Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/86/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu Certipo spol. s r.o., so sídlom 900 28 Ivanka pri Dunaji, Bernolákovská 18/A, IČO: 31 420 915, zastúpeného JUDr. Marián Kollár, advokát so sídlom Poprad, Mnoheľova 22, IČO: 31 957 285 proti žalovanému Slovlik, spol. s r.o., so sídlom 911 01 Trenčín, Štefánikova 12, IČO: 31 423 086, zastúpenému JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom 911 01 Trenčín, Štúrovo námestie 121, IČO: 42 277 981, o zaplatenie 13 500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -106 zo dňa 16. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 13 500 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 700,- Eur od 10.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 5 400,- Eur od 22.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 5 400,- Eur od 08.03.2022 do zaplatenia, do troch dní. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením.

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, zistené z vykonaného dokazovania: Z výpisu obchodného registra žalovaného vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.08.2002 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, konkurzné konanie na majetok žalovaného bolo uznesením Najvyššieho súdu SR po pripustení späťvzatia návrhu zastavené. Dňa 25.04.2016 vydal Daňový úrad Trenčín Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania č. 103005461/2016 vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 14.647,77 Eur od daňového dlžníka Slovlik, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 12, Trenčín 911 01, IČO: 31 423 086, ktoré bolo doručené žalobcovi spolu s výzvou, aby žalobca po doručení tohto rozhodnutia nenakladal s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa Daňového poriadku podlieha daňovej exekúcii. Predmetom daňovej exekúcie boli iné peňažné pohľadávky, vyplývajúce zo zmlúv o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.1992 v znení dodatku č. 1 zo dňa 03.02.2003, Dodatku č. 2 zo dňa 31.01.2008 a Dodatku č. 3 zo dňa 27.02.2014, v ktorých je stanované vyplácanie nájomného vo výške 1.008,89 Eur. Podľa doručenky bolo rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 02.05.2016. Dňa 04.05.2016 vydal Daňový úrad Trenčín daňovú exekučnú výzvu č. 103066092/2016 voči daňovému dlžníkovi Slovlik, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 12, Trenčín 911 01,

