Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Er-1744-2008.pdf
PDF · 78.48 KB
Case nature
Subarea
48Er/1744/2008
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00492736, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, zast. JUDr. Marián Chovanec, advokát, P.O.BOX 259, 810 00 Bratislava proti povinnému: J. N., W..Č.. XXXXXX/XXXX, J. X, XXX XX D., pre peňažné plnenie vo výške XX,XX €. istiny s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Usačevom, so sídlom úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi dňa 09.09.2008 začalo vo veci exekučné konanie. Na vykonanie exekúcie bol tunajším súdom poverený súdny exekútor JUDr. Vladimír Usačev, poverením č. 5103*070465, zo dňa 17.09.2008. Exekučné konanie začalo na podklade exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 11C 66/2000-25, zo dňa 10.02.2000, právoplatného dňa 10.03.2000 a vykonateľného dňa 14.03.2000.
Povinná doručila súdu dňa 05.09.2012 návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je aj skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov konania. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe vyššie uvedeného má povinná za to, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného a to na základe nasledovného:
- povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti,
- povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla,
- povinný nevlastní nijaký hnuteľný majetok vyššej hodnoty, vklady, cenné papiere, šperky, iné cennosti,
- povinný je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €, ktorý je jeho jediným príjmom (priložené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 19.04.2012). Príjem povinného, t.j. dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,50 € mesačne nie je možné podrobiť exekúcii. Rovnako nemožno očakávať zmenu majetkových a príjmových pomerov povinného a preto pokračovať v tejto exekúcii by bolo nehospodárne, neúčelné a neefektívne, nakoľko ďalšími úkonmi by sa iba navyšovali trovy exekúcie, ktoré nie je možné uhradiť z majetku povinného. Ďalšie vedenie exekučného konania by bolo v rozpore so zákonom a účelom exekučného konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto povinná navrhuje aby súd exekúciu zastavil.
Právny zástupca oprávneného doručil na výzvu súdu dňa 08.03.2013 svoje vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie, podľa ktorého oprávnený berie na vedomie rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III.
Súd doručil exekútorovi dňa 01.03.2013 výzvu na vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej. Súd doručil exekútorovi dňa 27.05.2013 opakovanú výzvu na vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie. Súd opätovne doručil exekútorovi dňa 25.08.2014 výzvu na vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie, zároveň súd exekútora vyzval aby preukázal majetkové pomery povinnej, špecifikoval akým postihnuteľným majetkom povinná disponuje, aby sa exekútor vyjadril k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného a aby exekútor zaslal exekučný spis. Exekútor doručil súdu dňa 20.10.2014 požadovaný exekučný spis bez toho aby sa vyjadril k majetkovým pomerom povinnej.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na svoje nepriaznivé majetkové pomery. V prípade ak by majetok povinného objektívne nestačil ani na úhradu trov exekúcie, bol by to dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. Súd pri posúdení majetkových pomerov povinnej musel skúmať predovšetkým skutočnosť, či povinná disponuje majetkom, ktorý je podľa zákona postihnuteľný exekúciou. Z uvedeného vyplýva, že pre súd nemôže byť rozhodujúce iba preukázanie nedostatku finančných (alebo iných majetkových) prostriedkov zo strany povinnej (t.j. negatívne preukázanie, teda že povinná nedisponuje žiadnym postihnuteľným majetkom), nakoľko takéto posúdenie môže byť pre povinnú len subjektívnej povahy, preto sa súd v týchto prípadoch zameriava výhradne na preukázanie existencie finančných (alebo iných majetkových) prostriedkov (t.j. pozitívne preukázanie, teda že povinná disponuje aspoň nejakým postihnuteľným majetkom). Pretože súd má zo svojej úradnej činnosti len obmedzenú možnosť zisťovať majetkové pomery povinného, považuje súd za legitímne, ak prenesie túto zodpovednosť aj na súdneho exekútora, ktorý môže objektívne posúdiť platobnú schopnosť, vymožiteľnosť pohľadávky a celkovú finančnú situáciu povinnej. Súd preto opakovane žiadal exekútora o preukázanie existencie exekvovateľného majetku povinnej spolu s exekučným spisom.
