Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Y. XX, proti žalovanej G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Ul. XX. C. X/X, zastúpenej JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou so sídlom Handlová, ulica ČSA 12, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. októbra 2021, č. k. -360 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci: 1/ chladnička značky Whirlpool v cene 250,- eur, 2/ práčka značky Zanussi v cene 200,- eur, 3/ komoda z jelšového dreva so šuplíkmi v cene 100,- eur. Výrokom II. rozhodol, že na vyrovnanie podielov je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi (za hnuteľné veci) 275,- eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku III. určil, že žalovaná preberá dlh zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5130959490 uzavretej dňa 08.06.2017 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653 ako veriteľom (teraz postupcom) a žalobcom a žalovanou ako (spoločnými) dlžníkmi, a to voči postupníkovi EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 vo výške 13.738,42 eur spolu s úrokom, ktorý k dlhu prirastie po rozhodnutí v tejto veci a dlh zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5132095024 uzavretej dňa 03.07.2017 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalobcom a žalovanou ako (spoločnými) dlžníkmi, vo výške 4.722,78 eur spolu s úrokom, ktorý k dlhu prirastie po rozhodnutí v tejto veci. Vo výroku IV. na vyrovnanie podielov zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5130959490 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalobkyni 5.987,96 eur a na vyrovnanie podielov zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5132095024 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.171,29 eur, t.j. celkom spolu sumu 8.159,25 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku V. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady vynaloženej na jej majetok sumu 7.113,07 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku VI. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej titulom náhrady vynaloženej na jeho majetok sumu 2.750,- eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku VII. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa , . Vychádzal zo zistenia, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej ako manželov vzniklo uzavretím ich manželstva - dňa 02.04.2005 a zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva - dňa 06.11.2017. Žalobca podal žalobu v tejto veci dňa 19.09.2018, t.j. do troch rokov od zániku BSM, pričom medzi stranami nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou. Obe strany zahrnuli do masy BSM hnuteľné veci: 1/ chladnička značky Whirlpool, u ktorej sa dohodli na jej cene v sume 250,-

eur; táto vec sa nachádza u žalovanej, žalobca o ňu nemá záujem, 2/ práčka značky Zanussi, u ktorej sa dohodli na jej cene v sume 200,- eur, táto vec sa nachádza u žalovanej, ktorá má o ňu záujem, žalobca o ňu nemá záujem a 3/ komoda z jelšového dreva so šuplíkmi, u ktorej sa dohodli na jej cene v sume 100,- eur; táto vec sa nachádza u žalovanej, žalobca o ňu záujem nemá. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neprejavil záujem prikázať tieto veci do jeho výlučného vlastníctva a že tieto veci po zániku manželstva zostali u žalovanej, súd tieto veci prikázal v rámci vyporiadania BSM do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou žalovanej zaplatiť žalobcovi z titulu vyrovnania podielov polovicu z ceny týchto vecí (spolu 550,- eur), t.j. sumu 275,- eur. Obe strany žiadali vyporiadať aj ich spoločné dlhy, a to zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5130959490 a zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5132095024. Dlh zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5130959490 je spoločným dlhom strán sporu, teda žalobcu i žalovanej, t.j. oboch ako bývalých manželov, keďže Zmluvu o splátkovom úvere č. 5130959490 zo dňa 8.6.2017, ale aj Zmluvu o splátkovom úvere č. 5121412143 zo dňa 29.11.2016, ktorá predchádzala uzatvoreniu Zmluvy o splátkovom úvere č. 5130959490 zo dňa 8.6.2017 (a ktorou sa refinancoval predchádzajúci záväzok) uzatvorila banka (veriteľ) s oboma stranami, žalobcom i žalovanou, v tom čase manželmi, za trvania ich manželstva. Dlh z tohto úveru bol (za)platený stranami do zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov len sčasti. Keďže spoločný dlh strán sporu ako bývalých manželov nebol celkom zaplatený do zániku BSM, ale ku dňu zániku existoval, je predmetom vyporiadania BSM súdom. Pri vyporiadaní tohto dlhu súd vzal do úvahy konečný návrh žalovanej, aby tento dlh bol prikázaný jej osobe v celosti s povinnosťou príslušnej výplaty žalobcom žalovanej titulom vyrovnania podielov, s čím žalobca súhlasil a s tým, že budú vysporiadané aj platby vykonané žalobcom i žalovanou po zániku BSM. Aj žalobca žiadal zohľadniť to, čo z titulu tohto úveru uhradil po zániku manželstva a to, čo žalovaná uhradila z titulu tohto úveru po zániku manželstva. Strany sa zhodli, že predmetom vyporiadania BSM bude dlh z tohto úveru vo výške tak ako je uvedený v platobnom rozkaze Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného v upomínacom konaní sp.zn. dňa 11.04.2021. Súd mal za to, že táto zhoda strán je v súlade so súdnou praxou, keď súd v konaní o vyporiadanie BSM pri vyporiadaní úrokovaného dlhu je povinný zisťovať výšku istiny, prípadne výšku kapitalizovaných úrokov ku dňu svojho rozhodnutia, pričom v prípade úrokov, ktoré k dlhu prirastú po rozhodnutí o vyporiadaní BSM, nedochádza k stanoveniu ich konkrétnej a ani k započítaniu príslušenstva do výpočtu o vyporiadacom podiele. Súd uzavrel, že ku dňu rozhodnutia v tejto veci je výška dlhu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5130959490 celkom 13.738,42 eur s úrokom, ktorý prirastie po rozhodnutí v tejto veci. V súlade s dohodou strán súd rozhodol, že tento dlh preberie žalovaná s tým, že na vyrovnanie podielov je žalobca povinný uhradiť žalovanej polovicu z tohto dlhu, t.j. sumu 6.869,21 eur, ale s úpravou uvedenou nižšie titulom úhrad vykonaných oboma stranami. Z titulu tohto úveru žalobca uhradil po zániku manželstva celkom sumu 2.072,50 eur, čo žalovaná nerozporovala. Po zániku manželstva, t.j. po 06.11.2017 žalovaná uhradila splátky sumu 310,- eur, čo žalobca nerozporoval. Súd pri vyporiadaní týchto úhrad strán po zániku ich manželstva vychádzal z toho, že pokiaľ sa niektorá zo strán po rozvode manželstva podieľala na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov do rozhodnutia o vyporiadaní, má právo na ich náhradu. Po zániku manželstva žalobca zo svojich výlučných prostriedkov uhradil spoločný dlh strán sporu spolu vo výške 2.072,50 eur a žalovaná vo výške 310,- eur. Súčet súm 2.072,50 eur a 310,- eur je 2.382,50 eur delene dvoma je 1.191,25 eur. Keďže žalobca uhradil sumu 2.072,50 eur, teda o sumu 881,25 eur viac (2.072,50 eur mínus 1.191,25 eur = 881,25 eur), treba ponížiť jeho výplatu vo výške 6.869,21 eur o sumu 881,25 eur, teda z titulu tohto úveru je žalobca povinný vyplatiť žalovanej sumu 5.987,96 eur. Dlh zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5132095024 je rovnako spoločným dlhom strán sporu, teda žalobcu i žalovanej, t.j. oboch, ako bývalých manželov, keďže Zmluvu o splátkovom úvere č. 5132095024 zo dňa 3.7.2017 uzatvorila banka (veriteľ) s oboma stranami, žalobcom i žalovanou, v tom čase manželmi, za trvania ich manželstva. Strany sa zhodli, že predmetom vyporiadania BSM bude dlh z tohto úveru vo výške uvedenej v pokuse o zmier zo dňa 21.7.2021, ktorým EOS KSI Slovensko v zastúpení svojho zástupcu vyzval žalovanú ako spoludlžníka za dlžníka Ladislava P. na zaplatenie pohľadávky spolu vo výške 5.176,62 eur, pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 3.496,58 eur, zmluvného úroku vo výške 105,92 eur, z riadneho úroku vo výške 970,70 eur, z úroku z omeškania vo výške 61,25 eur, zo zmluvného úroku vo výške 66,53 eur a z poplatkov vo výške 41,80 eur, a to vo výške 4.722,78 eur (3.496,58 eur + 105,92 eur + 970,70 eur + 61,25 eur + 66,53 eur + 41,80 eur po odpočítaní úhrady dvakrát po 10,- eur vykonanou žalovanou po 21.7.2021). V súlade s dohodou strán ku dňu rozhodnutia v tejto veci je výška dlhu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5132095024 celkom vo výške 4.722,78 eur. V súlade s dohodou strán súd rozhodol, že tento dlh preberie žalovaná s tým, že na vyrovnanie podielov je žalobca povinný uhradiť žalovanej polovicu z tohto dlhu, t.j. sumu 2.361,39 eur, ale s úpravou uvedenou nižšie titulom úhrad vykonaných oboma stranami. Z titulu tohto úveru žalobca uhradil po zániku manželstva celkom sumu 690,20 eur, čo žalovaná nerozporovala. Po zániku

