Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-179-2013.pdf
PDF · 81.6 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/179/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v konaní pred samosudkyňou: JUDr. Alenou Roštárovou, právnej veci navrhovateľky: O. B., bytom S. XX, I., proti odporcovi: A. P., bytom A. XX/XX, B. A., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, priečinok 72, 918 65 Hrnčiarovce nad Parnou, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že biologickým otcom maloletej T. O. B. narodenej dňa XX. XX. XXXX z matky O.E. B., narodenej dňa XX. XX. XXXX je A. P.S., nar. XX. XX. XXXX.
Súd maloletú T. O. B. z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec A. P., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T. O. B. nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne počnúc 06. 11. 2014 do rúk matky vždy 10 dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc od 05. 11. 2014.
Dlžné výživne za obdobie od 23. 05. 2013 do 04. 11. 2014 v sume 472,07 Eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur, spolu s bežným výživným do rúk matky, pod stratou výhody splátok neuhradením čo i len jednej z nich.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 23. 05. 2013 domáhala určenia otcovstva voči odporcovi. Návrh odôvodnila tým, že nakoľko nedošlo k uznaniu otcovstva k maloletej T. O. zo strany odporcu a matka v čase počatia dieťaťa udržiavala intímnu známosť iba s odporcom, otcom dieťaťa nemôže byť nikto iný iba odporca. Žiadala, aby súd určil, že otcom dieťaťa je odporca a zároveň, aby rozhodol aj o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. Žiadala, aby súd určil výživné na maloleté dieťa vo výške 150,-- Eur mesačne za obdobie od narodenia dieťaťa.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z rodného listu maloletého dieťaťa T. O. B., nar. XX. XX. XXXX vydaného dňa 13. 03. 2013 Matričným úradom Mestskej časti Bratislava -Ružinov súd zistil, že maloleté dieťa nemá v rodnom liste uvedeného otca. Matkou je navrhovateľka.
V priebehu konania navrhovateľka uviedla, že zotrváva na návrhu.
V priebehu konania kolízny opatrovník maloletého dieťaťa uviedol, že pre prípad, že bude určené otcovstvo odporcu k maloletej, žiada zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matky a odporcu zaviazať na platenie výživného.
Odporca na pojednávaní konanom dňa 05. 11. 2014 uviedol, že je otcom maloletej T. O.. Momentálne nemôže platiť žiadne výživné, lebo je vo výkone trestu, kde nepracuje. Keď bude pracovať je ochotný platiť výživné.
Podľa ustanovenia § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťa.
Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom , navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 1Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 a 2 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ustanovenia § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované ustanovenia zákona má súd v konaní za preukázané, že návrh navrhovateľky na určenie otcovstva voči odporcovi je dôvodný. Odporca pred súdom svoje otcovstvo uznal, preto súd určil, že je otcom maloletej T. O. B. nar. XX. XX. XXXX. Zároveň súd, nakoľko nedošlo k dohode o úprave práv a povinností k maloletej, zveril maloletú T. O. do starostlivosti matky a odporcu zaviazal platiť výživné v minimálnom zákonnom stanovenom rozsahu. Prihliadol pritom na skutočnosť, že odporca je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, kde nepracuje a nemá žiadny príjem ani iný majetok. Zaostalé výživné od podania návrhu tj. za obdobie od 23. 05. 2013 do 04. 11. 2014 v sume 472,07 Eur (tj. do 30. 06. 2013 v sume 26,65 Eur mesačne, od 01. 07. 2013 v sume 27,13 Eur mesačne) súd povolil odporcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky, v ktorom žiadala priznať výživné na maloleté dieťa vo výške 150,-- Eur mesačne od narodenia dieťaťa, zamietol. Súd má preukázané, že odporca nie je schopný, vzhľadom na skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia slobody a nepracuje, platiť vyššie výživné. Zároveň súd nevzhliadol žiadne skutočnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol priznať výživne aj za dobu pred podaním návrhu.
S poukazom na uvedené súd, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.