Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/20/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: MONOCRYSTALEX SK, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 71, 010 01 Žilina,

IČO: 36 384 275, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske nám. č. 2, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/30553/2014 zo dňa 21.01.2014, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/30553/2014 z 21.01.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9501401/5/4693352/2013 zo 17.10.2013, ktorým bol určený podľa rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 184.000,- Eur. V žalobe žalobca namietal, že žalovaný správny orgán nesprávne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis a preto považuje postup žalovaného za postup v rozpore so zákonom. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorý spochybnil oprávnenosť uplatneného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012, ktorý sa týkal nákupu stroja - zariadenia rastu CRS-250 a ktorý bol zakúpený od spoločnosti KU HA, s. r. o., Mariánske námestie 2, Žilina, na základe faktúry č. 201203 zo dňa 09.07.2012. Spoločnosť KU HA, s. r. o., predmetný stroj nadobudla od dodávateľa DP SAMTRANS TOV AGROSVITLO PLUS, Vinica, Šorsa 14b, Ukrajina, na základe dodávateľskej faktúry zo dňa 23.05.2011. Predmetný stroj bol dovezený do prenajatých priestorov od spoločnosti Slovleviter, s. r. o., Dlhé Pole. Predmetné zariadenie nakúpil žalobca z dôvodu, že na tomto zariadení plánoval výrobu umelého zafíru, k čomu mal pripravenú výstavbu závodu (investičná pomoc od Ministerstva hospodárstva SR). Vzhľadom k tomu, že sa zastavila výstavba priemyselného parku v Medzilaborciach, kde sa aj začala výstavba výrobného závodu ZAFIRIAN, žalobcu Ministerstvo hospodárstva SR žiadalo vrátiť investičnú pomoc, ktorá bola poskytnutá na nákup dlhodobého majetku - teda aj výstavby závodu ZAFIRIAN a jeho spustenie do prevádzky. Žalobca v súvislosti s tvrdením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorý si osvojil argumenty správcu dane, že cena nadobudnutého zariadenia CRS-250 je neoprávnene nadhodnotená dodávateľom - spoločnosťou KU HA, s. r. o., a že nie každá vložená hodnota do tohto zložitého zariadenia sa dá finančne vyčísliť a zaúčtovať. Spoločnosť KU HA, s. r. o., ako podnikateľský subjekt má právo vytvoriť pridanú hodnotu a následne zisk svojej obchodnej činnosti, pričom správca dane nemá právo namietať cenu,

ktorá bola stanovená medzi dodávateľom a odberateľom. Žalobca namieta, že by porušil ustanovenie o DPH. Zariadenie CRS-250 bolo správcom dane fyzicky viackrát kontrolované a existuje fotodokumentácia, ktorú si správca dane vyhotovil. Ďalej žalobca namietal, že sa nezakladá na pravde tvrdenie správcu dane, že sa jedná o formálny a nereálny obchod, pri ktorom nevznikla pridaná hodnota. Žalobca napriek tomu, že sa zastavila výstavba priemyselného parku v Medzilaborciach, vyvinul maximálne úsilie na zabezpečenie náhradných priestorov na výrobu umelého zafíru, o čom správcu dane informoval. Žalobca v žalobe namietal aj, že sa nezakladajú na pravde ani tvrdenia správcu dane potvrdené v napadnutom rozhodnutí žalovaný, že v tomto prípade sa jednalo o umelý fakturačný obchod za účelom získania finančnej výhody - dotácie Ministerstva hospodárstva SR. Žalobca uvádza, že na základe zmluvy zo dňa 30.04.2013 predmetné zariadenie odpredal spoločnosti REFIN S.P., s. r. o., ktorá formou prenájmu zamestnancov spustila výrobu umelého zafíru od septembra 2013. Všetky doklady o tejto transakcii má správca dane do ukončenej daňovej kontroly k dispozícii. K odpredaju zariadenia došlo z toho dôvodu, že žalobca nemal finančné prostriedky na finálne spustenie výroby umelého zafíru, na jeho výrobe sa podieľa prenájmom svojich zamestnancov. Podľa názoru žalobcu uvedené skutočnosti