Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16C-1-2023.pdf
PDF · 87.25 KB
Case nature
Subarea
16C/1/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa U.. G.. H. U., P., D., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, F., proti odporcovi Rudlovský potok s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 1620/1, Banská Bystrica, IČO: 47 200 511, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Súd navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným súdu dňa 04. 01. 2023, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporcu o veľkosti podielu 1/1 zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom W. W., katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX, v katastrálnom území W. W., obec W. W., okres W. W., a to:
- k Pozemku registra C KN parcelné č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2,
- k Pozemku registra C KN parcelné č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2,
- k Pozemku registra C KN parcelné č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2. Zriadenia záložného práva sa navrhovateľ domáhal za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky z titulu prebiehajúceho súdneho konania sp. zn. 19Up/1367/2022 o zaplatenie 1.797,40 Eur s príslušenstvom.
2. Navrhovateľ predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že na základe podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu voči odporcovi o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 1.797,40 Eur a náhrady trov konania vo výške 276,60 Eur vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 24. 10. 2022 Platobný rozkaz sp. zn. 19Up/1367/2022. Odporca dňa 08. 11. 2022 podal voči platobnému rozkazu odpor, ktorý bol Uznesením č. k. 19Up/1367/2022 zo dňa 28. 11. 2022 odmietnutý. Odporca voči uzneseniu o odmietnutí odporu podal dňa 12. 12. 2022 sťažnosť, o ktorej súd do dnešného dňa nerozhodol. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, navrhovateľ ohrozenie exekúcie videl v tom, že odporca vystupuje ako zhotoviteľ obytných budov, pričom podľa vedomosti navrhovateľa má odporca viacero nevysporiadaných záväzkov, ktoré sú predmetom súdnych konaní, a zároveň má odporca viacero nevybavených reklamačných konaní, z ktorých je predpoklad, že mu v budúcnosti taktiež vzniknú záväzky. Podľa názoru navrhovateľa zo strany odporcu nie sú jeho záväzky uhrádzané a vybavované riadne a včas. Odporca je v súčasnosti vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré sú však jeho jediným majetkom, a vzhľadom na pomery v spoločnosti odporcu nie je predpoklad, že bude v budúcnosti vykonávať ďalšiu podnikateľskú činnosť a spoločnosť zanikne ako nemajetná s nevysporiadanými záväzkami a reklamáciami. Podľa navrhovateľa je dôvodná obava, že v blízkej dobe dôjde k prevodu alebo zaťaženiu posledných nehnuteľností, ktorých je odporca vlastníkom. Toto tvrdenie
navrhovateľ predpokladá na základe skutočností, že na niektorých (najhodnotnejších) nehnuteľnostiach je v súčasnosti vyznačená plomba, ktorou sa zapisuje záložné právo.
3. Navrhovateľ má za to, že jeho legitímne sledovaný účel (predovšetkým zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky neprávoplatne priznanej súdnym rozhodnutím) je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením vo forme sudcovského záložného práva na preukázanom majetku odporcu, t. j. na jeho nehnuteľnostiach. Pohľadávka navrhovateľa bude na nehnuteľnostiach odporcu zabezpečená zriadeným záložným právom, ktoré odporcu podľa navrhovateľa v ďalšej jeho činnosti počas prebiehajúceho súdneho konania nijako negatívne neovplyvní, avšak zároveň zabezpečí prípadnú v budúcnosti judikovanú pohľadávku pre prípad uspokojenia, ak by odporca mal záujem úmyselne predlžovať priebeh súdneho konania, prípadne nehnuteľnosti previesť alebo nepredlžovať konanie inému spriaznenému veriteľovi, ktorý by skorším judikovaním pohľadávky a jej následným zabezpečením nehnuteľnosti predbehol navrhovateľa.
4. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ konštatuje, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí odporcu v užívaní dotknutých nehnuteľností a je v súlade so zásadou proporcionality. V prípade neuhradenia dlžnej sumy navrhovateľovi sa navrhovateľ bude domáhať zaplatenia svojej pohľadávky, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
5. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil: Informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. W. W. a listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. W. W., Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Up/1367/2022 zo dňa 24. 10. 2022 a Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o omietnutí odporu, sp. zn. 19Up/1367/2022 zo dňa 28. 11. 2022.
6. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
13. Zabezpečovacie opatrenie (sudcovské záložné právo) je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je posilnenie postavenia navrhovateľa (veriteľa) zriadením záložného práva na majetok dlžníka, za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už judikovaná bola, a to s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacím opatrením súd na návrh veriteľa zriaďuje záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie pozície veriteľa, resp. zabránenie zhoršenia pozície veriteľa, keď prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získava veriteľ postavenie záložného veriteľa a môže tak pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ustanovením § 343 ods. 3 CSP.
14. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, existencia skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia dôvodnej obavy z ohrozenia či zmarenia exekúcie. Uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne, pričom súd skúma ich splnenie u každého predpokladu jednotlivo, ako aj u všetkých vo vzájomnej súvislosti. Zároveň súd skúma primeranosť zásahu do majetkových pomerov dlžníka, t. j. či nariadením zabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva) neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom, teda nad nevyhnutný rozsah.