Exekučný súd pripomína, že zákon pri výkone exekučnej činnosti stanovil obmedzenia, na základe ktorých nie každý majetok povinného môže byť postihnutý exekúciou (§ 115 Ex. por.), vrátane finančných prostriedkov na účte v banke (§ 104 Ex. por.) alebo prostriedkov vo forme mzdy (§ 70 a nasl. Ex. por.) či iných pravidelne opakujúcich sa príjmov (napr. odmena z dohody o vykonaní práce, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, rodičovský príspevok, príspevok v nezamestnanosti, rôzne formy kompenzácie atď.). Tieto zákonné limity sú striktne určené čo znamená, že exekútor nemôže vykonať exekúciu nad ich rozsah. Účelom týchto obmedzení je poskytnúť povinnému aspoň časť prostriedkov, ktoré sú určené na krytie základných a nevyhnutných potrieb povinného.
Tak ako súd konštatuje vyššie, pre posúdenie majetkových pomerov povinnej, bolo pre súd rozhodujúce preukázať, či povinná disponuje (exekúciou) postihnuteľným majetkom (t.j. takým majetkom, ktorý zákonodarca nevylúčil z exekúcie), čo by znamenalo nesplnenie podmienky na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu. Exekučný súd preto skúmal, či exekútor alebo súd označil (našiel) majetok povinnej, ktorého aspoň časť nie je vylúčená z exekúcie.
Ani skutočnosť, že by povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie preukázala svoje nepriaznivé majetkové pomery, nie je pre súd dostatočne relevantná, nakoľko súd vo všeobecnosti nemôže prihliadať na individuálne potreby konkrétnej osoby, t.j. na jej nevyhnutné výdavky, nakoľko takéto posúdenie je pre daný prípad príliš subjektívne. Exekučný súd totiž nemôže ustáliť, ktoré výdavky sú pre konkrétneho účastníka nevyhnutné, vzhľadom na rozdielne individuálne potreby každej osoby s prihliadnutím na jej majetkové, sociálne, zdravotné, rodinné a iné pomery. Objektívna výška týchto nevyhnutných výdavkov bola totiž stanovená zákonodarcom v podobe zavedenia nepostihnuteľnej časti príjmu povinného práve tým, že presne určenú časť príjmu (alebo iného majetku) povinného nemôže exekútor od povinného vymáhať.
Ak by súd majetkové pomery každého povinného skúmal subjektívne, v konečnom dôsledku by sa dostal do pozície rozhodovania o tom (i) ktoré výdavky sú pre konkrétnu osobu nevyhnutné, (ii) aký je pomer preukázaných príjmov a nevyhnutných výdavkov konkrétnej osoby, (iii) ktoré výdavky (pohľadávky) povinného majú prednosť. Exekučný súd preto zastáva názor, že nie je možné objektíve posúdiť rozsah nepriaznivých majetkových pomerov povinného bez ohľadu na to, či vychádzajú len zo subjektívnych pocitov povinného alebo sú aj do značnej miery preukázané priloženým dôkazovým materiálom (napr.
potvrdením o výške príjmov a výdavkov, rozhodnutím o priznaní rôznej formy sociálnej alebo zdravotnej kompenzácie, čestným vyhlásením a pod.).
V súlade s vyššie naznačenými závermi súd zohľadnil skutočnosť, že exekútorovi sa žiadny exekúciou postihnuteľný majetok povinnej nepodarilo zistiť. Ak by totiž exekútor preukázal, že povinná je vlastníkom aspoň nejakého postihnuteľného majetku, nemohol by súd objektívne dospieť k záveru, že povinná je nemajetná. Súdny exekútor vykonal dostatočné šetrenie majetku povinnej, po ktorom dospel k záveru, že povinná v súčasnosti žiadny postihnuteľný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok nevlastní.
