Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20S-39-2014.pdf
PDF · 108.23 KB
No categories available
20S/39/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: A.. P.. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. O. XXXX/XX, J., práv. zast. advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. CPZA- OP-18-008/2014 zo dňa 13.02.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňovým správnym rozhodnutím - Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku č. 134 zo dňa 16.12.2013 bol žalobca, ktorý bol prevedený personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č. 447/2013 zo dňa 13.12.2013, ustanovený podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov dňom 01.01.2014 do funkcie referent - územná a objektová zodpovednosť (27747) Obvodného oddelenia Policajného zboru Ružomberok, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline. Podľa § 83 ods. 1 a 4 cit. zákona bol zaradený do II. platovej triedy. Doterajší zápočet odbornej praxe získanej pred prijatím do služobného pomeru, prehodnotený podľa § 86 ods. 8 cit. zákona, zostáva nezmenený. Menovanému boli priznané príplatky, a to osobný vo výške 159,- Eur, za vedenie SCV vo výške 13,50 Eur, rizikový vo výške 66,50 Eur a za nerovnomernosť času služby vo výške 100,- Eur. Menovanému patrí doterajší služobný plat ešte po dobu 6 mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie - podľa § 35 ods. 10 cit. zákona. Personálny rozkaz bol odôvodnený tým, že menovaný bol 01.01.2014 prevedený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Podľa PR MV SR č. 313/2013 sa menovaný ustanovuje do voľnej funkcie, pre ktorú spĺňa kvalifikačné predpoklady. Podľa § 33 ods. 2 zákona, čl. 5 písm. b) a čl. 7 ods. 16 Nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 v znení neskorších predpisov je pre ustanovenie do vyššie uvedenej funkcie príslušný riaditeľ OR PZ Ružomberok. Ďalej podľa čl. 6 ods. 5 Nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008 v znení neskorších predpisov bol prehodnotený osobný príplatok a vo výške uvedenej v rozhodnutí sa mu priznáva z dôvodu príkladného plnenia služobných úloh.
Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. CPZA- OP-18-008/2014 zo dňa 13.02.2014 zamietol odvolanie účastníka a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že dňa 18.11.2013 bol vydaný personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 313/2013, ktorým dňom 01.01.2014 sa vykonávajú organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov. Touto zmenou bola na OR PZ v Ružomberku zrušená funkcia vyšetrovateľa a 1 miesto zaniklo, a to
k 31.12.2013. Až následne došlo k zmene počtu vyšetrovateľ z 10 na 11, na pôvodný počet, vydaním personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 331/2013 z 12.12.2013. V ten istý deň, t.j. 12.12.2013 bol s odvolateľom vykonaný pohovor, kde bol oboznámený s organizačnou a systemizačnou zmenou a bolo mu oznámené, že s účinnosťou od 01.01.2014 bude jeho doterajšia funkcia zrušená a keďže sa nevytvorila nová, bola mu z voľných funkcií na OR PZ v Ružomberku ponúknutá funkcia referent s územnou a objektovou zodpovednosťou OO PZ v Ružomberku. Dňa 13.12.2013 z dôvodu zrušenia doterajších funkcií a vytvorenia nových funkcií s inou náplňou činností na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 313/2013 bol vydaný personálny rozkaz riaditeľa KR PZ č. 447/2013, ktorým boli dotknutí policajti, medzi inými aj odvolateľ pod porad. č. 3, dňom 01.01.2014 podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru v znení neskorších predpisov prevedení k OR PZ v Ružomberku, súčasne dňom 31.12.2013 podľa § 35 ods. 9 cit. zákona odvolaní z doterajšej funkcie a dňom 01.01.2014 mali byť riaditeľom OR PZ v Ružomberku ustanovení do nových funkcií. Dňa 16.12.2013 bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým bol odvolateľ ustanovený do funkcie referent - územná a objektová zodpovednosť OO PZ Ružomberok. Čo sa týka samotného napadnutého rozhodnutia, riaditeľ OR PZ v Ružomberku postupoval v súlade s kompetenciami danými Nariadením ministra vnútra SR č. 174/2010 v rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že OR PZ v Ružomberku v čase realizácie organizačnej a systemizačnej zmeny malo voľné tabuľkové miesta, nebolo potrebné uplatňovať postup podľa § 43 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona, teda zaradiť menovaného do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov. S tvrdením odvolateľa, že by mal mať poskytnutý priestor pre svoje uplatnenie, sa služobný orgán zhoduje a tento priestor mu vytvára jeho ďalším služobným zaradením. Napadnutý personálny rozkaz bol vydaný v súlade s § 241 cit. zákona a obsahuje všetky požadované náležitosti. Napadnutý personálny rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, v súlade s internými aktmi riadenia a v súlade s metodickou pomôckou pre spracovávanie a vydávanie personálnych rozkazov a disciplinárnych rozkazov vydanou sekciou personálnych a sociálnych činností MV SR pod č. SPC-228/1-2007 platnou od 01.05.2007 v znení neskorších doplnkov.
Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu v zákonnej lehote žalobca. Ako žalobné body uviedol: Poukázal na to, že jeho funkcia vyšetrovateľa oddelenia ekonomickej kriminality s ID č. 27786 nezanikla a ostala zachovaná aj po 01.01.2014 v novo určenej štruktúre odboru kriminálnej polície OR PZ Ružomberok. Nenastala žiadna organizačná zmena, ktorá by dovoľovala jeho prevedenie na inú funkciu. Organizačnou zmenou v zmysle § 35 ods. 3 cit. zákona totiž nie je stav, keď síce zaniká doterajšia funkcia policajta, ale vytvára sa nová funkcia. Žalobca mohol aj po 01.01.2014 vykonávať funkciu vyšetrovateľa OR PZ Ružomberok, preto nebol naplnený ďalší z predpokladov možnosti vydania rozhodnutia podľa § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Nakoľko bez prevedenia na inú funkciu nie je možné ustanovenie do inej funkcie, pretože proces prevedenia na inú funkciu podľa ods. 3 § 35 sa vykonáva odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie, podľa § 33 je vyššie uvedené rozhodnutie riaditeľa OR PZ zo 16.12.2013 postrádajúce právny základ. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie je zmienka o personálnom rozkaze ministra vnútra č. 331 z 11.12.2013, ktorým sa zmenil personálny rozkaz č. 134, na ktoré dané rozhodnutie všeobecne odkazuje. Prvostupňové rozhodnutie nereflektuje na obsah § 33 ods. 1 cit. zákona, pričom neprihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta, o ktorom sa rozhoduje. Vyporiadanie sa s týmito kategóriami má byť obligatórnou súčasťou takéhoto druhu rozhodnutia aj v prípade, že by na jeho vydanie boli naplnené iné zákonné podmienky. Podľa jeho názoru, samotné preradenie žalobcu do funkcie, v ktorej ako policajt začínal, po 15 rokoch praxe, je aj vecne nesprávne rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán dostatočne nezistil skutkový stav veci a nevykonal všetky dôkazy, ktoré by mu umožňovali splnenie povinnosti rozhodujúceho orgánu vymedzené v § 233 ods. 1 zákona. Ďalej poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí nie je označená právna norma, na podklade ktorej malo byť vo veci rozhodnuté, jej úplným názvom. Ďalšie námietky smerovali k personálnemu rozkazu č. 447/2013, ktorým bol odvolaný z funkcie vyšetrovateľa (nesprávne uvedený ako č. 407/2013) a taktiež poukazuje na procesný postup pred vydaním týchto rozhodnutí, ktorý sa týkal iných osôb, konkrétne podplukovníka D.. Namietal ďalej, že riaditeľ OR PZ Ružomberok nie je vecne príslušný na ustanovenie do funkcie, nakoľko na ustanovenie do funkcie je príslušný ten orgán, ktorý je príslušný na vydanie rozhodnutia o odvolaní z funkcie. Rozhodnutie o odvolaní žalobcu z funkcie vydal iný orgán. Nakoniec uviedol, že odvolací orgán vôbec nereagoval na časť odvolacích námietok, nereagoval na námietku vecnej nepríslušnosti riaditeľa OR PZ Ružomberok, ani na námietku, že funkcia vyšetrovateľa u osoby žalobcu nezanikla, že počet pracovníkov odboru vyšetrovania sa
nezmenil, dokonca počet vyšetrovateľov ostal zachovaný a ani námietku, že pri prevedení nebolo prihliadnuté na odbornú prax žalobcu a jej dĺžku, jeho služobné hodnotenia a zdravotný stav. Žalovaný nesprávne uplatnil § 243 ods. 4 cit. zákona, pretože napádané rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa nezrušil, hoci na jeho zrušenie boli dôvody. V druhostupňovom rozhodnutí už bola konštatovaná existencia personálneho rozkazu ministra vnútra č. 331/2013 z 11.12.2013, avšak o tomto podklade pre druhostupňové rozhodnutie žalobca informovaný nebol, hoci bolo podkladom pre jeho vydanie, ktorý bol získaný až v rámci odvolacieho konania. K tomuto dôkazu žalobca nemal možnosť sa vyjadriť ešte pred ukončením odvolacieho konania. Tým mu bola odňatá možnosť konať pred štátnym orgánom. Žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 19.05.2014. Tvrdenia namietané žalobcom o nepodloženom tvrdení zániku funkcie žalobcu, o neexistencii organizačnej zmeny, o nenaplnení predpokladov § 35 zákona č. 73/1998 Z.z., sú právne irelevantné, lebo sa vzťahujú k personálnemu rozkazu riaditeľa KR PZ v Žiline č. 447 zo dňa 13.12.2013, ktorý je (podľa tvrdenia žalobcu) predmetom preskúmavania zákonnosti Krajským súdom Bratislava. Vo vzťahu k napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že bola naplnená podmienka § 33 ods. 1 cit. zákona pri ustanovení do voľnej funkcie, kde sa prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a zdravotný stav policajta. V zmysle Nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010, konkrétne čl. 5 písm. b) a čl. 7 ods. 15, okresný riaditeľ PZ v Ružomberku disponuje právomocou ustanoviť žalobcu podľa § 33 ods. 1 cit. zákona do funkcie.
