Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_14C-89-2014.pdf
PDF · 137.09 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/89/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Miroslav Hlad, so sídlom Vajanského 588, Kysucké Nové Mesto, správca konkurznej podstaty úpadcu NAJ NÁBYTOK, s.r.o., „v konkurze", Športová 2757, Kysucké Nové Mesto, právne zastúpený: Mgr. Branislav Samec, so sídlom Sad SNP 8, Žilina, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 31.837,82 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 146,62 eur a tieto mu zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 31.360,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 31.360,27 € odo dňa 20.8.2013 až do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 1.528,44 €.
Návrh odôvodnil tým, že zo strany polície k nesprávnemu úradnému postupu pri úschove vecí, ktoré boli uložené v policajnej úschove na základe rozhodnutia vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline zo dňa 1.7.2010 (CVS:ORP-378/OVK-ZA-2010). Veci (nábytok žalobcu), ktoré boli predmetom úschovy, sa v jej priebehu stratili a nemohli byť odovzdané žalobcovi, v dôsledku čoho mu vznikla škoda. Dňa 17.2.2010 vyšetrovateľ Odboru všeobecnej kriminality OR PZ Čadca začal podľa §199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie za zločin krádež podľa §212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „TZ") spáchaný v štádiu pokusu podľa §14 ods. 1 TZ, ktoré bolo vedené pod ČVS:ORP-93/OVK-CA-2010.
Poukázal na to, že trestné stíhanie bolo začaté dňa 17.2.2010 vykonaním zaisťovacieho úkonu a to vydaním veci podľa §89 ods. l Trestného poriadku (ďalej len „Tr.por.") I., nar. 6.12.1971, trvalé bytom F. konateľom spoločnosti JJP nábytok, s.r.o. so sídlom G. 1491, Y. nad Y., V.: XX XXX XXX. O uvedenom vydaní veci bola spísaná zápisnica o vydaní veci. Tomu predchádzala skutočnosť, že na vydanie veci si robila nárok spoločnosť FORTES, s.r.o., ktorej vlastnícke právo k predmetným veciam podľa vyšetrovateľa nebolo jednoznačne preukázané. Preto dňa 18.2.2010 rozhodol vyšetrovateľ OR PZ Čadca uznesením podľa §94 ods. 2 Tr. por. o uložení vecí do bezplatnej úschovy, pričom uschovávateľom sa stala spoločnosť JJP nábytok, s.r.o., ktorá uložila časť vecí v priestoroch skladu spoločnosti na adrese ul. G. a časť vecí v budove spoločnosti na ul. I., pričom uschovávateľovi vyšetrovateľ zakázal akúkoľvek manipuláciu s danou vecou. Na všetky veci uvedené v uznesení preukazovala vlastnícke právo spoločnosť FORTES, s.r.o. tvrdiac, že tieto nadobudla na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 16.1.2010 od spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o.. Dňa 5.3.2010 vydal vyšetrovateľ OR PZ Čadca uznesenie, ktorým rozhodol podľa §87 ods. Tr. por. o vrátení veci spoločnosti FORTES, s.r.o.. Nakoľko následkom policajnej úschovy vecí nemohla spoločnosť FORTES, s.r.o. nakladať s vecami ako vlastník, dna 1.4.2010 táto odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 16.1.2010, na základe čoho spoločnosť NAJ NÁBYTOK, s.r.o. opätovne nadobudla vlastníctvo k všetkým veciam nachádzajúcim sa v policajnej úschove. K vráteniu vecí spoločnosti FORTES, s.r.o. a ani NAJ NÁBYTOK, s.r.o. však nedošlo, nakoľko vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Žilina mal na základe vykonaného dokazovania pochybnosti o práve k vydaným veciam vydal dňa 1.7.2010 uznesenie o ponechaní vecí v úschove v priestoroch spoločnosti JJP nábytok, s.r.o., pričom vyzval obe spoločnosti, aby si uplatnili vlastnícke právo k zaisteným veciam v rámci občianskeho súdneho konania. Uznesením zo dňa 16.2.2011 Okresný súd