manželstva žalovaná uhradila 310,- eur, čo žalobca nerozporoval. Súčet súm 690,20 eur a 310,- eur je 1.000,20 eur delene dvoma je 500,10 eur. Keďže žalobca uhradil sumu 690,20 eur, teda o sumu 190,10 eur viac (690,20 eur mínus 500,10 eur = 190,10 eur), treba ponížiť jeho výplatu vo výške 2.361,39 eur o sumu 190,10 eur, teda z titulu tohto úveru je žalobca povinný vyplatiť žalovanej sumu 2.171,29 eur. Žalovaná žiadala do pasív BSM zahrnúť aj dlh z pôžičky získanej od jej rodičov vo výške 2.500,- eur vo februári 2015 a dva krát po 300,- eur v čase trvania manželstva so žalobcom. Tieto pôžičky žalobca poprel. Z Čestného vyhlásenia rodičov žalovanej vyplýva, že v priebehu roka 2015 a následne v čase, keď žalobca odišiel z domácnosti v auguste 2017, požičali žalovanej 2.500,- eur a dva krát po 300,- eur. V konaní nebolo sporné, že vo všetkých prípadoch peniaze reálne prevzala žalovaná k svojim rukám a že sa tak stalo za trvania manželstva. Tieto peniaze boli spotrebované tak ako to udala žalovaná na to, „aby vyžili“ a na potreby domácnosti, detí. Nielen z Čestného vyhlásenia rodičov žalovanej, ale aj z výsluchu svedka E. Y., výpovede žalobcu i žalovanej možno vyvodiť, že v danom prípade išlo o zmluvy o pôžičke uzatvorené medzi rodičmi žalovanej a žalovanou, ktorá aj požičané peniaze reálne prevzala, teda existujúci dlh vznikol zo zmlúv o pôžičke uzatvorených len so žalovanou samostatne. Takto vzniknutý dlh nie je spoločným záväzkom, ale záväzkom len toho z manželov, ktorý zmluvu uzavrel, v tomto prípade žalovanej. Požičané peniaze boli použité na bežný chod domácnosti, teda spotrebované ešte za trvania manželstva, potom žiadané vyporiadanie vo vzťahu k týmto pôžičkám (dlhom) neprichádza do úvahy. Preto súd tento dlh v rámci tohto konania ani nevyporiadaval. V konaní nebolo sporné a je to preukázané i výpisom z LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. Handlová, že žalovaná vstupovala do manželstva so žalobcom ako rozvedená a ako výlučná vlastníčka bytu s príslušenstvom zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. Handlová a nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. 5377 pre k.ú. Handlová. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2018 potvrdila, že na začiatku manželstva so žalobcom bol vyplatený záväzok, ktorý mala voči svojmu prvému manželovi z titulu vyporiadania BSM vo výške 4.662,- eur, a to z úveru poskytnutého žalobcovi a že žalobca má právo na vrátenie polovice týchto prostriedkov. Táto náhrada vyplatená vo výške 140.456,- Sk zostala medzi stranami nesporná. Záväzok žalovanej zaplatiť z titulu vyporiadania BSM s bývalým manželom G. V. bývalému manželovi G. V. sumu 140.456,- Sk vyplýva z právoplatného uznesenia tamojšieho súdu č.k. -66 zo dňa 5.1.2006, právoplatného dňa 10.3.2006. Vzhľadom na deň právoplatnosti rozhodnutia v danej veci, ktorý spadá do času trvania manželstva strán sporu (žalobca a žalovaná uzatvorili manželstvo dňa 2.4.2005), je zrejmé a nebolo to sporné, že suma 140.456,- Sk bola vyplatená už za trvania manželstva strán tohto sporu, a to zo spoločných prostriedkov. Žalobca tvrdil, že na výplatu tejto sumy si vzal úver. Stranami sporu toto tvrdenie nebolo preukázané. Bez ohľadu na to súd uviedol, že finančné prostriedky získané zo zmluvy o úvere uzatvorenej aj len jedným z manželov patria do BSM. Žalobca netvrdil, že suma 140.456,- Sk bola uhradená za trvania manželstva z jeho výlučných prostriedkov nespadajúcich do režimu BSM (napríklad peňazí získaných jeho osobou počas manželstva dedičstvom, darom, alebo nadobudnutých pred uzavretím manželstva). Ak žalovanej ako bývalej manželke G.a V. pri vyporiadaní ich BSM pripadli veci: nehnuteľnosť - byt s príslušenstvom, chladnička značky Calex a vysávač značky Eta do výlučného vlastníctva, t.j. veci v celkovej hodnote 284.000,- Sk, a teda výlučným vlastníkom týchto hnuteľných vecí a nehnuteľnosti je žalovaná a ak došlo k úhrade vzájomných nárokov z vyporiadania BSM z predchádzajúceho manželstva žalovanej a táto bola vyplatená zo spoločných peňazí, ktoré patria do BSM, vzniká povinnosť žalovanej nahradiť, čo bolo zo spoločného majetku manželov vynaložené na majetok manžela v jeho výlučnom vlastníctve, t.j. na majetok žalovanej. V tomto prípade zo spoločných prostriedkov bola vynaložená suma vo výške 140.456,- Sk, čo zodpovedá sume 4.662,28 eur na majetok žalovanej. Teda v prípade výplaty sumy vo výške 4.662,28 eur ide o vynaloženie finančných prostriedkov zo spoločného majetku strán na majetok žalovanej a teda žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jej výlučný majetok a ak do hodnoty majetku BSM, ktorá sa vyporiadava, sa má zahrnúť aj to, čo má každý z bezpodielových spoluvlastníkov nahradiť do tohto majetku, ak šlo o sumu vynaloženú na jeho individuálny majetok, potom je žalovaná povinná nahradiť (zaplatiť) žalobcovi polovicu zo sumy 4.662,28 eur, t.j. sumu 2.331,14 eur. V konaní zostalo nesporné, že do BSM patrí aj náhrada sumy, ktorá bola vynaložená zo spoločného majetku na majetok žalovanej (v rámci rekonštrukcie bytu žalovanej v jej výlučnom vlastníctve) - dodávka plastových okien a parapetov a ich montáž, a to vo výške 37.597,- Sk, čo zodpovedá sume 1.247,99 eur. Do BSM patrí teda aj náhrada sumy, ktorá bola vynaložená zo spoločného majetku na majetok žalovanej vo výške 1.247,99 eur, potom žalovaná je povinná nahradiť (zaplatiť) žalobcovi polovicu zo sumy 1.247,99 eur, t.j. sumu 623,99 eur. V konaní tiež zostalo nesporné, že do BSM patrí aj náhrada sumy, ktorá bola vynaložená zo spoločného majetku na majetok žalovanej (v rámci rekonštrukcie bytu žalovanej v jej výlučnom vlastníctve dodávka a montáž laminátovej podlahy), a to vo výške 515,88 eur. Do BSM patrí teda aj náhrada sumy, ktorá bola vynaložená zo spoločného majetku na majetok žalovanej vo výške 515,88 eur, potom žalovaná je