IČO: 31 423 086, ktorou ho vyzval na úhradu daňového nedoplatku v sume 14.647,77 Eur. Podľa doručenky žalovaný prevzal daňovú exekučnú výzvu dňa 24.05.2016. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo dňa 30.09.2016 rozhodnutie č. 104012312/2016, ktorým na odvolanie žalovaného potvrdilo rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Trenčín - daňovú exekučnú výzvu č. 103066092/2016 zo dňa 04.05.2016. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -53 zo dňa 22.02.2017 odmietol žalobu obchodnej spoločnosti Slovlik, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 12, Trenčín 911 01, IČO: 31 423 086 (žalovaného) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104012312/2016 zo dňa 30.09.2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením vydaným dňa 27.02.2019 pod sp. zn. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. -53 zo dňa 22.02.2017 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. -62 zo dňa 26.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2019 zamietol žalobu obchodnej spoločnosti Slovlik, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 12, Trenčín 911 01, IČO: 31 423 086 (žalovaného) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104012312/2016 zo dňa 30.09.2016. Výzvou zo dňa 05.11.2019 adresovanou žalobcovi Daňový úrad Trenčín vyzval žalobcu, aby ako poddlžník v lehote 15 dní od doručenia výzvy uhradil na základe doručeného Daňového exekučného príkazu č. 104305870/2016 zo dňa 15.11.2016 sumu 13.638,88 Eur na účet Daňového úradu Trenčín. Daňový úrad Trenčín dňa 27.10.2020 vydal rozhodnutie č. 10163168/2020, ktorým začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 13.638,88 Eur od dlžníka správcu dane obchodnej spoločnosti Certipo spol. s r. o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 12, Trenčín 911 01, IČO: 31 420 915 (žalobcu) a prikázal poskytovateľom platobných služieb, aby na účte žalobcu zablokovali peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku. Daňový úrad Trenčín vydal dňa 15.11.2016 daňový exekučný príkaz č. 104405870/2016, na základe ktorého bol žalobca povinný poukázať splatnú pohľadávku do výšky vymáhaného daňového nedoplatku, t.j .do výšky 14.647,77 Eur. Žalobca vyzval listom zo dňa 03.02.2021 žalovaného na zaplatenie poddlžníckeho dlhu, a to na úhradu sumy, ktorú žalobca uhradil Daňovému úradu ako poddlžník žalovaného. Z výpisov z účtu žalobcu, vedeného vo O., a.s., vyplýva, že na účet Daňového úradu Trenčín žalobca pri zaznamenanom účele platby: splátka poddlžnícky dlh, uhradil celkovo sumu 13.500 Eur. Z potvrdenia Daňového úradu Trenčín zo dňa 20.08.2002 vyplýva, že obchodná spoločnosť Slovlik, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 12, Trenčín 911 01, IČO: 31 423 086 mala ku dňu 20.08.2002 daňový nedoplatok na spotrebnej dani z liehu 29.788.738,81 Sk (988.804,97 Eur). Nedoplatky na dani z pridanej hodnoty, dani z príjmov právnických osôb, dani zo závislej činnosti a funkčných požitkov a cestnej dane, k 20.08.2002 žalovaný nemal. V zápisnici o miestnom zisťovaní vypracovanej Daňovým úradom Trenčín dňa 10.12.2002 sa uvádza, že v priestoroch bývalej spoločnosti Slovlik, s.r.o. má prevádzku spoločnosť Nada, a.s. V odpovedi Daňového úradu Trenčín zo dňa 31.01.2003 adresovanej žalovanému sa uvádza, že nie je možné žalovanému poskytnúť zápisnicu o miestnom zisťovaní vykonanom v priestoroch obchodnej spoločnosti Slovlik, spol. s r.o Trenčín, nakoľko sa nejedná o spis týkajúci sa daňovej povinnosti Slovlik, spol. s r.o., Trenčín. Dňa 19.09.2007 vydal Daňový úrad Trenčín Výkaz daňových nedoplatkov pre daň z pridanej hodnoty na sumu 201.383 Sk (6.684,69 Eur). Dňa 29.09.2009 vydal Daňový úrad Trenčín Výkaz daňových nedoplatkov pre daň z pridanej hodnoty na sumu 7.963,08 Eur. Daňový úrad Trenčín oznámil, že stav daňových nedoplatkov žalovaného predstavoval ku dňu 31.12.2016 sumu 945.097,47 Eur; ku dňu 31.12.2017 sumu 945.097,47 Eur, ku dňu 31.12.2018 sumu 613.537,31 Eur, ku dňu 31.12.2019 sumu 537.707,96 Eur, ku dňu 31.12.2020 sumu 534.099,16 Eur, ku dňu 31.12.2021 sumu 273.487,69 Eur, ku dňu 02.02.2022 sumu 272.587,69 Eur. Z daňového nedoplatku žalovaného evidovaného k 31.12.2016 vo výške 945.097,47 Eur bol k 02.02.2022 odpísaný daňový nedoplatok vo výške 527.700,58 Eur z dôvodu zániku práva vymáhať daňový nedoplatok a vo výške 132.898,84 Eur z dôvodu postúpenia nedoplatku na Slovenskú konsolidačnú a.s. Zo záveru znaleckého posudku č. 11/2007 vypracovaného znaleckým Centrum ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity v Bratislave, Inštitút ekonomického znalectva a expertíz vyplýva, že škoda spôsobená spoločnosti Slovlik, spol. s r.o. so sídlom Štefánikova 12, Trenčín 911 01, IČO: 31 423 086 (žalovanému) Daňovým úradom Trenčín spôsobená konaním (nesprávnym úradným postupom) je 24.064.517,42 Sk (798.795,63 Eur). Konateľ žalovaného R.. V. N. vo svojej výpovedi uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalobca vymáha sumu od žalovaného, keď daňový exekučný príkaz z roku 2016 bol adresovaný