Žilina v konaní č.k. 18 Erd 1/2010 zamietol žiadosť spoločnosti JJP nábytok s.r.o. o súpis hnuteľných vecí súdnym exekútorom. Následne dňa 12.1.2012 vydal vyšetrovateľ OR PZ Žilina uznesenie, na základe ktorého podľa §97 ods. 1 Tr. por. rozhodol o vrátení časti špecifikovaných v samotnom uznesení v prospech spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o., ktorá preukázala vlastníctvo k nim na základe predložených listinných dôkazov. Listom zo dňa 23.1.2012 vyzval konkurzný správca JUDr. Miroslav Hlad OR PZ Žilina na poskytnutie súčinnosti - vrátenie veci. Dňa 9.2.2012 vyšetrovateľ OR PZ Žilina oznámil poškodenej spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o., že predmetné veci sa na mieste, na ktorom boli uložené do úschovy spoločnosti JJP nábytok s.r.o. nenachádzajú, teda bolo s nimi naložené doposiaľ nezisteným spôsobom a preto nie je v súčasnosti možné v zmysle uznesenia ich vrátenie.
Zo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, v dôsledku ktorého vznikla na strane úpadcu, spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o. škoda stratou, resp. odcudzením nábytku, ktorý bol podľa §94 ods. 2 Trestného poriadku uložený do bezodplatnej úschovy. Na základe rozhodnutia vyšetrovateľa UJKP OR PZ Žilina zo dňa 12.1.2012 mala byť časť tovaru presne špecifikovaného v uznesení vrátená spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o., avšak tento sa už v čase vrátenia na mieste uloženia nenachádzal, a teda nedošlo k jeho vráteniu zo strany polície, čím vznikla spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o. škoda vo výške minimálne 31.360,27 €.
Škodu špecifikoval ako skutočnú škodu vo výške nákupnej ceny tovaru vo výške 15.478,94 €, DPH 2.941,00 € podľa zoznamu vecí do policajnej úschovy bol vypracovaný presný zoznam vecí prevzatých do úschovy, a ušlého zisku vo forme marže k tovaru vo výške 12.940,33 eur, za ktorú bolo možné tovar predať.
Uviedol, že medzi prípady nesprávneho úradného postupu sa okrem iného radí aj poškodenie, resp. strata veci v dobe, kedy ju štátny orgán odňal z dispozície vlastníka. Štát teda zodpovedá aj za škodu na veci ktorá po dobu jej úschovy v zmysle ust. §94 ods. 2 Tr. por. nebola chránená pred jej poškodením, stratou resp. odcudzením. Tu je potrebné vychádzať z toho, že účelom inštitútu zaistenia veci podľa § 89 ods. 1 Tr. por. je umožniť orgánom činným v trestnom konaní prevziať a zaistiť veci dôležité pre účely trestného konania, a ak neslúžia zaistené veci naďalej tomuto účelu, musia byť vydané alebo vrátené tomu kto ich vydal, komu boli odňaté, prípadne tomu, o ktorého práve niet pochýb (§97 Tr. por). Z toho, že zákon ukladá orgánu činnému v trestnom konaní povinnosť vrátiť zaistenú (vydanú) vec osobe, ktorej bola zaistená (odňatá, kto ju vydal)), resp. osobe, ktorá preukázala vlastnícke právo k tejto veci, je potrebné vyvodiť to, že vec má byť vrátená v stave zodpovedajúcemu tomu, v akom stave bola policajným orgánom prevzatá. Ak má orgán činný v trestnom konaní splniť túto požiadavku, ktorou sa pomeruje správnosť úradného postupu, musí prispôsobiť spôsob uskladnenia veci po dobu jej zaistenia charakteru veci a jej vlastnostiam, tak aby nepodliehala poveternostným či iným vplyvom, ktoré ju môžu poškodiť, vrátane zabezpečenia ochrany proti jej odcudzeniu. Vyslovil názor, že nesprávnym úradným postupom je aj celkom bez pochýb nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Poukázal na objektívny charakter zodpovednosti štátu, lebo je celkom ľahostajné, z akých dôvodov k nesprávnosti došlo, rozhodujúci je výsledok, ktorý sa objektívne pomeruje so stavom, aký mal byť správne dosiahnutý.
