Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28C-34-2013.pdf
PDF · 106.1 KB
No categories available
28C/34/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom v Žiline, Hodžova 11, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 862 657, so sídlom v Bratislave, Klincová 37/B, proti odporcovi C. R., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom R. N. XXX, v konaní zastúpený opatrovníčkou I.. M.U. Š., súdnou tajomníčkou Okresného súdu v C., takto
rozhodol:
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 40 Eur s 9 %. úrokom z omeškania od 4.6.2009 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 104,37 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 1.2.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu istiny vo výške 89,86 Eur s 20 % sankčným úrokom ročne zo sumy 89,86 Eur a k zaplateniu trov konania.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd svojim rozsudkom zo dňa 25.11.2013 rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 49,86 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 4.6.2009 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ.
Krajský súd svojim rozsudkom zo dňa 19.3.2014 potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k sankčným úrokom nad 9 % zo sumy 40 Eur za obdobie od 4.6.2009 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že okresný súd správne aplikoval paragrafy Občianskeho zákonníka vo veci ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k tzv. sankčným úrokom a v tejto súvislosti správne aplikoval ustanovenie § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. s tým, že výška úrokov z omeškania nemôže presiahnuť zákonnú výšku, teda 9 %. Preto správne súd postupoval, keď zamietol nárok navrhovateľa na zaplatenie predmetných sankčných úrokov v rozsahu vyššom ako 9 %. Uviedol, že za vecne správne však nepovažuje zamietnutie žaloby vo výške 49,86 Eur ako zmluvnú pokutu a v tomto smere považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa nevysvetlil, akými úvahami sa riadil a aké predpisy aplikoval, keď dospel k závere, že ide o zmluvnú pokutu vo vzťahu k sume 49,86 Eur. Navyše zo spisu vyplýva, že suma 89,86 Eur vyplynula ako rozdiel kreditných a debetných položiek obratov, ktoré prebehli na predmetnom bežnom účte patriacom odporcovi. Je teda na súde prvého stupňa, aby identifikoval výšku predmetnej sumy, o ktorú žalobu zamietol, teda 49,86 Eur a náležite zdôvodnil, či táto suma patrí navrhovateľovi.
Rozsudok súdu prvého stupňa XXC/XX/XXXX sa stal právoplatný v časti zaplatenia istiny 49,86 Eur dňa 3.1.2014, ako aj v jeho zamietavej časti vo vzťahu k sankčným úrokom nad 9 %.
Súd teda po zrušujúcom rozsudku krajského súdu rozhodoval iba o časti istiny vo výške 40 Eur.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, zmluvou, všeobecnými podmienkami, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 18.4.2008 uzavrel navrhovateľ s odporcom zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Odporca neuhradil navrhovateľovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy. Následne navrhovateľ dňa 19.5.2009 od zmluvy odstúpil. Na základe výpisu z účtu zo dňa 3.6.2009 je výška aktuálneho debetného zostatku v sume 89,86 Eur.
Navrhovateľ uviedol, že 3.6.2009 operácia vykonaná na účte odporcu vo výške 89,86 Eur predstavovala jeho posledný obrat, ktorým sa vysporiadaval zostatok na účte. Tento debetný zostatok sa preúčtovaval na centrálne pohľadávkové účty. Úroková sadzba vo výške 20 % vyplýva zo sadzobníka poplatkov. Odporca nemal na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zriadenú službu „povolené prečerpanie“ na osobnom účte. Navrhovateľ tvrdil, že na účte odporcu bol evidovaný debetný zostatok, ktorý vznikol na základe vyššie uvedenej zmluvy a v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami Dexie banky. Zmluvná pokuta vo výške 40 Eur tvorí súčasť žalovanej istiny a nárok na jej uplatnenie vyplýva z dodatku k zmluve o účte (z 18.4.2008). Predmetom uvedeného dodatku je poskytnutie bonusu klientovi vo výške 1.200,-- Sk - 40 Eur, ktorý je mesačne odrátavaný z poplatkov na účte klienta. Zároveň v bode 7 tohto dodatku je uvedené, že klient sa zaväzuje po dobu 24 mesiacov odo dňa podpisu tohto dodatku využívať účet tak, aby z dôvodov na strane majiteľa účtu nedošlo k predčasnému zániku zmluvy o účte. Pokiaľ táto podmienka nebude dodržaná bod 10 dodatku hovorí o povinnosti klienta zaplatiť banke zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu.
