Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33C-5-2014.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľa: C.S. CARGO Slovakia, a.s., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 892 404, zastúpeného: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti odporcovi: A. Ď., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. G. XX, E. C., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou: U. T., zamestnankyňa Okresného súdu Malacky o zaplatenie 1.879,99 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.879,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.879,99 eur od 19.05.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 112,50 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 395,26 eur za trovy právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 23.01.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 1.879,99 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 07.01.2010 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Pracovnú zmluvu (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej odporca vykonával pre navrhovateľa prácu ako vodič nákladného vozidla. Deň nástupu do práce bol určený na 07.01.2010. Na základe bodu VI. Zmluvy sa strany dohodli, že navrhovateľ je oprávnený v prípade schodku na finančnej hotovosti, ktorú bol odporca povinný vyúčtovať a za ktorú zodpovedá, vykonať zrážky zo mzdy odporcu v prípustnej zákonnej výške. Dňa 21.04.2011 odporca spôsobil navrhovateľovi pri výkone práce škodu vo výške 2.320,02 eur. Uvedená škoda pozostávala na základe Dohody o spôsobe náhrady škody zamestnávateľovi a o zrážke zo mzdy (ďalej "Dohoda") z toho, že odporca dňa 21.04.2011 prebral a vyúčtoval tržby a zálohové platby - nákladový list č. XXXXXXXXXX, pričom pri odvode denných tržieb prijatých od zákazníkov za dodaný tovar a zálohových platieb za vratné obaly do pokladne
navrhovateľa po ukončení denných jázd v uvedený deň v skutočnosti nevykázal celú finančnú hotovosť podľa dodacích listov. Schodok, ktorý týmto vznikol, predstavuje škodu spôsobenú navrhovateľovi vo výške 2.320,02 eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť strany dňa 30.04.2011 spísali predmetnú Dohodu, v ktorej odporca vyslovene uznal spôsobenú škodu v plnej výške 2.320,02 eur a súhlasil so zrážkami zo mzdy vo forme splátok podľa Splátkového kalendára k dohode o zrážke č. XX/XX/XXXX. Odporcom spôsobená škoda vo výške 2.320,02 eur mu bola zrazená zo mzdy iba čiastočne, a to zrážkou zo mzdy za mesiac 4/2011 vo výške 400,02 eur a za mesiac 5/2011 vo výške 40,01 eur a odporca do dnešného dňa neuhradil navrhovateľovi žiadnu ďalšiu časť pohľadávky, a to aj napriek zaslanej výzve na zaplatenie dlhu zo dňa 30.06.2011. Na základe Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.05.2011, ktoré odporca prevzal v ten istý deň, došlo k rozviazaniu pracovného pomeru založeného Zmluvou. V Dohode bolo dohodnuté, že celkovú spôsobenú a uznanú škodu odporca uhradí najneskôr do dňa ukončenia pracovného pomeru, preto navrhovateľ požaduje úroky z omeškania zo sumy 1.879,99 eur odo dňa nasledujúceho po dni skončenia pracovného pomeru, t.j. od 19.05.2011.
Odporcovi súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko odporca sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný pobyt odporcu súdu nie je známy. Opatrovník odporcu sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, keď navrhovateľ bol na pojednávaní zastúpený právnym zástupcom a neúčasť odporcu ospravedlnil jeho opatrovník, ktorý súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou zo dňa 7.1.2010, dohodou č. XX/XX/XXXX o spôsobe náhrady škody zamestnávateľovi a o zrážke zo mzdy, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 18.5.2011 s prílohou - splátkovým kalendárom, doručenkou preukazujúcou prevzatie výzvy na úhradu dlhu dňa 4.7.2011 a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ ako zamestnávateľ uzatvoril s odporcom ako zamestnancom dňa 07.01.2010 Pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal odporca pre navrhovateľa vykonávať prácu vodiča nákladného vozidla s nástupom do práce dňa 07.01.2010 na dobu neurčitú. V bode VI. Zmluvy sa účastníci dohodli, že navrhovateľ je oprávnený v prípade schodku na finančnej hotovosti, ktorú bol odporca povinný vyúčtovať a za ktorú zodpovedá, vykonať zrážky zo mzdy odporcu v prípustnej zákonnej výške.