Vyslovil názor, že pre zodpovednosť štátu podľa §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., nie je významné, či poškodený bol účastníkom konania, v rámci ktorého k nesprávnemu úradnému postupu prípadne došlo, ale to, či poškodenému vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch), ktorá je v príčinnej
súvislosti s uvedeným postupom, teda či je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku, teda štát zodpovedá za škodu i iným osobám než účastníkom konania, v rámci ktorého k nesprávnemu úradnému postupu došlo.
Odporca k žalobe uviedol, že dňa 17.02.2012 podal Ing. N. I. X.. na Obvodné oddelenie v Kysuckom Novom Meste trestné oznámenie. Spoločnosť JJP nábytok, s.r.o., si uplatnila záložné právo podľa § 672 Občianskeho zákonníka na hnuteľné veci - nábytok (ďalej len „predmetné veci"), voči spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o.. Konateľ spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o., Ing. Ján Ďurina CSc. tvrdil, že predmetné veci už neboli vo vlastníctve NAJ NÁBYTOK, s.r.o., ale vo vlastníctve spoločnosti FORTES s.r.o.. I. Q., konateľ spoločnosti JJP nábytok s.r.o., naopak tvrdil, že predmetné veci boli v čase uplatnenia záložného práva vo vlastníctve NAJ NÁBYTOK, s.r.o.. Trestné stíhanie za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, bolo začaté podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Čadca (ďalej len „ORPZ Čadca") dňa 17.2.2010 pod ČVS:ORP-93/OEK-CA-2010, na skutkovom základe, že v čase okolo 11:30 hod. dňa 17.2.2010 z priestorov predajne NAJ NÁBYTOK s.r.o. na ul. I. č. XXXX v Y. T. I., bol bratý a nakladaný do vopred pripravených motorových vozidiel stojacich pred uvedenou predajňou rôzny tovar
- nábytok, pričom k odvezeniu uvedeného tovaru - nábytku nedošlo. Trestné stíhanie bolo začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku dňa 17.02.2010, vydaním predmetných veci I. Q., vtedajším konateľom JJP nábytok s.r.o., vyšetrovateľovi OR PZ Čadca pre účely trestného konania. Dňa 18.02.2010 vyšetrovateľ OR PZ Čadca vydal podľa § 94 ods. 2 Trestného poriadku uznesenie o uložení predmetných vecí do bezodplatnej úschovy spoločnosti JJP nábytok s.r.o., a to v priestoroch skladu spoločnosti na adrese ul. G. v budove spoločnosti na ul. I. XXXX v Y. T. I., pričom spoločnosti zakázal akúkoľvek manipuláciu s predmetnými vecami. Sťažnosť spoločnosti JJP nábytok, s.r.o., G. XXXX, Y. nad Y., v zastúpení I. Q., podanú proti uzneseniu o uložení veci, prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina dňa 30.04.2010, podľa § 193 ods. 1 písm. b Trestného poriadku zamietol ako podanú oneskorene. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2010. Dňa 05.03.2010 vydal vyšetrovateľ OR PZ Čadca podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku uznesenie o vrátení predmetných vecí spoločnosti FORTES, s.r.o.. Rozhodnutie vyšetrovateľa, na základe sťažnosti JJP nábytok, s.r.o, prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina, dňa 30.04.2010, podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a uložil vyšetrovateľovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Na základe námietky zaujatosti spoločnosti JJP nábytok, s.r.o., bola opatrením Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina KRP-JKP-167/2010 zo dňa 25.03.2010, odňatá vec ORPZ Čadca a pridelená Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Žilina (ďalej len „ORPZ Žilina"). Vyšetrovací spis bol následne na ORPZ Žilina preprotokolovaný pod ČVS:ORP-378/OVK-ZA-2010.