V odvolaní navrhovateľ poukazoval na to, že je nesporné, že odporcovi boli ustanovenia všeobecných obchodných podmienok známe. Tvrdenia odporcu, že nevedel o tom, že nemôže ísť do debetu sa javí ako zavádzajúce. Odporca nemal zriadenú službu „povolené prečerpanie na osobnom účte“. Z vyjadrenia navrhovateľa v odvolaní vyplýva, že čiastka 89,86 Eur predstavuje debetný zostatok na účet klienta v čase jeho zatvorenia. Celkový súčet kreditných položiek predstavuje sumu 2.858,70 Eur, celkový počet debetných položiek predstavuje sumu 2.948,56 Eur. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami činí 89,86 Eur. Navrhovateľ k odvolaniu zároveň predložil aj kompletný výpis z účtu, ktorý korešponduje s údajmi uvedenými v informačnom systéme navrhovateľa a potvrdzuje výšku debetného zostatku 89,86 Eur.
Z predložených výpisov navrhovateľa tieto potvrdenia aj vyplývajú.
Podľa bodu č. 18 všeobecných zmluvných podmienok, banka vykonáva všetky operácie na účte/vkladnej knižke do výšky voľných (disponibilných) peňažných prostriedkov. V prípade nedostatku prostriedkov na účte/vkladnej knižke vráti banka doklady, na základe ktorých chcel klient, resp. oprávnené osoby vykonať platbu, resp. výber, bez ich realizácie. Ak je v jednom dni splatných viacero platieb a na vykonanie všetkých nie je na účte dostatočné krytie, poradie úhrad určí banka. Za dostatočné krytie sa považuje disponibilný stav na účte v momente spracovania príkazu na zúčtovanie, ktorý zahŕňa i transakcie uskutočnené v danom pracovnom dni do momentu spracovania. Disponibilný stav na účte/vkladnej knižke sa znižuje o výšku blokovaných peňažných prostriedkov, a to od momentu vykonania blokácie bankou v súlade s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami
Podľa bodu č. 19 všeobecných zmluvných podmienok, v prípade nedostatku prostriedkov zaťaží banka účet/vkladnú knižku vtedy, ak:
- je to upravené zmluvou podpísanou medzi klientom a bankou, týmito všeobecnými zmluvnými
podmienkami, resp. klient sa inak písomne zaviazal banke uhradiť danú sumu
- ide o inkaso poplatkov v zmysle sadzobníka a inkaso zrážkovej dane z úrokov
- ide o výber/platbu platobnou kartou
- ide o opravné zúčtovanie
Podľa bodu č. 23 všeobecných zmluvných podmienok, ak účet/vkladná knižka/ vkladový účet dosiahne debetný (záporný zostatok), prípadne prekročí povolené prečerpanie bez súhlasu banky, debetný zostatok na účte/knižke klienta nadobúda charakter nepovoleného debetu (ďalej len „nepovolený debet“). V prípade vzniku takéhoto nepovoleného debetu banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného debetu v lehote v nej stanovenej a klient je povinný nepovolený debet vyrovnať v bankou stanovenej lehote uvedenej v upomienke zaslanej bankou. Nevyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pričom pohľadávka banky z nepovoleného debetu sa stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si ju započítať na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Banka si za zaslanie upomienky účtuje poplatok v zmysle aktuálneho sadzobníka. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky.
Podľa bodu č. 37 všeobecných zmluvných podmienok, banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy, s okamžitou možnosťou zrušenia účtu/vkladnej knižky, ak:
- klient udal nesprávne údaje alebo zamlčal dôležité údaje, ktoré majú vplyv na zmluvné vzťahy medzi
klientom a bankou, klient konal preukázateľne podvodným spôsobom,
- klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovej bankou nepovolený debet nevyrovnal
- za odstúpenie od zmluvy sa považuje aj oznámenie banky o zrušení účtu alebo vkladu
- prostriedky na účte sú blokované na základe nariadenia súdu, exekútora, príp. ďalšieho príslušným
zákonom oprávneného orgánu,
- sa banka dozvedela o takých pomeroch týkajúcich sa klienta, ktoré nedávajú záruku plnenia
zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom,
- nastal prípad uvedený v týchto všeobecných obchodných podmienkach,
klient závažne porušil všeobecné obchodné podmienky.
