Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-312-2013.pdf
PDF · 110.39 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/312/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu L. P. Č. S., J..S..Z.., F. XXX, H., O.: XX XXX XXX, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Brastislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému Š. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, U., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou E. Z., H. Z. J. R. F. Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 46 641,76 Kč s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 46 641,76 Kč, úrok z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 46 295,49 Kč od 18. 6. 2011 do 30. 6. 2012, úrok z omeškania vo výške 7,25% ročne zo sumy 46 295,49 Kč od 1. 7. 2012 do 31. 12. 2012, úrok z omeškania vo výške 7,05% ročne zo sumy 46 295,49 Kč od 1. 1. 2013 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi trovy konania v sume 111 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1176,68 eur, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na adresu právneho zástupcu žalobcu, v lehote do l5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajší účastník, vystupujúci na strane žalovaného, nemá právo na náhradu trov konania.
Z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu v U. zo dňa XX. X. XXXX č.k. XXRo/XX/XXXX-XX.
odôvodnenie:
Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa XX. X. XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 46 641,76 Kč, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou T. M., I..J.., R. B. XXXX/ XX, H. X, Č. S., IČO: XXXXXXXXX a žalovaným, došlo dňa XX. XX. XXXX k uzatvoreniu Zmluvy o osobnom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 80 000 Kč s dohodnutou úrokovou sadzbou. Žalovaný sa zaviazal uvedený úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 2450 Kč. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu ho požiadal o splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom a to do 17. 6. 2011. Žalovaný tak neučinil, preto žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou, podal na súd žalobu.
Ku postúpenia pohľadávky XX. XX. XXXX dlžná suma bola 46 641,76 Kč, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny úveru 46 295,49 Kč a príslušenstva pohľadávky vo forme úroku z úveru a úroku z omeškania vo výške 346,27 Kč.
Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXRo/XX/ XXXX zo dňa 28. 1. 2013, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Preto ho súd v súlade s ustanovením §173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
Podľa ustanovenia §173 ods. 2 O.s.p., ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Dňa 1. 3. 2013 došlo na súd podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.
V nasledujúcich písomných podaniach, doručených súdu dňa XX. X. XXXX a dňa X. X. XXXX tento vedľajší účastník na strane žalovaného žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Uviedol, že v danej veci došlo k odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 7. 6. 2011, čím vznikol medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia. Žalovanému bola poskytnutá suma 80 000 Kč, pričom žalovaný uhradil v danom právnom vzťahu už sumu 90 214 Kč, teda s poukazom na ustanovenie §457 Občianskeho zákonníka žalovaný vrátil všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostal. Dlh žalovaného teda zanikol splnením. Zároveň namietal aj výšku úrokovej sadzby 27,12%, dohodnutú medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Takúto výšku úroku považuje za v rozpore s dobrými mravmi, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu. Súčasne namietal neprijateľné zmluvné podmienky, nachádzajúce sa v Obchodných podmienkach a s tým súvisiaci nedostatok aktívnej legitimácie u žalobcu.
V priebehu konania súd zistil, že žalovaný sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu a inú adresu jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o osobnom úvere, obchodnými podmienkami zmluvy o osobnom úvere, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k tejto zmluve a oznámením o postúpení pohľadávky, odstúpením od zmluvy o úvere, výpisom z úverového účtu a zistil tento skutkový stav.
Dňa 18. 12. 2007 bola medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T. M., I..J.., R. B. XXXX/ XX, H. X, Č. S., IČO: XXXXXXXXX ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, uzatvorená Zmluva o osobnom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa tejto zmluvy právny predchodca žalobcu, spoločnosť T. M., I..J.., R. B. XXXX/XX, H. X, Č. S., IČO: XXXXXXXXX ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 80 000 Kč pri ročnom úroku 27,12% a RPMN 30,80% ročne. Žalovaný sa úver zaviazal uhradiť pravidelnými 60mesačnými splátkami po 2450 Kč, t.j. spolu sa zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 147 000 Kč.
Súčasťou uvedenej zmluvy boli Obchodné podmienky zmluvy o osobnom úvere.