Krajský súd v Žiline preskúmal vec v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a to v medziach uvedených v žalobe (§ 250h ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov:
Krajský súd v Žiline konštatuje, že predmetom prvostupňového napadnutého rozhodnutia je ustanovenie žalobcu do funkcie referenta - územná a objektová zodpovednosť OO PZ Ružomberok v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie - personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Žiline č. 447 z 13.12.2013, ktorým bol, okrem iných, i žalobca prevedený podľa § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona k Okresnému riaditeľstvu PZ v Ružomberku a súčasne bol dňom 31.12.2013 odvolaný z doterajšej funkcie vyšetrovateľa oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Ružomberku. Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že proti obom týmto personálnym rozkazom sa žalobca odvolal jedným odvolaním zo dňa 31.12.2013. Súčasťou správneho spisu ako Príloha č. 2, ktorá bola predložená odvolaciemu orgánu na rozhodnutie o odvolaní je personálny rozkaz ministra vnútra č. 313 z 10.11.2013 a ako Príloha č. 3 personálny rozkaz ministra vnútra č. 331 z 11.12.2013. Podaním zo dňa 11.01.2014 bol odvolateľ upovedomený o tom, že na prerokovanie jeho odvolania bol určený štvorčlenný senát poradnej komisie a o jeho odvolaní v stanovenej lehote rozhodne riaditeľ KR PZ v Žiline ako vecne príslušný odvolací orgán. Uvedené upovedomenie prevzal žalobca 27.01.2014. Podané odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré je predmetom tohto súdneho konania bolo prerokované senátom Poradnej komisie riaditeľa KR PZ v Žiline dňa 05.02.2014, ktorá navrhla odvolanie odvolateľa proti personálnemu rozkazu zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.02.2014 bolo odvolanie odvolateľa zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.
Podľa § 33 ods. 2 cit. zákona, policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.
Podľa § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona, policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.
Podľa § 35 ods. 9 cit. zákona, prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.
Podľa § 241 ods. 1 cit. zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.
Podľa § 241 ods. 2 cit. zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
Podľa § 241 ods. 3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Podľa § 241 ods. 4 cit. zákona, poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.
Podľa § 242 ods. 6 cit. zákona podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu a) o uložení disciplinárneho opatrenia, b) o náhrade škody, c) proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu, d) lekárskej komisie, ktorým bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia. proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
Podľa § 247 cit. zákona, podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa § 247a cit. zákona na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 52) okrem výkonu rozhodnutia. 52) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Krajský súd v Žiline konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v medziach, v ktorých súd preskúmava napadnuté rozhodnutie a ktoré špecifikoval žalobca v podanej žalobe, zákonné a žalobné námietky žalobcu sú nedôvodné. Podľa názoru krajského súdu, žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil, keď zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z. a preto nebol dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia žalovaným.
Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, k týmto súd uvádza nasledovné:
Čo sa týka námietky ohľadne tvrdenej nezákonnosti personálneho rozkazu riaditeľa KR PZ v Žiline č. 447 zo dňa 13.12.2013 a najmä tvrdenej skutočnosti, že nezanikla funkcia žalobcu a preto nebol dôvod na prevedenie žalobcu podľa § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona a na jeho odvolanie z terajšej funkcie podľa § 35 ods. 9 cit. zákona, k uvedenému súd uvádza, že predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní
nie je personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Žiline č. 447 z 13.12.2013. Na preskúmanie tohto správneho rozhodnutia je určený osobitný postup, a to jednak v správnom konaní (odvolanie voči nemu, vydanie druhostupňového správneho rozhodnutia) a jednak v správnom súdnictve (podanie žaloby na súd podľa piatej časti O.s.p.). Preto hoci napadnuté rozhodnutie sa oň opieralo, pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia o ustanovení do funkcie súd nemôže posúdiť zákonnosť tohto prv urobeného správneho rozhodnutia. Ustanovenie § 245 ods. 1 O.s.p. bráni posúdeniu jeho zákonnosti práve preto, že na posúdenie jeho zákonnosti je určený osobitný postup, jedine v ktorom sa môže preskúmať. Preto všetky námietky týkajúce sa prv urobeného personálneho rozkazu č. 447 z 13.12.2013 nemôžu byť brané ako relevantné v danej právnej veci. Súd preto nebol kompetentný posudzovať zákonnosť tohto personálneho rozkazu a preto irelevantné musia byť všetky námietky týkajúce sa tvrdenia žalobcu o tom, že jeho doterajšia funkcia nebola zrušená a že bol prevedený a odvolaný z doterajšie funkcie neprávom.
Námietka, že nebol naplnený predpoklad možnosti vydania rozhodnutia podľa § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona je taktiež nedôvodná, pretože sa taktiež týka personálneho rozkazu č. 447 z 13.12.2013, keďže tento bol vydaný práve podľa § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Táto námietka sa teda taktiež týka a má byť uplatnená v konaní proti personálnemu rozkazu č. 447 z 13.12.2013 a nie v konaní o ustanovení do funkcie.
Čo sa týka námietky, že bez prevedenia na inú funkciu a odvolania z doterajšej funkcie nebolo možné vykonať proces ustanovenia alebo vymenovania do inej funkcie podľa § 33 a preto napadnuté prvostupňové rozhodnutie zo 16.12.2013 postráda právny základ, súd uvádza nasledovné: Žalobca má za to, že personálny rozkaz č. 447 je nezákonný a preto nedošlo k jeho prevedeniu na inú funkciu a ani k jeho odvolaniu z doterajšej funkcie a preto nemohol byť ustanovený do inej funkcie. Podľa názoru súdu však personálny rozkaz o prevedení podľa § 35 ods. 1 písm. a) a odvolaní z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 9 cit. zákona, ktorý bol vydaný pred personálnym rozkazom o ustanovení do novej funkcie dňa 13.12.2013, mal všetky právne účinky a preto mohol byť právnym základom pre vydanie personálneho rozkazu nadväzujúceho na toto rozhodnutie, ktorý žalobcu do novej funkcie ustanovil. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že proti personálnemu rozkazu č. 447 žalobca podal odvolanie a v čase vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia o ustanovení do novej funkcie personálny rozkaz č. 447 o jeho odvolaní z pôvodnej funkcie, nebol právoplatný. Podľa § 242 ods. 6 cit. zákona, podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiam, ktoré sú v tomto ustanovení špecifikované. V danom prípade teda samotným vydaním personálneho rozkazu o prevedení žalobcu a odvolaní z jeho doterajšej funkcie sa toto rozhodnutie stalo vykonateľným a preto mohlo byť podkladom pre vydanie ďalšieho, nadväzujúceho rozhodnutia, a to konkrétne napadnutého prvostupňového rozhodnutia o ustanovení do novej funkcie. Samotný názor žalobcu, že rozhodnutie o prevedení na inú funkciu a odvolaní z doterajšej funkcie je nezákonné, čo vyjadril aj v podanom odvolaní voči nemu, nemalo vplyv na vykonateľnosť tohto rozhodnutia a preto nič nebránilo kompetentnému správnemu orgánu vydať nadväzujúci personálny rozkaz o ustanovení žalobcu do novej funkcie. Teda táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná. Súd k tomu tiež uvádza, že pre preskúmanie veci v súdnom konaní podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci skutkový stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V danom prípade posledným rozhodnutím vydaným v inštančnom postupe je rozhodnutie žalovaného z 13.02.2014. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k tomuto dátumu personálny rozkaz č. 447 z 13.12.2013 existoval a teda súd musí konštatovať, že v čase vydania napadnutého druhostupňového správneho rozhodnutia bolo rozhodnutie o prevedení žalobcu na inú funkciu a o jeho odvolaní z doterajšej funkcie účinné, čo umožňovalo žalovanému potvrdiť prvostupňové rozhodnutie riaditeľa OR PZ v Ružomberku o ustanovení žalobcu do novej funkcie podľa § 33 ods. 1 cit. zákona.
