Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61C/1/2023

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v právnej veci žalobcu: R. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom ul.K. XXX, T., N. republika, právne zastúpený: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., IČO: 47 254 203, so sídlom Bajkalská 31, Bratislava proti žalovaným: 1/ H. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, Y., 2/ G. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, U., 3/ W. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, U., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .

II. Žalovaným sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 11.01.2023 podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia datovaný dňa 09.01.2023. Navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým nariadi neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: „Žalovaná 1, žalovaná 2 a žalovaná 3 sú povinné umožniť žalobcovi nerušené užívanie stavby rodinného domu so súp. č. XXX postavenom na pozemku parcela registra C parc. č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie ako aj priľahlého pozemku parcela registra C parc. č. XXX/X o výmere 295 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, všetko zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. U., obec: U., okres: Y., a to až do skončenia konania vo veci samej. M. je povinný podať návrh vo veci samej do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu."

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalované sú v spoluvlastníckom podiele 1/3 pre každú z nich podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti - stavby rodinného domu so súp. č. XXX postavenom na pozemku parcela registra C pare. č. XXX/X o výmere 65 m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „Rodinný dom") ako aj priľahlého pozemku parcela registra C pare. č. XXX/X o výmere 295 m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie, všetko zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. U., obec : U., okres: Y. (spolu ďalej aj „Nehnuteľnosti"). Žalované nadobudli predmetné nehnuteľnosti dedením po poručiteľke p.. D., zomr. XX.XX.XXXX na podklade uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. právoplatného ku dňu 18.05.2022. Žalobca od cca roku 2002 až do smrti p. D. s touto žil v spoločnej domácnosti ako druh v Rodinnom dome, ktorý aj obýval. Žalobca mal i má v predmetnom Rodinnom dome svoje obydlie vrátane všetkých svojich vecí, pretože tam býval jednak s poručiteľkou pred jej smrťou a býva tam aj v čase po jej smrti dodnes. Žalobca si v daných Nehnuteľnostiach vytvoril svoj spoločný domov s poručiteľkou, svoje miesto pre oddych, pokoj a na život ako taký. V Nehnuteľnostiach si všetko prispôsobil životu s poručiteľkou, kedy sa venoval aj domácim záľubám. Život s poručiteľkou preňho dokonca znamenal toľko, že došlo k spontánnemu obmedzeniu kontaktov s jeho vlastnou rodinou, čím si s poručiteľkou spokojne žili. Žalobca znášal a aj znáša všetky náklady spojené s užívaním Rodinného domu a s ním súvisiacich nehnuteľností, t. j. náklady na vodu, elektrinu, plyn a odvod vôd, všetky