Navrhovateľ a odporca ďalej dňa 30.04.2011 uzatvorili Dohodu č. XX/XX/XXXX o spôsobe náhrady škody zamestnávateľovi a o zrážke zo mzdy, v ktorej konštatovali, že odporcovi vznikol pracovný pomer u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.01.2010, kedy odporca podľa ust. § 182 a nasl. Zákonníka práce uzatvoril s navrhovateľom písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti , na základe ktorej odporca prevzal zodpovednosť za zverené finančné hotovosti, ktoré bol povinný vyúčtovať so zodpovednosťou za prípadný schodok. V čl. II Dohody bolo konštatované, že odporca dňa 21.04.2011 prebral a vyúčtoval tržby a zálohové platby - nákladový list č. XXXXXXXXXX, pričom pri odvode denných tržieb prijatých od zákazníkov za dodaný tovar a zálohových platieb za vratné obaly do pokladne navrhovateľa po ukončení denných jázd v uvedený deň
v skutočnosti nevykázal celú finančnú hotovosť podľa dodacích listov. Za uvedený rozdiel - schodok, ktorý predstavuje škodu spôsobenú navrhovateľovi vo výške 2.320,02 eur odporca zodpovedá a podľa ust. § 189 ods. 1 ZP a § 186 ZP je povinný nahradiť tento schodok v plnej výške. V čl. III bod 2 odporca uznal spôsobenú škodu v plnej výške a výslovne súhlasil so spôsobom jej úhrady a súčasne uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 131 ods. 3 ZP podľa Splátkového kalendára. V prípade, že odporca rozviaže pracovný pomer s navrhovateľom pred splatením škody, odporca sa zaväzuje uhradiť nezaplatenú škodu najneskôr do dňa ukončenia pracovného pomeru. Odporca mal podľa Splátkového kalendára uhradiť prvú splátku vo výške 400,02 eur zo mzdy za mesiac apríl 2011, zvyšok dlžnej sumy mal uhradiť v ôsmych mesačných splátkach vo výške 240,- eur zo mzdy za mesiace máj 2011 až december 2011.
Listom zo dňa 18.05.2011 navrhovateľ odporcovi oznámil, že s ním okamžite ukončuje pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny a pracovného poriadku, keď dňa 12.05.2011 neodovzdal tržbu vo výške 400,- eur z prepravy XXXXXXXXX, ktorú v rámci pracovných povinností preberá odporca od zákazníkov a je povinný ju riadne vyúčtovať poverenému zamestnancovi navrhovateľa pri príjazde do distribučného strediska z každého výjazdu s vozidlom. Navrhovateľ toto konanie klasifikoval ako neoprávnenú manipuláciu s finančnými prostriedkami spoločnosti. Prevzatie listu dňa 18.05.2011 potvrdil odporca svojím podpisom s poznámkou "Nesúhlasím".
Z doručenky podpísanej odporcom dňa 04.07.2011 súd zistil, že odporca prevzal výzvu na úhradu dlhu odoslanú právnym zástupcom navrhovateľa.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Uznanie dlhu dlžníkom posilňuje právnu pozíciu veriteľa a je zabezpečovacím prostriedkom veriteľovej pohľadávky. Ak je uznanie dlhu urobené v zákonom požadovanej forme, zakladá do budúcnosti domnienku o tom, že v čase uznávacieho prejavu dlh skutočne existoval. Dôkazné bremeno sa v prípade platného uznania dlhu presúva z veriteľa na dlžníka, ktorý musí preukázať, že pohľadávka veriteľa nevznikla alebo že už neexistuje. Druhým významným dôsledkom písomného uznania dlhu dlžníkom je založenie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Pôvodná premlčacia doba sa ruší a začína plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Vyplýva to z ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na to, aby uznanie dlhu malo tieto právne účinky, musí spĺňať zákonné formálne a obsahové náležitosti. Zákon vyžaduje, aby tento uznávací prejav dlžníka bol urobený v písomnej forme. Uznanie dlhu musí obsahovať aj presné označenie dlžníka a veriteľa. Dlžník musí výslovne vyhlásiť, že veriteľovi zaplatí dlh v presne určenej výške, ktorý vznikol z určitého dôvodu. Dôvod, z akého dlh vznikol, musí byť v tejto listine presne špecifikovaný.
Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú
pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Dohody ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nar. č. 87/1995 Z.z. účinného v čase uzavretia Dohody výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd považoval existenciu záväzku odporcu za preukázanú vzhľadom Dohodu o spôsobe náhrady škody a o zrážke zo mzdy, v ktorej odporca písomne výslovne uznal čo do výšky a dôvodu svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.320,02 eur, ktorý mu vznikol z titulu spôsobenej škody. Dôsledkom tohto uznania bol vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania odporcom existoval. Z dôvodu, že odporca nepreukázal, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval, súd mal skutočnosť existencie uznaného záväzku za preukázanú podľa § 133 O.s.p. Súd preto posúdil návrh navrhovateľa ako skutkovo a právne dôvodný a návrhu navrhovateľa vyhovel.
Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže navrhovateľ mal plný úspech vo veci, súd mu priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 112,50 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 395,26 eur (za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní á 81,33 eur, 2 x režijný paušál á 7,63 eur, režijný paušál vo výške 8,04 eur, náhrada za stratu času vo výške 53,60 eurza cestu na pojednávanie z Bratislavy do Pezinka a späť, t.j. 4 polhodiny á 13,40 eur + 20 % DPH z odmeny, paušálov aj náhrady za stratu času, náhrada cestovných výdavkov vo výške 7,69 eur ako základná náhrada za 42 km x 0,183 eur a vo výške 2,50 eur za spotrebované PHM za 42 km, cene 1,293 eur/l a spotrebe 4,6 l/100 km).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).