Vo vyšetrovaní jestvovali pochybnosti o práve k predmetným veciam. Z uvedeného dôvodu vyšetrovateľ ORPZ Žilina dňa 01.07.2010 vydal podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku uznesenie o ponechaní predmetných vecí v úschove spoločnosti JJP nábytok s.r.o., a spoločnosť FORTES s.r.o., ktorá si na predmetné veci uplatňovala nárok, vyzval, aby si tento uplatnila v občiansko-právnom konaní. Dňa 1.10.2010 vyšetrovateľ ORPZ Žilina trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil, lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.12.2010. Rozhodnutím zo dňa 16.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.03.2011, Okresný súd v Žiline, žiadosť o súpis predmetných vecí súdnym vykonávateľom, na základe návrhu JJP nábytok s.r.o proti odporcovi NAJ NÁBYTOK, s.r.o zamietol žiadosť navrhovateľa, ktorý si uplatnil záložné právo k veciam voči odporcovi o súpis hnuteľných vecí v zmysle § 672 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo veci oprávnenosti nakladania s vecami boli stále pochybnosti, ktorá zo spoločností NAJ NÁBYTOK s.r.o. alebo FORTES s.r.o., mali právo k veciam. Listom zo dňa 21.06.2011 si na veci uplatňoval právo už aj JUDr. Miroslav Hlad - predbežný správca NAJ NÁBYTOK s.r.o.. Dňa 12.01.2012 sa Ing. Ján Ďurina CS., konateľ spoločnosti NAJ NÁBYTOK s.r.o. dostavil na OR PZ Žilina, pričom doručil listiny, z ktorých vyplývalo vysporiadanie práv k predmetným veciam medzi spoločnosťami FORTES s.r.o. a NAJ NÁBYTOK s.r.o.. Dňa 12.01.2012 vyšetrovateľ ORPZ Žilina podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku vydal uznesenie o vrátení veci spoločnostiam NAJ NÁBYTOK s.r.o. a FORTES s.r.o., podľa toho, ako si právo k nim vzájomne vysporiadali. K vráteniu predmetných vecí dôjsť nemohlo, pretože tieto sa v priestoroch skladu spoločnosti na adrese ul. G. a v budove spoločnosti na ul. I. už nenachádzali. Listom zo dňa 12.01.2012 požiadal vyšetrovateľ ORPZ Žilina I. Q., konateľa spoločnosti JJP nábytok s.r.o, o vyjadrenie, ako bolo s predmetnými vecami naložené a kde sa v súčasnosti nachádzajú. Z listín zaslaných I. Q. vyplýva, že
predmetné veci dňa 1.4.2011 prevzal W. Q. - vtedajší spolukonateľ JJP nábytok s.r.o., pričom sa ich vydania písomnosťami z dní 2.2.2011 a 1.4.2011 domáhal JUDr. Juraj Y. - nový konateľ JJP nábytok s.r.o. už so zmeneným sídlom spoločnosti - Studené XXX I. pri H.. S N.. N. Y. sa vyšetrovateľ ORPZ Žilina telefonicky spojil, avšak ten uviedol, že bude komunikovať iba písomne. Písomné zásielky doručované na jeho adresu si nepreberal. Spoločnosť JJP nábytok s.r.o., neinformovala políciu, že predmetné veci boli z miesta uloženia odvezené. Naloženie s predmetnými vecami vyvolalo podozrenie zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, a to ku škode FORTES s.r.o. a NAJ NÁBYTOK s.r.o., pretože s nimi bolo naložené v rozpore s rozhodnutím vyšetrovateľa OR PZ Čadca zo dňa 18.02.2010 vydaným podľa § 94 ods. 2 Trestného poriadku, ktorým uložil veci do bezodplatnej úschovy JJP nábytok s.r.o., a to v konkrétnych priestoroch skladu spoločnosti na adrese ul. G. v Y. nad Y. a v budove spoločnosti na ul. I. XXXX v Y. T. I., pričom zakázal akúkoľvek manipuláciu s nimi. Z uvedeného dôvodu dňa 09.02.2011 podal vyšetrovateľ OPRZ Žilina trestné oznámenie. V súčasnosti na ORPZ Čadca prebieha trestné konanie vo veci ČVS: ORP-109/OVK-CA-2012 voči konkrétnemu obvinenému, ktorý je stíhaný za zločin sprenevery podľa § 213 ods. l, ods. 3 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 2 Trestného zákona. Podľa ich informácií trestné konanie doposiaľ prebieha v štádiu prípravného konania, pričom vyšetrovateľ vykonáva procesné úkony a zatiaľ nevytýčil termín preštudovania vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania.