Podľa čl. 4 písm. a) Obchodných podmienok, ak dlžník neuhradí ktorúkoľvek mesačnú splátku do 30dní od dátumu jej splatnosti a to ani na základe výzvy, veriteľ môže od tejto zmluvy odstúpiť na základe písomného oznámenia, doručeného dlžníkovi. V tomto prípade táto zmluva skončí a celková dlžná čiastka a zmluvná pokuta vo výške vypočítanej rovnakým spôsobom ako administratívny poplatok, ktorý by bol splatný podľa čl. 3 (a) v prípade predčasného splatenia úveru, budú okamžite splatné k dátumu uvedenému v takomto oznámení.
Podľa čl. 8 písm. d) Obchodných podmienok, táto zmluva sa riadi českým právom.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 11. 2010, prílohou k tejto zmluve a oznámením žalovanému o postúpení pohľadávky zo dňa 6. 12. 2010 bolo preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená z postupcu T. M., I..J.., R. B. XXXX/XX, H. X, Č. S., IČO: XXXXXXXXX, na postupníka - žalobcu.
Listom zo dňa 7. 6. 2011 žalobca odstúpil od zmluvy o úvere č. XXXXXXXX v súlade s článkom 4 písm. a) Obchodných podmienok z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru. Súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej čiastky vo výške 54 981,02 Kč najneskôr do 17. 6. 2011.
Z výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXX vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 80 000 Kč. Jednotlivými splátkami žalovaný na danom úverovom vzťahu uhradil veriteľovi sumu 92 610 Kč (dňa 16. 1. 2008 vo výške 1307 Kč, dňa 12. 10. 2009 vo výške 1339 Kč, dňa 15. 9. 2010 vo výške 7938 Kč a 31x 2646 Kč, t.j. dňa 21. 1. 2008, dňa 18. 2. 2008, dňa 17. 3. 2008, dňa 17. 4. 2008, dňa 15. 5. 2008, dňa 12. 6. 2008, dňa 15. 7. 2008, dňa 14. 8. 2008, dňa 15. 9. 2008, dňa 17. 10. 2008, dňa 24. 11. 2008, dňa 16. 12. 2008, dňa 13. 1. 2009, dňa 16. 2. 2009, dňa 17. 3. 2009, dňa 16. 4. 2009, dňa 14. 5. 2009, dňa 18. 6. 2009, dňa 17. 7. 2009, dňa 20. 8. 2009, dňa 29. 9. 2009, dňa 15. 10. 2009, dňa 18. 11. 2009, dňa 14. 12. 2009, dňa 14. 1. 2010, dňa 18. 2. 2010, dňa 12. 3. 2010, dňa 14. 4. 2010, dňa 13. 5. 2010, dňa 15. 6. 2010, dňa 12. 10. 2010).
Zástupca žalobcu na pojednávaniach trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalovanému bol poskytnutý úver právnym predchodcom žalobcu vo výške 80 000 Kč, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť pravidelnými mesačnými splátkami po 2450 Kč. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky, s obsahom ktorých vyjadril súhlas žalovaný podpisom na zmluve. Žalovaný porušil podmienky zmluvy, preto žalobca listom zo dňa 17. 6. 2011 odstúpil od zmluvy. Žalobca má za to, že zmluva sa nezrušila od počiatku, pretože platí čl. VI. obchodných podmienok a zmluva sa teda zrušila s účinkami ku dňu odstúpenia od zmluvy s tým, že žalobca má nárok na celé plnenie ako pri zosplatnení úveru. Na daný právny vzťah je potrebné aplikovať český právny poriadok. Český občiansky zákonník obsahuje ustanovenia o ochrane spotrebiteľa pri neprijateľných zmluvných podmienkach, tieto sa však uplatňujú len v prípade, že by aplikácia obchodného zákonníka bola v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade je však potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože ochrana spotrebiteľa v českom práve nie je taká rozsiahla ako na Slovensku. Preto nemožno v danom prípade aplikovať inštitút bezdôvodného obohatenia, ale vychádzať z dohodnutých podmienok medzi účastníkmi zmluvy, podľa ktorých odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami k tomuto odstúpeniu. Ďalej žalobca má za to, že podal na súd žalobu dňa 24. 1. 2013 a teda jeho nárok nie je premlčaný, keďže sa na danú vec vzťahuje 4ročná premlčacia doba podľa českého právneho poriadku. Jeho nárok by však nebol premlčaný ani pri 2ročnej premlčacej dobe pri bezdôvodnom obohatení. Svoju aktívnu legitimáciu žalobca odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú považuje za platnú. Postúpením pohľadávky na žalobcu sa nezhoršilo postavenie žalovaného, keďže žalobca si voči nemu uplatňuje len to, čo vyplýva z pôvodne uzavretej úverovej zmluvy. Žalobe žiadal vyhovieť v celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba bola podaná dôvodne.