Čo sa týka námietky, že prvostupňové správne rozhodnutie neprihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a zdravotný stav policajta v zmysle § 33 ods. 1 cit. zákona, súd uvádza, že hoci explicitne v prvostupňovom rozhodnutí nie je konkrétne uvedená dĺžka odbornej praxe, závery služobného hodnotenia ako i tá skutočnosť, či zdravotný stav policajta umožňuje ustanovenie do tejto funkcie, je nepochybné, že keďže týmto rozhodnutím bolo kladne rozhodnuté o ustanovení žalobcu do konkrétnej funkcie, prvostupňový správny orgán na tieto kritériá musel prihliadať a vyhodnotiť ich ako splnené, keď ho do funkcie ustanovil, keďže predpokladom pre ustanovenie do funkcie je práve ich splnenie. Žalobca tvrdí, že spĺňa všetky kritériá na zodpovednejšiu funkciu vyšetrovateľa. Z toho však vyplýva, že tým viac boli splnené kritériá na funkciu, do ktorej bol ustanovený a preto nebolo potrebné konkrétne v prvostupňovom rozhodnutí uviesť, že všetky kritériá žalobca spĺňa. Nepochybne
aj z konštatovania prvostupňového správneho orgánu, že ním získané znalosti a praktické skúsenosti v štátnej službe príslušníka policajného zboru, budú prínosom pre kvalitné plnenie úloh na vyššie uvedenej funkcii, vyplýva, že žalobca disponuje znalosťami a praktickými skúsenosťami v takom rozsahu, aby mohol byť do tejto funkcie ustanovený. Okrem toho, zo správneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán sa týmito kritériami pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zaoberal, o čom svedčí, že si zaobstaral služobné hodnotenie žalobcu zo dňa 14.08.2012 a záznam o odmenách a trestoch žalobcu aktuálny ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že posledná odmena bola žalobcovi udelená 06.12.2013. Okrem toho súd poznamenáva, že v súdnom konaní podľa piatej časti O.s.p. sa neskúma vhodnosť a účelnosť správneho rozhodnutia, ale súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Ak teda boli splnené zákonné kritériá na ustanovenie žalobcu do konkrétnej funkcie, čo sa v danom prípade nepochybne stalo, súd nemá právo skúmať, či takéto ustanovenie žalobcu bolo z hľadiska jeho predchádzajúceho služobného zaradenia, dĺžky jeho praxe, jeho ďalšieho profesijného a kariérneho rastu či jeho užitočnosti pri plnení úloh v policajnom zbore, účelné.
Ďalšou námietkou bolo konštatovanie nerešpektovania zásady objektívnej pravdy, nezistený skutočný stav veci, nevykonané všetky dôkazy. K tejto námietke krajský súd uvádza, že sa jedná o námietku len vo všeobecnej rovine, nie sú v nej uvedené konkrétne namietané nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia, napr. ktoré dôkazy neboli a mali byť vykonané, ktoré tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí sú v rozpore s objektívnou pravdou atď. Preto túto námietku súd vyhodnotil ako všeobecnú a nekonkrétnu.
