Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-29-2014.pdf
PDF · 96.4 KB
No categories available
11C/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci navrhovateľky : E. E., bytom E. č. XX, L. E., zastúpená JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom, so sídlom Strojnícka č. 8, Bratislava, proti odporcovi v 1.rade : X. G., bytom J.C.O. č. XX, B. a odporkyni v 2.rade : J. G., bytom J.C.O. č. XX, B., o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie stavby takto
rozhodol:
I. Odporcovia v 1.rade a 2.rade sú povinní vypratať nehnuteľnosť parcelu č. XXX/X o výmere XXXX m2, záhrada , zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. Z. E., obec dunajská E., okres Q. a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Odporcovia v 1.rade a v 2.rade sú povinní odstrániť z parcely č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku záhrady, zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. Z. E., obec L. E., okres Q., WC, záhradnú chatku a trvalý porast a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
D.. Odporcovia v 1.rade a v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 532,13 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 199 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 333,13 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd konanie v časti o určenie povinnosti odporcov v 1.rade a v 2.rade strpieť právo prechodu na parcelu č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X cez parcelu č. XXX/XX zastavuje.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 17.1.2014, sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcom povinnosť vypratať špecifikovanú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci L. E. a zároveň odstrániť z parcely WC, záhradnú chatku a trvalý porast.
Navrhovateľka sa zároveň domáhala, aby súd určil, že odporcovia sú povinní strpieť právo prechodu na parcelu číslo XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X cez parcelu č. XXX/XX.
Svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X, parcely č. XXX/X, parcely č. XXX/XX. Odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti parcela č.XXX/XX o výmere XXXX m2. V minulosti došlo k viacerým nezhodám medzi účastníkmi konania, odporcovia bez právneho dôvodu užívajú časť parcely č. XXX/X, preto dala navrhovateľka dňa 11.6.2013 na svoje náklady vykonať vytyčovací náčrt, ktorý bol vyhotovený D.. L. K. a ktorý určil skutočné hranice pozemkov parciel č. 182/9 a č. XXX/XX. S vytýčením hraníc pozemku boli odporcovia oboznámení, napriek tomu do dnešného dňa na výzvy navrhovateľky nereagujú. Na pozemku navrhovateľky sa nachádza porast, drevené WC
a murovaný záhradný domček. Navrhovateľka provizórne, z dôvodu chovu psov, oplotila svoj pozemok, aby zvieratá nevnikali na pozemok odporcov. Ďalej navrhovateľka uviedla, že nehnuteľnosť parcela č. XXX/XX vo vlastníctve odporcov je zaťažená vecným bremenom a to právom prechodu na parcelu č.XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X. Toto vecné bremeno bolo zapísané na základe dohody o reálnom rozdelení nehnuteľnosti zo dňa 22.9.1992, odporcovia však navrhovateľke tomuto právu zabraňujú uzamykaním vchodovej brány a zatarasovaním prechodu na jej pozemok.
Odporcovia sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadrili. Uviedli, že kolíky v záhrade objavili dňa 25.5.2013, dňa 28.5.2013 im pán E. oznámil, že dal zamerať pozemky a že neprávom užívajú jeho majetok. Meranie pozemkov preto muselo prebiehať pred 25.5.2013. Namietali, že nie je pravda, že nereagujú na výzvy navrhovateľky, pretože žiadne neboli, ani mimosúdna dohoda im nebola navrhnutá, nedostali správu od geodeta. Na sporný úsek záhrady sa podľa nich vzťahuje ustanovenie § 129 Občianskeho zákonníka, o dobromyseľnej držbe, vydržaní a premlčaní. O záhradu sa starajú, zveľaďovali ju od roku 1993, na spornom úseku vysadili živý plot, ktorý dodnes ošetrujú. Sú presvedčení, že parcelu kúpili do osobného vlastníctva v roku 1996, v celom vymedzenom rozsahu im patrí a užívali ju v dobrej viere, že všetko je v súlade s právnym poriadkom. Pri kúpe nemali dôvod si dať parcelu premerať, hranica medzi pozemkami, vyznačená pôvodnými vlastníkmi, zostala neporušená a rešpektovaná až do roku 2013. Pôvodní vlastníci susednej parcely vytýčenú hranicu nikdy nespochybnili. O záhradu sa nepretržite starajú 20 rokov, navrhovateľka je vlastníčkou parcely iba štyri roky a pôvodnú hranicu bezproblémovo akceptovala. Sú im známe skutočnosti, že klasické meranie v minulosti sa líši od digitálneho merania v súčasnosti a pripúšťajú, že aj v ich prípade je odchýlka možná, vzhľadom na atypický tvar ich pozemku. Ďalej odporcovia uviedli, že protokol o vytýčení hranice pozemku, ktorý vyhotovil Ing. K. nepovažujú za právny dokument, na základe, ktorého by mali vypratať nehnuteľnosť. Protokol podpísali s nevôľou a pod značným psychickým nátlakom. Protokol nepodpísala majiteľka pozemku ani jej právny zástupca, protokol si mohli preštudovať až spolu s návrhom na začatie konania, je v ňom uvedený nepravdivý dátum týkajúci sa vytýčenia hranice ako aj stretnutia s geodetom.