spoločnosti Certipo s.r.o. ako povinnému. Má za to, že ide o snahu žalobcu bezdôvodne previesť túto povinnosť na žalovaného. Nie je mu zrejmé, prečo Daňový úrad túto sumu nevymáha od obchodnej spoločnosti Slovlik s.r.o. Uviedol, že predmetná suma sa týka obdobia, kedy bol žalovaný v konkurze, resp. obdobia od vydania uznesenia Krajského súdu o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, voči ktorému sa žalovaný odvolal a Najvyšší súd SR konkurz na majetok žalovaného zrušil rozhodnutím zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 14.04.2003. Za uvedené obdobie žalovaný neprevádzkoval žiadnu obchodnú ani výrobnú činnosť. Predmetný daňový exekučný titul sa mal týkať neuhradenia DPH. Správca konkurznej podstaty prenajal priestor žalovaného obchodnej spoločnosti NADA, a.s. Snina, ktorá obchodná spoločnosť prevádzkovala v uvedených priestoroch výrobu liehoviny v rozpore so zákonom, keď nebola držiteľom potrebnej licencie na výrobu liehovín. Citoval z nájomnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že „NADA a. s. bude vykonávať výrobnú a obchodnú činnosť pod značkou Slovlik s.r.o. počas celého nájmu výrobnej technológie.“ Ďalej uviedol, že Daňový úrad Trenčín o tejto skutočnosti vedel, o čom svedčí aj podpis na zmluve. Súhlasil s tým, že spoločnosť NADA a. s. podá žiadosť o udelenie licencie na výrobu liehovín. Ministerstvo pôdohospodárstva SR túto žiadosť zamietlo a licenciu nevydalo. Skutočnosť, že výrobu liehovín vykonávala v rozhodnom čase spoločnosť NADA a. s., vyplýva i zo zápisnice Daňového úradu Trenčín o miestnom zisťovaní. Žalovaný sa snažil získať informácie a zápisnicu z Daňového úradu Trenčín ohľadom uvedených skutočností, z Daňového úradu Trenčín mu však prišla odpoveď, že sa predmetné daňové konanie týka iného subjektu, než je žiadateľ, teda žalovaný. V rozhodnom čase tak vyrábal liehoviny v predmetných priestoroch iný subjekt, nie Slovlik s.r.o. teda žalovaný. Na otázky kladené sporovými stranami konateľ žalovaného uviedol, že Daňový úrad Trenčín od žalovaného nedoplatok na dani nevymáhal. Pripustil, že mu bolo doručené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín o začatí exekučného konania z 25.04.2016. Uvedené však podľa neho nič neznamená. Vo vzťahu k exekučnému príkazu Daňového úradu Trenčín, uviedol, že ak bolo vydané, žalovaného sa to netýkalo a nemali preto dôvod sa o ňom informovať. Pokiaľ ide o opravné prostriedky voči rozhodnutiam Daňového úradu Trenčín uviedol, že žalovaný podal stovky podaní. Poprel, že by žalovanému bol doručený exekučný príkaz Daňového úradu Trenčín zo dňa 15.11.2016, nakoľko sa to žalovaného netýkalo a teda nebol dôvod, prečo by mu mal byť doručený. Na ďalšie položené otázky konateľ žalovaného uviedol, že žalovaný bol vlastníkom nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaný nemal založený účet, nájomné za žalobcu vo výške 1.008 Eur za obdobie do 12/2016 sa platilo zloženkou alebo v hotovosti, na to bola určená pracovníčka. Poukázal na to, že zriadenie účtu nie je podmienkou pre platenie odvodov, pričom účet nemali zriadený od roku 2002, teda od konkurzu. Žalobca tak platil nájomné žalovanému v hotovosti alebo zloženkou. Pokiaľ ide o dlžnú sumu na daniach žalovaného, uviedol, že suma dlhu na dani bola ešte vyššia ako uvádzaných 945.097 Eur. Postupne sa však znižovala až na sumu 272 Eur, pričom zo strany žalovaného nebolo uhradené ani 1 Euro. K zníženiu daňového nedoplatku došlo zo strany daňového úradu, ktorý tak bol nútený učiniť na základe rozhodnutí súdov z dôvodu konštatovaného nezákonného úradného postupu. Potvrdil, že daňový úrad zriadil žalovanému na nehnuteľnostiach v roku 2003 daňové záložné právo. Pokiaľ ide o prebiehajúce trestné stíhanie 2021 pre trestný čin poškodzovanie veriteľa uviedol, že prejednávanej veci sa netýkalo. Týkalo sa daňového záložného práva zriadeného až v roku 2003, teda po skončení konkurzu, pričom daňový úrad od žalobcu vymáhal sumu 14.647 Eur za obdobie, kedy bol žalovaný v konkurze. Skutočnosti uvádzané v podanej obžalobe sa do dnešného dňa nepreukázali.