povinná nahradiť (zaplatiť) žalobcovi polovicu zo sumy 515,88 eur, t.j. sumu 257,94 eur. V konaní tiež nebolo sporné, že za trvania manželstva bol vybudovaný altánok na záhrade vo výlučnom vlastníctve žalovanej. K zániku manželstva tento altánok na záhrade existoval. Strany sa zhodli na cene altánku ako investície do vlastníctva žalovanej vo výške 300,- eur zo spoločných prostriedkov. Do BSM patrí teda aj náhrada sumy, ktorá bola vynaložená zo spoločného majetku na majetok žalovanej - vybudovanie altánku vo výške 300,- eur, potom žalovaná je povinná nahradiť (zaplatiť) žalobcovi polovicu zo sumy 300,- eur, t.j. sumu 150,- eur. V konaní tiež nebolo sporné, že za trvania manželstva žalobca v byte žalovanej osadil obklad a sokel na chodbe, pričom cena materiálu bola 200,- eur, potom žalovaná je povinná nahradiť (zaplatiť) žalobcovi polovicu zo sumy 200,- eur, t.j. sumu 100,- eur. Žalobca v rámci vyporiadania BSM žiadal vrátiť tiež investície vo výške 15.000,- eur, ktoré boli financované aj z jeho odstupného od zamestnávateľa vo výške 6.000,- eur, a to v súvislosti s prerábkami bytu žalovanej, chaty a altánku. Žalovaná už vo vyjadrení k predžalobnej výzve adresovanej žalobcovi z 23.07.2018 uviedla, že si uvedomuje povinnosť zaplatiť žalobcovi investované finančné prostriedky do nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve v 1/2, ale táto suma v žiadnom prípade nečiní sumu 15.000,- eur. Podľa tvrdenia žalobcu úver zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29.11.2016 bol použitý na nákup vecí do bytu a tiež do prerábky bytu. Toto tvrdenie však nezodpovedá skutočnosti, keď rekonštrukcia bytu žalovanej sa udiala v roku 2013. Žalovaná tvrdila, že Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 29.11.2016 bol refinancovaný predchádzajúci dlh a že pôvodný úver bol vzatý na vyrovnanie jej dlhu voči bývalému manželovi z titulu vyporiadania BSM vo výške 140.456,- Sk, na prerábku bytu a na vyrovnanie dlhu voči Bytovému podniku Handlová vo výške 1.384,- eur. V súvislosti s týmito tvrdeniami strán súd uviedol, že ani jedna zo strán nepredložila ako dôkaz žiadnu zo zmlúv o úvere, ktoré boli uzatvorené so Slovenskou sporiteľňou, a.s. pred Zmluvami o splátkovom úvere zo dňa 29.11.2016, zo dňa 8.6.2017 a zo dňa 3.7.2017, teda pôvodné zmluvy o úvere, o pôžičke, ktoré mali byť refinancované Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 29.11.2016 a nevedeli sa vyjadriť v akej výške boli úvery vzaté a kedy boli príslušné zmluvy uzavreté. Skutočnosťou však, je, že Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 29.11.2016 bol refinancovaný predchádzajúci dlh, keď podľa tejto zmluvy dohodnutý úver mal byť použitý na vyplatenie v tejto zmluve uvedených záväzkov. Súd potom vychádzal zo zhodných tvrdení strán, že na rekonštrukciu bytu žalovanej boli použité finančné prostriedky získané aj z úveru. Žalobca tvrdil, že v byte žalovanej sa v roku 2013 menila elektroinštalácia v kúpeľni, WC, v komore, v chodbe a v kuchyni, osadila sa nová rozvodová skriňa. Súd uviedol, že predložená revízna správa so záverom že „zrekonštruovaná elektrická inštalácia vyhovuje normám“ je zo dňa 3.4.2013, z čoho možno vyvodiť, že najneskôr k tomuto dátumu bola vykonaná rekonštrukcia elektroinštalácie v byte žalovanej, čo zodpovedá tvrdeniu žalobcu, že rekonštrukčné práce v byte žalovanej sa realizovali v roku 2013, resp. 2014 a žalovanej, že prerábka sa realizovala v roku 2013. Žalobca ďalej uviedol, v byte žalovanej boli vykonané tieto práce (práce + materiál) a kúpené tieto veci: kompletná elektroinštalácia v kuchyni, v chodbe, v kúpeľni, WC, v komore, sklokeramická platňa, digestor, vstavaná elektrická rúra, mikrovlnka, kanvica, sadrový obklad na stenu v chodbe, obklad - sokel v kuchyni, laminátová podlaha v kuchyni a v chodbe, luster v kuchyni, kuchynská linka, sokel v chodbe (ten realizoval žalobca), luster v chodbe, rozvodová skriňa. Žalovaná rozsah týchto prác, materiálu a vecí nerozporovala. Medzi stranami však bola sporná výška finančných prostriedkov použitá na rekonštrukciu bytu vo výlučnom vlastníctve žalovanej (okrem výmeny plastových okien, laminátovej podlahy). Súd zdôraznil, že ani jedna zo strán nepredložila žiaden listinný dôkaz - faktúry, pokladničné doklady o kúpe materiálu, cene materiálu, cene elektrospotrebičov, zmluvy o dielo a podobne, svedčiace o dohodnutej cene diela, a pod.., a to z času realizácie rekonštrukcie bytu žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že práce (kuchynská linka, nová elektroinštalácia) vykonávali jeho kamaráti H. D. a H. L.. Súčasne tvrdil, že kuchynská linka a elektroinštalácia sa vyplatila z odstupného, ktoré dostal od svojho zamestnávateľa za trvania manželstva v decembri 2012. Žalovaná potvrdila, že žalobca dostal odstupné 6.000,- eur, nevie však kedy, ale súčasne pripustila, že niečo bolo uhradené z odstupného, teda kuchynská linka, ale nie všetky prerábky, keď niektoré z nich (podlahy, elektrická rúra, varná doska) boli financované z úveru z flexipôžičky VÚB z 25.3.2013. Žalobca na svoje tvrdenia navrhol vypočuť svedkov H.a D. a H. L., svojich kamarátov. R. H. D. vypovedal, že rekonštrukčné práce v predmetnom byte boli vykonávané niekedy v januári, februári v marci okolo roku 2013. V predmetnom byte ako vyučený stolár robil kuchynskú linku, osadil ju, vykonal obklady v kuchyni i na chodbe, uložil laminátovú podlahu v chodbe a v kuchyni a pomáhal H. L. pri elektrikárskych prácach. Svedok na dielo neuzatváral písomnú zmluvu. Súd uviedol, že obe strany potvrdili, že rozsah prác vykonaný a uvedený svedkom zodpovedá skutočnosti. Svedkom uvedenú sumu za materiál a práce spolu vo výške 3.500 eur žalobca a napokon ani žalovaná nerozporovala. Súd potom uzavrel, že do BSM patrí aj náhrada sumy, ktorá bola vynaložená zo spoločného majetku na majetok žalovanej - materiál a práce vykonané svedkom D. v byte žalovanej, vo výške 3.500,- eur, potom žalovaná je povinná nahradiť