Žalobca má sídlo na území Českej republiky, žalovaný má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobcom uplatneného nároku.
Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Žalovaný má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda v zmysle citovaného článku Nariadenia rady ES č. 44/2001 je v tejto veci daná právomoc na konanie súdov Slovenskej republiky.
Súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle právneho poriadku Českej republiky s poukazom na článok 5 ods. 3 Rímskeho dohovoru (Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980 (tzv. Rímsky dohovor)), účinného pre Českú republiku a Slovenskú republiku od 01.08.2006.
Podľa článku 5 Rímskeho dohovoru: 1.) Tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.
2.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu:
- ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo
- ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo
- ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil. 3.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.
Podľa článku 3 Rímskeho dohovoru: 1.) Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. 2.) Zmluvné strany si môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva sa spravuje iným právom ako právom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto dohovoru spravovala dovtedy. Žiadna zmena zvoleného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 9, ani nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb. 3.) Voľba cudzieho práva účastníkmi, či už v spojení s voľbou cudzieho súdu alebo nie, pričom všetky ostatné prvky situácie v čase voľby majú väzbu len s jedným štátom, nemá vplyv na uplatnenie právnych predpisov tohto štátu, od ktorých sa nedá odchýliť dohodou strán a ktoré sa ďalej nazývajú len „imperatívne normy“. 4.) Existencia a platnosť dohody účastníkov o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení článku 8, 9 a 11.
Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Taktiež nie je sporné, že žalovaný (spotrebiteľ) má a aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere mal, trvalý pobyt v Slovenskej republike.
V zmysle článku 8 písm. d) Obchodných podmienok zmluvy o osobnom úvere, tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy o úvere (v spise na č.l. 19) sa právne vzťahy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu riadia právnym poriadkom Českej republiky. Súd predmetné ustanovenie považoval za platnú voľbu rozhodného práva, teda rozhodné právo v danom prípade neabsentovalo, ale bolo určené a dané v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere.
V preskúmavanej veci bola zmluva uzavretá dňa 18. 12. 2007 v Českej republike. Zo spisu nie je zistiteľné, že by právny predchodca žalobcu, vykonával svoju obchodnú, alebo podnikateľskú činnosť aj na Slovensku, kde má žalovaný svoj pobyt. Podobne nebolo doposiaľ zistené, že by tento veriteľ smeroval svoju činnosť na Slovensko, a že preskúmavaná zmluva patrí do rozsahu takejto činnosti. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania preto nie je zatiaľ možné urobiť záver, že by pri rozhodovaní v preskúmavanej veci malo byť aplikované právo Slovenskej republiky.
Takýto záver je zrejmý z čl. 8 písm. d) obchodných podmienok, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere zo dňa 18. 12. 2007, podľa ktorého sa právne vzťahy medzi zmluvnými stranami na základe týchto obchodných podmienok sa majú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Táto formulácia zodpovedá článku 6 bodu 2 Nariadenia Rím 1, podľa ktorého si strany môžu zvoliť rozhodné právo pre zmluvu. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 článku 6 rozhodným.
Možno teda konštatovať, že v preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli aplikáciu práva Českej republiky, pričom však táto voľba práva nesmie zbaviť žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú inak ustanovenia slovenskej právnej úpravy.