opravy, údržbu a ostatné. Žalobca dané Nehnuteľnosti i podstatne zhodnotil a prerobil, kedy v ich za vlastné peňažné prostriedky vykonal zásadné stavebné práce s následkom zmeny druhu stavby z chatky na Rodinný dom a zväčšenia jej plochy, a to najmä v prístavbe miestnosti haly, kompletných rekonštrukčných prácach v miestnosti kuchyne a kúpeľne, rozvodov vody, výmeny kúrenia a osadenia nových vykurovacích telies, osadení novej prefabrikovanej nádrže na kanalizáciu (žumpu) vrátane novej kanalizačnej prípojky, nivelácii podlahy, maľbe stien, výmeny okenných konštrukcií, kompletnej rekonštrukcii elektroinštalácie, osadení strešných žľabov a dažďových zvodov, spevnených chodníkov v priestore záhrady a rozvodov vody v priestore záhrady. Žalobca mal zarobené peniaze, a preto si mohol dovoliť vybudovať svoje obydlie a vykonať zásadné stavebné úpravy. Žalobca sa o Nehnuteľnosti staral s láskou ako o vlastné, mal i má k nim vybudovaný silný emočný vzťah. Žalobca počas života poručiteľky vedel, že táto spísala závet, v ktorou mala podielová časť Nehnuteľností pripadnúť do jeho vlastníctva (zvyšná časť žalovaným ako deťom poručiteľky a teda neopomenuteľným dedičom). Žalobca tak aj z tohto dôvodu legitímne očakával, že svoje prostriedky ako aj úsilie investuje aj do majetku, ktorý je, resp. bude jeho, príp. aj jeho vlastníctvom. Žalované sa počas života poručiteľky o Nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nestarali, nevykladali na nich žiadne náklady a tieto navštevovali len sporadicky stým, že nikdy o nich nejavili nejaký opravdivý záujem. Všetko sa však zmenilo po smrti poručiteľky, kedy sa žalované náhle o svoje vlastníctvo prihlásili, prejavili oňho záujem a žalobcovi oznámili, že jeho pobyt v daných Nehnuteľnostiach už nie je ďalej želaný ani tolerovaný. Žalobcovi dokonca oznámili, že jeho odchod si mala žiadať aj samotná poručiteľka, ktorá mala pred smrťou zmeniť závet, čomu však žalobca neuveril a považoval to za hrubú lož, pretože poručiteľka mu počas života ani len nenaznačila, že by sa mal odsťahovať. Ešte aj po smrti poručiteľky si žalobca dôvodne myslel, že bude zahrnutý do dedičského konania ako dedič zo závetu, avšak na jeho prekvapenie sa tak nestalo a dedičské konanie bolo ukončené bez jeho zahrnutia do dedičstva. Po jej smrti a skončení dedičského konania žalované ako už podielové spoluvlastnícky Nehnuteľností zapísané v katastri nehnuteľností žalobcu nedatovaným listom vyzvali na odsťahovanie z domu a na jeho vypratanie do 30.11.2022, čo bolo i je pre žalobcu veľkým nemilým prekvapením. Tým sa medzi stranami započala vážna komunikácia, kedy mu žalované v rámci akéhosi vysporiadania navrhli jeho vyplatenie v sume 8.000 €. Žalobca túto ponuku neprijal a na uvedenú výzvu reagoval prostredníctvom advokáta JUDr. Jozefa F. listom zo dňa 26.10.2022, kedy im oznámil, že sa považuje za (spolu)vlastníka časti Rodinného domu, pretože tento prestaval a podstatne zmenil jeho charakter stavby a na tomto presvedčení trvá. Strany sa snažili mimosúdne dohodnúť na vysporiadaní vzájomných vzťahov ohľadom Nehnuteľností, no k dohode nedošlo, pretože žalované nechceli vysporiadať žalobcu vyššou sumou a zároveň trvali i trvajú na jeho vyprataní. Nakoľko žalobca sa už cítil v ohrození možným vyprataním, nechal si z opatrnosti ešte rýchlo spracovať znalecký posudok na stanovenie trhovej hodnoty Rodinného domu vrátane prípojok a inžinierskych sietí. Uvedené uskutočnil súdny znalec Z.. D. J. v znaleckom posudku č. 01/2023 zo dňa 05.01.2023, ktorým bola trhová hodnota Rodinného domu ku dňu 28.12.2022 stanovená na sumu 89.400 €. Jeho trhovú hodnotu kroku 2002 pritom znalec odhadol na sumu 43.000 €. Rozdiel všeobecnej hodnoty Rodinného domu z hľadiska zlepšenia jeho technického vybavenia tak za predmetné roky predstavoval 46.400 €, čo v percentách predstavuje až 51,90 %. Znalecký posudok obdržal žalobca až dňa 09.01.2023. Žalované už žalobcu ústne vyzvali na bezodkladné vypratanie v priebehu januára 2023, čo je však zo strany žalobcu nepredstaviteľné. Podľa , ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Podľa ods. 2 ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode. Na tomto podklade má žalobca za to, že svojimi investíciami a stavebnými úpravami zmenil charakter stavy z pôvodnej chaty na rodinný dom, tento zväčšil a zhodnotil a došlo k jeho spracovaniu na novú vec. Oprávnene sa tak domnieva, že týmto spracovaním sa stal výlučným vlastníkom novej veci - v súčasnosti existujúceho Rodinného domu, ktorý by bez jeho spracovania Rodinným domom nikdy nebol. V konaní vo veci samej sa tak žalobca bude domáhať určenia svojho vlastníctva k Rodinnému domu ako novej veci vzniknutej spracovaním, alternatívne o vysporiadanie tohto vlastníctva so žalovanými stanovením primeranej peňažnej náhrady. Do konečného vysporiadania a skončenia sporu so žalovanými ohľadom jeho vlastníctva alebo jeho vyplatenia mu však v súčasnosti hrozí bezprostredná ujma v podobe núteného až násilného svojpomocného vypratania Rodinného domu, a tým zásah do obydlia, súkromia a teda do jeho oprávnených práv a záujmov tak, že neznáme osoby svojvoľne vstúpia na pokyn žalovaných do Rodinného domu a žalobcu vlastnou