Na pojednávaní dňa 4.11.2014 navrhovateľka zobrala späť návrh v časti o určenie práva strpieť právo prechodu.
Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania návrh na jeho začatie späť a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je vzatý návrh späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže navrhovateľka zobrala návrh na začatie konania sčasti späť a odporcovia so späťvzatím súhlasili, súd konanie v tejto časti zastavil.
Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to listom vlastníctva č. XXXX, LV č. XXX, vytyčovacím náčrtom zo dňa 11.6.2013, kúpnou zmluvou zo dňa 28.6.1996, fotodokumentáciou, vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, svedkov F.. G. a J.. E. a zistil nasledovný skutkový stav.
Z listu vlastníctva číslo XXXX súd zistil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území Z. E. zapísaných ako parcela číslo XXX/X, záhrady o výmere XXXX metrov štvorcových, parcely číslo XXX/X, záhrady o výmere XXXX metrov štvorcových a parcely XXX/XX, záhrady o výmere XXX metrov štvorcových je navrhovateľka. Vlastníctvo nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 7. 2009.
Z listu vlastníctva číslo XXX súd zistil, že odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, parcely č. XXX/XX, orná pôda o výmere XXXX metrov štvorcových. Titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva z roku 1996. Predmetnú nehnuteľnosť zaťažuje vecné bremeno a to právo prechodu na parcelu č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X cez parcelu číslo 1XX/XX.
Dňa 22. 9. 1992 bola uzatvorená dohoda o reálnom rozdelení nehnuteľnosti a zriadení vecného bremena, na základe ktorej účastníci dohody, spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti geometrickým plánom rozdelili parcelu č. XXX/X . o výmere 7457 m2 a dohodli sa na tom, že novovzniknuté parcely č. 1XX/1, č. XXX/XX., XXX/X., č. XXX/X, XXX/X a č. XXX/X. nadobúdajú do výlučného vlastníctva. Zároveň sa dohodli na zriadení vecného bremena, práva prechodu.
Dňa 28. 6. 1996 bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorou odporcovia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcelu č. XXX/XX, orná pôda vo výmere 1243 m2.
Navrhovateľka nechala vypracovať IZ., autorizovanému geodetovi a kartografovi, vytyčovací náčrt na určenie hranice medzi pozemkami č. XXX/X a č. XXX/XX. Nové hranice boli v prírode vyznačené kovovými rúrkami. Dňa 11.6.2013 bol spísaný protokol o vytýčení hranice pozemku a zúčastnené strany potvrdili, že boli oboznámené s priebehom a označením vytýčenej hranice.
Odporkyňa v 2.rade uviedla, že predtým nebol žiaden spor ohľadom nehnuteľnosti a nie je pravdou, že boli nejaké nezhody. Spor vznikol až po vytýčení novej hranice, kedy otec navrhovateľky oznámil, že užívajú nehnuteľnosti jeho dcéry. Nie je pravdivé tvrdenie, že vytýčenie pozemkov prebehlo dňa 11.6.2013. Neboli doručované žiadne výzvy, keď bol pozemok provizórne oplotený, mysleli si, že sa to tým skončilo. Nie je pravda, že odmietajú mimosúdnu dohodu, nikdy im nebola navrhnutá. Navrhovateľka nie je vlastníčkou spornej časti pozemku, protokol o vytýčení hranice nepovažujú za právny dokument, na základe ktorého majú vypratať nehnuteľnosť. Originál ani kópiu protokolu nemajú k dispozícii. Je v ňom uvedený aj nesprávny dátumu kedy sa konalo stretnutie. Nebolo jej umožnené uviesť pripomienky ku protokolu. Spochybňuje aj meranie pri, ktorom neboli prítomní.
Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že plot, ktorý navrhovateľka postavila, nie je na hranici pozemku, je len provizórny, z dôvodu, aby pes navrhovateľky neprechádzal na pozemok odporcov.
Svedok F., syn odporcov, uviedol že počas celého obdobia, ktoré trávil na záhrade, nemal príležitosť sa stretnúť s vlastníkom vedľajšieho pozemku, všetky veci mu boli tlmočené prostredníctvom rodičov. Vytýčenie pozemku bolo podľa jeho názoru nezákonné. Protokol o vytýčení pozemku videl iba ako prílohu návrhu na začatie konania.
Svedkyňa J., priateľka odporkyne v 2.rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa s odporkyňou stretáva od študentských čias a preto mala možnosť sledovať ako si kúpili záhradu. Osobne tam chodievala, v júli 2013 bola oberať čerešne a odporkyňa jej ukazovala, že sú na pozemku oranžové kolíky, ktoré mali vymedzovať novú hranicu pozemku. Tak ako boli osadené kolíky, ohrozilo by to živý plot aj domček na náradie, ktorí majú na pozemku. O záhradu sa starajú, zveľaďujú ju. Na otázku súdu svedkyňa uviedla, že na pozemku nebol žiaden plot, odporcovia postupne sadili kríky a tak vznikol prírodným plot od susedov.
V zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) má vlastník veci právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ustanovenia § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523125'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).
(3) Do doby podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523134'&ucin-k- dni='30.12.9999'> sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523134'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Občiansky zákonník držbu a vydržanie neupravoval a to až do novelizácie zákonom č. 131/1982, podľa tejto úpravy mohol občan za splnenia určitých podmienok nadobudnúť vlastníctvo veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve (§ 135a). U pozemkov bolo vydržanie upravené inak. Novelou zákona z roku 1991, bola držba upravená v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení určitých podmienok. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a musí byť nepretržitá počas celej, zákonom stanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická aj právnická osoba.
Podľa ustálenej judikatúry dobrá viera držiteľa je daná so zreteľom na všetky okolnosti a musí sa vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo.
V prejednávanom prípade odporcovia poukazovali na to, že spornú časť pozemku vydržali, pretože ju bez prerušenia užívali po dobu viac ako desať rokov. V konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy v roku 1996. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by odporcovia boli dobromyseľní držitelia sporného úseku pozemku.
V konaní bolo jednoznačne preukázané a to výpoveďou svedka, navyše táto skutočnosť nebola ani medzi účastníkmi sporná, že neexistoval žiaden plot, ani iné vytýčenie hranice medzi pozemkami navrhovateľky a odporcov. Odporcovia sadili kríky v línii, ktorú oba oni považovali za hranicu medzi pozemkami, avšak táto hranica nebola nijak vyznačená. Nemohli byť preto dobromyseľní, ich označenie hranice bolo svojvoľné. Ani skutočnosť, že si na tejto časti pozemku vysadili kríky, nie je dôkazom toho, že boli dobromyseľní užívatelia tejto časti pozemku. Dôkazné bremeno v tejto časti zaťažovalo odporcov, ktorí boli povinní v konaní jednoznačne preukázať, že by mohli nadobudnúť vlastníctvo vydržaním, čo sa však nestalo. Podmienky vydržania, tak ako ich má na mysli ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka neboli splnené. Odporcovia nenadobudli do vlastníctva túto nimi zabranú časť pozemku.
Súd vychádzajúc z dôkazov vykonaných v tomto konaní, mal za preukázané, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, hranice nehnuteľnosti boli v teréne vytýčené a v konaní bolo preukázané, výpoveďou svedkyne, že na spornom úseku sa nachádzajú kríky a záhradná chatka patriaca odporcom. Odporcovia naďalej užívajú nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky, túto dobrovoľne nevypratali, súd preto zaviazal odporcov k vyprataniu nehnuteľnosti navrhovateľky a k odstráneniu záhradnej chatky, WC a porastu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania, ktoré pozostávajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 199 eur a trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za nasledovné úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 13.11.2013, á 60,07 eur, režijný paušál 7,81 eur,
2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, návrh na začatie konania zo dňa 15.1.2014, á 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur,
3. účasť na pojednávaní dňa 16.9.2014, á 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur,
4. účasť na pojednávaní dňa 4.11.2014, á 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur .
Odmena a náhrady boli zvýšené o daň z pridanej hodnoty, ktorej je právny zástupca platiteľ, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 333,13 eur a trovy konania 532,13 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.