vyvracajú tvrdenie správcu dane o reálnej existencii a funkčnosti zariadenia CRS-250. Okrem iného, žalobca v konaní predložil kópie faktúr č. 10130006 zo dňa 05.08.2013 a č. 1010007 zo dňa 13.09.2013, kúpnej zmluvy zo dňa 30.04.2013, dodatku č. 1 zo dňa 09.05.2013 k Dohode o urovnaní vzájomných záväzkov zo dňa 30.04.2013, zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10.06.2013, preberacieho protokolu - Dohody o dočasnom pridelení zamestnanca, zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov k inému zamestnávateľovi zo dňa 22.04.2013. Taktiež poukázal, že spoločnosť KU HA, s. r. o., predložila správcovi dane písomné vyjadrenie zo dňa 15.05.2013, kde je uvedené, že technologický postup pri výrobe strojného zariadenia CRS-250, ktorého výrobcom je spoločnosť KU HA, s. r. o., spočíva vo výskume a výrobe prototypového zariadenia, zostavení projekčnej dokumentácie k výrobnému zariadeniu, otestovaní strojného zariadenia v skúšobnej prevádzke, certifikácii výrobného zariadenia a sériovej výrobe strojného zariadenia. Celková doba vývoja výrobného zariadenia až po jeho uvedenie do sériovej výroby trvá zvyčajne 2-3 roky. Spoločnosť KU HA, s. r. o., ďalej uviedla, že s činnosťou vývoja a výroby zariadenia sú spojené nemalé investičné náklady, ktoré pozostávajú zo mzdových nákladov, nákladov energie, nákladov externých špecialistov, nákladov na prenájom výrobných a kancelárskych priestorov, materiálnych nákladov, nákladov na certifikáciu, dopravných nákladov, nákladov na telekomunikácie, nákladov na skúšobné testy atď. Tieto náklady sú následne rozpočítané do ceny jednotlivého kusa stroja pri podpísaní kontraktu na predaj strojných zariadení. KU HA, s. r. o., tiež vo vyjadrení uviedla, že uzatvorila so žalobcom zmluvu o dodávke technologických zariadení, podľa ktorých spoločnosť KU HA, s. r. o., dodá 6 ks technologických zariadení v cene 5 520 000 Eur bez DPH s tým, že po dobu 3 rokov poskytne pre žalobcu technickú a technologickú pomoc formou zabezpečenia pre spoločnosť vysokokvalifikovaných špecialistov ovládajúcich technológiu rastu monokryštálu zafíru. Ďalej sa spoločnosť KU HA vyjadrila tak, že jednotková cena jedného kusa stroja CRS-250, ktorého výrobcom je KU HA, s. r. o., pozostáva z dvoch položiek: 460.000 Eur sú materiálové, mzdové, fixné náklady spojené s vývojom, výrobou a certifikáciou výrobného zariadenia, 460.000 Eur sú platby rozložené do 3 rokov od zahájenia výroby za technologickú pomoc pri realizácii výrobného procesu monokryštálu zafíru a taktiež za transfer všetkých práv a know-how k výrobným zariadeniam CRS-250 na výrobu monokryštálu zafíru. Stroj pozostáva z niekoľkých technologických celkov, ktoré sa nachádzajú buď priamo v strojnom zariadení alebo sú externé. Dodávka Vákuovej pece od spoločnosti GRAINWOOD z Ukrajiny je len jedným z komponentov pri výrobe rastového zariadenia CRS-250 pre rast monokryštálu zafíru. Následne po dodaní tohto základného komponentu za účasti zahraničných odborníkov, ktorí sú zamestnancami žalobcu, sa výroby v prenajatých priestoroch SPD v Dlhom Poli tepelný uzol a skompletizuje celé strojné zariadenie CRS-250. Potom sa na ňom vykoná skúšobná prevádzka a dodá už kompletné zariadenie žalobcovi. Žalobca v žalobe namietal, že by porušil ustanovenie Zákona o DPH. Zariadenia CRS-250 boli správcom dane fyzicky viackrát skontrolované a existuje fotodokumentácia, ktorú si správca dane vyhotovil. Rovnako sa nezakladá na pravde tvrdenie správcu dane, že sa jedná o formálny a nereálny obchod, pri ktorom nevznikla pridaná hodnota, ako i na tvrdenia správcu dane, že v tomto prípade sa jedná o umelý fakturačný obchod za účelom získania finančnej výhody. Pokiaľ žalovaný konštatuje zneužitie práva v zmysle zásady Smernice č. 2006/112/ES s tým, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených na vrátanie DPH bolo cieľom