Odporca navrhol pripojiť od ORPZ Žilina vyšetrovací spis č. ČVS:ORP-378/l-OVK-ZA-2010 a od ORPZ Čadca vyšetrovací spis ČVS:ORP-109/OVK-CA-2012 a od ORPZ Čadca vyžiadať informácie o aktuálnom stave prebiehajúceho trestného konania vo veci ČVS:ORP-109/OVK-CA-2012 a o tom, kto má v predmetnom trestnom konaní postavenie poškodeného a či boli zo strany poškodených uplatnené nároky na náhradu škody podľa § 46 ods.3 Trestného poriadku.
Pritom uviedol, že na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť kumulatívne splnené tri zákonné podmienky, a to nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť. Uviedol, že v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. Ďalej poukázal na ust. § 97 ods. l Trestného poriadku, podľa ktorého ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná, podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v občianskom súdnom konaní v primeranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť. Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická osoba podľa § 94 ods. 2, pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva; orgán podľa odseku 4 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo právnickou osobou podľa § 94 ods. 2 len na základe ich predchádzajúceho súhlasu.
Taktiež poukázal na to, že z ustanovení Trestného poriadku nevyplýva žiadna konkrétna lehota na vrátenie predmetných vecí, vrátenie predmetných vecí sa dokonca neviaže ani na zastavenie trestného stíhania, v súvislosti s ktorým došlo k ich vydaniu. Naopak, zákon vyžaduje ponechanie vecí v úschove, ak existujú pochybnosti o právach na vec. Zo stanoviska vecne príslušného útvaru vyplýva, že takéto pochybnosti v predmetnej veci existovali. Vyšetrovateľ ORPZ Žilina vydal uznesenie o vrátení veci spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o. a spoločnosti FORTES, s.r.o. a ako náhle mu boli doručené listiny, z ktorých vyplývalo vysporiadanie práv k vydaným veciam. Zároveň zdôraznil, že vyšetrovateľ ORPZ Čadca dňa 05.03.2010 vydal uznesenie o vrátení predmetných vecí spoločnosti FORTES, s.r.o., ktoré
však bolo prokurátorom na základe sťažnosti spoločnosti JJP nábytok, s.r.o., dňa 30.04.2010 zrušené, a zároveň prokurátor uložil vyšetrovateľovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Ďalej poukázal na fakt, že v zmysle § 9 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. je možné pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru prokurátorom. Takúto žiadosť však podľa dostupných informácií žiaden oprávnený subjekt nepodal a žiaden kompetentný orgán nesprávny úradný postup nekonštatoval. Taktiež poukázal na to, že zo strany polície bola spoločnosti JJP nábytok, s.r.o. zakázaná akákoľvek manipulácia s vecami, ktoré boli uložené do úschovy, a teda k odvezeniu vecí z miesta úschovy došlo v rozpore s týmto zákazom. Príslušníci Policajného zboru teda uskutočnili potrebné opatrenia na ochranu uschovaných vecí, ba dokonca vyšetrovateľ ORPZ Žilina po zistení, že sa veci