Súd teda pri svojom rozhodovaní aplikoval hmotné právo platné v Českej republike ku dňu uzavretia zmluvy o úver, t.j. XX. XX. XXXX a len v prípade, že by české hmotné právo v tomto znení zbavovalo
žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú by mu poskytovali ustanovenia slovenského hmotného práva, bolo sa možné odchýliť od úpravy platnej v Českej republike.
Z hľadiska rozhodnutia v danej veci bolo potrebné vyriešiť otázku, či odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, bola zmluva zrušená s účinkami ex nunc (od momentu odstúpenia od zmluvy) alebo s účinkami ex tunc (zrušenie zmluvy od začiatku), resp. či dojednanie čl. 4 Obchodných podmienok bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. v rozpore s ochranou žalovaného ako spotrebiteľa.
Bez akýchkoľvek pochybností je zmluva o úvere zo dňa XX. XX. XXXX obchodnozáväzkovým vzťahom tzv. absolútnym obchodom (§261 ods. 3 písmeno d/ Obchodného zákonníka), ktorý sa riadi bez ohľadu na povahu účastníkov ustanoveniami tretej časti obchodného zákonníka. Napriek svojej povahe výlučného obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto sa uplatní ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka.
Ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka bolo prevzaté do právneho poriadku Českej republiky zákonom č. 370/2000 Z.z., ktorým sa mení Obchodný zákonník, účinný od 01.01.2001. Toto ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 501/2001 Z.z., ktorým sa mení Obchodný zákonník účinný od 31. 12. 2001 a to v súvislosti s požiadavkou Smernice Rady ES č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993, na ktorom základe boli do Občianskeho zákonníka doplnené ustanovenia §52 až § 65, upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Cieľom bolo rozšírenie použiteľnosti ustanovení na ochranu spotrebiteľa na všetky typy zmlúv bez ohľadu na to, v akom kódexe sú upravené. Výkladom §262 ods. 4 časti vety 1 za prostredníkom Obchodného zákonníka, avšak nemožno dospieť k záveru, že odôvodňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia, ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takémuto záveru nemožno prisvedčiť už len preto, že by vnášal do právnych vzťahov zásadnú neistotu a znamenal by tiež výrazný zásah do zásady rovnosti účastníkov týchto vzťahov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa 24. 7. 2012).
Súd je toho názoru, že zrušenie zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy s účinkami ex tunc, by bolo v prospech spotrebiteľa len v prípade, že by bol v postavení dlžníka. V prípade, ak by bol spotrebiteľ v postavení veriteľa, bolo by v prospech neho zrušenie zmluvy s účinkami ex nunc. Výklad ustanovenia §262 ods. 4 časti 1 vety za prostredníkom v Obchodnom zákonníku, ktorý by rozlišoval, či spotrebiteľ je v pozícii nositeľa práva, či v pozícii osoby majúcej povinnosť a podľa toho umožňoval použitie účinkov odstúpenia od zmluvy ex tunc, resp. ex nunc, je neprijateľný.
Taktiež súd uvádza, že ustanovenie §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v Slovenskej republike je obsahovo totožné s ustanovením 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v rozhodnom čase v Českej republike. No kým v úprave v Českej republike sa zakazuje odchýlenie od bližšie neoznačeného zákona, podľa úpravy platnej v Slovenskej republike sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka s tým, že odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, došlo k zrušeniu zmluvy s účinkami ex nunc (od momentu odstúpenia od zmluvy) a to vzhľadom na ustanovenie §367 druhá veta Obchodného zákonníka ČR, resp. §506 Obchodného zákonníka ČR, ako aj vzhľadom na čl. 4 obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere.
Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka ČR, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia §502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka ČR, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa ustanovenia §367 druhá veta, Obchodného zákonníka ČR, veriteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípadoch, ktoré stanoví zákon alebo zmluva.