Ďalšou námietkou bolo, že v prvostupňovom rozhodnutí správny orgán neoznačil právnu normu, na podklade ktorej bolo vydané rozhodnutie jej úplným názvom. Táto námietka je nedôvodná, keďže v personálnom rozkaze je uvedený zákon č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, to znamená, že je zrejmé, na základe akého právneho predpisu bolo prvostupňové rozhodnutie vydané. Je čisto formalistická požiadavka žalobcu, že tento zákon musí byť označený nielen jeho číslom a rokom vydania, ale aj jeho názvom uvedeným za číslom a rokom vydania.
Čo sa týka námietky, že riaditeľ OR PZ Ružomberok nie je vecne príslušný na ustanovenie do funkcie, súd uvádza, že podľa § 33 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený. Nariadenie ministra vnútra č. 174/2010 v čl. 5 písm. b) uvádza, že riaditeľ okresného riaditeľstva PZ ako štvrtý stupeň personálnej pôsobnosti ustanovuje podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona policajtov do funkcií uvedených v čl. 7 ods. 14 a 15. Podľa čl. 7 ods. 15 písm. a) cit. nariadenia, nadriadený so štvrtým stupňom personálnej pôsobnosti (t.j. okrem iných i riaditeľ okresného riaditeľstva PZ) ustanovuje do funkcie policajtov na útvare, ktorý riadi, okrem svojho zástupcu. Z uvedeného vyplýva, že do funkcie mal kompetenciu žalobcu ustanoviť riaditeľ OR PZ Ružomberok. Súd k tomu uvádza, že ustanovenie § 33 ods. 2 cit. zákona nie je možné interpretovať tak, ako to interpretuje žalobca, a to že ustanovenie a odvolanie z funkcie musí vykonať rovnaký nadriadený. Uvedené z tohto ustanovenia nevyplýva.
Čo sa týka námietky nedostatku dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj námietky, že správny orgán II. stupňa neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s personálnym rozkazom č. 331/2013 z 11.12.2013, ktorý bol podkladom pre prvostupňové rozhodnutie, súd uvádza: Nie je v súlade so skutočnosťou, že by odvolací správny orgán nereagoval na odvolacie námietky žalobcu. Čo sa týka napr. odvolacej námietky vecnej nepríslušnosti riaditeľa OR PZ vydať napadnuté prvostupňové rozhodnutie, s touto sa druhostupňový súd vysporiadal tak, že citoval konkrétne právne a interné normy, ktoré túto kompetenciu riaditeľovi OR PZ dávajú, a to najmä Nariadenie ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veci služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ. Nad rámec odvolacích námietok týkajúcich sa personálneho rozkazu č. 134 sa odvolací orgán venoval aj odvolacím námietkam týkajúcim sa personálneho rozkazu č. 447 ohľadne zrušenia tabuľkového miesta vyšetrovateľa personálnym rozkazom č. 313/2013 v spojení s personálnom rozkazom č. 331/2013. V súvislosti s týmito personálnymi rozkazmi súd konštatuje, že tieto boli podkladom pre vydanie personálneho rozkazu č. 447 o odvolaní žalobcu z funkcie a neboli podkladom pre rozhodnutie o ustanovení žalobcu do novej funkcie. Personálny rozkaz č. 331/2013 v spojení s personálnym rozkazom č. 313/2013 sa týka organizačných a systematizačných zmien v tabuľke zloženia a počtov KR PZ Žilina, OR PZ Ružomberok, to znamená, že sa týka dôvodu na prevedenie a odvolanie žalobcu z funkcie podľa § 35 cit. zákona, a nie rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto
súdneho prieskumu. Tieto personálne rozkazy teda neboli podkladom pre napadnuté rozhodnutie. Oba tieto personálne rozkazy sa však v správnom spise po vydaní prvostupňového rozhodnutia nachádzali a žalobca mal možnosť do nich nahliadnuť ako účastník správneho konania pred vydaním druhostupňového správneho rozhodnutia. Keďže na konanie podľa zákona č. 73/1998 Z.z. sa v zmysle § 247a nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, žalovaný nebol povinný pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalobcu upovedomiť v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku o možnosti vyjadriť sa k podkladom správneho rozhodnutia pred jeho vydaním. Súd teda konštatuje zákonnosť postupu žalovaného správneho orgánu pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov. Súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.