1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa 110 ods. 2, 3, 4, 5 o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „Daňový poriadok“), , , , , , , a konštatoval, že predmetom tohto sporu po spojení veci na spoločné konanie a po pripustení zmeny žaloby bola žaloba o zaplatenie istiny 13.500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.700 Eur od 10.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 5.400 Eur od 22.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 5.400 Eur od 08.03.2022 do zaplatenia. Medzi sporovými stranami neboli sporné skutkové otázky, keď za skutkovo zhodné tvrdenia bolo možné určiť, že žalobou uplatnená suma celkovo 13.500 Eur predstavuje sumu, ktorú uhradil žalobca správcovi dane

- Daňovému úradu Trenčín na základe výzvy Daňového úradu Trenčín zo dňa 05.11.2019. Za nesporné a preukázané listinnými dôkazmi poskytnutými Daňovým úradom Trenčín považoval súd doručenie Daňovej exekučnej výzvy žalovanému, ktorý po jej doručení a následnom rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky potvrdzujúcim daňovú exekučnú výzvu, inicioval konanie, na základe

ktorého bolo uvedené rozhodnutie predmetom prieskumu Krajského súdu v Trenčíne. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bola zamietnutá žaloba obchodnej spoločnosti Slovlik, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 12, Trenčín 911 01, IČO: 31 423 086 (žalovaného) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104012312/2016 zo dňa 30.09.2016, nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2019. Spornou otázkou medzi sporovými stranami bola pasívna vecná legitimácia žalovaného. Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v predmetnom spore argumentujúc tým, že medzi sporovými stranami neexistuje žiaden vzťah, z ktorého by vznikol záväzok žalovaného voči žalobcovi. Namietal, že suma v celkovej výške 13.500 Eur, ktorú žalobca zaplatil na účet Daňového úradu Trenčín nepredstavovala sumu daňového nedoplatku žalovaného, keď žalovaný existenciu daňového nedoplatku popieral. S poukazom na kontradiktórnosť civilného sporového konania bolo na sporových stranách, aby v spore uvádzali relevantné skutkové tvrdenia a na ich preukázanie navrhli alebo označili dôkazy, ktoré mal súd vykonať. Vychádzajúc z ustanovenia veta prvá , v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase vyhlásenia, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, ktoré neboli žiadnym relevantným spôsobom spochybnené, mal súd dostatočne preukázané, že žalobca na základe výzvy Daňového úradu Trenčín zaplatil ako poddlžník na účet správcu dane sumu 13.500 Eur za žalovaného ako daňového dlžníka. Pokiaľ žalovaný spochybňoval žalobcom predložené alebo na jeho základe vyžiadané rozhodnutia správcu dane, z ktorých existencia daňových nedoplatkov žalovaného vyplývala, je potrebné uviesť, že ide o rozhodnutia štátnych orgánov, ktoré boli navyše predmetom prieskumu súdu. Z uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že žalobca bol správcom dane vyzvaný na zaplatenie daňového nedoplatku za žalovaného ako daňového dlžníka. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že predchádzajúci štatutár žalobcu napriek vydanému rozhodnutiu správcu dane, o ktorom mali obe sporové strany vedomosť, platil nájomné žalovanému v hotovosti, prípadne poštovými poukážkami, hoci v zmysle rozhodnutia Daňového úradu Trenčín zo dňa 25.04.2016 mali byť tieto platby poukazované na účet Daňového úradu. Nebolo sporné, že následne, na základe výzvy správcu dane, žalobca v splátkach daňový nedoplatok celkovo v sume 13.500 Eur uhradil na účet Daňového úradu Trenčín. Súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok posudzoval ako nárok z bezdôvodného obohatenia, keď zo záverov dokazovania bolo možné ustáliť záver, že žalobca plnil za žalovaného, čo mal žalovaný plniť sám, čím na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a to vo výške sumy 13.500 Eur. Uvedenú sumu žalobca ako poddlžník zaplatil na účet Daňového úradu Trenčín za žalovaného ako daňového dlžníka. Žalobca v predmetnom spore preukázal existenciu a dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, preto súd žalobe vyhovel a výrokom I. rozsudku uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 13 500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.700 Eur od 10.