Podľa ustanovenia §506 Obchodného zákonníka ČR, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Odstúpenie veriteľa od zmluvy nemá vplyv na zabezpečenie záväzku tejto zmluvy
V danej veci bolo dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa XX. XX. XXXX zmluva o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 80 000 Kč, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný porušil podmienky zmluvy splácať úver riadne a včas, preto žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, odstúpil od zmluvy o úvere s tým, že dlh žalovaného bol vyčíslený na sumu 46 641,76 Kč, ktorá pozostáva z istiny úveru 46 295,49 Kč a úroku z úveru a úroku z omeškania 346,27 CZK. Žalovaný túto sumu neuhradil, súd žalobe v tejto časti vyhovel.
Súd nepovažoval dohodnutú výšku úrokovej sadzby 27,12% ročne za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi.
Taktiež sa súd nestotožnil s vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Táto bola u žalobcu preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k tejto zmluve a oznámením o postúpení pohľadávok s tým, že súd nepovažoval čl. 7 písm. d) a f) obchodných podmienok za neprijateľné zmluvné podmienky.
Podľa ustanovenia §365 Obchodného zákonníka ČR, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, ak nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ustanovenia §369 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.
Podľa ustanovenia §1 Nariadenia vlády Českej republiky číslo 142/1994 Sb. v znení noviel, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úroku z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.
Žalovaný svoj dlh neuhradil riadne a včas a preto sa dostal do omeškania. Z tohto dôvodu súd okrem istiny zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov z omeškania v súlade s citovanými ustanoveniami.
Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 111 eur eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 1176,68 eur, vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. takto:
- 7krát hlavný úkon po 81,33 eur = 569,31 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 10. 12. 2013, 4. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 21. 2. 2014, 5. zastupovanie na pojednávaní dňa 17. 4. 2014. 6. zastupovanie na pojednávaní dňa 21. 8. 2014, 7. zastupovanie na pojednávaní dňa 14. 10. 2014;
- 3krát paušál po 7,81 eur za úkony v r. 2013 = 23,43 eur;
- 4krát paušál po 8,04 eur za úkony v r. 2014 = 32,16 eur;
- náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 10. 12. 2013 Košice - Humenné a späť a to 5začatých polhodín x 13,01 eur = 65,05 eur
- náhrada za stratu času za cestu na pojednávania Košice - Humenné a späť a to dňa 17. 4. 2014, dňa 21. 8. 2014 a dňa 14. 10. 2014 a to 5začatých polhodín x 13,40 eur x 3pojednávania = 201 eur;
- náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávania dňa 10. 12. 2013 a dňa 21. 8. 2014 osobným motorovým vozidlom, Košice - Humenné a späť 150 km, spolu vo výške 75,15 eur a to amortizácia: 150 km x 0,183 eur x 2pojednávania = 54,90 eur a spotrebované pohonné hmoty: 150km x 5 litrov/100km x 1,35 eur/liter x 2 pojednávania = 20,25 eur;
- 20% DPH vypočítaných zo sumy 966,10 eur (569,31 eur odmena za zastupovanie, 23,43 eur paušál, 32,16 eur paušál, 65,05 eur strata času, 201 eur strata času, 75,15 eur cestovné výdavky osobným motorovým vozidlom), t.j. 20% DPH vo výške 193,22 eur;
- cestovné na pojednávanie dňa 17. 4. 2014 Košice - Humenné a späť hromadným dopravným prostriedkom 8,68 eur;
- cestovné na pojednávanie dňa 14. 10. 2014 Košice - Humenné a späť hromadným dopravným prostriedkom 8,68 eur.
Právnemu zástupcovi žalobcu súd nepriznal odmenu za pokus o zmier. Podľa názoru súdu tento úkon právnej pomoci je súčasťou prevzatia a prípravy zastúpenia.
Taktiež mu súd nepriznal odmenu za vyjadrenie zo dňa 28. 7. 2013. Obsahom tohto listu bolo vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k námietke premlčania, vznesenej vedľajším účastníkom. Vedľajší účastník v danej veci však námietku premlčania nevzniesol vôbec. Preto odmenu právneho zástupcu žalobcu za uvedený list súd považoval za bezúčelnú.
O trovách vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaného, rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Procesné postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. Nakoľko žalovanému nevzniklo právo na náhradu trov konania, súd náhradu trov konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).