získanie daňovej výhody, čo by bolo v rozpore s cieľom citovanej smernice, s týmto konštatovaním sa žalobca nestotožnil. Žalobca zastáva názor, že predložil dôkazy, t.j. úmysel vykonávať reálnu hospodársku činnosť, teda predložil správcovi dane hospodársky zámer. Súčasne právo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH podľa Súdneho dvora EÚ predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH, ktorú v zásade nemožno obmedziť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. K jednotlivým žalobným námietkam uviedol, že sa stotožnil s prijatým záverom správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky, na základe ktorých vzniká právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH z faktúry č. 201203 zo dňa 09.07.2012 za nákup stroja - zariadenie rastu CRS-250 od dodávateľa spoločnosti KU HA, s. r. o., Mariánske námestie 2, Žilina, v celkovej hodnote 1.104.000,- Eur z toho 20 % DPH vo výške 184.000,- Eur. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že v danom prípade bola cena predmetného plnenia - dodávka zariadenia na rast kryštálu v počte 1 ks neúmerná a bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia zvýšená z nákupnej ceny 135.000,- Eur na 920.000,- Eur bez DPH, čo poukazuje na umelý charakter predmetného zdaniteľného obchodu, ktorý nebol preukázaný dôkazmi o reálnej dodávke tovaru a bol vytvorený za účelom získania finančnej výhody. V ostatnom poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. , a rozsudok verejne vyhlásil dňa 04.11.2014.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) cit. zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) cit. zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a zároveň vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 4 cit. zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že prvostupňovým rozhodnutím správca dane rozhodol podľa ust. Vo vzťahu k žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 184.000,- Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 02.09.2013. Daňový subjekt

- žalobca podal na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 riadne daňové priznanie. Za zdaňovacie obdobie júl 2012 vykázal na riadku 32 daňového priznania nadmerný odpočet vo výške 184.147,19 Eur. Toto odpočítanie dane bolo uplatnené najmä na základe faktúry č. 201203 zo dňa 09.07.2012, dátum dodania 09.07.2012 od daňového subjektu KU HA, s. r. o., Žilina, na zariadenie rastu CRS-250 v počte 1 ks v celkovej sume 1.104.000,- Eur, z toho 20 % DPH vo výške 184.000,- Eur. Spoločnosť KU HA, s. r. o., predmetný stroj - zariadenie rastu CRS-250, ktorý je predmetom dodávateľskej faktúry nadobudla od dodávateľa na základe faktúry č. 1 zo dňa 23.05.2011 vo výške 135.000, eur od spoločnosť DP SAMTRANS TOV (OOO) AGROSVITLO PLUS Vinnica, Šorsa 14b, Ukrajina, za elektrickú vákuovú pec, pričom faktúra bola zaplatená prevodným príkazom z bankového účtu dňa 03.10.2011. V administratívnom spise je založená aj odpoveď zo dňa 12.10.2012 na výzvu správcu dane z Mesta Medzilaborce, kde je uvedené, že žalobcovi bolo vydané Mestom Medzilaborce stavebné povolenie na stavbu výrobného závodu ZAFIRIAN, Medzilaborce, do 24.11.2013. Termín ukončenia stavby podľa Zmluvy o dielo a Dodatku č. 1 je do 21.12.2012 investorom stavby „Výrobný závod ZAFIRIAN“ žalobca. Mesto Medzilaborce nemá informáciu, či investor tejto stavby má uzatvorenú zmluvu s konkrétnym dodávateľom stavebných prác, v rámci pripravovaných prác je realizovaná stavebná prípojka elektriny, iné skutočnosti nie sú známe, kedy bude stavba výrobného závodu ukončená, Mesto Medzilaborce nemá informácie. Na základe doručenej odpovede bolo teda zrejmé, že termín ukončenia stavby prípravných prác s dátumom odovzdania na ďalšiu výstavbu výrobného závodu žalobcom je podľa Zmluvy o dielo a jej Dodatku č. 1 do 21.12.2012. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že v súvislosti s rokovaniami s MH SR, ktoré neboli ukončené a v súvislosti s neukončením výstavby Priemyselného parku Medzilaborce, spoločnosť prijala rozhodnutie spustiť výrobu na predmetných strojoch v prenajatých priestoroch v areáli PCHZ u spoločnosti TAGUS, s. r. o., po vykonaní potrebných stavebných úprav súvisiacich s prispôsobením prenajatých priestorov technickým požiadavkám strojov v priebehu roka 2013. Ďalej z vyjadrenia žalobcu bolo preukázané, že firma žalobcu pokiaľ ide o výstavbu výrobného závodu v meste Medzilaborce, bola zaviazaná na základe udelenej štátnej pomoci ukončiť výstavbu a spustiť závod do konca roka 2012 a tým vytvoriť 150 pracovných miest. Nakoľko menovaná priemyselná zóna bola skolaudovaná a daná do užívania až 27.12.2012, nebolo možné splniť podmienky udelenej štátnej pomoci, čiže realizáciu závodu v určenom termíne. Na základe týchto skutočností žalobca mal snahu predĺžiť dobu čerpania štátnej pomoci o rok, o čo požiadal zákonným spôsobom. Toto následne nebolo možné, pričom následne sa rozhodli vybudovať 1. Výrobný závod na zafír v Žiline v priestoroch areálu PCHZ - hala nástrojárne, pričom boli realizované stavebné úpravy a vyrábala sa potrebné technológia chladenia, odvetrávania, rekuperácia vnútorných elektrorozvodov, výrobné stroje sa nachádzali v prenajatých priestoroch v Dlhom Poli a sú pripravené na presun do priestorov PCHZ. Výroba prebiehala v prenajatých priestoroch výrobného závodu Dlhé Pole č. 1164. Bolo doložené rozhodnutie MH SR č. 8/2010 z 25.05.2010, ktorým bola schválená investičná pomoc vo forme dotácie na nákup dlhodobého majetku, že toto sa ruší. Ďalej bola vykonaná fyzická ohliadka výrobných priestorov ohľadne budúcich výrobných priestorov spoločnosti žalobcu v prenajatých priestoroch M.R. Štefánika 97, Žilina. Bolo zistené, že v prenajatých priestoroch sa nachádza kovoobrábajúca prevádzka spoločnosti Slovleviter, s. r. o., kde sa nachádzalo 5 zariadení rastu kryštálu CRS-250 bez označenia výrobným číslom, bola vyhotovená fotodokumentácia, dovezené zariadenie rastu kryštálov bolo uskladnené v

areáli bývalého JRD v Dlhom Poli, ktorého časť bola uzavretá v drevenej prepravnej debni a časť bola v otvorenej drevenej debni. V areáli PCHZ sa nachádza výrobná hala, v ktorej prebiehali výrobné práce. Podľa vyjadrenia Ing. Ballayovej (splnomocnenej zástupkyne žalobcu) mala byť výroba spustená v júni 2013. Ďalšia ohliadka bola dňa 30.04.2013 v areáli PCHZ, pričom na uvedenej adrese sa nachádzala výrobná hala, ktorá nebola označená žiadnym názvom spoločnosti, mala dva vchody, tie však boli zamknuté a na mieste sa nikto nenachádzal. Nemali možnosť overiť a prezrieť si výrobné priestory, stavebné úpravy a zariadenie výrobnej haly zvnútra. Bolo zistené, že spoločnosť KU HA, s. r. o., v roku 2010 vykonávala prípravné práce v činnosti spojenej s investíciou do zariadenia na výrobu kryštálov. Svoju činnosť vykonávala v prenajatých priestoroch na adrese Dlhé Pole č. 1164. Správca dane dospel k záveru, že na základe jednotlivých zistení je zrejmé, že nedošlo k dodaniu strojného zariadenia tak, ako uvádzajú spoločnosti KU HA, s. r. o., a žalobca, nakoľko spoločnosť KU HA, s. r. o., uviedla, že dodávka vákuovej pece podľa vyjadrenia spoločnosti nie je v žiadnom prípade stroj na výrobu monokryštálov spoločnosti z Ukrajiny, ale je len jedným z komponentov pri výrobe rastu zariadenia CRS-250 pre rast monokryštálu zafíru. Následne po dodaní tohto základného komponentu spoločnosti KU HA, s. r. o., za účasti zahraničných odborníkov, ktorí sú zamestnancami spoločnosti žalobcu, vyrobí v prenajatých priestoroch firmy SPD v Dlhom Poli tepelný uzol a skompletizuje celé strojné zariadenie CRS-250. Celková doba vývoja výrobného zariadenia až po jeho uvedenie do sériovej výroby trvá zvyčajne 2-3 roky.