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 5.400 Eur od 22.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 5.400 Eur od 08.03.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobca má vzhľadom na zásadu úspechu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal odvolací dôvod podľa - h) a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že žalobca bol nájomcom žalovaného na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.1992 v znení dodatkov, a to až do roku 2017, kedy nájomný vzťah medzi týmito subjektami zanikol. Týmto okamihom žalobca so žalovaným neboli v žiadnom právnom vzťahu, žalobca z tohto dôvodu nebol ani dlžníkom žalovaného titulom platenia nájmu za užívanie nebytových priestorov na základe tejto zmluvy o nájme nebytových priestorov. Z tohto dôvodu žalobca od roku 2017 nemohol byť voči správcovi dane poddlžníkom dlžníka - žalovaného. Výzva správcu dane zo dňa 05.11.2019 adresovaná žalobcovi na uhradenie dlhu za žalovaného ako dlžníka bola doručená v čase, keď už medzi stranami sporu neexistoval žiadny právny vzťah, kedy žalobca nebol dlžníkom žalovaného, a teda poddlžníkom správcu dane a takáto výzva správcu dane bola voči žalobcovi právne neúčinná a bezpredmetná. Pokiaľ žalobca plnil správcovi dane, plnil mu bez právneho dôvodu. V danom prípade bolo preto potrebné aplikovať na vec a , nie . Žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný subjekt, týmto by mal byť správca dane Daňový úrad Trenčín, ktorému žalobca plnil, hoci k tomu nemal žiadny právny dôvod, teda plnil bez právneho dôvodu. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril podaním zo dňa 20.06.2022 tak, že žalovaný v konaní pred súdom popieral existenciu svojho dlhu voči správcovi dane, uviedol, že nemá vedomosť

o tom, že by existoval daňový exekučný príkaz z roku 2016 adresovaný žalobcovi. V odvolaní sa však žalovaný zameral už len na namietanie existencie pasívnej vecnej legitimácie s odôvodnením, že nájomný vzťah medzi nimi zanikol v roku 2017. Žalovaný účelovo odmieta existenciu daňového exekučného príkazu zo dňa 15.11.2016. Bolo dostatočne objektívne preukázané, že sa žalovaný po predchádzajúcej dohode konateľa s predchádzajúcou štatutárnou zástupkyňou žalobcu dohodli, aby za obdobie rokov 2016 až 2017 neuhrádzala mesačné nájomné v prospech SR ako poddlžník, ale ich zasielala poštovou poukážkou v prospech žalovaného ako prenajímateľa. Poukázal na , v zmysle ktorého je súd aj procesné strany viazaný rozhodnutím súdu rozhodnutím orgánu štátnej správy, ktoré v danej veci boli právoplatne vydané. Nie je preto zrejmé, z akých ustanovení právneho predpisu dospel žalovaný k záveru, že žalobca od roku 2017 nemohol byť voči správcovi dane ako veriteľovi poddlžníkom žalovaného ako dlžníka. Tým, že žalobca splnil svoj poddlžnícky dlh vo výške 13.500 Eur, vznikol na jeho strane právny titul vymáhať tento dlh od žalovaného ako veriteľa. Existencia dlhu bola potvrdená písomným vyjadrením daňového úradu k zo dňa 19.01.2022, samotnou daňovou výzvou zo dňa 04.05.2016, rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 30.09.2016, daňovým exekučným príkazom z 15.11.2016 i ďalšími listinnými dôkazmi. Predložil súdu rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 18.03.2022, ktorým bolo zastavené daňové exekučné konanie, začaté rozhodnutím Daňového úradu Trenčín zo dňa 25.04.2016, ktorým sa vymáhal dlh daňového dlžníka - žalovaného z dôvodu zaplatenia daňového nedoplatku 14.647,77 Eur daňovým poddlžníkom - žalobcom. Z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

4. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

6. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem. 7. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

10. Žalovaný v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa , teda že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Za aplikácie posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie

dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore, o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa až 4 .

15. Námietky žalovaného, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne a v dostatočnom rozsahu sa s nimi vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje.

16. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:

17. Žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keďže žalobca od roku 2017 nemohol byť voči správcovi dane poddlžníkom dlžníka - žalovaného. Výzva správcu dane zo dňa 05.11.2019, adresovaná žalobcovi na uhradenie dlhu za žalovaného ako dlžníka, bola tak doručená v čase, keď už medzi stranami sporu neexistoval žiadny právny vzťah, kedy žalobca nebol dlžníkom žalovaného, a teda poddlžníkom správcu dane a žalobca nebol povinný správcovi dane plniť.

18. Odvolací súd na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zistil, že dňa 25.04.2016 vydal Daňový úrad Trenčín rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania č. 103005461/2016 vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 14.647,77 Eur od daňového dlžníka Slovlik, spol. s r.o., ktoré bolo doručené žalobcovi spolu s výzvou, aby žalobca po doručení tohto rozhodnutia nenakladal s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa Daňového poriadku podlieha daňovej exekúcii. Predmetom daňovej exekúcie boli iné peňažné pohľadávky, vyplývajúce zo zmlúv o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.1992 v znení dodatku č. 1 zo dňa 03.02.2003, Dodatku č. 2 zo dňa 31.01.2008 a Dodatku č. 3 zo dňa 27.02.2014, v ktorých je stanované vyplácanie nájomného vo výške 1.008,89 Eur. Podľa doručenky bolo rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 02.05.2016. Dňa 04.05.2016 vydal Daňový úrad Trenčín daňovú exekučnú výzvu č. 103066092/2016 voči daňovému dlžníkovi Slovlik, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 12, Trenčín 911 01, IČO: 31 423 086, ktorou ho vyzval na úhradu daňového nedoplatku v sume 14.647,77 Eur, ktorú žalovaný prevzal dňa 24.05.2016. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo dňa 30.09.2016 rozhodnutie č. 104012312/2016, ktorým na odvolanie žalovaného potvrdilo rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Trenčín - daňovú exekučnú výzvu č. č. 103066092/2016 zo dňa 04.05.2016. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. -62 zo dňa 26.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2019, zamietol žalobu obchodnej spoločnosti Slovlik, spol. s r.o. (žalovaného) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104012312/2016 zo dňa 30.09.2016. Výzvou zo dňa 05.11.2019 adresovanou žalobcovi Daňový úrad Trenčín vyzval žalobcu, aby ako poddlžník v lehote 15 dní od doručenia výzvy uhradil na základe doručeného Daňového exekučného príkazu č. 104305870/2016 zo dňa 15.11.2016 sumu 13.638,88 Eur na účet Daňového úradu Trenčín. Daňový úrad Trenčín dňa 27.10.2020 vydal rozhodnutie č. 10163168/2020, ktorým začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 13.638,88 Eur od dlžníka správcu dane