pomocou vysťahujú. Žalobca má za to, že všetky aktuálne okolnosti i správanie a vyhrážky žalovaných tomuto kroku nasvedčujú. Ofenzívna svojpomoc v podobe svojvoľného vypratania cudzej osoby nie je podľa všeobecných predpisov síce prípustná (čomu zodpovedá znenie i jeho systematické zaradenie po ustanovení týkajúcom sa najprv možnosti dovolania verejnej moci pri ohrození alebo porušení práva), ale je v praxi žalovanými zrealizovateľná. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu sa však žalobca domnieva, že ústavná zásada nedotknuteľnosti obydlia má a musí mať v tomto prípade prednosť pred výkonom vlastníckeho práva (žalovaných ako v katastri stále formálne zapísaných vlastníkov Nehnuteľností). Žalobca sa nemá kam vysťahovať a takýmto núteným správaním žalovaných môže prísť o „strechu nad hlavou", napriek tomu, že túto „strechu nad hlavou" sám vybudoval a prerobil do štádia, v akom sa nachádza dnes. Žalobca sa obáva, že žalované nebudú tento stav akceptovať a k neoprávnenému zásahu do jeho postavenia dôjde. Žalované pritom majú zabezpečené bývanie a Nehnuteľnosť na bývanie nepotrebujú.

3. Žalobca k návrhu pripojil nasledovné listiny: znalecký posudok číslo 01/2023 znalkyne Z.. D. J. zo dňa XX.XX.XXXX, výzvu na odsťahovanie a vypratanie nehnuteľnosti do 30.11.2022, výzvu na odsťahovanie a vypratanie - odpoveď spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 26.10.2022.

4. Podľa (ďalej len "") podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 5. Podľa ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania. 6. Podľa ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa a neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 13. Podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 14. Podľa žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 15. Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 16. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 17. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Podľa prvej vety súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 19. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Podľa na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

21. Podľa a (1) Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. (2) Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

22. Súd na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia datovaného dňa 09.01.2023 dospel k záveru, že predmetnému návrhu nie je možné vyhovieť. Súd v prvom rade poukazuje na to, že petit návrhu je neurčitý a nevykonateľný. Určitý a vykonateľný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pritom jeho podstatná náležitosť. Žalobca bližšie nekonkretizoval povinnosť umožniť mu nerušené užívanie dotknutých nehnuteľností, čo konkrétne pod uvedeným pojmom je potrebné rozumieť. Absentuje konkrétne vymedzenie toho, čo žalobca žiada žalovaným uložiť neodkladným opatrením, tak, aby dosiahol ním požadované umožnenie nerušeného užívania predmetných nehnuteľností. Z obsahu návrhu sa síce dá dedukovať, čo by mohol žalobca pod uvedeným pojmom chápať, avšak petit neodkladného opatrenia musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a najmä vykonateľný. Súd nie je oprávnený tento petit sám dopĺňať a/alebo bližšie konkretizovať. Pod pojem umožniť nerušené užívanie je možné subsumovať v zásade akékoľvek konanie, ktoré môžu nielen strany ale aj tretie osoby či dokonca súd interpretovať odlišne. Žalobca by mohol za zásah do nerušeného užívania považovať dokonca aj výkon práv vlastníka nehnuteľnosti, ktorý mu vyplýva zo zákona (napríklad vstup vlastníka do nehnuteľnosti za účelom vykonania opravy, údržby, obhliadky a podobne). Je preto nevyhnutné, o to viac, ak súd rozhoduje len na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pri ktorom nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, aby bol podaný návrh jasný, zrozumiteľný, určitý a vykonateľný.

23. Pre úplnosť však súd poukazuje na nasledovné. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba ak je potrebné neodkladne upraviť pomery strán alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade samotný žalobca v návrhu poukázal na to, že ide o dlhotrvajúci stav, a teda najmä absentuje základný zákonný predpoklad na to, aby súd mohol nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení.