Správca dane zistil, že predmetné zariadenie rastu kryštálu CRS-250 spoločnosť KU HA, s. r. o., nadobudla dňa 23.05.2011, dňa 20.06.2012 bol stroj prijatý spoločnosťou KU HA s.r.o. a následne 09.07.2013 bol stroj fakturovaný žalobcovi. Zariadenie bolo prepravené do prenajatých priestorov v Dlhom Poli. Správca dane dospel k záveru, že pohyb tovaru - strojné zariadenia rastu kryštálu CRS-250 medzi spoločnosťami sa uskutočnil len fakturačne s cieľom získania daňovej výhody a štátnej pomoci (schválená investičná pomoc vo forme dotácie na nákup DHM pre spoločnosť žalobcu). Rozhodnutím zo dňa 25.05.2010 MH SR žiadalo vrátiť finančnú pomoc poskytnutú žalobcovi, žalobca do dnešného dňa nezačal vykonávať ekonomickú činnosť spojenú s výrobou na predmetných zariadeniach rastu kryštálu CRS-250. Žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti a pravdivosti deklarovaného obchodu v zmysle prijatej faktúry, predmetom ktorej bol nákup zariadenia rastu CRS-250 za zdaňovacie obdobie júl 2012. Bolo zistené, že dodanie stroja tak, ako je deklarované v predložených dokladoch žalobcom, sa neuskutočnilo uvedeným spôsobom. Predložené účtovné a iné doklady sú iba formálne potvrdením zdaniteľného obchodu, faktúrou deklarovaná dodávka stroja preukazuje iba fakturačný tok cez spoločnosť KU HA, s. r. o. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje iba predloženie faktúry. Správca dane nespochybňuje existenciu predmetného tovaru ako takého, avšak na základe uvedených dôkazov zistil, že nedošlo k dodaniu tovaru tak, ako je uvedené na predmetnej faktúre. Nákup predmetného stroja bol iba fakturačným obchodom bez reálneho uskutočnenia za účelom získania daňovej výhody a štátnej pomoci, pričom túto skutočnosť preukazuje aj spoločné užívanie priestorov v Dlhom Poli, kde sa predmetné stroje v čase deklarovaného predaja ako aj počas výkonu kontroly nachádzali. Právo nakladať s ním ako vlastník mala naďalej aj predávajúca spoločnosť KU HA, s. r. o., čo preukazuje vykonané miestne zisťovanie ako i iné dôkazy. Na základe kontrolných zistení, že za predmetné zdaňovacie obdobie dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, jednalo sa iba o fakturáciu nereálnej hodnoty strojov a formálny a nereálny obchod so strojmi, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, pričom cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií založených len na fakturácii tovaru bez reálneho plnenia bolo uplatnené odpočítanie DPH, čerpanie nadmerného odpočtu a získanie štátnej pomoci.

Proti predmetnému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, pričom žalobca poukázal na to, že neporušil ustanovenie § 49 ods. 1 Zákona o DPH, nakoľko zariadenie CRS-250 v počte 1 ks bolo správcom dane fyzicky viackrát skontrolované. Toto existuje a existuje aj fotodokumentácia k nemu. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením, že išlo o formálny a nereálny obchod, pri ktorom nevznikla pridaná hodnota. Žalobca vyvinul maximálne úsilie na zabezpečenie náhradných priestorov na výrobu umelého zafíru, o čom správcu dane informoval. Žalobca predmetné zariadenie odpredal spoločnosti REFIN S.P., s. r. o., pričom spoločnosť formou prenájmu zamestnancov spustila výrobu umelého zafíru od septembra 2013. K odpredaju zariadenia došlo z toho dôvodu, že žalobca nemal finančné prostriedky na finálne spustenie výroby umelého zafíru, podieľal sa na jeho výrobe, prenajímal svojich zamestnancov.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 1100308/1/30553/2014 zo dňa 21.01.2014. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym záverom prvostupňového správneho orgánu. Stotožnil sa s názorom správcu dane, že v danom prípade bola cena predmetného plnenia - dodávka 1 zariadenia na rast kryštálu neúmerná a bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia zvýšenia nákupnej ceny vo výške 135.000,- Eur na sumu 1.104.000,- Eur, z toho základ pre DPH 20 % 920.000,- Eur a DPH vo výške 184.000,- Eur), čo poukazuje na umelý charakter predmetného zdaniteľného obchodu, ktorý nebol preukázaný dôkazmi o reálnej dodávke tovaru a bol vytvorený za účelom získania finančnej výhody. Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že preverovaním predmetného zdaniteľného obchodu správca dane zistil, že spoločnosť KU HA, s. r. o., stroj CRS-250 (zariadenie rastu kryštálu), ktorý je predmetom faktúry č. 201203 nadobudla od dodávateľa DP SAMTRANS TOV (OOO) AGROSVITLO PLUS Vinnica, Šorsa 14b, Ukrajina, na základe dodávateľskej faktúry č. 1 (zmluva č. -2011 zo dňa 14.05.2011) vo výške 110.000,- Eur. Zariadenie bolo z colného skladu prerustené do voľného obehu 15.06.2012 a 09.07.2012 bol predmetný stroj fakturovaný odvolávajúcemu sa. Predmetný stroj bol prevezený a uskladnený v prenajatých priestoroch na adresu Dlhé Pole 1164, kde sa nachádzajú prenajaté priestory spoločnosti MONOCRYSTALEX SK a KU HA, s. r. o. Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že podstatným dôkazom v danej veci je skutočnosť, že zariadenie - vákuová pec od spoločnosti DP SAMTRANS TOV (OOO) AGROSVITLO PLUS Vinnica, Šorsa 14b, Ukrajina, bola zakúpená spoločnosťou KU HA, s. r. o., na základe dodávateľskej faktúry zo dňa 23.05.2011 v cene 135.000,- Eur, pričom podľa vyjadrenia Colného úradu Žilina tovar bol z colného skladu prepustený dňa 15.06.2012. Dňa 09.07.2012 spoločnosť KU HA, s. r. o., na základe faktúry č. 201203 fakturovala dodávku stroja - „Zariadenie rastu CRS-250“ 1 ks s dátumom dodania tovaru 09.07.2012 v celkovej hodnote 1.104.000,- Eur daňovému subjektu MONOCRYSTALEX SK, s. r. o. Podľa vyjadrenia spoločnosti KU HA, s. r. o. celý proces od dodania základného vákuového zariadenia z Ukrajiny po uvedenie stroja do prevádzky trvá 6 - 9 mesiacov a pri nepriaznivých a nepredvídateľných okolnostiach sa môže predĺžiť až na 12 - 18 mesiacov. V danom prípade proces od dodania základného vákuového zariadenia z Ukrajiny po dodávku celého zariadenia CRS-250 daňovému subjektu MONOCRYSTALEX SK, s. r. o., trval od 23.05.2011 do 09.07.2012, pričom tovar bol prepustený do voľného obehu až dňa 15.06.2012 a 09.07.2012 bol fakturovaný MONOCRYSTALEX SK, s. r. o. Z uvedeného je zrejmé, že v takom krátkom časovom období nemohlo dôjsť k výrobe, skompletizovaniu a k skúšobnej prevádzke zariadenia CRS-250 a k jeho dodaniu, čo by opodstatňovalo zvýšenie ceny zo sumy 135.000,- Eur predstavujúcej cenu jedného komponentu zariadenia (vákuovej pece) na sumu 1.104.000,- Eur predstavujúcu skompletizované zariadenie CRS-250. Ďalším relevantným dôkazom je, že spoločnosť KU HA, s. r. o., v roku 2012 nevykázala takú výšku nákladov, ktorá by zodpovedala výške výrobných nákladov zodpovedajúcich výrobe piatich kusov zariadení CRS-250 dodaných v roku 2012 odvolávajúcemu sa. Jednotková cena stroja CRS-250 vyrobená spoločnosťou KU HA, s. r. o., má podľa písomného vyjadrenia tejto spoločnosti zo dňa 15.05.2013 pozostávať z dvoch položiek, a to zo sumy 460.000,- Eur, ktorá predstavuje materiálové, mzdové, fixné náklady spojené s vývojom, výrobou a certifikáciou výrobného zariadenia, a zo sumy 460.000,- Eur, ktorá predstavuje platby rozložené do troch rokov od zahájenia výroby, za technologickú pomoc pri realizácii výrobného procesu monokryštálu zafíru a taktiež za transfer všetkých práv a know-how k výrobným zariadeniam CRS-250 na výrobu monokryštálu zafíru. Ďalej vo vzťahu k odvolacím námietkam uviedol, že čo sa týka toho, že žalobca predmetné zariadenie odpredal spoločnosti REFIN S.P., s. r. o., ktorá spustila výrobu umelého zafíru od septembra 2012, že odpredaj predmetných zariadení spoločnosti REFIN S.P., s. r. o. nemá žiadny vplyv na prijatý záver správcu dane, uviedol, že naopak kúpna zmluva o predaji predmetných zariadení je ďalším podstatným dôkazom v predmetnej veci, nakoľko preukazuje, že žalobca predal predmetné zariadenia - vákuové pece tejto spoločnosti ako neskompletizované bez tepelného uzla, z čoho je zrejmé, že nemohli byť predtým dodané ako kompletné strojné zariadenia CRS-250 vrátane tepelného uzla vyrobeného KU HA, s. r. o. Podstatným dôkazom je aj cena uvedená v tejto kúpnej zmluve, keď žalobca predal spoločnosti REFIN S.P., s. r. o., jedno zariadenie v cene 360.000,- Eur, čo je suma niekoľkonásobne nižšia ako mu bola fakturovaná spoločnosťou KU HA, s. r. o., na základe faktúry č. 201203 zo dňa 09.07.2012, z ktorej suma za „zariadenie rastu CRS-250“ bola stanovená na 1.104.000,- Eur.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzické alebo právnické osoby tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím a postupom správneho orgánu, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu daní alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podmienky ustanovené v a a v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o DPH) sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.

Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovuje zákon. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

Základnou právnou otázkou pri preskúmavaní tejto veci je, či žalobcovi vzniklo právo uplatniť odpočet DPH za podmienok vyplývajúcich z ust. z faktúry č. 201203 zo dňa 09.07.2012 za deklarovaný nákup stroja CRS-250.

Správca dane v rámci daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalobca nesplnil podmienky, na základe ktorých vzniká právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Nepochybne vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že cena predmetného plnenia - 1 zariadenia na rastu kryštálu bola neúmerná a bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia zvýšená z nákupnej ceny 135.000,- Eur na 920.000,- Eur bez DPH, čo je možné vyhodnotiť, že ide o umelý charakter predmetného zdaniteľného obchodu, ktorý nebol preukázaný dôkazmi o reálnej dodávke tovaru a bol vytvorený za účelom získania finančnej výhody. Dôkazné bremeno preukázania zdaniteľného plnenia, resp. obchodu je na žalobcovi, ktorý ho v danom prípade podľa názoru súdu neuniesol. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zariadenie CRS-250 od spoločnosť KU HA, s. r. o. nadobudla od dodávateľa DP SAMTRANS TOV (OOO) AGROSVITLO PLUS Vinnica, Šorsa 14b, Ukrajina, na základe dodávateľskej faktúry zo dňa 23.05.2011. Predmetné zariadenie spoločnosť KU HA, s. r. o. po vyrobení tepelného uzla mala skompletizovať. Po vykonaní skúšobnej prevádzky ho mala dodať žalobcovi. Uvedená skutočnosť vyplýva z dodávateľsko-odberateľskej zmluvy uzatvorenej dňa 19.08.2010 medzi dodávateľom - spoločnosťou KU HA, s. r. o., a odberateľom - žalobcom, kde podľa čl. 2 predmetu zmluvy, bod 1, dodávateľa zaväzuje dodať odberateľovi tovar - zariadenie rastu (výroby kryštálovou metódou horizontálne smerovanej kryštalizácie) - vákuová pec s molybdénovo - volfrámovým tepelným uzlom typu CRS-250. V prílohe č. 1 k zmluve je v bode 3 uvedená kompletizácia elektrickej pece, uvedený náčrt elektrickej pece a súpis jej komponentov, ktorým je aj tepelný uzol. Podstatné teda je, ako aj žalovaný správne poukázal, vyjadrenie spoločnosti KU HA, s. r. o., ktorá uviedla, že proces výroby jedného stroja trvá 3-5 mesiacov, proces naladenia, nastavenia technologického procesu a skúšobná prevádzka trvá 3-4 mesiace a celý proces od dodania nákladného vákuového zariadenia z Ukrajiny po uvedenie stroja do prevádzky trvá 6-9 mesiacov, pri nepriaznivých nepredvídateľných okolnostiach sa môže predĺžiť až na 12-18 mesiacov. Proces dodania základného vákuového zariadenia z Ukrajiny po dodávku celého zariadenia CRS-250 žalobcovi trval od 23.05.2011 do 09.07.2012, pričom tovar bol prepustený do voľného obehu dňa 15.06.2012 a dňa 20.06.2012 bol prijatý spoločnosťou KU HA s.r.o. Z uvedeného je zrejmé, že v takom krátkom časovom období nemohlo dôjsť k výrobe, skompletizovaniu a k skúšobnej prevádzke zariadenia CRS-250 a k jeho dodaniu žalobcovi, čo by opodstatňovalo zvýšenie ceny zo sumy 135.000,- Eur predstavujúcej cenu jedného komponentu zariadenia (vákuovej pece) na sumu 1.104.000,- Eur predstavujúcu cenu skompletizovaného zariadenia CRS-250. Takisto z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že spoločnosť KU HA, s. r. o., v roku 2012 nevykázala takú výšku nákladov, ktorá by zodpovedala výške výrobných nákladov zodpovedajúcich výrobe 5 ks zariadení CRS-250 dodaných v r. 2012 žalobcovi.