obchodnej spoločnosti Certipo spol. s r. o., (žalobcu) a prikázal poskytovateľom platobných služieb, aby na účte žalobcu zablokovali peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku. Daňový úrad Trenčín vydal dňa 15.11.2016 daňový exekučný príkaz č. 104405870/2016, na základe ktorého bol žalobca povinný poukázať splatnú pohľadávku do výšky vymáhaného daňového nedoplatku, t.j .do výšky 14.647,77 Eur. Žalobca na účet Daňového úradu Trenčín žalobca pri zaznamenanom účele platby: splátka poddlžnícky dlh, uhradil celkovo sumu 13.500 Eur. Daňový úrad Trenčín oznámil, že stav daňových nedoplatkov žalovaného predstavoval ku dňu 31.12.2016 sumu 945.097,47 Eur; ku dňu 31.12.2017 sumu 945.097,47 Eur, ku dňu 31.12.2018 sumu 613.537,31 Eur, ku dňu 31.12.2019 sumu 537.707,96 Eur, ku dňu 31.12.2020 sumu 534.099,16 Eur, ku dňu 31.12.2021 sumu 273.487,69 Eur, ku dňu 02.02.2022 sumu 272.587,69 Eur.

19. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu, ktorý súd prvej inštancie podradil pod správne právne normy (§ 110 ods. 2 až 5 Daňového poriadku) bol správny záver súdu prvej inštancie, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca na základe výzvy daňového úradu zaplatil ako poddlžník na účet správcu dane sumu spolu 13.500 Eur za žalovaného ako daňového dlžníka. Žalovaný v prvoinštančnom konaní a ani v odvolaní nerozporoval skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že predchádzajúci štatutár žalobcu napriek vydanému rozhodnutiu správcu dane, o ktorom mali obe sporové strany vedomosť, platil nájomné žalovanému v hotovosti, prípadne poštovými poukážkami, hoci v zmysle rozhodnutia Daňového úradu Trenčín zo dňa 25.04.2016 mali byť tieto platby poukazované na účet daňového úradu. Žalobca mal nájomné žalovanému platiť na účet správcu dane od mája 2016. Na veci potom nič nemení ani fakt, že v priebehu roku 2017 zanikol právny vzťah nájmu medzi stranami (z ktorého bol žalobca povinný uhrádzať žalovanému, resp. do rúk správcu dane, mesačné nájomné), keďže žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by suma nájomného, ktoré bol žalobca povinný z nájomného vzťahu hradiť za obdobie od mája 2016 do dňa zániku zmluvného vzťahu medzi stranami (ktorý dátum žalovaný doposiaľ nešpecifikoval), a ktoré plnil žalovanému, hoci v zmysle rozhodnutia daňového úradu malo byť poukazované na účet daňového úradu, nedosahovala sumu 13.500,- Eur. Výzva daňového úradu zo dňa 05.11.2019, po doručení ktorej následne žalobca daňovému úradu plnil nebola pritom základným právnym titulom, na základe ktorého vznikla žalobcovi povinnosť plniť dlh ako poddlžník žalovaného daňovému úradu, týmto zostalo rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 25.04.2016, pričom v konaní nebolo tvrdené a ani zistené, že by sa výzva zo dňa 05.11.2019 a následne plnenie zo strany žalobcu týkalo dlžného plnenia (nájomného) za obdobie, kedy už sporové strany v nájomnom vzťahu neboli.

20. Spochybňovanie postupu správcu dane zo strany žalovaného v konaní vo všeobecnosti nemalo na posúdenie veci taktiež vplyv, nakoľko súd prvej inštancie vychádzal z právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ktoré boli naviac predmetom súdneho prieskumu v osobitnom konaní. S poukazom na potom súd prvej inštancie správne na tieto rozhodnutia prihliadal, pretože je nimi viazaný a nemôže situáciu posúdiť sám - ako otázku prejudiciálnu - inak, než rozhodol príslušný orgán verejnej moci.

21. Za daných okolností súd prvej inštancie správne podradil nárok žalobcu voči žalovanému uplatnený v danom súdnom konaní pod , keďže žalobca za žalovaného plnil to, čo mal tento plniť sám. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci tak dôvodná nebola. Keďže žalovaný dobrovoľne plnenie žalobcovi nevydal, je v omeškaní a žalobca má nárok na zaplatenie žalovanej sumy 13.500,- Eur a podľa i na úrok z omeškania tak, ako ho priznal súd prvej inštancie.

22. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

24. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

28. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu podľa v spojení s , vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

29. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).