Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Tos-4-2023.pdf
PDF · 86.02 KB
Case nature
Subarea
1Tos/4/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 24. januára 2023 prejednal sťažnosť podanú navrhovateľom G. S., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 7Nt/8/2022 zo 6.12.2022 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť navrhovateľa G. S. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh navrhovateľa G. S. na povolenie obnovy konania vedeného pôvodne na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 3T/179/1995.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľ sa podaním doručeným súdu 22.9.2022, v spojení s jeho doplnením zo dňa 20.10.2022, domáhal obnovy konania v trestnej veci vedenej Okresným súdom Dolný Kubín pod sp.zn. 3T/179/1995. Ako dôvod obnovy konania navrhovateľ označil protiprávne konanie prokurátora (konal v rozpore s rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 27.3.1995, ktorým bola vec vrátená prokurátorovi na došetrenie podľa § 314c ods. 1 písm. c/ Tr. por.), ako podklad nesprávneho rozhodnutia v predmetnej trestnej veci. Navrhovateľ tvrdil, že týmto konaním sa dozorujúci prokurátor dopustil trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Prvostupňový súd okrem iného konštatoval, že v konaní o povolení obnovy konania sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, ale posudzuje sa otázka, či by nové skutočnosti a dôkazy, ktoré boli súdu skôr neznáme, mohli odôvodniť iný záver o vine či treste než ten, ktorý vyplýva z pôvodného rozhodnutia. Pritom nové skutočnosti a dôkazy nie sú predmetom povinného zisťovania súdu v konaní o povolení obnovy konania, ale sú súdu predkladané spolu s návrhom na obnovu konania, t.j. na posúdenie, či ich existencia v prípade pravdivosti môže vyvolať dôvodné pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Ak je na základe tohto posúdenia možné dospieť k záveru o vysokom stupni pravdepodobnosti, resp. predpokladu o tom, že na základe týchto nových skutočností a dôkazov môže nastať zmena pôvodného rozhodnutia, súd obnovu konania povolí. V opačnom prípade musí návrh zamietnuť. Rovnako musí súd návrh zamietnuť aj v prípade, ak navrhovateľ nepreukáže existenciu právoplatného rozsudku, ktorým bol policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní uznaný vinným pre porušenie povinnosti. To znamená, že dôkazné bremeno tu zaťažuje navrhovateľa. V súvislosti s dôvodom obnovy konania uvádzaným navrhovateľom prvostupňový súd konštatoval, že spáchanie trestného činu dozorovým prokurátorom je síce dôvodom pre obnovu konania, avšak iba za predpokladu, že o vine prokurátora rozhodol súd právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, čo navrhovateľ nepreukázal. Okrem tohto dôvodu obnovy konania navrhovateľ nepoukazoval na žiadne iné nové skutočnosti či dôvody, ktoré by odôvodňovali obnovu konania, a preto prvostupňový súd návrh na obnovu konania zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť navrhovateľ na pošte dňa 9.12.2022 (viď obálka pripojená k podaniu na č.l. 49 súdneho spisu) adresovanú Okresnému súdu Dolný Kubín, ktorá sa nachádza v súdnom spise na č.l. 47-48, ktorú označil ako „Sťažnosť na zaujatosť sudcu rozhodujúceho vo veci“. Posúdením obsahu predmetného podania (§ 62 ods. 1 Tr. por.), bez ohľadu na jeho označenie, nadriadený súd ho vyhodnotil ako sťažnosť proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na obnovu konania. Sťažovateľ v podstate len zopakoval jednotlivé okolnosti uvádzané či už v návrhu na obnovu konania, resp. v jeho doplnení na výzvu súdu, so zdôraznením dôvodu jeho podania. Takýmto dôvodom je protiprávne konanie - trestný čin prokurátora, na základe ktorého boli jeho matka H. S., nar. XX.X.XXXX, jeho brat Y. S., nar. X.X.XXXX a navrhovateľ G. S., nar. XX.X.XXXX, uznaní rozsudkom 3T/179/95 zo dňa 27.11.1995 za vinných. Označené rozhodnutie bolo a je nezákonné a podaným mimoriadnym opravným prostriedkom žiadal, aby bolo zrušené a vo veci bola zjednaná náprava, čo pri odprezentovanom postupe zákonného sudcu na verejnom zasadnutí nebolo možné a nie je možné. Pre uvedené konanie je presvedčený, že zákonný sudca je zaujatý voči jeho osobe a nemá ochotu vec riadne a zákonne prešetriť a zjednať nápravu. Ďalej uviedol, že sudca sa mu nedovolil vyjadriť k dôkazom a poukázať na nezákonnosť v podanej veci. Do zápisnice si uviedol len to, čo chcel, na podklade čoho nadobudol presvedčenie, že zákonný sudca je v prejednávanej veci zaujatý. S prípadom sa ani len riadne neoboznámil a vôbec ho nezaujímala podstata predmetu konania. Následne navrhovateľ podrobne popísal, že v uvedenej trestnej veci bola podaná obžaloba pre trestný čin podľa § 156 Tr. zák. pre skutok zo dňa 21.9.1993. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že už v minulosti konal vo veci súd pod sp.zn. 3T/38/1991 a uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 5To 986/1994 zo dňa 24.8.1994 bola vec vrátená okresnému prokurátorovi na došetrenie a boli mu vytýkané konkrétne nedostatky veci. Poukázal aj na rozhodnutie súdu vo veci 3T/23/1995 a nedostatky, ktoré boli v tomto rozhodnutí vytknuté prokurátorovi, či už ohľadom toho, že sa nezaoberal právnou kvalifikáciou skutku, resp. že počas prípravného konania bolo umožnené využiť procesné postavenie poškodeného iba jednému z dvoch poškodených, ako aj to, že obvinení ani ich obhajca počas celého prípravného konania neboli upozornení na možnosť kvalifikácie ich konania aj ako ďalšieho trestného činu. V predmetnom uznesení súd konštatoval záverom, že bolo potrebné, aby prokurátor urobil konkrétne kroky a napravil svoj nezákonný procesný postup, čo však nikdy neurobil a tým dal dôvod na nezákonné rozhodnutie. Preto na podklade protiprávneho konania prokurátora bolo vo veci nesprávne právoplatne rozhodnuté, a teda je tu zákonný dôvod na povolenie obnovy konania v zmysle vyššie uvedeného.
Súčasťou spisu nie je vyjadrenie prokurátora k sťažnosti navrhovateľa.
Z oznámenia okresného súdu navrhovateľovi na č.l. 51 súdneho spisu zo dňa 13.12.2022 vyplýva, že o námietke zaujatosti sudcu nebude rozhodovať s poukazom na § 32 ods. 6 Tr. por., nakoľko nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 5 Tr. por. (teda bez meškania, len čo sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia, t.j. na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.12.2022).
Krajský súd na neverejnom zasadnutí, po zistení, že proti predmetnému rozhodnutiu je sťažnosť prípustná (§ 402 ods. 3 Tr. por., v spojení s § 185 ods. 1, ods. 2 druhá veta Tr. por.), sťažnosť podala oprávnená osoba (§ 186 ods. 1 Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.), podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť G. S. nie je dôvodná. Napadnutému rozhodnutiu prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok. Odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo v súlade s ust. § 176 ods. 2 Tr. por., a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysvetlil svoje dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepredložil súdu také nové skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by boli dôvodom na vyhovenie takémuto návrhu. Tento záver má základ vo vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí.
Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
Nadriadený súd priamo odkazuje na nasledujúcu časť odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu:
„Súd v danej trestnej veci konštatuje, že navrhovateľ svoj návrh na obnovu konania opiera o tvrdenie, že dozorujúci prokurátor v pôvodnom konaní spáchal trestný čin. V tejto súvislosti súd uvádza, že spáchanie trestného činu dozorovým prokurátorom je síce dôvodom pre obnovu konania, avšak iba za predpokladu, že o vine prokurátora rozhodol súd právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. Jeho existenciu je pritom povinný preukázať sám navrhovateľ. To sa však navrhovateľovi nepodarilo, keďže súdu žiadny takýto rozsudok nepredložil a ani netvrdil, že ním disponuje. Okrem tohto dôvodu obnovy konania navrhovateľ nepoukazoval na žiadne iné skutočnosti či dôvody, ktoré odôvodňujú obnovu konania. Súd preto nemal inú možnosť, než jeho návrh zamietnuť, keďže sa právoplatným rozsudkom nezistilo, že by prokurátor v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin. Súd len na dôvažok uvádza, že ak by dozorujúci prokurátor v pôvodnom konaní nekonal v zmysle pokynov okresného súdu, ktorý jeho obžalobu „neprijal“ a vec mu vrátil na došetrenie, nemohol by byť navrhovateľ následne ani postavený pred súd. Keďže ale okresný súd následnú obžalobu „prijal“ a rozhodol o nej odsudzujúcim rozsudkom, indikuje to, že prokurátor urobil kroky k náprave svojho prvotného postupu.“
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku stanovuje formálne podmienky pre tzv. iudicium rescindens (obnovovacie konanie) - existenciu právoplatného rozhodnutia a novej skutočnosti alebo dôkazu. Rozhodovanie o povolení obnovy konania je však podmienené materiálnou podmienkou spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania, vyhodnotiť vplyv novej skutočnosti alebo nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. V tomto štádiu rozhodovania je potrebné vyhodnotiť novú skutočnosť alebo nový dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o vine.
Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takou skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať dôkazom.
Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.
Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (Rt 6/1997). V konaní o povolení obnovy konania však súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. (Rt 35/1988). V konaní o povolení obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní (Rt 6/1997).
Pri posudzovaní podmienok obnovy konania i podľa citovaného ustanovenia zákona (§ 394 ods. 1 Tr. por.) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk: 1. či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme, 2. či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie uvedené v ods. 1 § 394 Tr. por.
Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novotvrdených skutočností a novonavrhovaných dôkazov. Ako už bolo uvedené vyššie, pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.
Podľa § 394 ods. 5 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.
Záverom krajský súd poukazuje na vyššie uvedené teoretické východiská a zásady, ktorými je ovládané vo všeobecnosti konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, na ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia správne poukázal aj okresný súd, a osobitne tie, ktoré sa priamo týkajú konania o obnove konania, v záujme zachovania právnej istoty a významu právoplatnosti rozhodnutia. Otázka viny a trestu bola predmetom základného konania, preto sa súdy v konaní o povolení obnovy konania nemôžu zaoberať vecnou správnosťou rozsudku vydaného v základnom konaní, ako napr. rozsahom vykonaného dokazovania, správnosťou/nesprávnosťou hodnotenia dôkazov, či sa súd dostatočne vysporiadal s obhajobou, prípadne zákonnosťou procesného postupu. V tomto smere navrhovateľ nepredkladal ani nové dôkazy, výlučne poukazoval len na nesprávny procesný postup, resp. až protiprávne konanie prokurátora, bez toho, aby túto tvrdenú skutočnosť preukázal.
Pokiaľ navrhovateľ namietal zaujatosť sudcu rozhodujúceho vo veci, skutočnosti, ktoré poskytol na vyhodnotenie tejto otázky (sudca sa mu nedovolil vyjadriť k jednotlivým dôkazom, do zápisnice si diktoval, čo chcel), nadriadený súd vyhodnotil len ako námietky voči procesnému postupu súdu a výlučne tvrdenia navrhovateľa, ktoré sa ani zmienkou neprejavili v samotnej zápisnici o verejnom zasadnutí na č.l. 41-42 súdneho spisu zo dňa 6.12.2022. Z obsahu zápisnice vyplýva, že navrhovateľ sa do pojednávanej miestnosti dostavil až potom, ako súd konštatoval splnenie podmienok na vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti navrhovateľa, a to v čase vykonávania dokazovania čítaním jednotlivých listinných dôkazov. Z jej obsahu je ďalej zrejmé, že navrhovateľ sa aktívne zapájal do vykonávaného dokazovania, súdu predložil rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn. 8C/851/89, ktorý je aj súčasťou spisu na č.l. 40 súdneho spisu. Tento rozsudok bol oboznámený v rámci vykonaného dokazovania, navrhovateľ sa vyjadroval aj k jednotlivým oboznamovaným listinným dôkazným prostriedkom a ešte aj predložil súdu zväzok dokladov, ktoré súd ďalej bližšie špecifikoval, avšak tieto doklady odmietol vykonať ako dôkaz, čo odôvodnil aj v napadnutom uznesení. Sťažovateľ teda neuviedol také dôvody zaujatosti sudcu, ktoré predpokladá ust. § 31 ods. 1 Tr. por., ktoré by viedli k pochybnosti o nestrannosti sudcu, a to buď pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka. Námietka zaujatosti nemôže vychádzať len zo subjektívnych tvrdení navrhovateľa. Preto o námietke zaujatosti smerujúcej voči zákonnému sudcovi nebolo potrebné rozhodovať v súlade s ust. § 32 ods. 6 Tr. por.
Vzhľadom na vyššie uvedené výsledky prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom a nezistenia žiadnych pochybení v činnosti prvostupňového súdu, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, krajský súd zamietol sťažnosť navrhovateľa G. S. ako nedôvodnú.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.