Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-23-2014.pdf
PDF · 94.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/23/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX Z. I. Z., o zaplatenie 1 487,97 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrad trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 23.10.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 487,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 487,97 eur od 9.12.2011 do zaplatenia a nahradiť zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.5.2006 uzavrela Všeobecná úverová banka, a.s. (VÚB) s odporcom zmluvu č. 2040264157, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy VÚB poskytla odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky ich čerpania, splácania a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 medzi VÚB ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom postúpil postupca pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1 780,40 eur, ktorá pozostávala z istiny 1 487,97 eur, riadneho úroku 0,00 eur, úroku z omeškania 292,43 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 0,00 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho-ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje len dlžnú sumu pozostávajúcu z neuhradenej istiny úveru vo výške 1 487,97 eur (t. j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu) a úrok z omeškania z tejto sumy, neuplatňuje si sumu 292,43 eur predstavujúcu kapitalizovaný úrok z omeškania.
Návrh bol odporcovi doručený prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike dňa 18.6.2014. Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 4.11.2014 uviedol, že nevie, o čo presne v tomto konaní ide. Vo VÚB mal kontokorentný úver, nejaké peniaze vybrala jeho vtedajšia manželka. Ďalej uviedol, že navrhovateľ by mal predložiť vyčíslenie čerpania kontokorentného úveru a tiež vyčíslenie, ako dospel k sume 1 487,97 eur, čo je takmer 50 tisíc Sk, keď úver mal byť údajne čerpaný do výšky 24 tisíc Sk.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä: žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru z 11.5.2006, oznámenia o nastavení kontokorentného úveru z 12.5.2006 a z 23.8.2006, všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. pre depozitné produkty, zmluva o postúpení pohľadávok z 8.12.2011, oznámenie o postúpení pohľadávky zo 4.1.2012, podací hárok z 5.1.2012, príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 8.12.2011, pokus o zmier z 27.9.2013, a zistil tento skutkový stav:
Odporca podal vo VÚB dňa 11.5.2006 žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru. VÚB dňa 12.5.2006 nastavila odporcovi ako žiadateľovi kontokorentný úver s limitom 18 000 Sk a dňa 23.8.2006 zvýšila limit na 24 000 Sk. Odporca na pojednávaní pripustil, že mal u VÚB kontokorentný úver, z ktorého boli čerpané nejaké prostriedky, avšak ani z listín predložených navrhovateľom a ani zo zhodných vyjadrení navrhovateľa a odporcu nebolo možné zistiť, ako presne (v akých sumách a kedy) odporca kontokorentný úver čerpal a ani to, ako navrhovateľ resp. jeho právny predchodca (VÚB) dospeli k istine 1 487,97 eur. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že posledná čerpaná suma mala byť poskytnutá 30.11.2007 (položka „last credit“).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v súčasnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 120 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára: Písomnou žiadosťou a jej písomným akceptovaním došlo medzi VÚB a odporcom k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (vo forme kontokorentného úveru). Odporca je v zmluve (v žiadosti aj v oznámení banky) označený ako fyzická osoba (rodným číslom), VÚB mala v tom čase v predmete podnikania poskytovanie úverov a nič v zmluve a ani iné dôkazy vykonané súdom nenasvedčujú tomu, že by nešlo o spotrebiteľský vzťah. Spotrebiteľský úver je upravený v zákone č. 258/2011 Z. z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Súčasne, prinajmenšom od 1.1.2008 (§ 879j Občianskeho zákonníka) treba túto zmluvu a nároky z nej vyplývajúce po 1.1.2008 posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. však možno predmetnú zmluvu medzi VÚB a odporcom považovať za spotrebiteľskú zmluvu aj pred 1.1.2008.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo len to, že medzi VÚB a odporcom došlo k uzavretiu zmluvy o kontokorentnom úvere a že zmluvou o postúpení pohľadávok z 8.12.2011 VÚB postúpila svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Navrhovateľ však neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o tvrdenie, že jeho právny predchodca skutočne poskytol odporcovi na základe zmluvy o kontokorentnom úvere peňažné prostriedky, kedy a v akej výške, a najmä pokiaľ ide o tvrdenie, že konečný dlh odporcu je vo výške 1 487,97 eur. Samotné uzavretie zmluvy o úvere znamená len záväzok právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť odporcovi finančné prostriedky do výšky dohodnutého (resp. bankou určeného) limitu, nepreukazuje však skutočné poskytnutie peňažných prostriedkov. Pochybnosti vzbudzuje aj to, že podľa navrhovateľa ním uplatňovaná suma 1 487,97 eur pozostáva len z neuhradenej istiny úveru, „t. j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu“, pričom však podľa navrhovateľom predložených listín mal byť limit kontokorentného úveru 24 000 Sk, t. j. 796,65 eur.