24. Žalobca, vychádzajúc z opisu skutočností uvedených v návrhu, odvodzuje dôvodnosť nároku tým, že si dôvodne myslel, že sa stane podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti na základe závetu po poručiteľke pričom zároveň uviedol, že vo veci samej sa žalobca bude domáhať určenia svojho vlastníctva k rodinnému domu ako novej veci vzniknutej spracovaním alternatívne o vysporiadanie tohto vlastníctva so žalovanými stanovením primeranej peňažnej náhrady. Podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však nemožno nahrádzať iné právne inštitúty poskytujúce právnu ochranu či už ohrozeným alebo porušeným subjektívnym právam a právom chráneným záujmom, pokiaľ nie je daný jeden zo základných zákonných predpokladov podľa , a to ak nejde o potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Účelom neodkladného opatrenia je totiž poskytnúť predbežnú procesnú ochranu určitému nároku z dôvodu potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá navyše vychádza zo skutočností riadne osvedčených navrhovateľom (žalobcom). Samotný žalobca v návrhu uviedol skutočnosti, ktoré ale neosvedčil. Poukázal napríklad na spracovanie veci - nehnuteľnosti (z chatky na rodinný dom), ktoré mal realizovať. Uvedené tvrdenia o spracovaní veci ale neosvedčil. Naopak, k návrhu pripojil listiny, ktorými osvedčil, že dotknutá nehnuteľnosť bola rodinným domom v roku 2002. A v tejto súvislosti súd, vychádzajúc z judikatúry, poukazuje najmä na to, že pokiaľ ide o stavbu nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci (stavby) je možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, že touto činnosťou sa zhotoví nová nehnuteľná vec (stavba). Z uvedeného vyplýva, že nemožno nadobudnúť vlastníctvo spracovaním len súčasti cudzej veci. Predmetom spracovania zrejme môže byť aj nehnuteľnosť... ale nadobudnutie vlastníctva k „spracovanej“ stavbe je možné len pokiaľ pôvodná stavba zanikla, pričom na zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie... ... prístavba (nadstavba) ani iné stavebné zmeny (a už vôbec nie stavebné opravy a úpravy) zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo

22/2005, R 4/2006). Aj v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že by ako stavebník vykonal akékoľvek rekonštrukčné práce na dotknutej nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľky a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nepredložil žiadne relevantné doklady osvedčujúce jeho tvrdenia. Naopak, žalobca predloženým znaleckým posudkom osvedčil, že dotknutá stavba bola rodinným domom už v roku 2002 pred realizovaním určitých stavebných úprav. Žalobca síce tvrdil, že predmetná stavba by rodinným domom bez jeho spracovania nikdy nebola, avšak sám osvedčil tú skutočnosť, že išlo o rodinný dom už v roku 2002. Samotným čestným prehlásením, ktoré predstavovalo podklad pre vyhotovenie znaleckého posudku č. 01/2023 zo dňa 05.01.2023 znalkyne Ing. Daniely Muškátovej, taktiež osvedčil, že stavebné práce v roku 2003 - 2004 mali predstavovať určitý rozsah stavebných úprav, nie však zánik pôvodnej stavby a vznik novej, čo vyplýva nielen z textu znaleckého posudku ale aj z grafického (technického) vyhotovenia ku dňu obhliadky 28.12.2022 a k roku 2002. Napokon na predmetnom čestnom prehlásení žalobcu absentuje aj podpis. Žalobca neosvedčil ani to, kto realizoval zhodnotenie rodinného domu.

25. Predovšetkým vzhľadom na vyššie uvedenú absenciu zákonom predpísanej podstatnej náležitosti pre návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (určitý a vykonateľný petit) s tým, že ide o takú vadu, ktorá bráni pokračovaniu v konaní a osobitný charakter neodkladného opatrenia vylučuje použitie všeobecných ustanovení o odstraňovaní vád podania, súd na odstránenie vád nevyzýval a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol (výrok I. výrokovej časti tohto uznesenia) s poukazom na to, že ani pri určitom a vykonateľnom petite by súd nemohol vyhovieť pre absenciu aspoň osvedčenia skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že aplikácia ustanovení o odstraňovaní vád podania by prichádzala do úvahy pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba v prípade, ak by z povahy veci vyplývalo, že ide o podanie vo veci samej.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa Čl. 4 ods. 2 ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

29. Podľa Čl. 17 súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

30. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa v spojení s a v spojení s Čl. 4 a Čl. 17 tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto uznesenia. Súd náhradu trov konania žalovaným, ktorí by mali nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % nepriznal, a to s poukazom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov a hospodárnosť konania, keďže žalovaným v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v potrebnom počte rovnopisov / v spojení s ustanovením a /.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané / /.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia / /.