktorá nemala žiadnych zamestnancov, a teda nebolo ničím preukázané, že pán A. by mal zastupovať spoločnosť Nemira Bau 2010 Kft.. Odberateľ nemal registrované žiadne skladové priestory, na CMR dokladoch bolo uvedené miesto vykládky len Magyargéc HU. Podpisy odberateľa na CMR dokladoch a potvrdeniach o prijatí tovaru k faktúre sú nečitateľné, a preto z týchto listín nie je možné identifikovať osobu, ktorá prevzala tovar. Nájomná zmluva, ktorú žalobca priložil k vyjadreniu k protokolu, nepreukazuje ani nepotvrdzuje uskutočnenie obchodných transakcií medzi daňovými subjektmi tak, ako to deklaroval žalobca. Žalovaný správne poukázal na právnu úpravu daňovej kontroly v Daňovom poriadku a oprávnenie daňových orgánov zisťovať a preverovať dodržiavanie zákonných povinností daňových subjektov z hľadiska príslušných hmotno-právnych predpisov. Pritom ako podstatné uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Možno zdôrazniť, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je to daňovník, ktorý je povinný preukazovať skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane, ktoré si uplatňuje vo svojom daňovom priznaní, a preto je v jeho záujme, aby v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov si zabezpečil dôkazy o tom, že obchody v skutočnosti prebehli a tým vylúčiť, aby v budúcnosti mohli o predmetných obchodoch vzniknúť akékoľvek pochybnosti.
37. Žalobca na záver svojich žalobných námietok namietal, že splnil podmienky uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH a preukázal, že tovar dodal platiteľovi dane v inom členskom štáte a preukázal prepravu do tohto členského štátu, pričom predložil doklady podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, faktúry
- CMR, nákladné prepravné doklady. Ďalej, že nebola spochybnená existencia tovaru a ani platby za tovar, čo spolu vytvára ucelenú reťaz dôkazov o splnení podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH v zmysle zákona o DPH. Takto uplatnené námietky nemohli obstáť pre svoju všeobecnosť, sú len vyjadrením nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. Nesúhlas žalobcu nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k zisteniu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Ako bolo uvedené vyššie orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach podrobne vyhodnotili žalobcom predkladané listiny a uviedli svoju úvahu, ktorou sa spravovali pri ich hodnotení a skutkový záver o tom, že bolo preukázané spochybnenie vierohodnosti predkladaných dokladov a tiež, že žalobca žiadny ďalší dôkaz o tom, že tovar vyviezol do Maďarska nepredložil. Bolo vyhodnotené aj tvrdenie o tom, že tovar mal preberať A.r, uvedené žalobcom po skončení daňovej kontroly (§ 46 ods. 9 Daňového poriadku) vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly. Žalovaný aj správca dane správne vychádzali z toho, že odberateľ nemal žiadnych zamestnancov. Faktom je aj skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadny doklad, z ktorého by bolo možné zistiť, že takáto osoba mala konať za odberateľa a ani nepodal žiadne vysvetlenie, na základe čoho takejto osobe tovar mal odovzdať. Žalobné námietky, že to mal zisťovať žalovaný, resp. správca dane nemajú oporu v znení § 45 a § 46 Daňového poriadku a ani v znení § 24 Daňového poriadku, z ktorých je zrejmé, že je práve povinnosťou daňovníka preukazovať skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane, ako aj skutočnosti, na ktoré ho vyzve správca dane. Tiež žalobca žiadne dôkazy o tom, že tovar prepravil vozidlom uvedeným na vyplnených tlačivách CMR, nepredložil a žalovaný zistil, že žalobcom predkladaná nájomná zmluva sa nevzťahuje k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu a žalobca vo svojom účtovníctve o takých prepravách (pohonné hmoty) neúčtoval (preprava mala byť vykonaná vozidlom, ktorého majiteľom bol konateľ žalobcu).
38. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo výlučne zo žalobcom uplatnených dôvodov nezákonnosti na základe argumentácií žalobcu uvedených v žalobe a týmto preskúmaním zistil, že z dôvodov uplatnených v žalobe napadnuté rozhodnutie nezákonnosťou netrpí, preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
39. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 SSP a contraria, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom, alebo sčasti úspešný. Žalobca v tomto konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.