Ako dôkaz o poskytnutí peňažných prostriedkov a o výške dlhu odporcu navrhovateľ predložil prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok. O tejto listine navrhovateľ uviedol, že v nej „postupca deklaruje, že výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho-ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok“. Tento dokument (č. l. 23 súdneho spisu) je však len vyhlásením právneho predchodcu navrhovateľa (VÚB) o špecifikách postúpenej pohľadávky. Má charakter bežnej počítačom vytvorenej tabuľky (vo formáte .xls). Aj keď môže ísť o tlačovú zostavu výstupu z nejakej databázy, nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o výstup z oficiálneho chráneného bankového systému. Nie je teda možné považovať tento dokument za výpis z účtu generovaný bankovým systémom. Na dokumente nie je uvedené kto, kedy a z akej databázy ho vytlačil, nie je na ňom ani hlavička banky. Tento dokument bol navyše vytlačený ako príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, teda môže len deklarovať údaje o postupovanej pohľadávke z pohľadu postupcu
- ide len o tvrdenia postupcu, nie dôkaz o skutočnom poskytnutí peňažných prostriedkov odporcovi. Keďže právnym predchodcom navrhovateľa a poskytovateľom úveru odporcovi bola banka, nemožno
predpokladať, že by predloženie dôkazu o poskytnutí peňažných prostriedkov odporcovi (napríklad vo forme výpisu z účtu) bolo pre navrhovateľa spojené s neprekonateľnými alebo ťažko prekonateľnými prekážkami.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o existenciu ním uplatnenej pohľadávky, nebol dôvod, aby súd skúmal prípadné premlčanie uplatnenej pohľadávky (pričom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v súčasnom znení na premlčanie je v spotrebiteľských vzťahoch súd povinný prihliadať ex offo). Predsa len je však možné uviesť, že z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok predloženej navrhovateľom vyplýva, že posledná čerpaná suma mala byť odporcovi poskytnutá 30.11.2007, čo by znamenalo, že došlo k premlčaniu bez ohľadu na to, či sa na daný právny vzťah aplikuje Občiansky zákonník alebo (ako sa snaží argumentovať navrhovateľ) Obchodný zákonník.
Navrhovateľ bol prostredníctvom svojho právneho zástupcu v predvolaní na pojednávanie poučený okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Na pojednávaní dňa 4.11.2014 súd poskytol skutkové posúdenie veci vrátane toho, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné resp. dosiaľ nepreukázané (§ 118 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľ alebo jeho právny zástupca mali teda možnosť vyjadriť sa k záverom súdu. Ak sa rozhodli nezúčastniť sa na pojednávaní (poslali súdu vopred písomné ospravedlnenie, v ktorom nežiadali o odročenie pojednávania), využili tým svoje právo nezúčastniť sa, tým však vzali na seba riziko, že nebudú môcť zareagovať na procesnú situáciu vzniknutú na pojednávaní.
Súd teda dospel k záveru, že navrhovateľ nepredložil súdu ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, že jeho právny predchodca odporcovi skutočne poskytol peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom kontokorentného úveru, a ak ich poskytol, kedy a v akej výške. Preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, nepožiadal o náhradu trov konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.