(zaplatiť) žalobcovi polovicu zo sumy 3.500,- eur, t.j. sumu 1.750,- eur. Žalovaná potvrdila tvrdenie žalobcu, že v jej byte bola zabudovaná nová elektroinštalácia v kuchyni, v chodbe, WC, v kúpeľni, v komore a osadená rozvodová skriňa na chodbe a že v rámci rekonštrukcie jej bytu sa osadil aj sokel v chodbe. Tieto práce vykonával v byte žalovanej H. L., kamarát oboch strán. Ten najskôr vo svojej písomnej výpovedi svedka a následne pri ústnej výpovedi svedka potvrdil, že v mesiacoch január až marec 2013 vykonával elektroinštalačné práce v byte žalovanej v Handlovej spolu s pánom H. D.. O výkon prác ho požiadal žalobca. Svedok vo výpovedi popísal vykonané práce takto: frézovanie drážok, ukladanie káblov, frézovanie inštalačných krabičiek pod vypínače a zásuvky, osadenie rozvádzača a jeho zapojenie. Práce vykonával v miestnostiach: chodba, komora WC, kúpeľňa, kuchyňa spolu aj s opravnými prácami na zásuvkách, vypínačoch a lampách v obývačke a detskej izbe, pomoc pri montáži kuchynskej linky, plávajúcej podlahy a montáži dreveného obkladu. Celková cena elektroinštalačného materiálu použitého pri prácach bola 1.300 eur a celková cena za vykonanú prácu bola 2.500 eur, ktoré mu vyplatil žalobca, spolu 3.800 eur. Vzhľadom na námietky žalovanej súd vykonal výsluch svedka aj ústne. Svedok v ústnej výpovedi zotrval na tom, že celková cena elektroinštalačného materiálu pri prácach bola 1.300,- eur. V súvislosti s elektroinštalačnými prácami jednal len so žalobcom. Ten mu aj túto sumu vyplatil. So žalobcom sa na predmete prác a cene dohodol len ústne. Žalovaná s poukazom na ňou predložené ocenenie elektroinštalácie v byte žalovanej vypracované živnostníkom E. P. - ELPOP, Handlová, podľa ktorého výsledná suma za materiál a montáž elektroinštalácie prestavuje sumu 1.347,24 eur, opakovane namietla výpoveď svedka L.. Žalovaný tento dôkaz namietol a odkázal na výpoveď svedka pán L.. V súvislosti s touto investíciou súd uviedol, že ak žalobca tvrdil, že na rekonštrukciu bytu žalovanej boli použité finančné prostriedky z odstupného, ktoré dostal v decembri 2012 vo výške 6.000,- eur od zamestnávateľa, tak odstupné patrí tiež do BSM s poukazom na judikatúru (R 42/1972). Žalobca tvrdil, že celé odstupné bolo vložené ako investícia do bytu žalovanej. Potom i materiál - na mieru vyrobená a zabudovaná kuchynská linka, vstavané elektrospotrebiče, podlahy, obklady, nová elektroinštalácia je to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na výlučný majetok žalovanej. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom svedkov H. D. a H. L., ktorí boli poučení pred výsluchom (H. L. aj pred písomnou výpoveďou) o povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčovať a o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, dospel k záveru, že výpovede týchto svedkov sú hodnoverné. Obaja svedkovia vypovedali podrobne, zrozumiteľne, určite, ich výpoveď nebola sama o sebe a ani navzájom rozporná. Výpovede svedkov sú v súlade aj s tvrdením žalobcu o investíciách do bytu žalovanej z odstupného vo výške 6.000,- eur. Napokon podstatné je, na čom sa žalobca so svedkami dohodol v rámci ústnej dohody čo do predmetu a ceny diela. Súd potom uzavrel, že do BSM patrí aj náhrada sumy, ktorá bola skutočne vynaložená zo spoločného majetku na majetok žalovanej