na mieste úschovy nenachádzajú, podal trestné oznámenie, na základe ktorého vyšetrovateľ ORPZ Čadca dňa 20.03.2012 pod ČVS: ORP-109/OVK-CA-2012 začal trestné stíhanie za pokračujúci zločin sprenevery podľa § 213 ods.l, ods.3 Trestného zákona. V súvislosti s tým je zrejmé, že ku vráteniu vydaných vecí reálne dôjsť nemohlo, nakoľko boli z miesta úschovy odvezené, a to bez vedomia polície. Preto žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu polície. Žalobca má právnym poriadkom danú možnosť uplatniť nárok na náhradu škody v rámci trestného konania podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku a má tiež právnym poriadkom danú možnosť domáhať sa náhrady škody v rámci občianskeho súdneho konania od osoby, ktorá predmetné veci z miesta úschovy odobrala. V danom prípade nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním príslušníkov Policajného zboru a tým, že sa veci v čase, keď mali byť vrátené spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o., v mieste úschovy nenachádzali, a teda podľa nášho názoru nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním polície a tvrdenou škodou a dokonca nie je preukázaný ani jeden predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ ani právny zástupca, neúčasť neospravedlnili a nakoľko súd nezistil dôvody pre odročenie pojednávnia, vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa.
Odporca na pojednávaní zotrval na podanom vyjadrení.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
Súd zistil, že žiadosťou zo dňa 17.2.2013 zaslanej MV SR požiadal odporcu písomne o predbežné prerokovanie nároku v súlade s cit. ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zhodným s nárokom, ktorý uplatnil v tomto konaní. Zásielka bola odoslaná na adresu odporcu pod RS 605813569 SK na pošte v Kysuckom Novom Meste dňa 18.2.2013. Odporca žiadosti nevyhovel. Listom MV SR zo dňa 25.4.2014 oznámil navrhovateľovi, že žiadosť považujú za nedôvodnú.
Súd zistil, že tým navrhovateľ splnil podmienku pre uplatnenie nároku podľa zák. č .514/2003 Z.z. v súdnom konaní.
Súd zistil, že uznesením OR PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície č. ČVS: ORP-93/OVK-CA-210 zo dňa 18.2.2010 bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 94 ods. 2 Tr. por., že jednotlivo označené položky tovaru, nábytok, uvedené na strane 1-21 inventúry ku dňu 11.2.2010 v stave potvrdenom zamestnancom exekučného úradu 17.2.2010 s jednotlivým vymedzením položiek, bol uložený do bezodplatnej úschovy spoločnosti JJP nábytok s.r.o. so sídlom G. XXXX, Y. nad Y. v priestoroch skladu spoločnosti na ul. G. XXXX a v budove spoločnosti na ulici I. XXXX, Y., pričom spoločnosti JJP nábytok s.r.o. bola zakázaná manipulácia s vecou.
Kúpnou zmluvou č. 1/2010 medzi zmluvnými stranami predávajúcim Naj nábytok s.r.o. a kupujúcim Fortes s.r.o. bol prevádzaný súbor vecí nábytok podľa zoznamu, ktorý k zmluve nebol priložený, za kúpnu cenu 34.871,28 eur bez DPH, 41.496,82 eur s DPH.