V prípade, keď zmluvu ruší banka, je klient povinný písomne oznámiť najneskôr do konca výpovednej lehoty, ako má banka naložiť s kreditným zostatkom účtu a rovnako je povinný vyporiadať prípadný debetný zostatok. Banka môže vyplatiť kreditný zostatok len hotovostnou formou na pobočke, ktorá účet vedie, príp. bezhotovostne formou úhrady. Pokiaľ klient nedoručí do banky informáciu ohľadom kreditného zostatku účtu, eviduje banka zostatok do doby jeho premlčania v zmysle Obchodného zákonníka a neúročí ho. zákonom oprávneného orgánu, sa banka dozvedela o takých pomeroch týkajúcich sa klienta, ktoré nedávajú záruku plnenia zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom, nastal prípad uvedený v týchto všeobecných obchodných podmienkach, klient závažne porušil všeobecné obchodné podmienky.
V prípade, keď zmluvu ruší banka, je klient povinný písomne oznámiť najneskôr do konca výpovednej lehoty, ako má banka naložiť s kreditným zostatkom účtu a rovnako je povinný vyporiadať prípadný debetný zostatok.Banka môže vyplatiť kreditný zostatok len hotovostnou formou na pobočke, ktorá
účet vedie, príp. bezhotovostne formou úhrady. Pokiaľ klient nedoručí do banky informáciu ohľadom kreditného zostatku účtu, eviduje banka zostatok do doby jeho premlčania v zmysle Obchodného zákonníka a neúročí ho. Ak klient nevysporiada debetný zostatok, postupuje banka podľa bodu 23 tejto časti.
Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 6.7.2008, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj
medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
Podľa § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 711 ods. 2 Obchodného zákonníka, banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.
Podľa § 715 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvu môžu majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať.
Podľa § 715 ods. 2 Obchodného zákonníka, banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.
Podľa § 715 ods. 3 Obchodného zákonníka, zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke.opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.
Podľa § 715 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvu môžu majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať.
Podľa § 715 ods. 2 Obchodného zákonníka, banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.
Podľa § 715 ods. 3 Obchodného zákonníka, zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke.
Podľa § 715 ods. 4 Obchodného zákonníka, banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Vykonaným dokazovaním po čiastočne zrušujúcom rozsudku krajského súdu, súd sa zaoberal len istinou, ktorá zostala neprávoplatne ukončenou časťou istiny z tohto konania vo výške 40 Eur. Bolo preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
v predmete zariadenia rastového účtu s uvedeným spôsobom poplatkovania a to 18.4.2009. Bolo preukázané, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy.
Navrhovateľ predložil súdu v odvolacom konaní dostatok listinných dôkazov, aby preukázal, že istina vo výške 89,86 Eur predstavuje debetný zostatok na účte odporcu, a teda podaný návrh, čo sa týka istiny je dôvodný. Keďže rozsudok zo dňa 25.11.2013 v časti istiny 49,86 Eur je právoplatný, súd rozhodol v tomto rozsudku tak, že zaviazal odporcu zaplatiť zvyšnú časť žalovanej istiny, teda výšku 40 Eur a to s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na preukázané listinné dôkazy zo strany navrhovateľa, že celá suma bola debetným zostatkom na účte odporcu.
Pokiaľ ide o argumentáciu o úrokoch z omeškania, súd opätovne uvádza:
Pokiaľ ustanovenia zmluvy o bežnom účte vrátane všeobecných obchodných podmienok napriek odstúpeniu od zmluvy zachovávajú práva dodávateľa požadovať od spotrebiteľa sankčný úrok vo výške 20 % ročne, ide o nevýhodnejšiu právnu úpravu oproti úprave v zmysle § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu ide o rozpor s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka o neplatné právne dojednanie s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.
Súd teda vyhovel žalobe v časti o zaplatenie úroku z omeškania určeného v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. vo výške 9 % nasledujúcom od účinnosti odstúpenia od zmluvy do zaplatenia.
V podpore svojej argumentácie ohľadne úrokov z omeškania súd poukazuje na rozsudok krajského súdu v tejto veci, ktorý sa stotožnil s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa ohľadne úrokov z omeškania.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré si uplatnil právny zástupca navrhovateľa v návrhu a v odvolaní a to za 3 úkony právnej služby á 16,60 Eur + 20 % DPH a to prevzatie a príprava, podanie návrhu, podanie odvolania + 3 x režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH = 3 x 9,37 Eur, súdny poplatok vo výške 16,50 Eur, ktorý je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Trovy konania: trovy právneho zastúpenia 87,87 Eur, súdny poplatok 16,50 Eur, spolu 104,37 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.