15. Súd pri rozhodovaní skúmal všetky dôvody a okolnosti návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda najmä osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí teda v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči odporcovi, a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia alebo ktoré inak podstatnou mierou ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia počas konania o veci samej na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá má byť judikovaná v konaní vo veci samej, a to z obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vecou samou v tomto prípade sa rozumie zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 1.797,40 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí osvedčiť, že obava ohrozenia exekúcie je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa.
17. Existenciu nároku navrhovateľ osvedčil len na základe predloženej listiny (Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Up/1367/2022 zo dňa 24. 10. 2022), ktorá podľa navrhovateľa preukazuje, že je veriteľom pohľadávky vo výške 1.797,40 Eur s prísl. voči odporcovi ako dlžníkovi. Súd konštatuje, že navrhovateľ predloženým platobným rozkazom osvedčil len skutočnosť, že na základe podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu bol príslušným súdom vydaný Platobný rozkaz sp. zn. 19Up/1367/2022 zo dňa 24. 10. 2022, ktorý však do dňa vydania tohto rozhodnutia nenadobudol právoplatnosť (príslušný súd rozhoduje o podanej sťažnosti voči uzneseniu o odmietnutí odporu). Súd má za to, že samotné podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu s následným vydaním platobného rozkazu neosvedčuje hmotnoprávny záväzok vzniknutý medzi navrhovateľom a odporcom, nakoľko navrhovateľ spolu s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nepredložil samotný titul, z ktorého pohľadávka vznikla. Súd na základe tejto skutočnosti v konaní nemal osvedčenú samotnú existenciu pohľadávky. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
18. Podľa názoru súdu navrhovateľ podaným návrhom neosvedčil ďalší základný predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd musí mať osvedčenú existenciu obavy, že
exekúcia bude ohrozená, preto z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. V prejednávanej veci sa tak nestalo. Navrhovateľ obavu, že exekúcia bude ohrozená, odôvodnil dôvodným podozrením, že odporca ako zhotoviteľ obytných budov, má viacero nevysporiadaných záväzkov, ktoré sú predmetom súdnych konaní, a zároveň má viacero nevybavených reklamačných konaní, z ktorých je predpoklad, že odporcovi v budúcnosti taktiež vzniknú záväzky. O uvedenom však navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz. Súd zdôrazňuje, že v štádiu konania o zabezpečovacom opatrení súd dokazovanie v pravom slova zmysle nevykonáva, žalobca je povinný doložiť listiny, resp. iné dôkazy osvedčujúce jeho tvrdenia. Ďalej má súd za to, že nebol osvedčený a ani tvrdený predpoklad zo strany navrhovateľa, že by samotný odporca vykonával úkony smerujúce k zmenšeniu jeho majetku. Súvislosť s opodstatnenosťou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia preukazovať také úkony povinného dlžníka, ktoré smerujú k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, čo ale v tomto konaní naplnené nie je. Súd uvádza, že navrhovateľ síce osvedčil existenciu vlastníckeho práva odporcu k predmetu tohto záložného práva, avšak neosvedčil, že by odporca robil alebo zamýšľal urobiť akékoľvek úkony, ktorými by s nehnuteľnosťami disponoval. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nestačí a v danom prípade nie je odôvodňujúcou skutočnosťou existencia prebiehajúceho vkladového konania (V-XXXX/XXXX - zmluva o zriadení záložného práva) na predmete záložného práva, na ktoré navrhovateľ v návrhu poukázal. Súdu z výpisu z Obchodného registra odporcu vyplýva, že odporca sa v rámci podnikateľskej činnosti zaoberá realizáciou stavieb smerujúcou k následnému odpredaju zhotovených obytných budov, resp. jednotlivých bytových jednotiek, ktoré sú súčasťou zhotovenej obytnej budovy. Je preto pravdepodobné, že zo strany odporcu po ukončení stavieb dochádza k postupnému predaju novovzniknutých bytových jednotiek tretím osobám. Súd má za to, že samotná plomba vyznačená na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. W., na ktorú navrhovateľ v návrhu poukázal (V-XXXX/XXXX - zmluva o zriadení záložného práva a Z-XXXX/XXXX - iné rozhodnutie) a vyznačená na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. W., na ktorú navrhovateľ poukázal (V-XXXX/XXXX - zmluva o zriadení záložného práva), nie je dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by týmto úkonom išlo o také konanie odporcu, ktorým by došlo k zmareniu exekúcie, alebo v blízkej dobe k zániku odporcu ako nemajetnej spoločnosti s nevysporiadanými záväzkami. Súd tak nemá za osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
19. Súd tak uvádza, že obava z ohrozenia alebo zmarenia exekúcie ako objektívny stav, ktorý navrhovateľa núti, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie, nebola zo strany navrhovateľa v danom prípade nijako osvedčená. Súd nemal preukázané ani osvedčené nijaké konanie odporcu, ktoré by smerovalo k potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom. Navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
20. Nakoľko tak neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na podklade ktorých by mohlo byť zabezpečovacie opatrenie nariadené, súd podľa § 328 ods. 1 v spojení s § 344 CSP návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol úspešný odporca, a preto by mu súd mal priznať nárok na náhradu trov konania. Keďže súdne konanie sa nachádza v štádiu, keď iba navrhovateľ je stranou sporu, súd o náhrade trov konania úspešnému odporcovi nerozhodoval, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, o podanom návrhu nemá vedomosť a rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa mu ani nedoručuje. Súd preto rozhodol tak, že neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.