Uznesením OR PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS ORP-93/OVK-CA-2010 zo dňa 5.3.2010 v zmysle ust. § 97 ods. 1 Tr. por. bolo rozhodnuté, že vec tovar, nábytok na strane 1-21 inventúry k 11.2.2010 potvrdený zamestnancom exekútorského úradu 17.2.2010 sa vracia spoločnosti Fortes s.r.o.. Následne však spoločnosť Fortes s.r.o. na adresu Naj nábytok s.r.o. zo dňa 18.3.2010, požiadala o poskytnutie náhradného plnenia za tovar, ktorý zadržala polícia SR, na základe komisionárskej zmluvy zo dňa 18.1.2010. Spoločnosť Naj nábytok s.r.o. vystavila spoločnosti Fortes s.r.o. dobropis č. 10110284, ktorým bola dobropisovaná suma 35,774,32 eur.
Uznesením OR PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa 1.7.2010, ČVS ORP-378/OVK-ZA-2010 bolo v zmysle ust. § 97 ods. 1 Tr. zák. rozhodnuté, že jednotlivé uvedené veci budú naďalej ponechané v ústave spoločnosti JPP nábytok s.r.o. s upozornením spoločnosti Fortes s.r.o., aby si nárok na vydanie veci uplatnila v občianskoprávnom konaní v lehote do 30 dní.
Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Erd/l/2010 bola zamietnutá žiadosť spoločnosti JJP nábytok, s.r.o. o súpis hnuteľných vecí súdnym vykonávateľom, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.3.2011.
Uznesením OR PZ odbor kriminálnej polície z 12.1.2012 bolo podľa § 97 ods. 1 Tr. por. rozhodnuté, že súbor hnuteľných vecí sa vracajú spoločnosti Naj nábytok s.r.o., a spoločnosti Fortes s.r.o..
Žiadosťou zo dňa 23.1.2012 JUDr. Miroslav Hlad, správca úpadcu Naj nábytok s.r.o., požiadal OR PZ odbor kriminálnej a justičnej polície o poskytnutie súčinnosti s vrátením veci.
Súd ďalej zistil, že OR PZ Žilina o podal trestného oznámenie z dôvodu, že veci, ktoré boli uložené do úschovy spoločnosti JPP nábytok s.r.o. sa tam nenachádzajú a bolo s nimi naložené doposiaľ nezisteným spôsobom. Navrhovateľovi bolo oznámené, že nie je možné ich vrátenie.
Súd zároveň zistil, že navrhovateľ si uplatnil žiadosťou zo dňa 22.1.2014 v zastúpení JUDr. I. PhD. vo veci nárokov správcu konkurznej podstaty Naj nábytok s.r.o., uhradiť skutočnú škodu, ušlý zisk, nemajetkovú ujmu a trovy konania pri nákupnej cene tovaru 18.419,94 eur a marži pri predaji tovaru 12.940,33 eur a nákladov právneho zastúpenia 955 eur, teda celkovo žiadal uhradiť 31.360,27 eur titulom náhrady škody.
Nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. sa rozumie škoda spôsobená iným postupom orgánu štátu ako jeho rozhodnutím. Účastníci právne označili základné predpoklady pre priznanie nároku zo škody spôsobenej orgánom štátu za nesprávny úradný postup a to 1/ nesprávny úradný postup, 2/ škoda a 3/ príčinná súvislosť. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo 60/2003 bolo judikované, že nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami.
Preto štát podľa ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovedá len vtedy, ak orgán štátu (§ 2 ods. b odr. 1/ cit.zák.) porušil povinnosti stanovené týmto zákonom. Bez porušenia povinností stanovených zákonom môže štát zodpovedať podľa iných hmotnoprávnych predpisov, avšak nie podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Hoci navrhovateľ obsiahlo formuloval celý postup orgánov štátu - v tomto prípade vyšetrovateľa, mimo poukazu na prieťahy a dĺžku konania nekonštatoval a nedôvodil žiadne iné porušenie zákona zo strany vyšetrovateľa.
