Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-24-2014.pdf
PDF · 74.74 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/24/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou vo veci starostlivosti o maloletú L. M., G.. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: M. L. M., G.. XX.X.XXXX, K. G. X, G. J., otec P. M., G.. XX.X.XXXX, K. G. X, G. J.M. o návrhu na úpravu práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú L. M., G.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke L. M., G.. XX.X.XXXX odo dňa X.X.XXXX s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a otec P. M., G.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca do rúk matky počnúc mesiacom november 2014 a zročné výživné vo výške 81,39 eura je povinný zaplatiť do 31.12.2014 do rúk matky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa ako matka návrhom doručeným súdu 30.7.2014 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu L. M., G.. X.X.XXXX, a to zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti a určenie povinnosti odporcu platiť výživné v sume 27,13 eura od 1.8.2014 do 15-teho dňa v mesiaci k jej rukám. Uviedla, že maloletá pochádza z mimomanželského pomeru, odporca otcovstvo k nej dobrovoľne uznal a v spoločnej domácnosti bývali asi mesiac. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala k svojej matke na G. X Z. G. J.. S odporcom naďalej udržiavala vzťah a na maloletú prispieval mesačne cca. 20,-- eur. V júli 2014 bol odporca vzatý do vyšetrovacej väzby pre lúpežné prepadnutie. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke a maloletej zabezpečuje osobnú starostlivosť sama za pomoci svojej matky. Poberá prídavky na maloletú a rodičovský príspevok a iné príjmy, ani inú vyživovaciu povinnosť nemá. Odporca je nezamestnaný a tiež nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Súd doručil návrh odporcovi prostredníctvom Ústavu pre výkon väzby v Nitre. K návrhu sa vyjadril písomnými podaniami dňa 3.9.2014 a následne 9.9.2014. Vo vyjadreniach prezentoval pozitívny vzťah k navrhovateľke a maloletej. Súhlasil s výživným na maloletú vo výške 27,13 eura, ktorú sumu je ochotný platiť pomocou svojej rodiny. Súhlasil s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd nariadil pojednávanie na deň 4.11.2014, kedy pojednával v neprítomnosti odporcu. Navrhovateľka na návrhu trvala. Uviedla, že navštívila odporcu vo väzbe a vysvetlila mu dôvod, pre ktorý podala návrh na súd. Uviedla, že ona je vyučená v odbore C. - Č. a pred nástupom na materskú dovolenku bola
nezamestnaná. Odporca má základné vzdelanie, strednú školu nedokončil a predtým ako ho vzali do väzby bol nezamestnaný a poberal sociálne dávky.
Kolízny opatrovník maloletej oznámil súdu, že vykonal šetrenie u matky maloletej a nezistil žiadne nedostatky ohľadne starostlivosti o maloletú a navrhovateľka sa o maloletú riadne stará. Žiadal preto, aby súd maloletú zveril do starostlivosti matke a odporcovi nech je uložená povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 30% životného minima na nezaopatrené dieťa.
Súd vykonal dokazovanie oznámením obsahu pripojených listín, a to: rodného listu maloletej, potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku, vyjadrení odporcu a na základe vykonaného dokazovania a vyjadrení obidvoch účastníkov súd nezistil žiadne sporné skutočnosti.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Na základe zisteného skutkového a právneho stavu dospel súd k záveru, že návrh bol podaný v celom rozsahu dôvodne, preto mu aj v celom rozsahu vyhovel. V danom prípade ani nebolo dôvodné rozhodnúť o zverení dieťaťa inak, ako zveriť ho osobnej starostlivosti matke. Pokiaľ ide o povinnosť odporcu ako otca platiť výživné, vzhľadom na jeho pomery a finančné možnosti súd mu určil túto povinnosť v minimálnej výške, t.j. vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa (ktorá je 90,42 mesačne), t.j. 27,13 eura, ktorú sumu navrhovateľka žiadala, a to od 1.8.2014 a odporca s ňou súhlasil. Súd povinnosť zročné výživné za mesiace august, september a október 2014 spolu vo výške 81,39 eura (3 x 27,13 eura) uložil odporcovi zaplatiť do 31.12.2014. Bežné výživné je odporca povinný platiť do 15-teho dňa v príslušnom mesiaci do rúk matky.
Na náhradu trov konania podľa jeho výsledku nemá podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov právo, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.