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalobca odpredal predmetné zariadenia spoločnosti REFIN S.P., s. r. o., aj táto bola zo strany súdu vyhodnotená ako nedôvodná. Skutočnosti, ktoré boli preukázané na základe odpredaja týchto zariadení, svedčia v neprospech žalobcu, nakoľko bolo preukázané, že žalobca predal predmetné zariadenia - vákuové pece predmetnej spoločnosti ako neskompletizované bez tepelného uzla, z čoho je zrejmé, že mu nemohli byť predtým dodané ako kompletné strojné zariadenia CRS-250 vrátane tepelného uzla vyrobené spoločnosťou KU HA, s. r. o.

V priebehu daňového konania nebolo teda preukázané, že skutočne došlo k výrobe a skompletizovaniu celých zariadení CRS-250, následnej skúšobnej prevádzke a k dodaniu takýchto kompletných zariadení žalobcovi.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci poukazuje na aplikovateľný rozsudok Súdneho dvora z 21.02.2006 C-255/02 Halifax plc, na ktorý poukázal aj správca dane a žalovaný správny orgán, podľa ktorého zásada zákazu zneužívania práva teda znamená zákaz výslovne umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnutia daňovej výhody. Súdny dvor konštatoval, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach Smernice (č. 77/388/EHS, teraz č. 2006/112/ES) a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Pokiaľ ide o vec samú, Súdny dvor uviedol, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil všetky relevantné okolnosti sporu s cieľom určiť, či vzhľadom na judikatúru pripomenutú v rozsudku Súdneho dvora, možno na účely DPH transakciu, o akú ide vo veci samej, považovať za zneužívajúce konanie.

Podľa názoru krajského súdu, v priebehu konania pred správcom dane a žalovaným, nebolo preukázané, že skutočne došlo k výrobe a skompletizovaniu celého zariadenia CRS-250, k následnej skúšobnej prevádzke a k dodaniu takéhoto kompletného zariadenia žalobcovi. V danom prípade bola cena zariadenia na rast kryštálov bez skompletizovania, skúšobnej prevádzky a dodania kompletného zariadenia, t.j. bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia navýšená z nákupnej ceny 135.000,- Eur na 920.000,- Eur bez DPH, čo poukazuje na umelý charakter predmetného zdaniteľného obchodu. Právo platiteľa dane na odpočítanie DPH, ktoré vzniklo z uskutočnenia zdaniteľných obchodov, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality tejto dane. Je potrebné konštatovať, že vzniknuté právo na odpočet prináleží iba v prípade, že neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti smerujúce k získaniu daňovej výhody. Ak sa však zistí zneužite práva, ako bolo tomu v tomto prípade, príslušné ustanovenia Smernice o práve na odpočítanie dane treba vykladať v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva Spoločenstva.

Krajský súd dospel k záveru, že práve zneužite práva na odpočítanie DPH bolo hlavným cieľom obchodnej transakcie (fakturácie) medzi spoločnosťou KU HA, s. r. o. a žalobcom, preto nie je možné konštatovať, že by rozhodnutia správnych orgánov boli za daného zistenia arbitrárnymi rozhodnutiami, práve naopak, dostatočne bolo preukázané napriek formálnemu splneniu podmienok stanovených v Smernici, resp. Zákone o DPH, že špecifikované plnenie malo viesť k získaniu daňovej výhody a že hlavným cieľom plnenia bola práve snaha získať daňovú výhodu v podobe uplatnenia uvedeného nadmerného odpočtu DPH.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nepodstatné, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže rozhodnutia oboch správnych orgánov považoval za vecne správne a v súlade so zákonom, preto pri aplikácii ustanovenia zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.