- materiál a práce vykonané svedkom L.om v byte žalovanej vo výške 3.800,- eur, potom žalovaná je povinná nahradiť (zaplatiť) žalobcovi polovicu zo sumy 3.800,- eur, t.j. sumu 1.900,- eur. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že žalovaná je povinná nahradiť to, čo bolo vynaložené zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM na jej majetok, t.j. sumu 7.113,07 eur. Žalovaná žiadala vyporiadať aj hodnotu použitú na zriadenie taxislužby. Tvrdila, že úverom zo Zmluvy z júna 2017 vo výške 12.000,- eur boli refinancované spoločné záväzky vo výške 5.600,- eur alebo 5.800,- eur, pričom zo zvyšku tohto úveru boli peňažné prostriedky použité žalobcom na zriadenie taxislužby, v ktorej chcel žalobca podnikať. Žalobca potvrdil, že spotrebný úver poskytnutý SLSP, a.s. bol použitý výlučne na zakúpenie taxislužby v sume 5.500,- eur za účelom podnikania so súhlasom žalovanej. Skutočnosťou je, v súvislosti so Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 8.6.2017 č.5130959490 z výpisu z úveru na meno žalobcu vyplýva čerpanie tohto úveru dňa 08.06.2017 vo výške 12.000,- eur, z toho suma 5.289,26 eur bola pripísaná na účet žalobcu (č.l. 104, a že aj úver vo výške 4.000 eur (v súvislosti so Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 3.7.2017) bol čerpaný prevodom na účet žalobcu. I keď bol sporný zdroj finančných prostriedkov (či išlo o peňažné prostriedky z úveru zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 8.6.2017 alebo zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 3.7.2017), nesporné však zostalo, že zo spoločných prostriedkov strán sporu (získaných z úveru ako spoločných záväzkov) bola na zriadenie taxislužby, v ktorej chcel žalobca podnikať, použitá suma 5.500 eur. Súd potom uzavrel, že do BSM patrí aj náhrada sumy, ktorá bola vynaložená zo spoločného majetku na majetok žalobcu - na podnikanie (výkon povolania) v taxislužbe vo výške 5.500,- eur, potom žalobca je povinný nahradiť (zaplatiť) žalovanej polovicu zo sumy 5.500,- eur, t.j. sumu 2.750,- eur. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že žalobca je povinný nahradiť to, čo bolo vynaložené zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM na jeho majetok, t.j. sumu 2.750,- eur. V súlade s veta prvá je lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd určil stranám dlhšiu lehotu na plnenie, a to 15 dní v súlade s veta druhá, podľa ktorého súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Za takýto odôvodnený prípad súd považoval výšku plnenia na strane žalobcu i žalovanej vyplývajúcu z výroku tohto rozhodnutia. O nároku na náhradu

trov konania súd rozhodol podľa od. 1 v spojitosti s 255 ods. 2 , podľa ktorého ak mala strana vo vec úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Obe strany boli vo veci úspešní len čiastočne.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaná.

3. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nebral do úvahy, že prostredníctvom svojho úveru vyplatil 1 podielového vlastníctva nehnuteľnosti prvého manžela žalobkyne p. G.a V. zápis na LV č. XXXX a LV č. XXXX k. ú. P., ktorá mala v tom čase celkovú hodnotu 284.000,- Sk. Polovicu z tejto sumy vo výške 140.456,- Sk uhradil na základe ústneho prísľubu žalobkyne, že bude mať vlastnícke práva k nehnuteľnosti tak, ako aj ona. To chápal tak, že tá vyplatená jedna polovica z BSM z predchádzajúceho manželstva žalovanej bola akoby kúpa jeho polovičného podielu vlastníctva na byte a záhrade. Žalobkyňa to aj niekoľkokrát zdôraznila, že na byt má rovnaké práva ako aj ona. Zápis na kataster sa však neurobil, ale nie preto, žeby nechcel, ale preto, lebo medzitým pracoval ako vojak z povolania v zahraničí, málo bol na území SR, celú výplatu zasielal žalobkyni s tým, že na to pozabudol. Trval na tom, že si vyplatením podielu z BSM jej prvého manžela p. G. V. kúpil svoj podiel na byte. Nebol by si bral úver a vrážal všetky svoje zarobené peniaze na opravy, úpravy a zveľaďovanie nehnuteľnosti, keby vedel, že nie je spoluvlastníkom, aby potom pri rozvode po 12 rokoch ostal bezdomovec a dostal len 4.722,78 eur bez úrokov a žalovaná by obdržala dvojizbový byt s trhovou hodnotou 50.000,- eur plne zariadeným spolu so záhradou, ktorú predáva za 38.500,- eur. S navrhovaným vyplatením z BSM súdom prvej inštancie v sume 4.722,78 eur nesúhlasil. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nikdy nemala dostatok finančných prostriedkov aj napriek tomu, že jej vyplácal celú výplatu, všetky úvery až na Taxi službu, kde bola použitá len čiastka z úveru na podnikanie a ďalšie finančné prostriedky boli použité na zariadenie bytu, refinancovanie iných úverov a pod. Aj napriek tomu, že jej dával celú výplatu, stalo sa, že niekoľko mesiacov vôbec neplatila energie a nájomné za byt, až kým na to neprišiel, musel na bytovom družstve vyplácať dlh na byte, ktorý už bol aj daný na exekúciu. Preto trval na tom, že BSM bolo neprimerane rozdelené s veľkým nepomerom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd vo veci rozhodol tak, že zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vo veci rozhodne tak, že žalovaná mu uhradí 27.000,- eur za nehnuteľnosť.

4. Žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že nesúhlasí s výrokom V. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady finančných prostriedkov vynaložených na jej majetok sumu 7.113,07 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že suma, ktorú by mala podľa rozsudku súdu prvej inštancie žalovanému nahradiť, pozostáva zo sumy 4.662,28 eur, ktorú bola povinná zaplatiť jej predchádzajúcemu manželovi G. V., táto sa splácala počas trvania manželstva, t. j. žalobca má právo na nahradenie polovice z uvedenej sumy, t. j. 2 331,14 eur, ktorú nepopiera. Nepopiera ani to, že na rekonštrukciu bytu v jej výlučnom vlastníctve boli použité spoločné finančné prostriedky, z ktorých polovicu je povinná nahradiť žalobcovi, rozporuje výšku takto vložených investícií. Nesúhlasila so sumou, ktorú ustálil súd za vykonanie elektroinštalácie v byte vo výške 3.800,- eur, tak ako uviedol svedok L.o. Táto suma podľa žalovanej nezodpovedá reálne sume za vykonanie elektroinštalácie v 2-izbovom byte - a to len v kuchyni, chodbe, komore a kúpeľni s WC. Poukázala na viaceré rozpory vo výpovedi žalobcu a svedka L.. Zdôraznila, že sám žalobca viackrát uviedol, že elektroinštalácia bola v sume cca 1 000,- eur. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania dňa 22.10.2019 žalobca uviedol, že kuchynská linka stála 1.200,- eur a elektroinštalácia stála do 1000,- eur. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 17.12.2019 - žalobca opakovane tvrdí , že ...“ zo sumy 6.000 z odstupného, ktoré som dostal, boli vykonané tieto práce (práce + materiál): kompletná elektroinštalácia v kuchyni, v chodbe, v kúpeľni, WC v komore. Sklo keramická platňa, digestor, el. rúra, mikrovlnka, kanvica, sadrový obklad na stenu v chodbe, obklad - sokel v kuchyni, podlaha v kuchyni, luster v kuchyni, kuchynská linka, sokel v chodbe, luster v chodbe, podlaha v chodbe.“Z uvedeného teda vyplýva, že elektroinštalácia nemohla byť vykonaná v hodnote 3.800,- eur s prihliadnutím na sumu vyplatenú svedkovi D. a s prihliadnutím na kúpu sklo-keramickej platne, sporáka, digestora a iných uvedených elektrospotrebičov. I keď práce a úhradu za ich vykonanie dohodol so svedkami žalobca, o priebehu rekonštrukčných prác sa ako manželia rozprávali, priebežne sa žalovaná o ceny prác a materiálu zaujímala a s takou vysokou sumou za elektroinštaláciu by nesúhlasila, preto popiera, že by sa v skutočnosti mala svedkovi L. zaplatiť za elektroinštaláciu v rozsahu v akom sa vykonala, suma až vo výške 3.800,- eur. Z tohto dôvodu doložila súdu ako podporný dôkaz cenovú ponuku na elektroinštalačné práce v 3-izbovom byte z internetu a následne aj konkrétnu cenovú ponuku elektroinštalácie v jej byte - na ocenenie materiálu a práce s prihliadnutím na ceny v roku 2013, kedy sa práce vykonávali. Aj z týchto dôkazov sa dá usúdiť, že cena

za materiál a práce tvrdená svedkom L. nezodpovedá reálnym cenám v roku 2013. Žalovaná sa preto nestotožňuje s konštatovaním súdu uvedenom v bode 72. rozsudku, že podstatné je to, na akej sume sa žalobca so svedkami dohodol v rámci ústnej dohody čo do predmetu a ceny diela. Žalovaná nesúhlasila ani so záverom súdu, že spätné príkladné vyčíslenie ceny za materiál a práce v súčasnosti je irelevantné, pretože aj z tohto podporného dôkazu vyplýva, že cena za materiál nemohla byť v skutočnosti v sume ako uviedol svedok L. a nezodpovedá skutočnosti ani cena za vykonané práce. Sám žalobca v jeho prednesoch uviedol, že elektroinštalácia stála cca 1.000,- eur, netvrdil, že to bola len cena za materiál. Až na poslednom pojednávaní prvostupňového súdu dňa 09.09.2021 sa účelovo bránil, že v sume 1.000,- eur mal na mysli len cenu za materiál. Žalovaná namieta aj to, že do pasív BSM nebol zahrnutý dlh z pôžičky získanej od jej rodičov. Uviedla, že pôžičku inicioval žalobca v r. 2015 a jednalo sa o sumu 2.500,- eur a následne za trvania manželstva požičali rodičia dcére ešte sumu dvakrát po 300,- eur pre potreby malol. detí. Dlh v čase zániku manželstva trval, preto je žalovaná toho názoru, že mal byť zohľadnený aj pri vyporiadaní BSM a mal by aj žalobca znášať polovicu z tohto dlhu. V tomto poukázala aj na odôvodnenie súdu v bode 59. rozsudku, v ktorom súd konštatuje, že finančné prostriedky získané zo zmluvy o úvere uzatvorenej aj len jedným z manželov patria do BSM. Na základe vyššie uvedeného bola žalovaná toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu záveru týkajúceho sa výroku V. napadnutého rozsudku a poukázala na odvolací dôvod uvedený v . Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. zrušil a vec podľa vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná by si mala v prvom rade uvedomiť, že akým spôsobom prišla ku svojmu majetku, ktorý dnes vlastní. Pokiaľ žila s prvým manželom, jej život boli len dlhy a neúcta od manžela, ktorý holdoval alkoholu. V roku 2004 sa so svojim prvým manželom rozviedla a v roku 2005 sa zosobášili. Žalovaná ešte stále nebola vyporiadaná ohľadom BSM so svojim prvým manželom. Byt, ktorý mala v spoločnom vlastníctve so svojim manželom, odmietala predať a tak sa s bývalým manželom vyporiadať, lebo už vtedy bola svojou právničkou poučená, že by to bola chyba, v prípade vlastníckych práv na nehnuteľnosť v druhom manželstve. No pre pokoj v rodine a naliehanie žalovanej, ktorá mu prisľúbila, že na ten byt, ako aj záhradu bude mať rovnaké vlastnícke práva ako aj ona, nakoniec zobral úver a vyplatil BSM jej bývalému manželovi. Bral to ako kúpu svojho polovičného podielu vlastníctva na byte a záhrade. Ďalej uviedol, že žalovaná bola 6 a pol roka na materskej dovolenke spolu s rodičovskou dovolenkou a 2 roky a 3 mesiace bola nezamestnaná. Spolu teda 8 rokov a 9 mesiacov z 12 ročného manželstva aktívne neprispievala financiami do spoločnej domácnosti. Po rozvode ešte rok sám platil spoločný úver, ktorý žalovaná nemala snahu ani z časti platiť a nebola vôbec ochotná sa s ním dohodnúť na vyporiadaní majetku a spoločných dlhov. Žalovanej po vyporiadaní BSM ostane majetok v podobe nehnuteľnosti 2-izbového bytu v trhovej hodnote 50.000,- eur, plne zariadený, plus zostatková suma z predaja záhrady (po vyplatení podľa rozsudku) vo výške 23.559,- eur, pričom jemu po vyporiadaní BSM podľa rozsudku súdu, nezostane „nič“ a ešte žalovanej doplatí 3.521,18 eur.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že vo svojom odvolaní žalobca poukazuje na to, že mal byť vyplatený z polovice hodnoty bytu v k. ú. Handlová vo výlučnom vlastníctve žalovanej, pretože tým, že sa vyplatila jej bývalému manželovi G. V. suma vo výške 140.456,- Sk ( 4.662,28 eur) si akoby kúpil polovičný podiel z nehnuteľností žalovanej. S takýmto konštatovaním žalobcu sa nedá súhlasiť. Žalobcovi bolo v priebehu súdneho konania vysvetľované, že má právo na vyplatenie (náhradu) toho, čo bolo zo spoločných peňazí vynaložené na výlučný majetok žalovanej ako investície do jej bytu a záhrady, čo žalovaná nespochybňovala, sporná bola len výške investícií - v časti investícií do menenej elektroinštalácie bytu žalovanej. Žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje aj na to, že žalovaná nemala nikdy dostatok finančných prostriedkov a že za ňu vyplácal dlhy na byte. K tomuto tvrdeniu žalovaná uviedla, že v priebehu konania sa riešili aj menšie pôžičky sporových strán, ktoré počas manželstva boli poskytnuté obom stranám. Súd zisťoval aj účel poskytnutých pôžičiek, k čomu žalovaná dokladala priebeh jej zamestnania pracovnými zmluvami, bolo zistené že bola v určitých obdobiach aj nezamestnaná. Žalobca asi pozabudol na to, že žalovaná bola s ich deťmi cca 8 rokov na materskej a rodičovskej dovolenke a že aj on bol určitú dobu nezamestnaný. Poukázala na to, že všetky zostatky ich spoločných záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5130959490 a zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5132095024 uzavretých so Slovenskou sporiteľňou, a. s. je povinná doplatiť a teda je nútená predať nehnuteľnosť - záhradu v Handlovej v jej vlastníctve.

7. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že podľa rozhodnutia Okresného súdu Prievidza č.k. , ktorým súd schválil súdny zmier o vyporiadaní BSM s jej predchádzajúcim manželom, bola žalovanej uložená povinnosť vyplatiť jej predošlému manželovi sumu peňazí, ktorá z vyporiadania vyplynula. Túto sumu vyplatil prvému manželovi z úveru, ktorý bol jemu poskytnutý. Žalovaná nemala na to financie a ani by jej pôžičku či úver nedali, lebo mala všade dlhy, čiže bola vedená ako neplatič t.j. rizikový klient pre banku, z ktorej by chcela brať nejakú pôžičku. Nesúhlasil s vyjadrením žalovanej, že jej vyčíta starostlivosť o dve deti, počas materskej a rodičovskej dovolenke. Žalovaná týmto tvrdením len účelovo odvracia pozornosť od podstaty veci a to, že v tejto súvislosti len poukazoval na jej snahu respektíve nezáujem prispievať do spoločného finančného rozpočtu počas manželstva. Žalovaná ďalej uvádza, že záhradu predáva z dôvodu, že musí vyplatiť dlh, ktorý vznikol z neplatenia spoločných úverov a poukazuje na to, že tieto úvery prestal platiť. Nesúhlasil s takýmto tvrdením, nakoľko tieto spoločné úvery ešte rok po rozvode platil v plnej výške mesačných splátok sám, k čomu už na súde doložil dôkazy.

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k replike žalobcu uviedla, že žalobca poukazuje na to, že nevedela hospodáriť, že mala dlhy a že platil za ňu aj dlhy, ktoré pochádzali z jej predchádzajúceho manželstva, vyčítal žalovanej, že nepreviedla na neho podiel na byte v jej výlučnom vlastníctve, resp. že odmietla predať byt a kúpiť ďalší byt, ktorý mal vo výhľade. S takýmito tvrdeniami žalobcu nesúhlasila, nakoľko aj zo žalobcom pripojeného rozhodnutia Okresného súdu Prievidza č. k. , ktorým sa schválil súdny zmier o vyporiadaní BSM s jej predchádzajúcim manželom G. V. nevyplýva, že by sa vyporiadavali medzi nimi pasíva. Žalovanej bola len uložená povinnosť vyplatiť jej bývalému manželovi sumu peňazí, ktorá z vyporiadania vyplynula. Neboli to teda dlhy pochádzajúce z jej predchádzajúceho manželstva. Žalobca tiež hodnotí vo vyjadrení finančný prínos žalovanej do domácnosti, s poukazom na jej viacročnú materskú a rodičovskú dovolenku a prípadnú nezamestnanosť. Takéto porovnanie nie je v súlade so všeobecne záväznými predpismi a je zarážajúce, že vyčíta žalovanej starostlivosť o dve deti. Žalovaná nesúhlasila ani s názorom žalobcu, že by si mala zlepšiť finančnú situáciu predajom záhrady. Predmetnú záhradu má v spoluvlastníctve s jej bratom a k predaju sa rozhodla (so súhlasom spoluvlastníka) len z toho dôvodu, že z takto získaných financií musí vyplatiť dlh, ktorý vznikol z neplatenia spoločných úverov so žalobcom.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolania boli podané odvolateľmi včas ( ), oprávnenými subjektami - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonom predpísané náležitosti ( a ), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

10. Predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo rozvodom manželstva strán sporu (právoplatnosťou rozsudku o rozvode) dňa 06.11.2017. Žalobca podal žalobu v tejto veci na súde prvej inštancie dňa 19.09.2018, t. j. do troch rokov od zániku BSM, pričom medzi stranami nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou. V zmysle , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd ( ). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa

zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti ( ).

11. Pokiaľ strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (hoci len niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM, keďže ide o vec, v ktorej z právneho predpisu () vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami sporu.

12. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že mal byť vyplatený z polovice hodnoty nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej zapísaných na LV č. 3016 a na LV č. 5377 v k. ú. Handlová, nakoľko zo svojho úveru vyplatil prvému manželovi žalovanej z titulu vyporiadania ich BSM sumu vo výške 140.456,- Sk (4.662,28 eur) a tým mal za to, že sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností patriacich žalovanej. Ďalej namietal, že počas trvania manželstva žalovaná nikdy nemala dostatok finančných prostriedkov a musel za ňu vyplácať dlhy na bytovom družstve.

13. Podstata odvolacích dôvodov žalovanej bola koncentrovaná na tvrdenia, že rozporuje výšku vložených investícií zo spoločných prostriedkov na rekonštrukciu bytu v jej výlučnom vlastníctve v časti náhrady za vykonanie elektroinštalácie v byte ustálenú súdom prvej inštancie vo výške 3.800,- eur, ktorá suma je podľa žalovanej neprimeraná, ďalej namietala, že do pasív BSM nebol zahrnutý dlh z pôžičky získanej od jej rodičov, keď mala za to, že sa jednalo o spoločný dlh a mal byť zohľadnený pri vyporiadaní BSM.