Podľa § 111 ods. 2 Ex. por. exekúcii nepodliehajú dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa osobitného predpisu, opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru poskytované podľa osobitného predpisu, náhradné výživné, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a štátne sociálne dávky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Súd mal z pripojenej dokumentácie k návrhu na zastavenie exekúcie preukázané, že Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny povinnej síce vypláca dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur mesačne, no táto časť príjmu povinnej nepodlieha exekúcii, čo vyplýva priamo zo znenia § 111 ods. 2 Ex. por. Nakoľko jediný preukázaný príjem povinnej je zo zákona z exekúcie vylúčený, na túto časť majetku povinnej nemohol súd pri skúmaní majetkových pomerov povinnej prihliadnuť, práve preto, že ide o neexekvovateľný majetok povinnej.
Súd sa nestotožnil s názorom, podľa ktorého nie je možné zastaviť exekúciu pre (momentálnu/dočasnú) nemajetnosť povinnej, pretože existuje predpoklad, že povinná môže nadobudnúť (potenciálny) majetok aj v budúcnosti. Takýto výklad jednoznačne popiera znenie a najmä zmysel ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. (t.j. exekúciu súd musí zastaviť ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). V opačnom prípade by sa toto ustanovenie stalo neúčinným, nakoľko každý povinný je bez rozdielu spôsobilý v budúcnosti nadobudnúť majetok (napr. môže sa zamestnať, získať nárok na rôzne formy príspevku/kompenzácie, môže dediť, vyhrať, byť obdarovaný atď.).
Nevyhnutný rozsah zisťovania majetku povinného (t.j. aké úkony je potrebné vykonať na objektívne konštatovanie nemajetnosti povinného) a okamih ku ktorému sa majetok povinného zisťuje (t.j. ku ktorému dňu je potrebné majetkové pomery povinného zistiť) nie je možné objektivizovať. V každom okamihu exekučného konania totiž existuje teoretická možnosť vykonať ďalší (prípadne aj opakovaný) úkon, ktorým by bolo možné zistiť potenciálny majetok povinného. Ak by sa teda súd stotožnil s názorom, podľa ktorého skutočnosť, že povinná v súčasnosti nevlastní žiaden postihnuteľný majetok nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, znamenalo by to, že nemajetnosť povinného nie je pre exekučné konanie v žiadnom jej štádiu relevantná, resp. že nemajetnosť povinného je objektívne nepreskúmateľná. Takýto výklad je však v priamom rozpore so znením § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. Podľa názoru exekučného súdu je rozsah a okamih zisťovania majetnosti povinného založený až relevantnou okolnosťou, ktorou je objektívne spochybnená majetnosť povinného. Takouto okolnosťou môže byť podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. ale aj námietky proti exekúcii, v ktorých povinný namieta svoju nemajetnosť. V takomto prípade sa exekučný súd musí zaoberať existenciou relevantného dôvodu na zastavenie exekúcie (t.j. či majetok povinného stačí/ nestačí na úhradu trov exekúcie), ktorý dôvod musí byť objektívne preskúmateľný najneskôr ku dňu rozhodovania súdu o tomto návrhu.
V súlade s vyššie naznačenými závermi súd zohľadnil skutočnosť, že exekútorovi sa žiadny exekúciou postihnuteľný majetok povinnej nepodarilo zistiť. Ak by totiž exekútor preukázal, že povinná je vlastníkom aspoň nejakého postihnuteľného majetku, nemohol by súd objektívne dospieť k záveru, že povinná je nemajetná.
Exekučný súd na základe uvedeného konštatuje, že povinná žiadnym postihnuteľným majetkom nedisponuje, čo je bez ďalšieho dôvod, pre ktorý nie je možné v exekúcii pokračovať a pre ktorý dôvod musí byť takáto exekúcia zastavená, preto súd exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie a trovách exekučného konania súd rozhodne samostatným (doplňujúcim) uznesením.
Poučenie:
Podľa § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p. je proti tomuto uzneseniu možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na tunajšom súde, v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.