Súd skutočne považuje okolnosti uschovania a odcuczenia vecí za veľmi zvláštne, kde pravdepodobne pri snahe o ukrátenie veriteľa nastala svojpomoc, prípadne z iných dôvodov došlo k odcudzeniu vecí, ktoré vyšetrovateľ zložil do úschovy, a za veľmi zvláštne súd považuje skutočnosti, že došlo k odcudzeniu takýchto uložených vecí a vyšetrovateľ nemá prehľad o tom, kedy a kým došlo k takémuto konaniu. Avšak ani takéto zvláštne okolnosti nemusia znamenať nesprávny úradný postup.
V danej veci totiž nebola predmetom nároku nesprávne nariadená úschova, teda také uloženie veci, následkom ktorého došlo k znehodnoteniu uschovaných vecí. Predmetom nebolo ani to, že by orgány činné v trestnom konaní vydali vec nesprávnej osobe. Rozhodujúcim faktom bola skutočnosť, že počas úschovy došlo k odcudzeniu uschovanej veci. Táto skutočnosť však nie je porušením povinnosti vyšetrovateľa a ani následkom prieťahov v konaní či nečinnosti orgánov štátu. Navrhovateľ porušenie povinnosti odporcu v tomto smere ani neuviedol. Policajný orgán v konaní rozhodol o vydaní veci po tom, ako mal preukázané, komu má vec vydať a navrhovateľovi bolo možné vec vydať len vtedy, keď súd mal preukázané, že tretia osoba nemá k súboru vecí zádržné ani vlastnícke právo. Súd pri tomto rozhodovaní nemal preukázané žiadne prieťahy, žiadne skoršie žiadosti navrhovateľa o vydanie veci, uplatnenie nárokov a pod.. Navyše nesporne vlastníkom veci pri rozhodnutí o prevzatí do úschovy nebol navrhovateľ, ale vlastnícke právo k veciam sa mohlo obnoviť až odstúpením od zmluvy, ktorou previedol vlastnícke právo.
Podľa názoru súdu vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu nesprávny úradný postup nejudikuje ani navrhovateľom uvádzaná judikatúra, pretože v tomto prípade nedošlo k opomenutiu uloženia veci do úschovy (R 35/1977), ani neprávnemu uloženiu veci do úschovy a nejednalo sa ani o skutočnosť, že by úschova nemala byť nariadená.
Súd nevylučuje, že týmto následkom nie je daná zodpovednosť za škodu podľa predpisov občianskeho práva, avšak súd nezistil, že by odporca za škodu zodpovedal z dôvodov nesprávneho úradného postupu. Navyše v čase uplatnenia nároku navrhovateľom u odporcu návrhom na predbežné prejednanie škody, bolo novelizované ustanovenie § 9 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom avšak žiadne z týchto podmienok nebola preukázaná. To že štát môže zodpovedať
za škodu neznamená automaticky, že ak za škodu zodpovedá, tak sa dopustil aj nesprávneho úradného postupu.
Nakoľko súd nezistil dôvody vzniku nesprávneho úradného postupu, pretože škoda vznikla nie následkom porušenia povinností orgánov štátu, ale následkom porušenia konania tretej osoby, súd sa výškou škody ďalej ani nezaoberal a žalobu zamietol. Opätovne súd zdôrazňuje, že týmto súd nejudikuje, že by odporca nemohol zodpovedať za škodu z iných dôvodov, resp. že ak nemôže vydať vec z úschovy, nemôže navrhovateľovi plniť. Ust. § 97 ods. 1 Tr. por. jasne stanovuje povinnosti orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s vydaním veci.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 146,62 eur uplatnenú titulom náhrady cestovných výdavkov za použitie motorového vozidla pri celkovej ceste na pojednávanie z Bratislavy do Žiliny a späť 414 km, pri základnej náhrade 0,183 eur/km, spolu 75,762 eur a náhrade PHM benzín pri spotrebe 10,5l/100km a cene PHM 1,63 eur/l, spolu 70,856 eur podľa vyúčtovania cestovného MV SR, sekciou hnuteľného a nehnuteľného majetku, odbor dopravy zo dňa 4.11.2014.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).