14. Strany sporu v podanom odvolaní uplatnili odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a ).

15. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v jeho nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu a žalovanej dodáva nasledovné:

18. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že má nárok na výplatu polovice z trhovej hodnoty bytu v k. ú. Handlová vo výlučnom vlastníctve žalovanej, nakoľko zo svojho úveru zaplatil prvému manželovi žalovanej G. V. z titulu vyporiadania ich BSM sumu vo výške 140.456,- Sk, odvolací súd konštatuje, že táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo preukázané, že záväzok žalovanej zaplatiť z titulu vyporiadania BSM z jej predchádzajúceho manželstva bývalému manželovi G. V. sumu 140.456,- Sk vyplýva z uznesenia Okresného súdu

Prievidza č. k. -66 zo dňa 05.01.2006 o schválení súdneho zmieru, právoplatného dňa 10.03.2006. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 02.04.2005, čo znamená, že k vyporiadaniu BSM medzi žalovanou a jej prvým manželom došlo až počas trvania manželstva strán sporu. Keďže žalobca nepreukázal (a ani netvrdil), že by záväzok žalovanej, ktorý mala voči svojmu prvému manželovi zaplatil zo svojich výlučných prostriedkov, bolo potrebné tieto finančné prostriedky (sumu 140.456,- Sk) vyporiadať ako súčasť BSM. Pokiaľ žalobca tvrdil, že na výplatu tejto sumy si vzal úver, toto tvrdenie nepreukázal. Bez ohľadu na to, tak ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, finančné prostriedky získané zo zmluvy o úvere uzatvorenej aj len jedným z manželov, patria do BSM. Za tohto stavu treba vychádzať z toho, že zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM bola vynaložená suma vo výške 140.456,- Sk, čo zodpovedá sume 4.662,28 eur na majetok žalovanej. V zmysle je potom žalovaná povinná nahradiť žalobcovi čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jej výlučný majetok, teda polovicu zo sumy 4.662,28 eur, t. j. sumu 2.331,14 eur. Pokiaľ sa žalobca domáhal vyplatenia polovice trhovej hodnoty bytu patriaceho do výlučného vlastníctva žalovanej s poukazom na to, že sa cíti byť spoluvlastníkom nehnuteľností žalovanej, k tomu je potrebné uviesť, že vynaloženie finančných prostriedkov zo spoločného majetku strán sporu na majetok žalovanej nezakladal žalobcovi žiaden právny vzťah k tomuto bytu, a teda ani nárok podieľať sa akokoľvek na jeho hodnote pri vyporiadaní BSM. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval aj na to, že žalovaná nikdy nemala dostatok finančných prostriedkov a že za ňu vyplácal dlhy na byte, k tomu je potrebné uviesť, že tieto tvrdenia žalobcu sú vo vzťahu k vyporiadanie BSM irelevantné, nakoľko prípadný dlh na nájomnom a na úhradách za služby poskytované s užívaním bytu vznikli za trvania manželstva a pokiaľ ich žalobca aj zaplatil, zaplatil ich z finančných prostriedkov patriacich do BSM. Uvedené odvolacie námietky žalobcu boli prednesené žalobcom aj pred súdom prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozsudku s nimi riadne a presvedčivo vyporiadal, pričom tieto námietky nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

19. Žalovaná v podanom odvolaní v prvom rade namietala, že nesúhlasí s určením výšky vynaložených investícií zo spoločných prostriedkov na rekonštrukciu bytu v jej výlučnom vlastníctve za vykonané elektroinštalačné práce ustálenej súdom prvej inštancie vo sume 3.800,- eur. Táto suma podľa žalovanej nezodpovedá reálne sume za vykonanie elektroinštalácie v dvojizbovom byte, pričom poukázala na to, že žalobca sám uviedol, že za vykonanie elektroinštalácie v byte bola uhradená suma cca 1.000,- eur. V tomto smere je potrebné uviesť, že zrekonštruovaná elektrická inštalácia v byte vo výlučnom vlastníctve žalovanej sa realizovala v roku 2013, resp. 2014 a ani jedna zo strán sporu nepredložila žiaden listinný dôkaz - faktúry, pokladničné doklady o kúpe materiálu, cene materiálu, cene elektrospotrebičov, zmluvy o dielo, svedčiace o dohodnutej cene diela, a to z času realizácie rekonštrukcie bytu žalovanej. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dôsledne, tak samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil jednotlivé dôkazy a prijal záver, že strany sporu vynaložili za vykonanie elektroinštalácie v byte žalovanej sumu 3.800,- eur, s ktorým záverom sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom svedkov H.a D. a H. L. bol preukázaný rozsah vykonanej elektroinštalácie v byte žalovanej, pričom medzi stranami nebolo sporné, že na výkon prác súvisiacich s rekonštrukciou bytu žalovanej oslovil svedkov žalobca a ten ich aj vyplácal. Svedok H. L., ktorý vykonával elektroinštalačné práce vypovedal presvedčivo, bol poučený súdom o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, jeho výpoveď je hodnoverná. Svedok v písomnej výpovedi, ako aj ústnej výpovedi pred súdom prvej inštancie zotrval na tom, že celková cena elektroinštalačného materiálu pri prácach bola 1.300,- eur a celková cena za vykonanú prácu bola 2.500,- eur, ktorú sumu mu žalobca aj vyplatil, t. j. spolu 3.800,- eur. Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že do BSM patrí aj náhrada sumy, ktorá bola skutočne vynaložená zo spoločného majetku na majetok žalovanej, materiál a práce vykonané svedkom L. v byte žalovanej (elektroinštalačné práce v byte) vo výške 3.800,- eur; žalovaná je preto povinná nahradiť žalobcovi polovicu z tejto sumy, t. j. sumu 1.900,- eur. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie body 69 - 72, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

20. Aj ďalšia odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy pôžičku od jej rodičov, je nedôvodná a aj v tejto časti sú závery súdu prvej inštancie správne. Žalovaná žiadala do pasív BSM zahrnúť dlh z pôžičky získanej od jej rodičov vo výške 2.500,- eur vo februári 2015 a dvakrát po 300,- eur v čase trvania manželstva so žalobcom. Žalobca tieto pôžičky poprel, keď tvrdil, že o nich nemá vedomosť. V konaní nebolo sporné, že žalovaná reálne prevzala peniaze a že sa tak stalo za trvania manželstva. Súd prvej inštancie z čestného vyhlásenia rodičov žalovanej, ako aj z výsluchu svedka E.a Y. zistil, že zmluvu o pôžičke uzatvárala len žalovaná so svojimi rodičmi, teda

existujúci dlh vznikol zo zmlúv o pôžičke uzatvorených len so žalovanou samostatne. Takto vzniknutý dlh nie je potom spoločným záväzkom, ale len záväzkom toho z manželov, ktorý zmluvu uzavrel, teda záväzkom žalovanej. Iba v prípade, že by tieto finančné prostriedky boli vynaložené na kúpu určitej veci, to je, že by bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrila by táto hodnota za splnenia ostatných podmienok uvedených v do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde, keď v konaní nebolo sporné, že peniaze získané od rodičov žalovanej boli spotrebované za trvania manželstva na potreby spoločnej domácnosti. Z týchto dôvodov nebolo možné tento dlh zahrnúť do pasív BSM.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v odvolacom konaní nebola úspešná ani jedna zo strán sporu.

23. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).